Kell je skvelá hlavná postava, ktorá sa na prvý pohľad nezdá. Ako sa príbeh pomaly odkrýva, odhalíte úžasnú hĺbku, ktorú autorka dáva všetkým svojim príbehom. Schwab je jedna z mojich najobľúbenejších autoriek a nesklamala ma ani touto knihou, teším sa na dalšie :) Svet je vytvorila dokonale. Atmosféra je krásna a pochmúrna, ale tým je predsa známa. Veľmi odporúčam.

Tak túto knihu som ťažko neodhadol. Minulý rok som od autorky čítal Gallant a ten sa mi neskutočne ľúbil, čakal som, že aj tu autorka použila podobne krásny štýl a atmosféru, žiaľ, toto bolo niečo celkom iné.
Na začiatok musím priznať, že keby som túto knihu čítal niekedy v pätnástich, asi by sa mi páčila. Autorka vymyslela zaujímavý svet. Štyri paralelne existujúce Londýny, ktoré sú si tak podobné a zároveň zásadne odlišné. Koncept nepochybne zaujímavý a príťažlivý. V podaní v akom je spracovaný však významne stráca na hodnote. Čitateľ nemá možnosť zistiť ako funguje celý svet. Sú to len štyri Londýny ? Týka sa to aj iných miest ? Sú to štyri svety, štyri vesmíry ? Alebo je celý svet obmedzený na Londýn, ktorý lieta v prázdnote ? Otázky, na ktoré som žiaľ nedostal odpoveď. S vysvetlením magického systému tiež nie som celkom spokojný. Anatariovia sú kúzelníci, jediní schopní voľne cestovať medzi Londýnmi. Mágia je integrovaná súčasť ich tela. Vyznačujú sa rôznofarebným sfarbením očí, pričom to, ktoré je previazané s mágiou je vždy čierne. Samozrejme, opisy toho ako sa v jednotlivých svetoch nakladá s mágiou patria k tým dobrým častiam knihy, Problém je, že hoci autorka na začiatku načrtne určité pravidlá, tak neskôr som mal pocit, že tá mágia vlastne nemá hranice a dá sa s ňou čokoľvek. Nie je to síce nutne zle, len mi to príde značne jednoduché. Hlavná postava, Kell, je rozhodne svetlým bodom knihy. Tajomný, sympatický a celkom rozumný hrdina, kúzelník. Bavil ma. Horšie to bolo s Lilou. Neuveriteľne lacne pôsobiaca hrdinka, zlodejka. V podstate opak Kella, nezaujímavá, nesympatická a ich vzťah nemal absolútne žiadnu iskru. Ostatné postavy sú šablónovité, ploché a plnia skôr rolu kulís.
No a na koniec samotný príbeh. Prvú tretinu knihy som absolútne nechápal, čo sa deje. Žiadna zápletka, ani len náznak. Potom sa dej nejak rozbehol. Odstavce sú krátke, tempo je svižné, nabité akciou, takže našťastie kniha nie je nudná. Linka je však jasná, jednoduchá, šablónovitá, skúsenejšieho čitateľa nemá ani záver šancu ničím prekvapiť.
Zhrnul by som to asi nasledovne. Tmavší odtieň mágie je jednoduchá, ale akciou nabitá fantasy, ktorú za seba odporučiť nemôžem. Viem si však predstaviť, že publikum hľadajúce práve britké dialógy a rýchle tempo príbehu bude spokojné. Ja osobne si pokračovanie nechám mile rád ujsť.