Moje srdcovky

Moje odznaky

2021
2021
2021
2020
2019
Zobraziť viac

Moje čitateľské kolekcie

Moje aktivity

6
Marcel Šedo

Marcel Šedo prečítal knihu

27.11.2021 11:00

6
6

Marcel Šedo napísal recenziu

27.11.2021 10:53

Zaujímavý prístup, čo sa Shakespeara týka. Zúženie problematiky na jeden rok umožňuje Shapirovi venovať sa veciam, ktoré sú inokedy vytláčané za okraje. Navyše, je veľmi pútavý rozprávač (aj keď za mňa stále víťazí Greenblatt), ktorý dokáže prísť i s podnetnými interpretáciami. Jeho komparatívna interpretácia Hamleta alebo analýza Ako sa vám páči boli naozaj pôsobivé a ukázali mi mnohé netušené prvky v týchto hrách. Súčasne tam boli perfektné čiastkové vhľady do doby - ako napríklad koniec rytierstva a nástup obchodníkov a kapitalizmu a celkovo Essexov osud, ktorý tvoril akúsi kostru príbehu. Tu bolo príjemné, že sa u Shapira sem-tam objavila aj istá implicitná nostalgia za touto érou a nebol to len čistý chválospev.

Ak mi v knihe niečo chýbalo, tak možno väčší dôraz na vykreslenie doby aj pomimo socio-politicko-kultúrnych reálií (na ktoré sa Shapiro dominantne zameriaval). Také to vybudovanie atmosféry, kedy má človek pocit, že sa odrazu objavil medzi živými ľuďmi a žije medzi nimi. Taký ten pocit, že sa s "falstaffovskými" alžbetíncami opíjate a bijete v zasmradených putikách, alebo sa smejete a podpichujete s hercami pri nacvičovaní divadelných hier, alebo trpíte medzi jednotkami vyslanými do Írska, alebo klebetíte na kráľovskom dvore so šľachticmi (tento prístup sa vydaril akurát v prológu, pri rozoberaní a stavbe divadla). To je však len moja preferencia, na ktorú sa môžete pokojne vytoto.

Ak mi na knihe niečo vadilo, tak možno priveľká dôvera v "politické bytie" človeka, ktorá potom vyústila do občasných špekulatívnych nadinterpretácií, a to aj v prístupe k hrám. Viem, že som chválil interpretáciu Hamleta, ale aj tam sa občas objavili tvrdenia, s ktorými skrátka nesúhlasím. Prišlo mi, že Shapiro sa proste za každú cenu chce trafiť do svojho naratívu a ohýba slová v hrách tak, aby mu to do seba zapadlo.

Čítaj viac

6
6

Marcel Šedo napísal recenziu

24.11.2021 14:42

Pri Shakespearovi sa, žiaľ, nedá nepracovať s neoverenými informáciami. To platí pre Honana, Greenblatta, Shapira i Wellsa. Nikto netuší aký ten Shakespeare vlastne bol, čo si myslel, čo cítil - dá sa to nanajvýš odvodzovať z jeho hier a to všetci svorne priznávajú. Na Honanovi je pritom zaujímavé to, že sa na rozdiel od mnohých iných snaží k Shakespearovi pristupovať dominantne cez okolité prostredie a historické udalosti a snaží sa obmedziť "neoverené" na minimum. V tomto by som rád korigoval Bubli - ťažko na česko-slovenskom knižnom trhu zoženiete exaktnejší "beletrizovaný" a popularizačný prístup k Shakespearovi.

Výsledkom je však potom druhý jav a tu s Bubli súhlasím - pôsobí to ako ťažko čitateľná hromada informácií naskladaných jedna vedľa druhej. Ak si to chcete (podobne ako ja) otvoriť a čítať večer pred spaním, budete pravdepodobne trpieť. Tu potom skôr ten Greenblatt, Shapiro a Wells - tam je však potom tých "neoverených" interpretácií často veľmi veľa. Na druhej strane je to však pre laických fanatikov veľmi zaujímavý zdroj. Akurát by som tú knihu čítal ako študijný materiál potom, čo ste "vyčerpali" všetky ostatné životopisy a máte chuť si skôr rozšíriť poznanie o mnohé zaujímavé jednotlivosti - napríklad o veľmi plastický obraz dobového Stratfordu a pod.

Čítaj viac

6
Marcel Šedo

Marcel Šedo prečítal knihu

19.11.2021 14:48

6
6

Marcel Šedo napísal recenziu

19.11.2021 08:35

V prvom rade sa mi zdá, že využitie fotografií bolo v beletristickej časti pomerne nešťastným riešením. Uvedomujem si, že problém je v hybridizácii dvoch módov, čo na jednej strane pôsobí odvážne a možno to aj vystihuje priepustnosť dokumentárneho a fiktívneho (ako naturalizmu a dvorskej kultúry v textoch IH), pôsobilo to lacne, akoby odfláknuto, podobne ako popisované štvrte... Na druhej strane sa však samotná autorka očividne snaží o mravné pozdvihnutie týchto osudov, zachytenie ľudskosti za namaľovanou tvárou, a aj preto by pre mňa príbehy omnoho viac vynikli s ilustráciami zachytávajúcimi napríklad často spomínanú Onno no Komači alebo by tam proste stačilo dať nejaké Hlouchove ukijo-e (a fotografie si nechať do predslovov a doslovov). Vo výsledku to tak z autorkiných poviedok robí niečo obskúrne, vyčleňuje ju to od takého Bašóa či Nacumeho (s peknými ilustráciami), vyčleňuje ju to ako plnohodnotnú súčasť kánonu (pričom autorka doň patrí). Zaklincovali to záverečné stránky zaplnené reklamami na ďalšie knihy od vydavateľstva (to je však smutný relikt danej éry). A nepáčil sa mi ani preklad, najmä využitie súčasného hovorového jazyka. Skôr by sa mi tu hodil nejaký historický slang. Na mňa to aj preto pôsobilo dosť amatérsky, skôr ako nejaký pokus začiatočníka. Chcel by som naopak oceniť slušné množstvo komentárov a poznámkového aparátu. Erudícia prekladateľke rozhodne nechýba a aspoň v tomto smere bola kniha na veľmi nadpriemernej úrovni. Určite však nejde o "holistické dielo", v ktorom by sa krása obsahu prepájala s krásou knižnej formy.

Čo sa samotných poviedok týka, všetky tie príbehy boli bezpochyby zaujímavé, svojou prchavosťou a neukončenosťou rozprestreté do dejín a sem-tam aj krásne lyrické. Cítil som tu napríklad Džúničira Tanizakiho a jeho pohľady do ženského sveta a taký ten zvláštny lyrický japonský realizmus. Občas to bolo na môj vkus trochu príliš citovo nevycválané, občas akoby sa rozptýlil taký ten sústredený pozorovateľský pohľad zenového maliara, ktorého výsledkom je prostá línia, ale k tomu sa dá dopracovať len systematickou praxou a na to Ičijó čas nemala. A možno je to aj dobré. V istých chvíľach to pôsobilo až horúčkovito, ako taký prúd vedomia. Obrovská škoda skorej smrti, pretože v porovnaní s dobovými japonskými knihami to pôsobí mimoriadne priekopnícky. Najmä Zápolenie.

Čítaj viac

6
6

Marcel Šedo napísal recenziu

18.11.2021 10:28

Brrr, to bolo nepríjemné. Itó už tradične útočí na diváka prestupovaním média a fyzického sveta (mátoha "vyskakujúca" z fotografie, vraždiace chúťky z LP platne), čím vytvára znepokojivý pocit už zo samotného čítania. Akoby tie kreatúry mali každú chvíľu vyskočiť z komiksu a pohltiť vás. Prekračujú sa tu tiež hranice telesnosti, ktorá sa nenapraviteľne deformuje a deštruuje pod tlakom podivných, nevysvetliteľných a abnormálnych udalostí, čo pre zmenu vyvoláva pocity odporu, nepredstaviteľnej bolesti a znepokojivej transgresie. Itó nie je ani tak autor šokujúcej brutality ako skôr plýživého, znepokojivého všadeprítomného zmaru, ktorému sa nedá uniknúť. Ako žánrové dielo je to naozaj výborné a originálne, zároveň však ide len o takú jednohubku, po ktorej sa budete pár dní báť zaspať a potom vám vyfučí z hlavy (azda okrem modelkinho ksichtu, ako tu písal už aj Pavol).

Čítaj viac

6
Marcel Šedo

Marcel Šedo prečítal knihu

18.11.2021 10:10

6
6

Marcel Šedo napísal recenziu

17.11.2021 10:01

Čím viac nad tou knihou premýšľam, tým mi príde zaujímavejšia. V priebehu čítania, keď opadol odpor k provokatívnosti, som si začal uvedomovať, že Gymnazistky nie sú len o postmoderných hrách a o výsmechu zo slizkých sexuálnych dvojzmyslov, ale aj o parodovaní kultu mladistvej krásy a o otázkach ohľadom ľudskej sexuality všeobecne. A hoci si stále myslím, že ide o hru, ktorá ma v žiadnom bode neznepokojuje a vnútorne nemení, skôr občas jemne irituje, je tak brilantne napísaná, že som cítil, akoby moju myseľ zdvihla nejaká vlna-verš, a tieto vlny-verše ma niesli, vťahovali ma do seba, poddávali sa, odtláčali, aby ma opäť prijali. Určite to bolo spôsobené aj tým jemným pátosom, hoci ironickým. A tu si nejaká časť zo mňa priala, aby Habaj nemusel používať iróniu a nechal pátosu voľný priechod. Nebolo by to však potom už pateticky zlé? A nie je vo výsledku tá kniha predovšetkým o pátose?

Čítaj viac

6
6

Marcel Šedo napísal recenziu

17.11.2021 07:38

Jedno z ústredných diel neoaristotelizmu a etiky cnosti. Nie je to až taký radikálny apel na obrat ako u MacIntyra, avšak Nussbaumová je kultivovaná a sčítaná a dokáže interpretovať komplikované veci prístupným spôsobom. Okrem mimoriadne zaujímavých interpretácií klasickej gréckej tragédie, sa tu objavujú aj analýzy Platónových a Aristotelových textov, v ktorých sa často objavili aj pre mňa prekvapivé a podnetné postrehy. Podstatne to obohacuje súčasnú diskusiu, ktorá v 20. storočí bola (a v tomto súhlasím s Badiouom) často až príliš proti-aristotelovsky naladená.

Čítaj viac

6
Marcel Šedo

Marcel Šedo prečítal knihu

16.11.2021 13:38

„Začiatok je vždy iný a prostriedok je vždy zložitý. No koniec je vždy jednoduchý a rovnaký. Na konci vždy niekto príde, niekto odíde, niekto zomrie a niekto zostane.“

Štyri hostiny - Meir Shalev
Štyri hostiny
Meir Shalev