Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Aj Darling Venom pokračujem v čítaní kníh mimo mojej komfortnej zóny a žánrov. Po knihe som siahla náhodou, v rámci jednej výzvy aby som si s ňou niečo splnila. Netušila som však, že prečítaním knihy získam niečo viac ako je len vyplnené políčko. Získam totiž príbeh, ktorý tne do živého a ktorý človeka prevedie horskou dráhou plnou surových, ťaživých emócií, ktoré vám zlomia srdce. Táto horská dráha má však aj svoje príjemné, úsmevné a dojemné momenty, ktoré sa to zlomené srdce budú snažiť dať znova dokopy, aj keď to bude dlhá a ťažká cesta.
Charllote (Charlie/Lottie) a Kellan sa stretli na Valentína na streche. Obaja tam prišli s rovnakým dôvodom. Majú za sebou ťažké obdobia v životoch, nesú si isté bremeno a vidia len jedno riešenie. Rozhodnú sa však, že neskočia a raz za rok sa stretnú na tom mieste aby skontrolovali toho druhého. Cez rok sa inak nebudú kontaktovať. Sľub dodržiavajú tri roky, ten štvrtý sa Kellan rozhodne inak. Charlotte ostane sama aby sa s tým všetkým vyrovnala. Jej príbeh však nekončí. Kým sa niečo starého skončilo, niečo nového sa začína.
Darling Venom je krásnym, smutným a silným čítaním. Príbeh je rozdelený do troch častí. Prvá časť vás emočne zničí. V tej druhej sa budete pomaly s hrdinami dávať dokopy a v tej tretej možno nájdete aj šťastie. Autorka sa v príbehu venuje naozaj ťažkým témam ako sú samovražda, vypriadavanie sa so stratou blízkeho či alkolizmus, sebapoškodzovanie a závislosť. Témy nijak nezľahčuje a opisuje ich také aké sú, v ich najtemnejšej a najdrsnejšej podstate. Strany sú teda plné surových emócií, ktoré tnú do živého, ale aj výčitiek preživších. Po psychickej stránke teda nejde o ľahké čítanie a určite to v človeku niečo zanechá. Aj napriek tomu aké témy v sebe kniha nesie, sa vďaka autorkinmu štýlu písania číta naozaj rýchlo a "ľahko".
Darling Venom je príbehom dvoch (troch strán). Tej čo už nevládala a skončila to, ale aj tých ktoré tu po nej ostali. Každú zo strán si obľúbite a budete s nimi prežívať každú jednu emóciu, každý jeden moment. To prečo sa človek rozhodne spraviť niečo takého, ten druhý asi nikdy nepochopí, ale autorka sa čitateľovi snaží priblížiť Kellanovu osobnosť a to čo prežíval, čo ho viedlo k tomuto riešeniu. Život je komplikovaný. Je krásny ale aj škaredý. Ubližuje ale aj prináša aj to pekné. Smútok je jedným z jazykov lásky. Príbeh je plný silných a krásnych myšlienok, ktoré donútia človeka sa nad tým celým zamyslieť.
Darling Venom však nie je len príbehom o strate a bolesti. Ale aj príbehom o vyrovnaní sa s ňou, s jej prijatím a dovolením si byť znova šťastným. A to predstavuje vzťah Charlotte a Tatea. Obidvaja sa strácajú vo vlastnom smútku a výčitkách, kým nestretnú toho druhého. Chvíľu to potrvá až si k sebe nájdu cestu. A aby si mohli dovoliť byť šťastnými, budú si musieť najprv odpustiť.
Aj keď som po knihe siahla náhodou a s úplne iným zámerom, som rada, že som tak urobila. Určite je to kniha, ktorá stojí za prečítanie a ja ju môžem len odporúčať. Malá rada nakoniec. Prichystajte si k čítaniu pár balíkov vreckoviek.
Žáner erotika nevyhľadávam vôbec, resp. vo veľmi malej miere. Ide to teda mimo mojich komfortných žánrov. Nebyť toho, že tento rok pokračujem v mojom predsavzatí skúšať nové veci, žánre, autorov, ktorým som sa inak vyhýbala, tak po knihe asi nesiahnem. Som však rada, že som jej dala šancu a prečítala si ju.
V príbehu sledujeme mladú Ellie, ktorá aj s jej kamarátmi zo strednej nastupuje na výšku. Spolu tvoria partiu. Avšak nespája ich priateľstvo, ale hlavne žiadostivosť, túžba a sex. Majú vlastné pravidlá, ktoré sú viac než zvrátené. Ellie však nie je taká ako ostatní a pod tiažou pravidiel v skupine skôr trpí. Má však svoje dôvody prečo tam ostáva a to všetko znáša. Ako dlho však môže človek niečo takéhoto vydržať? Zmena prichádza s novým členom skupiny, ktorý Ellie otvorí oči. Dokáže sa však z tejto partie dostať, žiť svoj život a nájsť svoje šťastie? Nebude to však také ľahké.
Áno, priznávam, do čítania som išla s miernymi predsudkami čo sa týka tohto žánru. Čo kvitujem, ale je varovanie na začiatku ohľadom toho čo sa v knihe nachádza, čo sa bude diať a teda to čo nemusí byť niektorým príjemné. Ja sama som pri prvých stranách nevedela či pri čítaní ostanem a hovorila som si, že na čo som sa to dala. Rozhodla som sa však vytrvať a každou ďalšou stranou som bola príjemne prekvapená z toho ako sa príbeh vyvíja a cítila som sa menej nepríjemne. Na konci som bola príjemne prekvapená ako to celé vyšlo.
Dostala som príbeh s istou prímesou erotiky, ale aj keď jej bolo viac než dosť a hrala prím, nebolo to len o tom. Za tým všetkým sa totižto skrýval príbeh o jednom vzťahu, resp. vzťahoch. Vzťahoch, ktoré sú však toxické, bolia a ubližujú. Je to otvorený vzťah, je to polaymoria? O nejakých vzťahoch v pravom zmysle sa nedá hovoriť. Každý má svoje sebecké dôvody prečo tam je. Pre niekoho je to posadnutosť, pre ďalšieho závislosť či potreba niekoho ovládať alebo len pocit, že potrebuje niekam patriť a nebyť sám. Jeden na druhého nemyslia, je im jedno, že svojím konaním možno niekomu ubližujú. Ide im len o to uspokojiť svoje chúťky a potreby. Kniha teda často zachádza do ozaj extrémnych situácií, je to proste niečo iného.
Názov knihy naozaj vystihuje jej zmysel a charaktery jej členov. A tie boli pri niektorých naozaj skazené až do špiku kostí. Ellie mi prišla ako mierne naivná postava. Nebola ako ostatní a do partie bola vmanévrovaná dobrovoľne nasilu. Ostávala tam len kvôli Sinclairovi. Čo sa týka jej vzťahu s ním mala ružové okuliare s ozaj silnými dioptriama a veľmi dlho znášala, že s ňou zachádza ako s kusom handry. Nevidím zlo, nepočujem zlo, nehovorím zlo. Po príchode Sama do partie sa jej však oči postupne začali otvárať a ona videla, že existujú aj zdravý vzťah a priateľstvá. Zistiť či sa jej z tejto zvrhlej partie a spod Sinclairovej nadvlády nechám už na vás. Mňa na záver príjemne prekvapili niektoré postavy, lebo práve od nich som niečo takéhoto nečakala a možno mi to k ním až tak úplne nesadlo, keďže väčšinu knihy sa správali úplne naopak. Ale možno aj oni len hrali formu.
Do čítania tejto knihy ma doviedla náhoda a ja som za to rada. Kniha bola pre mňa príjemným prekvapením, aj keď bežne tento žáner obchádzam. Som však rada, že som po nej siahla a dala jej šancu.
Povedať, že mám rada knihy s vojnovou tématikou a teda aj témou 2SV mi nepríde správne a úctivé. Je to však téma, ktorú by si mal určite prečítať raz za čas každý z nás. Ja po nej práve preto, že nejde o najľahšiu tému, nesiaham až tak často. A keď už tak spravím, tak si dávam pozor na výber knihy, keďže kníh s touto témou je na knižnom trhu viac než dosť. Do rúk sa mi však nedávno dostala táto kniha a ja som sa do nej začítala.
Mladá Hanna žije so svojimi rodičmi na Slovensku, je druhá svetová vojna a oni skrývajú u seba židovskú rodinu. Jedného dňa však na dvere ich domu zaklopú Nemci a prehľadajú to tam. Trest za to, že ich skrývali je jasný. Celú rodinu postrieľajú. Hanna však prežije. Rozhodli sa, že spolu jedným z nich bude vyslaná do Ruska, kde sa majú vydávať za špiónov a získať nejaké informácie. Len v tom prípade bude prepustená jej malá sestra. Hannin boj o život ešte len začína, ona sa však nevzdáva a bojuje ďalej. Chce len jedno. Znova vidieť svoju sestru. Čo však so Schwarzom, nacistom, ktorý je po jej boku a ktorí zastrelil jej rodičov? Hanna k nemu cíti nenávisť za to čo spravil, tá sa však postupne mení na niečo iné. Môže si však k nemu dovoliť niečo cítiť?
Príbeh je písaný naozaj citlivým spôsobom, aký by k tejto téme mal patriť. Číta sa ozaj "ľahko" a rýchlo. Ani sa nenazdáte a tento útly príbeh budete mať rýchlo prečítaný. Hanna si od tragickej udalosti, ktorá zmení jej život prejde naozaj všetkým. S ňou a Schawrzom sme prešli rôznymi silnými či tragickými momentmi od úteku, väzenia, bitia, hladomoru, bombardovania. Tu musím priznať, že mi to občas prišlo písané strašne prirýchlo či až zhurta. Udalosti striedali udalosti, Hanna so Schwarzom niekde pobudli a po krátkom či dlhšom čase sa pohli ďalej. S tým súvisí aj to, že v príbehu bolo miestami až príliš veľa časových skokov, ktorými autorka riešila preklenutia v deji. Často to teda dopadlo tak, že to čomu mohla autorka venovať väčší priestor a ísť v tom viac do hĺbky, skončilo opísané štýlom, že tam strávili pár mesiacov a konečne sa mohli pohnúť ďalej, bližšie k ich cieľu. Chápem, že chcela poňať v knihe väčšie časové obdobie, ale niekedy som s tým trochu bojovala a nedokázala sa s postavami úplne zžiť.
Rovnako aj s tým ich vznikajúcim vzťahom. Áno, ten ich vzťah a city k tomu druhému sa postupne vyvíjali a menili. Hanna so svojimi citmi bojovala z osobných dôvodov. Trvalo jej to, kým si dovolila niečo také k nemu cítiť. Ale ani tu som sa nedokázala zbaviť dojmu, že to mohlo ísť ešte trochu viac do hĺbky. Proste sa to stalo a bolo.
Druhá polovica to za mňa trochu celé všetko zlepšila. Aj keď ten jeden zvrat, odhalenie asi ani nemusel byť. Záver ma teda dostal. Stále som rozmýšľala ako to môže dopadnúť, môže Hanna nájsť svoje šťastie, ktoré si zaslúži? Ako sa mi míňali strany, netrúfala som si v nič dúfať. Koniec ma nechal sedieť s otvorenými ústami.
Som rada, že som tejto knihe dala šancu. Aj napriem menším výtkam, to bolo krásne a silné čítanie o nezlomnosti ľudského ducha bojovať, nevzdávať sa a nedať sa ovládnuť. Určite jej čítanie odporúčam každému.
4,5*
Túto knihu som registrovala už istú dobu, ale obchádzala som ju. Hlavne asi preto, že to nie je žáner, ktorý väčšinou čítam. Avšak v rámci istej výzvy som po knihe siahla. Ani neviem čo čakala. Možno nejaký presladený romantický príbeh. Dostala som však niečo úplne iného a niečo viac.
Percy trávi každé leto na chate pri jazere, ktorú kúpili jej rodičia. Tam sa zoznámi s dvoma chlapcami od vedľa. Trávia spolu celé leto. Medzi ňou a Samom vznikne krehké puto, ktoré postupne prerastá z priateľstva do lásky. To trvalo šesť rokov, rozišli sa však za chvíľu. Po pár rokoch, keď už každý z nich žije svoj vlastný život, dostane Percy telefonát. Samova mama zomrela a ona sa vracia na jej pohreb. Vracia sa na miesto plné spomienok, ktoré stále bolia a kde sa znova stretáva so Samom. Dokážu si vysvetliť všetko čo sa vtedy stalo, napraviť veci a nájsť si k sebe znova cestu? Je láska medzi nimi taká silná aby prekonala chyby, ktoré sa stali?
Každé ďalšie leto nie je typickou gýčovitou, cukríkovou lovestory, plnou jedným klišé za druhým. Je príbehom o láske dvoch mladých ľudí. Láske, ktorá bola krehká a ktorá musela dozrieť aby v ten správny moment mohli byť spolu. Príbeh je rozprávaný v dvoch časových rovinách. V tej prvej, v minulosti sledujete ako sa Percy so Samom, boli najprv veľmi dobrými priateľmi. Postupne sledujete ako sa zbližujú a ako si k sebe nachádzajú cestu. Stretávajú sa každé leto a aj počas roka na sviatky. Také silné bolo ich priateľstvo. Spolu zažívajú letá plné dobrodružstiev, úsmevných momentov a dospievania. Ich priateľstvo postupne každým letom, každým rokom prerastalo do niečoho väčšieho.
Zároveň prostredníctvom, druhej časovej roviny, tej z prítomnosti viete, že sa medzi nimi niečo odohralo, niečo čo zlomilo a zničilo krehké a krásne puto, ktoré medzi sebou mali. Máte v sebe protichodné pocity, v jeden moment si želáte aby už konečne boli spolu ale v ten druhý to nechcete, lebo viete, že potom príde TEN moment a vy nechcete aby nastal. A práve z tohto momentu autorka vytvorila zaujímavú zápletku, ktorá bola reálna, surová a ktorá ma bolela spolu s nimi. Avšak rozumela som jej a chápala som prečo k nej došlo a ako k nej veci dospeli. Postupne si vďaka striedaniu minulosti a prítomnosti teda skladáte príbeh tejto lásky dvoch mladých ľudí. Dvoch mladých ľudí, ktorí sa stretli v pravý moment, našli v tom druhom spriaznenú dušu ale tak ako aj oni dvaja, aj ich láska musela dospieť a dozrieť, aby mohli nájsť svoje šťastie.
Každé ďalšie leto určite nie je len tak obyčajnou lovestory kedy sa z priateľstva stane niečo viac. Kniha v sebe totižto skrýva omnoho viac a pod jej vrstvami nájdete, krásny a silný príbeh. Príbeh o láske, vzťahoch, priateľstve a rozhodnutiach, ktoré robíme a ktoré nás ovplyvňujú. Ja už teraz viem, že isto siahnem po ďalších knihách od autorky.
Od Sandersona mám čo to už prečítaného a preto môžem s kľudným svedomím povedať, že patrí medzi mojich obľúbených autorov. Má podľa mňa široký záber žánrov, ktoré dokáže napísať. Či už ide o fantasy, sci-fi, dystopy atď., to všetko on vie. A preto viem, že keď siahnem po nejakej jeho knihe tak nebudem ľutovať. Tentoraz som sa rozhodla pustiť do Tress of the Emerald Sea, ktorá je jednou zo 4 kníh z " The Year of Sanderson" a radí sa aj medzi knihy z Cosmere univerza. Z toho žiaľ nemám asi prečítané nič, ale pri čítaní knihy som nemala žiadne problémy, ktoré by sa toho týkali.
Tress žije na skale, ktorá nie je skalou a ktorá je obklopená morom, ktoré vlastne ani morom nie je. Je neobyčajne obyčajná. Teda aspoň podľa nej. Dobrodružstvo ju neláka, rozmýšľa prakticky a priatelí sa s Charliem, ktorý je vojvodovým synom, aj keď jej tvrdí niečo iné. Ona však vie pravdu a práve preto ho má aj rada. Sú si naozaj blízky. Čo zase rád nevidí jeho otec a tak pošle Charlieho preč na cestu, na ktorej si má nájsť nevestu. Lenže Charlie skončí v zajatí Čarodejnice a tak sa Tress rozhodne vydať na jeho záchranu. Tress ešte ale netuší, že okrem Charlieho možno zachráni aj niečo viac.
Budem sa asi opakovať pri každej recenzii na Sandersona, ale za mňa je to majster slova. A toho dôkazom je každá jedna jeho kniha. Ako sám autor v doslove spomína, chcel napísať rozprávku pre dospelých a myslím si, že sa mu to podarilo. V Tress of the Emerald Sea vytvoril krásny, magický, očarujúci, milý ale aj nebezpečný či zradný svet. Táto kniha je dokonalou rozprávkou, ktorá zahreje pri srdci a človek sa pri jej čítaní bude cítiť veľmi dobre. Tento svet je možno tak trochu čudnejší akoby ste od rozprávky čakali. Čo som ja určite nečakala bolo prostredie kde sa príbeh bude odohrávať. Určite by mi po prečítaní anotácie nenapadlo niečo také ako pirátska loď, ale nakoniec som z toho bola príjemne prekvapená a potešená.
Príbeh, ktorý Sanderson pred čitateľom rozvíja je naozaj veľmi dobre vymyslený a prepracovaný, rovnako ako svet, v ktorom sa odohráva. Nejde v ňom o to aby hrdina zachránil svoju milú, ale hrdina s hrdinkou si vymenia garde a Tress sa vydáva na cestu aby zachránila svojho milého. Aj keď príbeh začína tým, že dievča sa rozhodne vydať sa zachrániť svojho milého ale čoskoro sa zmení na niečo viac. A to na veľké dobrodružstvo. Celé je to plné napätia, dobrodružstva, akcie, vtipných ale aj smutných momentov. Záver je naozaj vydarený a presne taký sa k tomu celému aj hodil.
Tress ako hrdinka sa mi veľmi páčila. Bola rozumná, premýšľala hlavou a pred tým než niečo urobila, si to dobre premyslela, namiesto toho aby sa do toho vrhala bezhlavo a bez rozmyslu. Pred Tress, ktorá predtým zo Skaly nikdy neodišla (lebo jej obyvatelia ani nemohli), sa odrazu otvára celý šíri svet. Spoznáva nových ľudí, svet ale aj seba. Ostatní členovia posádky boli tiež fajn a vzťah, ktorý si medzi sebou vytvorili bol krásny a silný.
Som rada, že som po tejto knihe siahla, pretože som dostala naozaj krásny príbeh so zaujímavým prostredím. Ak teda hľadáte niečo milého, rozprávkového a čarovného, určite siahnite po tejto knihe. Ja sa teším na zvyšnú trojicu z "The year of Sanders".
3,5*
Hotovo. Séria 666 za mnou. A tentoraz už naozaj. Po tom čo tretia časť bola prezentovaná ako tá záverečná, sa autorka rozhodla napísať predsa len ešte jeden príbeh z tohto sveta. Osobne mi prišlo, že všetko čo bolo potrebné už uzavrela a preto som bola zvedavá čo s ním spraví tentoraz. Po prečítaní môžem povedať asi len toľko, že nebolo asi až tak potrebné aby táto časť vznikla. Kľudne mohla táto séria skončiť treťou časťou a nič by sa nestalo. Ale vadí to, že vznikla? Asi ani nie, aj keď teda nepriniesla nič nového a prevratného, ale aspoň umožnila ešte raz čitateľom vrátiť sa k príbehu lásky Adriena a Vivien.
Prešlo päť rokov od veľkého boja s diablom, jeho vernými a Deryonou. Bola nastolená krehká rovnováha medzi nebom a zemou. Vivien a Adrien žijú svoj šťastný život, ktorý si zaslúžili a vybojovali. Nepriateľ sa však nevzdáva a prichádza s novým plánom. Času na plánovanie mal a do boja vysiela svoju najvernejšiu. Vivien s Adrienom budú musieť znova zabojovať o svoje šťastie. Tentoraz je v hre oveľa viac. Dokážu nepriateľa znova poraziť? Je tu šanca? A čo budú musieť za to zaplatiť? Kocky sú hodné.
Ako som už spomínala na začiatku nevedela som si predstaviť s čím by mohla autorka prísť, keďže tretia časť mi prišla viac menej uzavretá. Za mňa osobne bola táto časť potrebná asi tak z polovice, keďže nejaké voľné konce v príbehu neostali. Autorka v nej znova otvorila a rozvinula linky z minulých častí. Bolo fajn, že sa k niektorým znova vrátila a venovala im priestor, ktorý nemali predtým, lebo išlo naozaj o zaujímavé a kvalitné linky, s dobrým potenciálom. Občas som mala ten istý pocit aký pri niektorej z predchádzajúcich častí, že autorka chce tých liniek rozohrať viacero a že skáče od jednej k druhej, tretej atď. Možno by ich stačilo trochu okresať a nerozvíjať až toľko.
Prišlo mi, že aj keď autorka chcela niektoré linky viac rozvinúť, tak to skončili upozadené tou romantickou, resp. erotickou linkou. Scén kedy tí dvaja spolu a neskončili v posteli by ste spočítali na prstoch oboch rúk a nôh (a ešte by vám ostali nejaké voľné prsty). Vivien sa správala ako nadržaná 18. Len videla Adriena a hneď myslela na to jedno. Zničená po boji tak, že sa nevládala postaviť, prejsť po vlastných nohách do vedľajšej izby? Jasné, že mala kučeravé myšlienky. Chápem, že je to ich spôsob dobíjania energie, ale dievča daj si pauzu. Aj tá štipka rozumu čo kedysi mala odišla ta tam.
Miestami mi teda prišlo, že čítam znova to isté len v inom šate alebo že dochádza k opakovaniu udalostí a dej išiel podľa jedného vzorca. Deryona sa ukáže, niečo urobí, stiahne sa, hliadkujú, uplynie čas, Deryona sa ukáže a dokolečka až kým nedošlo k finálnej konfrontácií. Tá ale stála za to a bola napísaná ozaj dobre. Každý dostal čo si zaslúžil a niektoré z trestov boli ozaj výborné.
Ak by som mala zhrnúť túto časť tak Vivien bola Vivien, Deryona stále otravovala a Adrien bol miestami na facku. Nebolo to zlé, autorka sa znova povenovala niektorým linkám, ale zase keby táto časť nevznikla, tak mi to nejak nevadí. Som však rada, že som tejto sérií dala šancu a prečítala si ju. Bolo to príjemné spestrenie času, aj keď osobne mám asi iné nároky na fantasy žáner. Prečítanie tejto série odporúčam a ak hľadáte niečo jednoduchšie a nenáročného, tak po nej isto siahnite.
Keď som pred pár rokmi dávala tomuto autorovi šancu, netušila som akú závislosť u seba na jeho knihách spustím. Jeho štýl písania mi jednoducho sadol a v knihách vždy nájdem to čo potrebujem od dobrého krimi potrebujem. A to kvalitne vystavanú a premyslenú zápletku a s nimi spojené zvraty a odhalenia, ktoré mi viackrát zamotajú hlavu a kde všetko do seba na konci pekne krásne zapadne. Sympatické postavy, o ktoré sa starám a zaujímam sú tiež určite plusom. Za mňa je Kozmon jedným z najlepších slovenských autorov, ktorí píšu krimi. Jeho zvieracia séria patrí medzi moje srdcovky. Teším sa vždy keď vyjde nejaká nová a neviem sa dočkať až sa mi dostane do rúk.
Mareka stále trápi mŕtve telo dievčaťa, ktoré našiel. Snaží sa na tom nenápadne pracovať, bez toho aby spustil nejaké podozrenie. Preto spočiatku aj nevenuje pozornosť prípadu vraždy mladého dievčaťa v zlatníctve a tento prípad teda preberie Lukáš Líška. Ten požiada o pomoc Wolfa, ktorý mu ju voľky nevoľky poskytne. Existuje totiž možnosť, že tieto dva zdanlivo odlišné prípady spolu súvisia. Čo však spája Marekovu mŕtvu neznámu a dievča zo zlatníctva? Marek sa tak nakoniec pustí do vyšetrovania oboch prípadov. Samozrejme, že po svojom a tak aby náhodou neodhalil to ako môže o niektorých veciach vedieť. Hrá teda nebezpečnú hru. Zvládne to? A čo jeho závislosť?
František Kozmon zas a znova rozohráva pred čitateľom dokonalú zápletku, ktorá je premyslená už od prvej strany až po tú poslednú. Spočiatku sa môže zdať, že veci čo sa dejú spolu nijak nesúvisia, že nemôžu mať nič spoločného. Ako však vyšetrovanie postupuje, objavujú sa prvé stopy, ktoré ukazujú opak. Vyšetrovateľom a nám čitateľom neostáva nič iného, len to prepojenie nájsť v tom množstve stôp a odhalení, ktoré nám autor predkladá. Vie ako čitateľa držať v napätí a kedy čo poodhaliť. Na jeho knihách sa mi páči to prelínanie minulosti a prítomnosti, kedy aj vďaka tomu si človek vie spojiť to čo sa deje, prečo sa to deje a čo viedlo k činom, vraždám. V hlave môžem mať xy teórií, ktoré mi ďalšia stopa či odhalenie zrušia a ja musím znova premýšľať a hádať ako to celé je. S čitateľom sa po celý čas zahráva až kým ho na konci nezavedie na správnu stopu. Práve v ten moment všetko do seba pekne krásne zapadne. Priznám sa, že takýto záver a odhalenie som asi nečakala. Isté typy mi vyšli ale ten na páchateľa/ lov teda nie. Nemôžem opomenúť ani záver, ktorý bol znova typicky kozmonovský a autor si ním pripravil pôdu pre udalosti v ďalšej časti. Už aby som ju držala v rukách.
Vďaka čomu táto séria funguje tak výborne ako funguje, sú samozrejme aj postavy. Tu kvitujem, že sú stále normálne. Teda v medziach normy a autor sa s nich nesnaží vytvoriť dokonalých jedincov, ktorý zvládnu všetko bez jediného škrabanca. Marek je Marek. Čím všetkým ten už prešiel. Túto časť bol dobre na facku. Čakala som len kedy padne na to dno a či sa z neho dokáže odraziť. Klamal a držal tajomstvá pred svojimi blízkymi, rodinou ale aj kolegami. Našťastie má pri sebe ľudí o ktorých sa môže oprieť.
Ak nad touto sériou váhate, alebo ste videli nejakú knihu v obchode a oslovila vás. Tak isto po nej siahnite. Avšak odporúčam začať od prvej časti, na koľko knihy minimálne čo sa týka života postáv, ale niekedy aj prípadov, na seba nadväzujú.
Ali Hazelwood je známa skôr jej romancami zo STEM prostredia. Teda aspoň pre mňa. S jej tvorbou som sa zatiaľ stretla len prostredníctvom pár kníh, ale ako autorka mi sadla. Potom som zistila, že sa pustila aj do fantasy žánru. Keď kniha vyšla, narážali ste na ňu všade. Aj sk knižná scéna jej bola plná. Narážala som však na protichodné názory na ňu. Priznávam bola som voči knihe asi trochu skeptická a vyhýbala som sa jej. Neponáhľala som sa do jej čítania. Možno som si myslela, že obdobie upírov a vlkolakov už mám za sebou. Viac som sa nemohla ale mýliť.
Autorka sa vo svojom príbehu sústreďuje na vampírov a vlkolakov. Dlhé roky medzi nimi vládnu napäté vzťahy. Nastal čas dohodnúť mierové spojenectvo a tak Misery, dcéra najmocnejšieho radného vampírskej rady, odchádza na nepriateľské územie, aby sa vydala za vlkolačieho alfu a slúžila ako zábezpeka v tomto krehkom mieri. Misery nezapadá úplne do sveta vampírov či ľudí, od malička bola hlavne bábkou v rukách svojho otca. Má však svoje vlastné dôvody prečo súhlasila súhlasila s touto svadbou a prečo dobrovoľne odišla na nepriateľské územie. Vítaná sa tam teda moc necíti. Neustále ju sledujú a dávajú pozor na každý jej krok. Krehké spojenectvo medzi tými dvoma druhmi však chce niekto narušiť. Na to aby tak dokázala prežiť a nájsť to prečo tam prišla bude musieť dôverovať tým, ktorým neplánovala. Spolu tak odhalia pravdu za tým všetkým čo sa deje a strhnú masku spoločnému nepriateľovi.
Nejdem tvrdiť, že kniha je vrchol fantasy tvorby a je to neviem ako dokonalá kniha, ale ide o príjemné a zábavné čítanie, ktoré je síce plné klišé, ale to vôbec nevadí. Ja som našla svoje nové quilty-pleasure. Príbeh vo svojej podstate nie je nijak komplikovaný. Máme tu dlhodobé súperenie medzi vampírmi a vlkolakmi. Druhmi, ktoré sa neznášajú a súperia medzi sebou. Každá zo strán sleduje svoje vlastné ciele. To so sebou teda prináša istú dávku intríg, manipulovania, tajomstiev, nenávisti, napätia či akcie. Príbeh je však plný aj vzťahov, ktoré sú krehké a citlivé, ale postupne môžu prerásť do priateľstva či lásky, ak sú odhodené vzájomné predsudky.
Jeden si povie, že pri vampíroch či vlkolach už nejde nič nového vymyslieť a každý kto už má nejaké to fantasy za sebou čo to o nich vie. Vždy sa dá však na nich pozrieť z iného uhľu a priniesť niečo nové. Je to téma, s ktorou sa autor pohrá podľa seba. Ali Hazelwood sa v Neveste poskytuje naozaj zaujímavý a miestami svojský pohľad na tieto dva druhy. Postupne sa dozvedáme o ich zvyklostiach a o tom ako žijú. Niektoré náležitosti boli trochu bizarnejšie a dosť podrobné (kto čítal vie).
Musím priznať, že zápletka bola naozaj dobre vymyslená a vyskladaná. Autorka nám postupne odhaľuje jej jednotlivé časti a my si tak v hlave skladáme čo sa naozaj deje a ako sa veci majú. Po tejto stránke ma to naozaj bavilo a ja som dychtivo sledovala každú stopu, ktorú nám autorka predložila. Moje tipy skákali od postavy k postave. Záverečné odhalenie bolo vynikajúce. Od začiatku mi bolo jasné, že táto postava nehrá čistú hru, ale aj tak ma to svojím spôsobom dostalo.
Samozrejme nemôže chýbať ani romantická linka. Chémia medzi vampírkou Misery a vlkolakom Loweom bola cítiteľná od prvého okamihu ako sa stretli. Obidvaja rôzne druhy, rôzne povahy. Jeden si povie, že to nemôže fungovať. Misery bola dokonalou postavou. Správne drzá a sarkastická. Tie jej poznámky boli top. Ako jej protiklad bol Lowe. Vážny chlap, ktorý vedie svorku, dbá na potreby svojich blízkych. Užívala som si každý jeden ich spoločný moment a to ako sa vzťah medzi nimi vyvíjal. Ako si postupne k sebe nachádzali cestu a otvárali sa jeden druhému, tak iskri lietali na všetky strany čoraz viac a viac. Už ste len čakali na TEN moment. A keď k tomu došlo, bolo to .... "zaujímavé".
Aj keď som mala možno pred čítaním knihy voči nej mierne predsudky a obavy, už po prvých stranách zmizli a ja som si jej čítanie užívala. Nevesta bola teda pre mňa príjemným prekvapením a ja sa už teraz teším na ďalšiu časť z tohto sveta.
Po tejto knihe som siahla úplnou náhodou, len vďaka istej výzve. Nevedela som úplne do čoho idem a čo mám čakať, keďže išlo o moje prvé stretnutie s autorom. Dostala som možno rozsahovo kratučký príbeh, ale po obsahovej stránke bohatý. Príbeh, ktorý je pohľadaním na duši knihomoľa a ktorý donúti človeka zamyslieť sa. Príbeh, ktorý je plný lásky ku knihám a ktorý skrýva v sebe silný odkaz.
Rintaró je stredoškolák a žil so svojím starým otcom. Ten však zomrel a on po ňom zdedil jeho antikvariát. Jeho starý otec ho naučil aj láske ku knihám. Musí sa však musí presťahovať k tete a antikvariát zavrieť. Jedného dňa doň však vstúpi mačka, ktorá sa mu prihovorí a povie mu, že ho potrebuje jeho pomoc aby zachránil knihy. Spolu vstúpia do labyrintov aby sa vydali na túto záchranu. Stretnú sa v nich zakaždým si inými súpermi. Jeden z nich knihy číta vo veľkom a potom ich necháva ležať na poličkách, druhý sa snaží nájsť spôsoby ako uľahčiť a urýchliť čítanie a tak z nich strihá čoraz väčšie časti aby ich zostručnil, tretieho zas zaujíma len vydávanie kníh, ktoré sa budú isto predávať. Každé z bludísk bude pre Rintaróa veľkou skúškou, lebo v argumentoch mužov bude vidieť štipku pravdy. Posledný labyrint ho však preskúša asi najviac. Dokáže Rintaró spolu s mačkou zachrániť knihy a aj sám seba?
Už len samotná anotácia znie zaujímavo a dokáže človeka nalákať na to aby túto útlu knihu chytil do rúk a pustil sa do jej čítania. Priznávam, že som čakala asi niečo iného, skôr viac fantastického. Ale to čo som nakoniec dostala, ma nakoniec príjemne prekvapilo. Dostala som naozaj príjemný príbeh o sile kníh a sile slov. Skôr ako fantasy by sa táto kniha dala označiť ako filozofický román s prvkami fantasy, keďže je plná tém, ktoré donútia človeka zamyslieť sa. Autorov štýl písania je skôr strohejší, menej akčný a netlačí ani tak na emócie. Ako Rintaró postupne prechádza s mačkou jednotlivými labyrintami stretáva sa s rôznymi mužmi. Každý z nich predstavuje istú tému, ktorá sa týka sveta kníh. Tých tém je množstvo a každá z nich si zaslúži pozornosť a debatu k nej. Autor do tohto príbehu vybral tri z nich. A vybral naozaj dobre.
Čo definuje čitateľa? Aký čitateľ je ten pravý? Ten čo prečíta sto kníh za mesiac alebo ten čo ich toľko prečíta za rok, dva. Ten čo dá prednosť kvantite alebo kvalite? Ten čo si čítanie vychutnáva a prečíta celú knihu alebo ten čo sa snaží vyhľadávať spôsoby, ktoré mu čítanie nejak uľahčia alebo siahne po zostručnenej verzii? Mali by sa vydávať len knihy, ktoré sa budú zaručene predávať a tie, z ktorých nebudú bestsellery nechať tak? Myslím, že v každej téme, v každom labyrinte sa nájde každý jeden z nás. Ja som sa určite našla. Každý z mužov mal svoju pravdu a to ako vnímajú knihy. Mali ich radi svojim spôsobom, ktorý si však trochu pokrútili a doviedli skoro až do extrému. Knihy im už len nedávali ale aj brali. Autor prostredníctvom nich ukazuje čo sa môže ľahko stať, ak si nedávame pozor. A tak ako aj oni aj každý z nás má svoj spôsob ako vníma knihy a to ako ich číta. Niekomu vyhovuje pomalšie čítanie a niekomu zase rýchlejšie. To, že niekto prečíta xy kníh za krátky čas, nemusí nutne znamenať, že si ich neužil, že mu nič nedali a že si z nich nič neodniesol. Každý sme nejaký a každý máme ten svoj štýl čítania. Netreba ľudí odsudzovať za to.
Ako som už viackrát spomínala ide o knihu krátkeho rozsahu, ale s bohatým obsahom. Myslím si, že siahnuť po nej sa oplatí. Donúti človeka zamyslieť sa nad týmto krásnym koníčkom a pouvažovať nad tým čo mu všetko dáva a čo práve pre neho knihy znamenajú.
3,5*
Poznáte tie vianočné filmy z dielne hallmarku a spol., ktoré bežia celé sviatky? Tak táto kniha je presne niečo takého. Je to príjemná a milá oddychovka, ideálna na čítanie práve cez sviatky. Už sa len zachumlať do deky a na stolík horúci nápoj podľa vašej voľby. No aj napriek tomu, že ide o ozaj príjemné čítanie, s hrejivou atmosférou Vianoc a príbehom plnom pekných myšlienok, niečo mi na tom celom chýbalo. Pri čítaní a písaní tohto názoru som sa cítila tak trochu ako Grinch. Chcela som aby sa mi kniha páčila. Aj sa mi svojím spôsobom páčila, len som sa počas čítania nevedela zbaviť dojmu, že je to celé také polovičaté.
Belle pracuje ako učiteľka v škole. Je milej a dobrosrdečnej povahy. Rada pomáha druhým, no praje si aby bola pre niekoho na prvom mieste aj ona. Keď na svojom bicykli narazí do Ediny, staršej paní, ktorá žije na hrade, netuší ešte ako sa jej život zmení. Rozhodne sa o ňu postarať a pomôcť jej kým sa uzdraví. Medzi nimi vznikne naozaj pekné priateľstvo. Bella tak postupne prinavráca svojou povahou do hradu život a Edina sa aj vďaka nej nebude cítiť už viac sama. Na scéne sa objaví aj Edinin dlho stratený vnuk Jack, s ktorým si Belle spočiatku nesadne. Obaja si o tom druhom myslia, že chce len využiť si situáciu. Postupne si však obaja k sebe nachádzajú cestu. Stane sa vianočný zázrak a splní sa Edine všetko čo si priala? A podarí sa Belle roztopiť srdce Jacka a ukázať mu pravú atmosféru Vianoc?
Dej knihy je vo svojej podstate jednoduchý a viac menej už od začiatku viete čo sa sa stane a ako sa to celé bude vyvíjať. Avšak to vôbec v tomto prípade nevadí. Niekedy človek potrebuje vypnúť, nezamýšľať sa nad tým všetkým a len čítať a nasávať atmosféru knihy. Príbeh má v sebe tú správnu vianočnú atmosféru. Máte pocit, že sa spolu s postavami prechádzate po uličkách Vianočnej dediny. Cítite tú spolupatričnosť v komunite, to ako si ľudia navzájom pomáhajú, keď to ten druhý potrebuje. Autorka v knihe rozvíja viacero liniek, práve cez ktoré poukazuje na tieto vzťahy medzi obyvateľmi tejto dedinky a zároveň je aj práve vďaka tomu plné krásnych a silných myšlienok o ľudskej pomoci, nádeji, druhej šanci, splnených želaniach a láske. Tu som sa však nedokázala ubrániť dojmu, že autorka tých liniek rozohrala až príliš veľa, na to aký rozsah kniha mala a nebola teda šanca v nich ísť hlbšie.
Miestami mi prišlo, že chce toho autorka spomenúť priveľa. Stále sa niečo dialo, niečo chystalo a plánovalo. Mohlo sa zdať, že autorka skáče od udalosti k udalosti a celé je to prirýchlo riešené. Niečo spomenieme, uzavrieme a ideme ďalej. Bolo to miestami teda akoby prirýchlo riešené a dejové linky tak nedostávali priestor, ktorý by si právom zaslúžili. Niektoré z nich pôsobili navyše, len boli v príbehu pár krát zmienené a koniec. Vedela by som to, ale predstaviť ako sériu a niektoré linky by boli v tejto "časti" len naznačené a v ďalších by im bol venovaný priestor. A možno by len stačilo keby mala kniha pár strán navyše.
Ten priestor čo mi chýbal pri niektorých linkách na ich rozvinutie, mi chýbal aj pri postavách. Autorka ich nejak vykreslila, pripísala im isté vlastnosti, ale ani pri nich nejde moc do hĺbky a možno práve preto som si nedokázala s postavami vytvoriť ten vzťah. Belle a Jack mali byť tým asi typom enemies to lovers. V na pár stranách sa nemuseli, upodozrievali toho druhého a v druhej už po sebe pokukovali. Cítili, že ten druhý s nimi niečo robí a už tam boli iné city. Žiadny prirodzený a plynulý vývoj a prechod nepriateľov k milencom.
Ak by som sa to celé mala pokúsiť ešte raz zhrnúť, tak by som isto napísala, že Vianoce na škótskom hrade sú milým, oddychovým príbeh s peknými myšlienkami a posolstvami. Ak máte radi knihy Julie Caplin či príbehy na tento štýl, určite po knihe siahnite.
