Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
„Nos starý kabát a kúp si novú knihu.“
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Od Lucindy Riley som predtým prečítala Dievča z Neapola a Anjelský strom, ktoré sa okamžite zaradili medzi moje najobľúbenejšie knihy. Utajený osud je však iný čiastočne preto, že príbeh po autorkinej smrti dokončil jej syn, a čiastočne pre emócie, ktoré ma pri čítaní sprevádzali. Po dočítaní som necítila tú známu eufóriu z výnimočného príbehu ako pri predchádzajúcich dielach, no aj tak ide o výborné čítanie, ktoré si zaslúži pozornosť.
Príbeh sa otvára temným proroctvom starej ženy, ktoré ako dieťa dostane hlavná hrdinka Leah. Leah pochádza z chudobných pomerov, prežije prvé sklamanie z lásky, no práve táto skúsenosť ju nečakane privedie do sveta modelingu, ktorý zmení život jej i celej rodine. V dospelosti ju obklopujú viacerí muži a tak jej proroctvo z detstva stále občas rezonuje v mysli…
Druhou výraznou postavou je Miranda, žena z lepšej rodiny, ktorej snom je bohatstvo a luxus. Práve tieto túžby sa jej však stanú osudnými.
Dej je nasiaknutý temnotou, ktorá siaha až do čias druhej svetovej vojny a zasahuje až do súčasnosti. Temné tajomstvá sa odhaľujú postupne, prekvapivo a miestami až šokujúco. Atmosféru príbehu umocňuje všadeprítomné napätie, prítomnosť nebezpečenstva, intríg a závisti, ale aj silné emócie a láska, ktorá si nachádza cestu aj cez temnotu.
Hoci príbeh opäť pokrýva veľké časové rozpätie, tentoraz nie sú postavy spracované tak komplexne ako v iných dielach autorky. Možno je to práve spomínaným zásahom jej syna…
Pri čítaní som zažívala rozporuplné emócie miestami pozitívne alebo negatívne, inokedy zmiešané, občas sa objavil až odpor. No práve schopnosť knihy vyvolať takúto škálu pocitov svedčí o tom, že stalé ide o silné dielo. Napriek tomu mám pocit, že po druhýkrát sa k Utajenému osudu už nevrátim. No jej čítanie absolútne neľutujem.
Hešteg NOAČO vyjadruje postoj autorky knihy k svojej diagnóze (nevyliečiteľnej) skleróze multiplex.
V tejto knihe vám autorka ukáže, akým spôsobom si osvojila tento postoj po stanovení diagnózy, a ako sa ním môžete inšpirovať aj vy. Nejde však o publikáciu určenú len ľuďom so sklerózou jej posolstvo zasiahne každého, komu život komplikuje nejaké ochorenie.
Keď som knihu začala čítať, po 23 stranách som ju musela odložiť. Stanovenie diagnózy ma hlboko zasiahlo bolo mi to ľúto, precítila som to. No tento smútok je len počiatočný. Postupne sa pred čitateľom odhaľuje obrovská životná energia autorky, nádej, entuziazmus a pozitívne nastavenie. Hoci sa záchvaty choroby opakujú a autorka sa viackrát ocitne v nemocnici, nikdy sa nevzdáva. Jej nezlomnosť je skutočne inšpiratívna.
Autorka sa nebojí hovoriť o alternatívnej medicíne. A nie, nejde len o šarlatánstvo. Napokon, jej odkaz znie jasne nezáleží na tom, čo vám pomáha, ale že vám niečo pomáha. Napríklad jej veľmi pomohol Thetahealing. Občas to síce pôsobilo ako reklama na túto metódu (opakujúce sa myšlienky by som preto vyškrtla), no aj tak to bolo natoľko zaujímavé, že som si o tejto technike začala sama čítať viac. Okrem toho opisuje aj svoj špecifický spôsob stravovania priznávam, aj mňa motivovala: už mám doma zelený jačmeň!
Ak vám bola diagnostikovaná skleróza alebo iné ochorenie, túto knihu určite nevynechajte. Môže vám ukázať nový smer a dodať energiu na zmenu. A ak ste zdraví tým lepšie. No aj tak by ste si túto knihu mali prečítať. Pretože vám pripomenie, čo je v živote dôležité…
Siedme nebo nostalgicky prenáša tých, ktorí vyrastali v socialistickom režime, späť do čias ich mladosti. Tým, ktorí túto dobu nezažili, ponúka jemný náhľad na to, aké to vtedy bolo.
Hlavnou postavou príbehu je Jano Dolina mladík, ktorý nie je celkom spokojný ani so svojím menom, ani so svetom okolo seba. Ukazuje svoju rebelskú povahu a neustále sa dostáva do problémov, ktoré naňho (či chce či nechce) číhajú na každom kroku. Vedeli ste napríklad, že ak sa študent dopustil priestupku voči verejnej bezpečnosti, mohol byť potrestaný aj v škole? Alebo že príslušníci verejnej bezpečnosti hocikde vykonávali kontrolu občianskych preukazov? Pamätám si, ako mi kedysi hovorili, že občiansky preukaz treba mať vždy pri sebe vraj si vás hocikedy môže skontrolovať policajt. Boli to skúsenosti, ktoré sa prenášali, aj keď už v čase rozprávania nemuseli byť aktuálne.
Kniha s odľahčeným tónom a jemným humorom vyjadruje kritický postoj k vtedajšiemu komunistickému režimu. Niektoré veci naznačuje nepriamo, alebo len medzi riadkami, no o to výstižnejšie. Zároveň kniha ponúka aj základný prehľad o udalostiach, ktoré sa vo svete odohrávali v čase príbehu spomína napríklad smrť Johna Lennona alebo neskôr samotného Brežneva.
„Mal som na sebe takisto bledomodrú košeľu, červenú šatku uviazanú okolo krku a tmavomodré nohavice s opaskom, na pracke ktorého bol nápis: VŽDY PRIPRAVENÝ! Ach, koľká symbolika v očiach štrnásťročných chlapcov a heslo len pár centimetrov nad, veď viete čím.”
Okrem toho je to aj príbeh o hudbe, priateľstve, prvých láskach, škole a, samozrejme, o prúseroch. Čítanie je nenáročné, plynulé a plné atmosféry minulých čias.
Som naozaj rada za túto knihu a vrelo ju odporúčam ďalej.
Je mi ľúto Kristiána. Stelesňuje každého, kto ostáva nepochopený. Kto sa necíti dobre vo vlastnom tele. Kto vo vnútri prežíva niečo iné, než čo vidí svet navonok. Kto je odcudzovaný, zosmiešňovaný, nálepkovaný ako nenormálny. Neprijatý. Vyradený zo spoločnosti. Z rodiny.
Telo ako trest nie je žiadna novinka kniha vyšla už v roku 2017. Klobúk dolu pred autorkou, že sa pustila do témy, ktorú mnohí budú odsudzovať len preto, že im chýba nielen štipka, ale poriadna dávka empatie. Iní vďaka nej možno lepšie pochopia prežívanie týchto ľudí.
Áno, ako je u autorky zvykom, kniha obsahuje aj drsné scény, no predovšetkým upriamuje pozornosť na ľudí, ktorí si to zaslúžia.
Je napísaná výborne pohltila ma od začiatku a nepustila ani ku koncu. Mrzí ma, že som ju tak dlho odkladala. No o to radšej ju teraz odporúčam ďalej!
Teom patrí medzi knihy, ktoré síce čerpajú z fantasy a sci-fi prvkov, no napriek tomu pôsobia mimoriadne realisticky až nepríjemne blízko skutočnému svetu. Aj tomu nášmu, slovenskému. Práve tieto reálne záblesky už zo začiatku ma veľmi zaujali. Boli hmatateľné, miestami preto až mrazivé.
Napriek tomu musím povedať, že táto kniha nebola pre mňa. Pôsobila na mňa skôr ako ventil autora ako spôsob, akým si uľavil od frustrácie z dnešnej spoločenskej a politickej situácie. Miestami to pôsobilo ako výsmech určitým skupinám ľudí. Áno, často triafal do čierneho, no priznám sa, že mne sa o tom jednoducho nechcelo čítať. Knihu som čítala dlho a neraz som zvažovala, že ju odložím. Ťažšie, ale dočítala som ju.
Musím však autorovi uznať jedno vyvolal vo mne emócie. Dominoval síce hnev, ale predsa. Ani to sa mnohým knihám nepodarí.
Text je mimoriadne hutný. Myšlienka strieda myšlienku, autor odbieha z jednej témy do druhej a mozog si takmer nestihne oddýchnuť.
Trochu som nerozumela voľbe dizajnu prebal aj samotná obálka pod ním sú rovnako výrazné a zaujímavé. Nepôsobí to trochu zbytočne?
Celkovo však chápem, prečo má kniha množstvo pozitívnych recenzií, čo na nej čitateľa uchváti - ale práve toto mne nesadlo. Ak máte teda radi príbehy, ktoré miešajú reálny svet s niečím novým a provokatívnym, pokojne po nej siahnite.
Keď sa pozriete na obálku tejto knihy, čo vo vás vyvoláva? Možno očakávanie romantického príbehu so štipkou dobrodružstva, odviazanosti či náznakom nebezpečenstva. No verte, tento príbeh ukrýva omnoho viac…
Hlavnou postavou je Alexandra, ktorá sa po rozvode s neverným partnerom sťahuje do nového bytu aj so svojím malým synom Lukáškom. A práve tam sa začína séria nových udalostí, stretnutí a rozhodnutí. Jej prvou starosťou je nájsť škôlku pre syna a prácu pre seba no život si pre ňu pripravil viac než len bežné výzvy.
V príbehu nenájdete len príjemné momenty, no práve vďaka tomu pôsobí autenticky. Objavuje sa tu skutočná, ľudská pomoc nezištná a opakovaná. A tá nebýva samozrejmá. Sme totiž už tak málo zvyknutí na úprimné podanie pomocnej ruky, že keď príde, často nevieme, ako ju prijať.
Alexandra však nie je len tou, ktorej sa pomáha aj ona sama pomocnú ruku podáva iným keď sa topia. A práve tu prichádzame k ťažkej téme domácemu násiliu. Úprimne, zo začiatku ma zamrzelo, že autorka hneď neapeluje na volanie polície (pretože viem, že s tým ľudia mávajú problém), ale namiesto toho postavu presúva do inej izby pri podozrivých zvukoch. No žiaľ, naozaj je pravda, že polícia často nekoná ako má a dôvera v ňu u nás stále slabne. O to viac je dôležité, že Natali Fox túto tému otvára, v knihe necháva dôležité informácie a cez svoj príbeh tak zvyšuje povedomie o pomoci obetiam domáceho násilia. A robí to VÝBORNE.
Okrem toho sa tu v súvislosti s náročnejšími témami vyskytuje aj alkoholizmus, ktorý má svoje následky nielen vo vzťahoch.
Kniha ponúka aj množstvo prekvapení. Nie je to typická romantika s predvídateľným dejom ku koncu dokonca získava nádych trileru.
A nakoniec je potrebné spomenúť, že je tu On motorkár. Každá čitateľka si ho obľúbi. Nie pre to ako vyzerá a kto v skutočnosti je, ale pre to, kým je a aký je keď je s Alexandrou. Aj tu sa nachádzali prekvapivé, ale aj krásne momenty. (Len prosím, nabudúce nech sa chlap vyvaruje slovám „Už budem.” - nepôsobí to v knihách úplne sexi.)
Podaj mi ruku, keď sa topím je kniha najmä o zraniteľnosti, sile, láskavosti a dôležitosti nezištnej pomoci. Je to príbeh, ktorý ostáva v mysli aj po poslednej strane a zároveň príbeh, ktorým Natali Fox ukazuje, ako vie perfektne romány. Prosím si ďalší!
Klasiky sa medzi novinkami v kníhkupectvách objavujú čoraz častejšie. Sú to knihy, ku ktorým som si cestu našla až oveľa neskôr, než sa očakávalo. Čítam ich pomalšie, no o to intenzívnejšie na mňa pôsobia.
Možno vám niečo hovorí Nevesta hôl, alebo si spomeniete na Malku, ktorú ste museli analyzovať na hodinách literatúry na strednej škole? Ja som navštevovala Gymnázium Františka Švantnera, a o to väčší dôraz sa u nás kládol na jeho diela… Napriek tomu je toto moje prvé skutočné stretnutie s tvorbou Františka Švantnera. A musím povedať, že som si jeho tvorbu obľúbila. Dokonca som bola v niektorých momentoch čítania nadšená.
V škole nám vštepovali, že jeho diela sú preniknuté spätosťou človeka s prírodou a to cítiť aj v tejto zbierke, hoci v menšej miere (ak nerátam Božiu hru). Dáma je totiž omnoho viac zameraná na človeka. Poviedky zobrazujú obdobie vojny a útrapy, ktorými človek prechádzal. Nájdete tu tak veľa utrpenia, tragiku, manipuláciu, pomstu, chudobu, lásku, nádej aj smrť. Švantner často neponúka jasný koniec ten si musí zvoliť čitateľ sám.
Ako to už pri poviedkach býva, nie každá ma zaujala rovnako. Tak isto to bolo aj v druhej časti knihy, kde zase nájdeme šesť raných textov. Spomeniem najmä ten prvý Výpoveď. Zasiahol ma snád najviac. Až som si pomyslela, že sa toho v skutočnosti až tak veľa nezmenilo. Autor tu preniká do existencializmu a výsledok je silný, až znepokojujúci.
Celkovo poviedky výborne zachytávajú dobový život a mnohé ich znaky nájdeme aj dnes.
Ako sa píše v redakčnej poznámke, texty sú v necenzurovanej podobe, čo im dodáva historickú autentickosť. Áno, jazyk je ťažší, ale o to pôsobivejší.
Dáma je vizuálne atraktívne vydanie, doplnené o ranú tvorbu autora, ale aj ilustrácie Matúša Ďurčíka.
Mirka Manáková opäť prináša príbeh, ktorý vás vtiahne od prvej strany až po poslednú. Jej najnovšia kniha ponúka nový pohľad na vzťahy, manželstvo a rodinu a robí to opäť výborne.
Hlavnou postavou je Laura matka a manželka, ktorá sa rozhodne, že chce od života viac. Viac vášne, viac slobody, viac seba. A tak si zaumieni nájsť si milenca. Skôr než ju odsúdite, nazrite do jej každodenného sveta, kde dominujú rutiny a manžel Gabriel, ktorý je viac v práci než doma.
Ich 14-ročná dcéra Sofia sa zapletie so zlou partiou a syn Lukáš, hoci tichý, vníma oveľa viac, než sa zdá. V deji nechýba ani najlepšia priateľka či kolega, ktorý zamieša karty. Vzťahy sú komplikované a Manáková ich tentoraz zamotala na maximum.
Nechýba napätie, emócie a dej, ktorý sa nedá len tak odložiť. A koniec? Otvorený, ale vôbec nie neuspokojivý. Dobrou správou je, že autorka už sľúbila pokračovanie!
Tentoraz sa do výberu knihy mesiaca vo vydavateľstve Ikar dostala krimi od poľského autora Remigiusza Mróza. Ide o prvý diel série Tatranské vraždy, čo už samo o sebe napovedá, kde sa príbeh odohráva. V tejto časti však ide len o jedno z miest.
Autor nás nenecháva dlho v napätí a doslova nás vháňa priamo do deja hneď na začiatku je na kríži v Tatrách nájdená mŕtvola.
V hlavnej úlohe vystupuje vyšetrovateľ Wiktor Forst, ktorý je už na úvod suspendovaný, no napriek tomu sa rozhodne pokračovať vo vyšetrovaní na vlastnú päsť a to v spolupráci s novinárkou Olgou Szrebskou.
Priznávam, že Wiktor Forst sa pre mňa nestal najobľúbenejším vyšetrovateľom spomedzi tých, ktorých som v knihách stretla, no rozhodne má niečo do seba. Možno je to práve jeho tvrdohlavosť, ktorá ho robí výnimočným?
Mróz prináša do príbehu napätie a dynamiku. Áno, nájdu sa pasáže, ktoré by si zaslúžili skrátenie alebo naopak viac rozpracovania predsa len ide o autorov debut , ale celkovo si udržiava rýchle tempo a čitateľovu pozornosť.
Niektorí čitatelia považujú knihu za absurdnú. Ja osobne priznávam, že niektoré scény pôsobia prehnane, no napriek tomu som sa dokázala úplne ponoriť do vyšetrovania a zabudnúť na okolitý svet.
Autor nezabúda ani na historické pozadie a prepojenia s politikou či náboženstvom, čo dodáva príbehu ďalšiu vrstvu.
A čo ten záver? Ten mi nielen zdvihol hodnotenie knihy, ale aj krvný tlak! Naozaj sa autor rozhodol takto zahrať s čitateľom?
Kniha vyšla v Poľsku už v roku 2015 a nemôžem sa ubrániť pocitu, že je škoda, že sa séria začala u nás vydávať až teraz.
V tejto časti Franklinovho príbehu spoznávame, aký vie byť pomalý a nie je to len tým, že je korytnačka. Často ho totiž zaujme všetko naokolo: kamaráti, hry, príroda... Aj keď sa ponáhľa k Mackovi, ktorý má pred sebou veľký deň, opakovane ho niečo zdrží. No Franklin si nakoniec uvedomí, čo je dôležité, a cestou dokonca pomôže aj slimáčikovi, ktorý by sa bez neho k Mackovi nedostal. Príbeh tak krásne ukazuje, že aj keď niekto nie je najrýchlejší, môže byť veľmi ohľaduplný a užitočný.
Táto knižka je ideálna pre deti, ktoré rady objavujú svet vlastným tempom a zároveň ich učí, že niekedy treba myslieť aj na čas a zodpovednosť.
