Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2023
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2016
2015
2014
2013
2012
2011
2010
Moje aktivity
odkedy som minulý rok začala čítať sériu Romantických útekov od Julie Caplin, tajne som dúfala v knihu z Talianska, pretože to je mojou srdcovou krajinou, z ktorej som síce videla málo, ale stále je ešte čas. autorka sa Vilu v Taliansku rozhodla zasadiť do prostredia Amalfi, ktoré som síce ešte nenavštívila, ale je na zozname.
knihy z tejto série sú dokonalým letným a dovolenkovým čítaním, ktoré sa pýta čítať práve v období dovoleniek a voľna. sú to knihy pri, ktorých vypnete, nechávate sa unášať atmosférou krajiny a oddýchnete si. ako som už spomínala autorka sa túto časť rozhodla zasadiť do čarovného prostredia Amalfi.
Vila v Taliansku má zápletku, ktorá je vo svojej podstate síce jednoduchá a priamočiara, ale oproti tým predchádzajúcim pôsobí trochu inak a osviežujúco. kým v nich sa hrdinka vždy vydala niekde aby sa niečoho nového naučila, absolvovala kuchársky/cukrárenský kurz, pripravila otvorenie hotela a pod. Lia sa do Talianska vybrala aby sa stretla s jej biologickým otcom a samozrejme popritom získala inšpiráciu na jej tvorbu. a možno aj niečo viac. celé sa to nesie v milej, krásnej a priateľskej atmosfére. však prečo by aj nie, keď žili tam kde žili. tam by boli asi všetci šťastní a spokojní.
čo sa týka romantickej linky, tak tá nebola nijak zložitá a bolo jasné ako to bude pokračovať. sledujeme klasický prípad enemies to lovers, kedy sa postavy na začiatku nemusia, majú predsudky voči tomu druhému ale postupne sa zbližujú až sa zblížia. Lia bola fajn postava. sympatická, milá a šikovná baba, ktorej sa jej svet zrazu rozbil a ona musela nájsť znova pevnú pôdu pod nohami, s čím jej pomôže jej novo nájdená rodina, ktorá ju príjme medzi seba. Raph...ach milý Raph. čo napísať k tebe. môžeš síce pôsobiť ako dvojča Davida Gandyho (mhhhh), ale to nemení nič sa tom, že si dobrý hajzlík. už od prvej strany som ho nemusela. áno nemal práve ľahké detstvo a mal svoje dôvody na to prečo sa správal ako sa správal, prečo si držal odstup a pochyboval o konaní ostatných.. no aj tak....hajzlík. nič z toho ho neospravedlňuje ako sa správal k Lii. na konci to mal byť on, ktorý spraví prvý krok a nie Lia. mohla ho pekne krásne nechať aby sa podusil vo vlastnej šťave.
čo som si na tejto knihe zamilovala bola určite cestovateľská stránka príbehu. tá bola proste niečo krásneho a úžasného. Taliansko je krajina, ktorú si človek proste musí zamilovať. jeho atmosféra na čitateľa dýcha z každej strany. cítite ako vás hreje to slnko, vôňu citrónov, mora, rýb a dobrého jedla. zatúžite ocitnúť sa tam s hrdinami a spolu s nimi skúmať malé uličky, obchodíky v meste a ochutnať jedlo. určite by som sa nenahnevala keby sa na konci kníh začínali objavovať recepty a zoznamy miest, ktoré sa v knihe spomenuli. taký menší itinerár.
som zvedavá kam sa nás autorka rozhodne zaviesť najbližšie. keď už som sa Talianska v tejto sérií dočkala, idem ešte tajne dúfať v iné jeho oblasti ako sú napr. Rím a Toskánsko (za to sa budem aj modliť), pretože to je mojou srdcovkou.
Jennifer L. Armentrout je autorka, ktorú netreba nikomu v súčasnosti asi predstavovať. Na Slovensky trh vstúpila sériou Lux. no do väčšej pozornosti sa však dostala asi až sériou Z krvi a popola. Tieň v pahrebe je súčasťou novej série Z tela a ohňa, ktorá je prequellom série Z krvi a popola a ktorá popisuje udalosti, ktoré jej predchádzajú. je teda akýmsi exkurzom do minulosti, ktorý slúži ako objasnenie a lepšie pochopenie niektorých vecí.
na knihu som sa veľmi tešila, keďže ZKAP patrí momentálne medzi moje obľúbené série. dúfala som, že sa k nim pridá aj táto. v nasledujúcich riadkoch sa pokúsim opísať moje nadšenie z tejto knihy, ktoré je teda veľké. to čo som dostala do rúk bol jeden dokonalý príbeh, u ktorého som si užila každú jednu jeho stranu.
V centre pozornosti stojí tentoraz Sera, ktorej osud určil neľahkú úlohu. na jej pleciach stojí osud celej jej krajiny. celý svoj život je cvičená a pripravovaná len na jednu jedinú vec. má sa z nej stať družka prvotného boha smrti, ktorého má zviesť, tak aby sa do nej zaľúbil a ona ho zabila. čo sa však stane ak prvotný odmietne družku a ona zrazu nevie čo robiť? Tieň v pahrebe doplňuje a rozširuje univerzum, ktoré autorka vytvorila v ZKAP.
Začiatok je trochu pomalší, kým autorka čitateľa vovedie do toho všetkého a zároveň popohybuje s postavami aby ich dostala tam kde treba. Ale stred a záver príbehu to bohato vynahradia. Ku koncu budete otáčať stránku za stránkou aby ste stíhali to rýchle tempo ktoré stále graduje až vyvrcholí poslednými stranami. autorka čitateľa neustále zahŕňa a zasypáva novými a novými informáciami, odhaleniami a zvratmi. v hlave som si to všetko snažila pospájať s tým čo už viem. celé to pôsobí ako istý prológ, ktorý vedie k udalostiam, ktoré sú čitateľovi známe z ZKAP. prepojenie na už spomínanú sériu sa tak pomaly ale isto črtá, aj keď nemusí pôsobiť ešte tak výrazne. ak človek dáva pozor a nie je blbý, isté veci si domyslí už skoro. nemení to však nič na to, že keď dôjde k ich odhaleniu, taký ide o slušný mindblow.
na čo treba ospievať chvály pri tejto knihe sú postavy. Sera nie je dokonalá, celý jej život ju pripravovali len na jednu jedinú úlohu. čo však ak postupne začne zisťovať, že veci sa majú inak ako si mysleli. zmení to jej plány? jeden by mohol povedať, že Sera je len ďalšou z vyvolených, na ktorej pleciach stojí osud celej ríše a krajiny. ale čo tam potom. skvelá je, nebudem klamať. je drzá, nebojí sa povedať čo jej príde na jazyk, je odvážna viac než dosť, niekedy je aj strašidelná, ale na srdci jej stojí osud jej krajiny a blízkych. získala si ma hneď. rovnako aj tajomný neznámy, ktorý jej vstúpi do života a odhalením kto je, ním teda dobre zatrasie. chémia medzi ňou a Ashom/Nyktosom je poriadne horúca. akože fuuuu. sa čudujem, že to tam od tých iskier čo medzi nimi nepodpálili.
celé je to písané prudko čitateľným štýlom, vďaka ktorému aj takmer 700 stranova bichľa padne za pár večerom. budete otáčať stránku za stránku aby ste zistili čo sa stane, aby ste sa dostali k tým ktorým zlomovým udalostiam. má to svoje muchy? ale hej. vadí to? ani náhodou!
už teraz sa neviem dočkať ďalšej časti. nutne potrebujem dávku Seri a Nyktosa...a samozrejme odpovede.
Chris Carter sa kedysi venoval práci sériovými a viacnásobnými vrahmi, kedy ich vypočúval a skúmal ich správanie. aj "vďaka" tomu má bohaté skúsenosti s takýmito ľuďmi a pozná ich zmýšľanie. tieto svoje skúsenosti poznatky sa rozhodol zúročiť pri písaní a tak uzrela svet séria o Robertovi Hunterovi. jeho vrahovia majú vždy neuveriteľne zvrátenú myseľ, až sa jeden musí čudovať kde na to ten autor chodí, ale keď človek pozná jeho životopis a vie čomu sa predtým venoval vo svojej práci, je mu to hneď jasné. o to strašidelnejšie a nepríjemnejšie to celé pôsobí.
pri Carterových knihách viem, že môžem staviť na istotu a dostanem všetko čo potrebujem. veľkým plusom sú krátke kapitoly, ktoré vždy skončia v TEN moment, pri ktorom si poviete ešte jednu stranu a ani sa nenazdáte a ste o sto strán ďalej. a k tomu sú písané prudko čitateľným štýlom, ktorý vás núti otáčať stránku za stránkou a tak tieto bichličky dať aj za dva večery.
Carter znova predstavuje čitateľovi vraha s poriadne zvrátenou mysľou, ktorý sa neštíti ozaj ničoho. a už od prvej strany rozohráva s Hunterom a Garciom hru na mačku a myš. dráždi ich, provokuje aby ho odhalili a chytili, ak ho teda dokážu spoznať. Carter vie čo kedy čitateľovi a vyšetrovateľom podsunúť a kedy je ten správny moment na ten ktorý zvrat, odhalenie či novú stopu. knihe teda nechýba patričná dávka napätia, ktorá sa stupňuje s každou novou vraždou a tým ako sa sťahuje slučka okolo vraha. o mrazivé, nepríjemné až extrémne momenty tiež nie je núdza.
ako už je jeho zvykom príbeh máme možnosť sledovať z pohľadu viacerých postáv, čo do neho vnáša ten ďalší zaujímavý aspekt. väčšinou teda ide o pohľady vyšetrovateľov, obetí ale aj samotného vraha. Carter však nenecháva nič na náhodou a pre čitateľa má pripravený jeden veľký zvrat, ku ktorému keď dôjde a človek si potom všetko spätne pospája, ide o dobrý mind blow. konečná. aj keď teda ten samotný zvrat mi napadol niekde v polovici knihy, aj tak ma dostal. plus mi ešte pri samotnom odhalení napadlo ešte jedno napojenie na iný Hunterov príprad, len teda neviem či to bude tým, že som danú knihu čítala nedávno a vidím spojenie, aj tam kde nie je, alebo je to ozaj tak a ak áno, tak nemám slov.
čo si budeme klamať Chris Carter je PÁN. o tom niet najmenších pochýb a presvedčuje o tom čitateľa každou jeho ďalšou knihou.
Koniec hry predstavuje záver série o Williamovi "Wolfovi" Fawkesovi a Emily Baxterovej. prvé dve časti ma bavili a tak som sa tešila aj na tú tretiu. avšak medzi tým ako sa s k nej dostala a odkedy som prečítala prvé dve časti, uplynul istý čas a už som si bohužiaľ všetko nepamätala. určite by mi prospel ich re-reading kým by som sa pustila do Konca hry, ale musela som pracovať aj s tým málom čo som si pamätala.
Koniec hry môže pôsobiť trochu inak ako prvé dve časti. kým v nich človek nestíhal rátať mŕtvoly, tak tu sa objaví len jedna. príbeh sa tak točí okolo "samovraždy" blízkeho človeka, ktorého smrť ich znova donúti spojiť sa a vyriešiť ju. celé to pôsobí takým komornejším nádychom. netreba sa tým však nechať pomýliť a učičíkať. štýl, ktorým autor píše je veľmi pútavý a napínavý. aj keď je vrah pomerne skoro známy, nič to nemení na tom, že pri jeho odhalení a dolapení budú musieť Wolf s tímom postupovať opatrne a rozohrať tak hru na mačku a myš. stačí len nastražiť návnadu a čakať až sa vrah chytí. celé to postupne eskaluje až to vyvrcholí v závere, kde všetko pekne krásne do seba zapadne.
určite je dobre mať prečítané predchádzajúce dve časti, nakoľko autor v Koncu hry často naráža na niektoré veci z nich, dovysvetľuje ich a uzatvára. čítať túto knihu bez ich znalosti sa nemusí vyplatiť a zážitok z nej stratí niečo zo seba. ja som ich teda čítala s väčším odstupom a pri niektorých pasážach som mala dojem, že mi to chýba. no aj napriek tomu som si knihu užila, len som musela poriadne zaloviť v pamäti.
Koniec hry predstavuje celkom príjemné uzatvorenie tejto série. zodpovie na otázky, ktoré ostali otvorené z predchádzajúcich častí a uzavrie ich.
knihy Chrisa Cartera sú pre mňa stávkou na istotu. viem, že s nimi nestúim vedľa. inak tomu neboli ani pri Netvorovi, šiestej knihe zo série o Robertovi Hunterovi. znova som dostala to na čo som u Cartera zvyknutá. teda svojím spôsobom, nakoľko pri Netvorovi sa autor rozhodol vypovedať príbeh z opačného konca, ako to inokedy býva.
kým v predchádzajúcich častiach Hunter s Garciom pretekali s časom a snažili sa pritom pochopiť a dolapiť vraha, Netvor práve naopak začína chytením vraha a môže tak pôsobiť trochu inak. jeden si povie, vraha už máme, čo takého môže príbeh ponúknuť. viac neži si jeden dokáže predstaviť. v čom je Netvor ešte iný, je to, že Hunter sa tentoraz vydáva na "sólo" jazdu bez Garciu, aby odhalil pohnútky samotného vraha, s ktorým ho spája spoločná minulosť. pri odkrývaní minulosti vraha, snahy o pochopenie jeho mysle a konania tak vychádzajú na povrch aj tajomstvá, ktoré chcel Hunter nechať hlboko pochované.
v príbehu sa tak stretávame s vrahom so zvrátenou mysľou a ešte zvrátenejším cieľom. ide o vraha, ktorý sa neštíti ničoho, ani jedna jeho vražda neprebieha podľa rovnakého vzorca. vrah je znova dostatočne zvrátený. Jeho zvrátenosť sa zvyšuje každou jednou vraždou, akoby mu to nestačilo a potreboval by zažiť viac, okúsiť viac, experimentovať a skúšať nové teórie. svoje konanie vie vysvetliť, zdôvodniť každý svoj krok prečo a ako robil čo robil. ako aj pohnútky, zlomové momenty, ktoré ho donútili konať.
to všetko dokáže autor opísať do najmenších detailov, až sa vám bude dvíhať žalúdok. nad vrahovým konaním budete krútiť hlavou. Carter však poskytne detailný a komplexný náhľad do jeho mysle. nechcem napísať, že ho poľudšťuje, lebo to nie, ale snaží sa čo najlepšie dostať mu do hlavy, opísať to jeho konanie a myslenie. a to dokáže aj vďaka tomu, že sa vo svojom živote venoval aj práci práve s takýmito ľuďmi.
čo sa Carterovi nedá vytknúť je štýl, ktorým sú jeho knihy písané. štýl, ktorý vás "donúti" prečítať 400 stranovú knihu za dva večery. to ako píše, tie krátke kapitoly, ktoré vždy končia v TEN moment, vás núti otáčať stránku za stránkou, aby ste vedeli čo bude ďalej, až sa ocitnete na konci knihy.
jeden by možno povedal, že koniec v Netvorovi prišiel rýchlo či pôsobí ako useknutý a unáhlený, ale ja myslím, že vrah to tak plánoval a chcel.
ďalšia Carterova kniha za mnou a ja si idem dať menšiu a potrebnú pauzu pred tou ďalšou. ak hľadáte kvalitný crimi triller, ktorý vás po celý čas bude držať v napätí, tak určite siahnite po tejto sérií. neoľutujete ani stránku.
ihy zo série Romantické úlety od Julie Caplin sú tým pravým čítaním na leto. preto som sa konečne po roku pustila do ďalších častí z tejto série. voľba padla na ôsmu časť z nej a to na Domček v Írsku. po neistých dojmoch z Chaty vo Švajčiarku v spojení s anotáciou domčeka, som sa tak trochu bála. v anotácií mi to totižto pripomenulo Cukráreň len v inej obdobe a v novej lokalite. no nemohla som sa mýliť viac.
čo robí Juliene knihy tými správnymi letnými a nenáročnými oddychovkami sú jej dve linky. prvá je tá cestovateľská a cez ktorú sa vždy prostredníctvom opisov krajiny, jedál vždy prenesieme na nové miesto. to čo mi chýbalo vo Švajčiarsku, tu som našla. aj keď to teda mohlo byť opísané predsa len o trochu viac, no aj tak atmosféra Írska na mňa dýchala z každej strany až som zatúžila ocitnúť sa tam aj ja.
druhou linkou je ako napovedá názov série tá romantická. v centre príbehu sa tentoraz ocitne Hannah, sestra Míny, s ktorou sme jej romantický úlet prežívali v predchádzajúcej časti. isté okolnosti v jej živote ju donútia prehodnotiť jej život, zobrať si voľno a zúčastniť sa kuchárskeho kurzu v Írsku (taký kurz by sa zišiel aj mne). Hannah svoju lásku stretne už na začiatku. ich zoznámenie je ozaj vtipné. obaja si však myslia, že išlo o záležitosť na jednu noc, až kým sa znova nestretnú. vzájomná príťažlivosť je očividná, aj keď sa jej obaja snažia odolávať. ich vzájomné spoznávanie a otváranie sa tomu druhému boli milé pozorovať. aj keď teda Connorovo správanie bolo občas na facku či dve. samozrejme by sa to nezaobišlo medzi menšieho nedorozumenia, ktoré sa však našťastie rýchlo vyrieši.
samozrejme nechýbajú ani humorné, vtipné či milé scény, o ktoré sa zapríčiňujú aj vedľajšie postavy. treba teda povedať, že v Domčeku v Írsku sa stretla naozaj milá a veselá partia.
Domček v Írsku môžem teda isto zaradiť medzi knihy z tejto série, ktoré ma bavili a užila som si. znova išlo o príjemnú oddychovku s milým a nenáročným dejom. už teraz sa teším na ďalšie miesto, na ktoré nás autorka zavedie.
s čistým svedomím môžem prehlásiť, že Fitzekove knihy sú mojou závislosťou. mám prečítanú každú. keď v knižnici vyhodili, že majú Playlist, hneď som robila rezerváciu. na knihu som sa veľmi tešila a bola som zvedavá čo ďalšieho si pre Zorbacha s Alinou autor pripravil, akú zvrátenú hru s nimi bude hrať tentoraz.
Playlist je treťou a poslednou časťou trilógie o Zberateľovi smrti. teda snáď hej. od udalostí v druhej časti uplynul nejaký čas. Zobrach sa chystá nastúpiť na výkon trestu za svoje činy. Alina sa nachádza v relatívne pokojnom stave života, v ktorom už s ním nechce mať nič spoločného. osud, prípad, nazvite si to ako chcete, ich však zvedie dokopy. a oni sa tak znova a naposledy musia postaviť vrahovi s chorou a zvrátenou mysľou, ktorý so všetkými hrá jednu veľkú hru.
tentoraz musia zachrániť dievča Feline, ktorú niekto uniesol. ich jedinú stopu, s ktorej musia vychádzať tvorí playlist s 15 skladbami. v tomto jednoduchom a na prvý pohľad obyčajnom playliste sa však skrývajú všetky stopy, ktoré budú potrebovať aby našli Feline a na záver im odhalia aj meno samotného únoscu. kým sa však k tomu dopracujú budú si musieť prejsť sériou udalostí a stôp, ktoré postupne vedú jedna k druhej. zvrat strieda zvrat. nové odhalenia a stopy sa objavujú ako na bežiacom páse. autor sa po celý čas pohráva s čitateľom tak ako únosca (vrah) sa pohráva so Zorbachom a Alinou. pri Fitzekových knihách si už netrúfam nič tipovať lebo viem, že na konci sa to otočí voči mne. aj keď by sa dalo povedať, že jeden typ mi vyšiel, ale tipovala som ho pri zlej osobe.
môže sa teda zdať, že spoločný menovateľ tohto všetkého je neznámy a že niektoré spolu ani nesúvisia, ale v samotnom závere do seba všetko zapadne a dá zmysel. Fitzek to proste vie, nebudeme si klamať.
Fitzek je kráľom psychotriller, o tom niet pochýb. ak si chcete v dnešnej dobe prečítať ozaj kvalitný a dobrý psychotriller, ktorý vás posadí a donúti otáčať stránku za stránkou a neodložiť knihu kým ju nedočítate, tak určite siahnite po niektorej z jeho kníh. pri Playliste určite odporúčam prečítať prvé dve knihy zo série, totižto na seba pekne krásne nadväzujú a určite si nechcete vyspoilerovať niečo z predchádzajúcich dvoch kníh.
3,5*
príjemná ľahká nenáročná a vtipná oddychovka. proste také to komfortné čítanie, ktoré občas všetci potrebujeme, pri ktorom vypneme a užívame si príbeh. presne takým čítaním je Náhodný gól, ktorý je už treťou časťou zo série Caroline Comets. znova dostávame milú hokejovú jednohubku. ja som si jej čítanie znova užila, možno asi aj zatiaľ najviac.
tentoraz sa v centre príbehu ocitnú Lowell s Hollisom, postavy, s ktorými sme sa už okrajovo mohli stretnúť v predchádzajúcich častiach. obe postavy si v živote prešli niečím, čo ich donútilo lásku na chvíľu zavrhnúť a nehľadať ju na chvíľu. až jedna osudová noc a stretnutie ich životy zmení. stretnutie o ktorom si mysleli, že bude jednorazové, zmení ich životy už asi navždy. Hollis ostane totiž tehotná. musia sa teda naučiť spolu fungovať ako budúci rodičia, ale možno sú tam v hĺbke aj nejaké city, ktoré sa postupne budú predierať na povrch. jeden si povie, že áno nie moc originálna zápletka, takých tu už bolo. treba však uznať, že autorka sa s touto zápletkou pohrala naozaj pekne.
čo robí túto sériu fajn, sú postavy. tentoraz sa k slovu dostali Hollis s Lowellom a neviem si predstaviť k tomu druhému lepšieho partnera. tí dvaja sa hľadali až sa našli. ich prvé stretnutie dopadne tým, že ona mu vrazí. výborný začiatok vzťahu, že? potom sa spolu vyspia a čakajú dieťa. obidvaja sa k tomu postavia našťastie zodpovedne. môžeme teda sledovať ich vývoj ako jedincov, ale aj ako budúcich rodičov a partnerov. obidvaja majú istý strach, neistoty, ale za ten čas sa naučia, že sa môžu oprieť o toho druhého. potláčané city postupne vychádzajú na povrch, ale obidvaja si ich boja priznať, len potrebujú čas a istý zlomový moment, ktorý ich donúti vyjadriť ich city.
určite potešia aj postavy z predchádzajúcich častí, či dokonca série. čo je isto špeciálne na tejto sérií, je taká tá príjemná rodinná atmosféra. postavy či už hlavné, alebo vedľajšie majú ozaj pekné vzťahy a je vidno, že sú tu pre niekoho, keď to potrebuje. potom je tu určite humor a interakcia medzi postavami. viackrát som sa pristihla ako sa smejem nahlas. veľkým plusom je určite štýl, ktorým je kniha písaná, ktorý je prudko čitateľný a kniha tak padne za večer dva.
3,5*
Ostrov je pokračovaním Sanatória, ktoré malo síce svoje chybičky krásy, ale bavilo ma, tak prečo sa nepustiť do jeho pokračovania. kniha znova ponúka zaujímavý námet, odohrávajúci sa na uzavretom priestore. tentoraz na ostrove, ktorý má svoju desivú minulosť. ide teda o niečo čo sľubuje takú tú správne zhustnutú a napätú atmosféru, kde ako dej bude postupovať tak napätie sa bude dať krájať. bohužiaľ mám pocit, že to celé ostalo niekde na polceste. a teraz prečo.
ako som už spomínala námet príbehu je vynikajúci. síce nie nejak originálny, ale určite v sebe skrýva dobrý potenciál. máme tu ostrov, ktorý má neslávnu minulosť, došlo na ňom k určitým tragickým a nešťastným udalostiam. prešlo pár rokov a na ostrove vyrástol hotelový komplex, do ktorého sa chystá Hana a jej rodina.
príbeh máme možnosť sledovať z dvoch strán, z pohľadov dvoch postáv. jednou z nich je naša stará známa vyšetrovateľka Erin, ktorá stále má pod vplyvom minulých udalosti o sebe pochybnosti, ale snaží sa na tom pracovať. druhou z nich je Hana a jej rodina, v ktorej vzťahy sú narušené a pobyt na ostrove ich má skúsiť napraviť. avšak či sa to podarí je otázne. každý z nich tam prišiel z iných pohnútok a s iným cieľom.
zdanlivo nevinná dovolenka sa však čoskoro zmení na niečo iné, na povrch začnú vychádzať temné tajomstvá. objaví sa prvá mŕtvola a ďalšie na seba nenechajú dlho čakať. udalosti, ktoré sa na ostrove udiali kedysi a ktoré sa tam dejú teraz môžu zo začiatku pôsobiť ako samostatné zápletky. avšak ako postupuje a graduje dej, ukazuje sa, že možno nejaké to spojenie predsa len bude.
zvratov a odhalení pribúda. napätie narastá, atmosféra hustne, tempo rozprávania sa zrýchľuje a vy otáčate stranu za stranou, aby ste zistili ako sa veci teda majú.
proste všetko čo potrebuje ku šťastiu a akoby mal správny triller vyzerať. bohužiaľ to však pre mňa ostalo celé stáť niekde na polceste, nedokázalo ma to tak vtiahnuť akoby som si predstavovala a ako som chcela. niečo mi tam na tom chýbalo, ten pomyselný posledný kus skladačky, ktorý sa niekde v tom celom stratil. rozuzlenie prípadu sa však podarilo. tipovala som to všelijako, ale záverečné prepojenie teda isto nie. môj tip, ktorý sa týkal jednej postavy, však vyšiel.
ak by som to mala zhrnúť Ostrov je celkom príjemným čítaním, ktoré má v sebe všetko čo treba na kvalitný triller, len tentokrát mi autorkina kniha až tak nesadla, ale určite ju odporúčam. nudiť sa nebudete a prečítate ju ozaj rýchlo. aj napriek rozpačitým dojmom som zvedavá na tretiu časť série.
Makovú válku som zaregistrovala už ako vyšla, ale nejak ju neriešila. hovorila som si, že mi ju až tak netreba a pozornosť som venovala iným knihám. až konečne prišiel jej čas a ja som si povedala, že ju skúsim, však prečo nie. ja si hovorím a búcham hlavu o stenu prečo? prečo som tak dlho čakala, až som sa rozhodla pustiť do tejto dokonalosti, ktorou Maková válka je. pretože ona dokonalá je a to od prvej stránky po tú poslednú. Maková válka je stelesnením dokonalosti medzi knihami. a čo ju takou skvelou robí? pokúsim sa to nejako zhrnúť, dať zo seba moje pocity a snáď to bude dávať zmysel.
v Makovej válke nájdete všetko čo potrebujete ku šťastiu. autorke sa podarilo vytvoriť neuveriteľný svet a do detailov premyslený príbeh. kniha nie je len takým obyčajný fantasy. býva označovaná aj ako dark, grimdark fantasy. a ona ním naozaj je. a to v jej najčistejšej, najkrutejšej, najzvrátenejšej podobe. celé je to tak zvrátené, tak nepríjemné, tak brutálne, proste zlo a zvrátenosť v najčistejšej forme, bez filtru, bez ružových okuliarov. autorka nemusela mať pri tomto bohatú fantáziu (aj keď ju naozaj má), ale vychádza z udalostí, ktoré sa naozaj stali a Maková válka je ich istým odrazom. o to silnejšie, krutejšie a smutnejšie to celé pôsobí.
Maková válka nie je len takým jednoduchým príbehom. je to príbeh, ktorý v sebe skrýva veľa a postupne pred čitateľom odkrýva jednotlivé svoje vrstvy, ktoré sú navzájom poprepletané a udalosti v jednej vrstve sú spúšťacím mechanizmom pre udalosti v inej, ďalšej časti príbehu. celé to pôsobí takým veľkovýpravným dojmom, celý čas máte pocit, že sa za tým všetkým skrýva oveľa viac.
kniha sa delí na tri časti. počas nich autorka rozvíja, odhaľuje a prepája medzi sebou jednotlivé vrstvy príbehu. ukazuje čitateľovi ako funguje svet, ktorý vytvorila, postupne ho oboznamuje s jeho jemnými nuansami. nájdete tu boje, vojnu a krutosti, ktoré prinášajú, akciu, mýty a legendy o božstvách, v ktoré už možno nik neverí, ale sú bližšie a prítomnejšie ako sa môže zdať, mocenské, politické a zákulisné hry ale aj isté filozofické úvahy, ktoré umožňujú sa lepšie do toho všetkého ponoriť a pochopiť to.
každá časť pôsobí inak. v prvej časti sa stretávame s mladou Rin, ktorá zvládne skúšky a dostane sa na prestížnu univerzitu. o svoje miesto na nej musí však bojovať a ukázať ako spolužiakom, tak aj majstrom (profesorom), že si tam zaslúži byť. zároveň sa ale dostáva sa hlbšie k chápaniu odboru, ktorý si vybrala. musí sa naučiť poznať sama seba. tu je dosť prítomná tá filozofická vrstva príbehu.
v druhej časti dochádza k stretu, ktorí bol neodkladný a ku ktorému veci postupne speli. a to vypuknutiu vojny. Rin sa vďaka jej schopnostiam ocitá na rázcestí a je na nej, ktorú cestu ich využitia si zvolí.
v tretej časti sa už všetko utrhne z reťaze. ak ste mali pocit, že druhá časť bola divoká, zbesilá, krutá, zvrátená, tak si počkajte na tú tretiu. tam to všetko nadobudlo nové rozmery. autorka sa neštíti žiadnych opisov, teda kniha nie je moc vhodná pre slabé žalúdky. ale aj sa s vytrénovaným som mala miestami čo robiť.
ďalšie čo treba pri vychvaľovaní tejto knihy spomenúť sú postavy, ktoré nie dobré a zlé, čierne a biele. ide o postavy z mäsa a kostí, ktoré sú inak prepracované. budete ich milovať, nenenávidieť, súciť s nimi ale aj im nadávať. postavy sa po celý čas vyvíjajú a na konci nik nie je taký ako sa mohol na začiatku dať. udalosti, ktoré sa stanú ich zlomia, ovplyvnia.
Maková válka je jedným úžasným fantasy, ktoré si zaslúži všetku tú chválu okolo neho. ja ju budem isto odporúčať kade tade. a s kľudním svedomím ju už teraz môžem zaradiť medzi moje top knihy ta tento rok.
