Čitateľské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mať pohromade všetky svoje recenzie? Pochváliť sa knihami, ktoré ste čítali a podeliť sa o svoj názor na ne? Vytvorte si u nás verejný profil.
Založiť si profil
Nadherny pribeh. Zo začiatku Camille nemala moje sympatie, ani Joel. Ale postupne som si ich oblubila ako postupoval dej. Pacili sa mi myšlienky a nazory Camille, ako objavovala samu seba, malo to hlbku a zároveň aj posolstvo, ze vzdy je mozne zacat odznova a ze sme skveli taki aki sme, ze tym kym sme nas nerobi ani bohatstvo ani nazory druhych.
Čítať viac
Samolepky su pekne, ale je ich tam malo. Ide tam o to, ze ich treba lepit na ine stránky, kde su rôzne obrázky, aby nalepky zapadli do kontextu. Pre dvojrocneho to bolo este privela, tak ich lepil hala-bala po strankach. Cize potencial tejto knizky sme nevyuzili.
Čítať viac
Ahoj volám sa Lucia Milujem knihy , je to môj maly útek do môjho sveta .
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Zdravie máme len jedno no môže prísť deň , ktorý nám otočí život naruby .
Čas , ktorý nám ukáze , ktoré hodnoty sú tie práve, ..
Čas kedy vo svojom živote spoznáme skutočných priateľov ľudí ochotných pomôcť keď to potrebujeme …
a ľudí , ktorí sa na priateľov len hrali .
Niekedy stačí len objatie ,…
Silný príbeh človeka , ktorého život skúšal opisuje chorobu taká aká je . Krutá , nemilosrdná .
Jeho cesta za uzdravením bola dlhá no dôjsť do cieľa bolo jeho jedine prianie .
Rakovina choroba , ktorá ťa zrazí na kolena ,skúška koľko zvládneš .
V niektorých momentoch som mala slzu na krajíčku pretože mi bolo ľúto aku bolesť si musel zažiť , koľko síl a odhodlania človek potrebuje aby sa uzdravil .
No zvládol si to pretože si na konci videl svetlo .
Jedna škoda , že si niektoré dni neopísal napríklad formou denníka . Ale to je len taká moja myšlienka .
Kniha prečítaná na jedno posedenie .
Prajem ti aby si si splnil všetky sny , ktoré máš , aby si bol zdravý no hlavne šťastný a stále s úsmevom na tvári.
Lebo pozitívna energia je nákazlivá
Veľmi pekne napísaná kniha, vie človeka vtiahnuť do deja.
Príjemne sa čítala aj napriek tým hrozným veciam čo sa kedysi diali. Super na zamyslenie
Robert Heinlein pri písaní Hviezdnej pechoty ani len netušil kultúrny dopad svojho diela. Kniha napísaná v priebehu len pár týždňov:
-položila základy militaristickej sci-fi literatúry
-stala predlohou pre rovnomenný a dnes už kultový film
-inšpirovala vznik populárnej videohry Helldivers 2
Kniha, rovnako ako film, sleduje kariéru mladého mariňáka Johnny Rica v armáde Mobilnej pechoty (slovné spojenie Hviezdna pechota sa v knihe ani raz nevyskytne) v boji proti Arachnidom. Podľa tohto opisu by malo ísť o dynamickú a záživnú knihu, no popravde tomu tak nie je.
Knihe chýba sústredenejší a vôbec zaujímavejší dej. To sa dá pripísať Heinleinovej osobnej skúsenosti z armády, vďaka ktorej vie, že vojny nevyhrávajú jednotlivci, ale koordinovaná skupina, v ktorej si každý plní svoju úlohu. Pocit príslušnosti jednotlivca vo vojenskej mašinérii je teda prítomný a uveriteľný, no nie je veľmi čitateľsky zaujímavý.
Hviezdna pechota má však aj iné, zásadnejšie problémy. Na jednej strane to sú slabé dialógy, pripomínajúce amatérske texty na Wattpade. Kým však problém dialógov sa dá pripísať rýchlosti, v akej bola kniha napísaná, druhý problém sa týka autora ako takého.
Heinlein totižto skrz postavy prezentuje svoje militaristické názory (napríklad plné občianske práva majú len veteráni). Na vyjadrení názorov, samozrejme, nie je nič zlé, ale ich forma a frekvencia narúšali už tak kolísavú dynamiku knihy. A okrem toho otvárajú otázku či chcel Robert Heinlein napísať román, alebo politický manifest.
V každom prípade však knižnej Hviezdnej pechote patrí vďaka za vytvorenie militaristického subžánru sci-fi. No na záver môžeme s pokojným svedomím povedať, že filmová adaptácia Paula Verhoevena je výrazne lepšia ako kniha.
Stretnutie s Rámom je nestarnúcou klasikou, opus magnum žánru science fiction. Aj keď neprekypuje akciou, je dokonalou ukážkou toho, ako sa dá vyskladať pútavý príbeh za pomoci vedomostí o fyzike, astronómie či meteorológie a to vo forme nádherných opisov sveta, za hranicami ľudského poznania.
Odporúčam všetkým, ktorý by radi vedeli, kde sa inšpirovali napríklad tvorcovia filmu Arrival alebo Elysium.
Zozačiatku som si nebolá istá, či autorka dokáže napísať aj druhý del série rovnako pútavo.
Pod cenila som ju! Kniha sa čítala sama a už sa teším na preklad do Slovenčiny tretieho dielu, ktorý bude určite bestseller.
Odporúčam.
Milovník rocku, spoluzakladateľ hudobnej stránky ROCKOVICA.com ... Po dlhom čase návrat ku knihám ...
Sviniar v kňažskom rúchu!
„Mívali velkou moc a vliv, ale to všechno je už minulost. Nebo ne?“
Moje piate stretnutie s írskym spisovateľom Kenom Bruenom, zároveň 5. diel o svojráznom detektívovi Jackovi Taylorovi, po ktorom je séria aj pomenovaná…
Dovolím si tvrdiť, že u nás nedocenený a hlavne nepochopený autor, pretože v jeho dielach každý hľadá ďalšiu detektívku, ale tu ide o niečo iné. Akási spoveď alkoholika a narkomana, momentálne abstinujúceho - v tejto knihe dokonca zahodil aj cigarety - ktorý sa vždy pripletie do nejakého zaujímavého prípadu. Fantastickým spôsobom vykreslená atmosféra írskeho mestečka Galway, povestné krčmičky a všetko čo k tomu patrí. Kopa cynizmu, sarkazmu a čierneho humoru; to je Jack Taylor, takto píše Ken Bruen. Skvelo!
U mňa opäť, ako štyri razy doteraz, maximálna spokojnosť a napriek chúlostivej téme zneužívaniu mladých chlapcov pred ktorou si mnohí zakrývali a aj dnes zakrývajú oči, som sa neskutočne bavil. Cirkev stratila svoje meno, postavenie. Svojím prístupom a postojom k vonkajším i vnútorným témam si však za to môže sama. A ja sa teším na 6. diel Kříž.
Mám pocit, že Alice Oseman s jej sériou Motýliky/Srdcerváči rozprúdila u nás akýsi opätovný záujem o komixy. Aspoň z môjho pohľadu to tak je, pretože pred Motýlikmi som nejak neregistrovala tento literárny druh. I keď doma mám Solitaire, jej (predpokladám) prvotinu, nečítala som ju, ale komixy áno. Aj preto som bola zvedavá na štýl a tému v knihe Bez lásky.
Násť som mala pradávno, no i tak si rada prečítam ‘young adult’ príbehy. Jednak, aby som bola ako tak v kurze a vedela, o čom je dnešná mládežnícka literatúra a aj preto, aby som mala nejaké tipy na knižky pre moju už čoskoro -násť ročnú dcéru. Čo sa týka konkrétne tejto “Osemanky”, ja ako rodič, ju rozhodne odporúčam dospievajúcim deťom rovnako, ako rodičom, ktorí chcú byť pripravení- najmä v prípade, že svoje dieťa milujú a aj keď mu nie vždy rozumejú, chcú mu byť na blízku a oporou v každej situácii.
Bez lásky je príbehom hľadajúcej sa Georgie. Nechápe, prečo sa jej v živote nedeje to, čo v životoch rovesníkov. Nerandí, nebozkáva sa, nemá túžbu vpadnút do tínedžerského vzťahu plnom poznávania nepoznaného, a to ani v dobe, kedy sa lúči so strednou školou a byť pannou je divné, nie to ešte byť TOU, ktorá nikdy nikoho nepobozkala. Georgia sa preto cíti zvláštne. Nechce to, netúži po tom, ale je presvedčená, že by už všetko objavovanie mala mať za sebou, veď všetci to tak robia. Do vysokoškolského života vpláva tak, ako opúšťala strednú, bez skúseností, ale s najlepšími priateľmi Pip a Jasonom po boku. Zaujímavou postavičkou, navonok suverénkou, je internátna spolubývajúca Rooney. Počas svojho hľadania sa, dostáva Rooney nápady ako Georgii s jej problémom pomôcť a aj vďaka tomu introvertná Georgia veľa vecí robí zle, z nesprávnych dôvodov. Vzniká viacero zápletiek, nejaké roztržky medzi partiou priateľov. Na pozadí príbehu je len šmuha štúdia, viac sa autorka zamerala na dianie v internátnej izbe, na párty a v študentských spolkoch. V jednom takom sa Georgia spoznala so Sunilom. Je to veľmi príjemná, rozvážna a múdra postava.
Ak ste čítali komix alebo videli seriál Motýliky (originál Heartstopper) isto viete, že byť heterosexuálom u Oseman nie je dosť “cool”, preto sú postavy hlásiace sa k lgbtq+ preferovanejšie. Čo je ale skvelé, pretože v Bez lásky som sa naozaj dozvedela výrazy a orientácie, ak to tak môžem nazvať, o ktorých som ani nepočula. Vzdelávanie takouto formou je aj pre mladých ľudí určite prijateľnejšie, ako nasávanie názorov, poväčšinou subjektívnych a zastaralých, vyučujúcich v škole. A aj to len v prípade, ak sa k témam sexuality a sexuálnej výchovy v niektorých školách deti dostanú. Nejde ani tak o hľadanie vlastnej orientácie, i keď v prípade potreby áno, ide aj o pochopenie “inakosti” vo svojom okolí, všímanie si signálov, že priateľ potrebuje oporu a najmä, že všetci sme cítiace ľudské bytosti.
Táto knižka bola miestami rozvláčna, hlavná hrdinka mala nespočet vnútorných monológov a dilem, ale neberiem to ako výrazné mínus. Skrátka nechápala, čo sa s jej životom deje. V krátkej epizódke si Georgia vypočula nepríjemný rozhovor, ktorý ju zasiahol. Prečo niektorí rodičia nerešpektujú rozhodnutia a potreby svojich detí? A nedeje sa to len v puberte. Áno, ako rodič mám potrebu svoje dieťa vychovávať, ale prečo mu nanucovať niečo, na čo nie je pripravené alebo to jednoducho nechce! Aj toto Georgii pomohlo zistiť prečo a čím je iná. V knihe nám autorka tiež ukáže, že nielen hetero, ale aj medzi homosexuálmi sú takí, ktorí iných queer ľudí odsudzujú a majú voči nim predsudky.
„Som rád, že si bola zvedavá. Zvedavosť je vždy dobrá.“
Mám 33 rokov a som mamička dvoch detí.Cez deň nemám veľa voľného času, ale večer keď deti zaspinkajú príde môj čas a čítám niekedy aj do rána.
PAVEL CHODÚR - DOBRODRUŽSTVO NA OSTROVE KORYTNAČIEK
"Všetky korytnačky žili na ostrove v mieri a pokoji. Navzájom si pomáhali."
Keď sa mi táto krásna kniha dostala do rúk, hneď ma chytila za srdce kvôli ilustráciam. Nádhera! Klobúk dole pred ilustrátorkou, na obrázkoch bolo cítiť radosť, ale aj bolesť a beznádej zvieratiek.
Pablo a Mária sú jediní, ktorí rozumejú reči zvierat. Dvaja kamaráti, ktorí si slúbili, že vždy budú pomáhať zvieratám.
"Cítim v plutvách, že sa deje niečo nedobré."
Spoznávame zvieratká ako napríklad pána Čajku, uškatca Nosáľa, rodinu korytnačiek Obrovskej, ale aj veľkého a krutého žraloka Všehožrúta. Každé zvieratko má svoju dôležitú funkciu, Čajka je poštár, ktorý prináša novinky ostatným a sú aj výskumníci oceánu, ktorí zisťujú, čo všetko sa deje vo vode a na zemi. Obyvateľov oceánu trápi úbytok potravy a nechápu čo sa deje okolo nich a kam zmizli všetky ryby?
Čo všetko zmení jedna búrka?!
"Masa z odpadkov už obklopila celú zátoku Ostrova korytnačiek."
Obrovská búrka zmení situáciu na ostrove. Vyplávajú na hladinu predmety, ktoré zvieratá vôbec nepoznajú. Spôsobia veľa zranení a držia zvieratá v pasci. Kto im pomôže?!
"Všetci obyvatelia mora sledovali z hlbiny putovanie dvoch ľudských mláďat s dôverou aj s obavami. Osud oceánu bol v ich rukách."
Kniha nesie v sebe veľké posolstvo a ponaučenie! Aké následky môže mať jedna zahodená slamka alebo igelitová taška do vody? Kniha ukáže deťom, čo sa môže stať, keď si ľudia nevážia svoje okolie a najmä prírodu. Na druhej strane ukáže aj to, že keď je akákoľvek situácia zlá nech sa neboja požiadať o pomoc. So spoločnými silami sa dá všetko zvládnuť. Nikdy nevieš, v akej situácii nájdeš priateľov. Niekedy z najväčšieho nepriateľa sa môže stať ten najlepší.
"Keby boli všetci ľudia takí ako vy dvaja, oceán by nikdy nemal žiadny problém."
Podarí sa im vyčistiť okolie ostrova? Kto každý im pomôže? A čo všetky zranené zvieratká? Budú už zvieratá v bezpečí?
Odporúčam každému! Autor píše nádherne. Krásne opisy, humor a hlavne ukáže silu vytrvalosti a priateľstva.
