Román Sesternice sa odohráva v argentínskom meste La Plata v štyridsiatych rokoch minulého storočia a odhaľuje svet podivuhodnej rodiny zo strednej triedy... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
Román Sesternice sa odohráva v argentínskom meste La Plata v štyridsiatych rokoch minulého storočia a odhaľuje svet podivuhodnej rodiny zo strednej triedy... Čítať viac
Túto knihu sme vykúpili cez Knihovrátok a je vo výbornom stave.Rozdiel medzi touto knihou a novou by ste asi ani nespoznali. Knihu sme označili nálepkou, ktorá môže na niektorých obaloch zanechať stopy.
Slovenčina
Cena: 9,10 €
Cena novej knihy 15,10 €
Na sklade Posielame ihneď
Tento produkt síce máme aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy a ďalšie už nemá ani distribútor, preto je možné, že bude onedlho úplne vypredaný. Ak ho chcete mať, ponáhľajte sa!
Túto knihu sme vykúpili cez Knihovrátok a je mierne opotrebovaná.Na tejto knihe už síce poznať, že ju niekto čítal, môže jej chýbať prebal, nie je však poškodená tak, aby to akokoľvek znižovalo zážitok z jej obsahu. Knihu sme označili nálepkou, ktorá môže na niektorých obaloch zanechať stopy.
Slovenčina, 2023
Na sklade
Tento produkt síce máme aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy a ďalšie už nemá ani distribútor, preto je možné, že bude onedlho úplne vypredaný. Ak ho chcete mať, ponáhľajte sa!
8,19 €
Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!
Pošlite nám svoje prečítané knihy a získajte poukážku na nákup.
Tento produkt síce máme aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy a ďalšie už nemá ani distribútor, preto je možné, že bude onedlho úplne vypredaný. Ak ho chcete mať, ponáhľajte sa!
Román Sesternice sa odohráva v argentínskom meste La Plata v štyridsiatych rokoch minulého storočia a odhaľuje svet podivuhodnej rodiny zo strednej triedy. Pred čitateľom sa odvíja príbeh dospievania a snahy vymaniť sa z neprívetivých životných podmienok. V centre pozornosti je nevšedná rozprávačka Yuna Riglos. Yuna je dievčina s ľahším mentálnym postihnutím, ktorej chýbajú komunikačné a spoločenské zručnosti. Do vienka jej však bol nadelený výtvarný talent, ktorý jej kliesni cestu k lepšiemu životu pre seba aj jej rodinu. V úprimnej výpovedi, často bez čiarok, opisuje život okolo seba. Matku, ktorá zostala sama na dcéry s telesným aj duševným postihnutím, mužov, ktorí vnikajú na rodinné územie, akoby len preto, aby ho nejako zneužili, či obrazy, ktoré jej prinesú uznanie aj sebaúctu. Yuna svojou priamosťou často šokuje, často rozosmeje, no ako dospieva, s čoraz väčším pochopením nám odhaľuje svet tých najzraniteľnejších medzi nami.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Toto bola veľmi neobyčajná kniha. Taká kde som si počas čítania nejedenkrát hovorila, prečo? Prečo ju stále čítam? Nie je to už príliš? Surové, prehnané? Nesnaží sa nás len šokovať? Lenže súčasne je to veľmi pútavo napísané a skrátka sa od nej nedalo veľmi odtrhnúť, za jeden deň prečítaná, ale z hlavy ju zrejme ešte nejakú dobu nevyženiem.
Mimoriadne dysfunkčná rodina, vzťahy pokrivené až žiadne, fyzické aj psychické postihnutia. Hlavná hrdinka Yuna má svojský až výstredný štýl popisu, čo sa v jej živote a jej rodine deje. Každopádne tá jediná mi prišla normálna, aj napriek tomu, že samu seba za takú nepovažovala. Na začiatku hovorí, že aj ona, ako každá žena v rodine, je postihnutá, hoci asi najmenej, no súčasne na jej vyjadrovaní a maliarskom talente je čosi geniálne. Vlastne mi bola každou stranou sympatickejšia.
Niektoré úseky pôsobia surovo až vulgárne, ale takým spôsobom, že to do toho príbehu vlastne patrí. Na pozadí toho celého je to ale veľmi smutný a nešťastný príbeh o rodine a zneužívaní. Sledujeme Yunu a jej prevažne ženskú rodinu v priebehu mnohých rokov, od detstva až do dospelosti. Je to dosť bizár. Nekorektný, a občas i vtipný. Ale fakt dobre napísaný bizár.
Ak hľadáte knihu, ktorá vyruší, sú to Sesternice. Čitatelia, my už máme vycibrený zmysel predvídania, táto kniha je všetko len nie predvídavosť sama.
Yuna je unavená z používania čiarok, bodiek a sofistikovanejších slov, ale ako to býva, hlavná postava rastie s príbehom a na konci je z nej ozajstná “masterpiecka”.
Priamočiary naratív, žiadne dialógy, užasný preklad. Mojej knihe roka 2023 tlieskam
Natália z nathalysreading
Neoverený nákup
11.10.2023
Konečne poznám svoju knihu roka! Je to táto útla knižka, ktorá aj pri malom rozsahu dokáže zamávať čitateľom. Rada provokuje, je príliš priamočiara, úprimná a kontroverznosťou nešetrí, no taký je tiež život - drsný, hnusný a humorný vo svojej tragickosti. Presne tieto slová opisujú aj rozprávačku Yunu, ktorá sa snaží hrať s kartami, ktoré jej život nadelil. Tak ako pri Kvetoch pre Algernona, aj tu sa stretávame s rozprávačom, ktorý sa usiluje písať, aj keď mu to nejde, rozpráva sa s nami a pomaly zaznamenáva pokroky. Milujem tieto dve knihy. Nakoniec som predsa len našla niečo, čo sa dokáže kvalitou vyrovnať mojej srdcovke.
Musím pochváliť vynikajúci preklad, lebo bez neho by kniha stratila svoje čaro. Chvalabohu, že sa to nestalo. Až na konci som zistila, koľko neúnavnej práce to prekladateľku stálo.
Yuna žije v rodine, v ktorej je skoro každý postihnutý a čelí tomu svojsky. Opisy rozprávačky sú také nekorektné, až je to tragikomické. Smiala som sa cez slzy. Je to plné nezahmlených myšlienok: niekedy detinských, inokedy príliš vyspelých, takže som bola zmätená, čo si mám o hlavnej hrdinke myslieť. No všetci boli hrdinami svojich zložitých životov, takže by som to na jednu hlavnú postavu asi nelimitovala.
...moja slovná zásoba sa zo dňa na deň rozširovala ale nikdy nebola dosť dobrá lebo v mojich ústach všetky slová zdebilneli.
(str.--)
Ak sa nad tým čitateľ hlbšie zamyslí, je to dielo plné citu, no nie takého, na aký by bol pripravený. Všetko je surové a nemieni to zmeniť svoju povahu. Je to iné, originálne, plné ťažkých situácií a boja so životom. Ukazuje nám, ako sa dá vymaniť z prostredia, ktoré je pre človeka toxické a aké sú rodinné vzťahy niekedy zvláštne. Rodinu si nevyberáš a ani rodina si nevyberie teba. Záleží ale na tebe, ako sa s tým vyrovnáš.
Odeon je známy svojimi výnimočnými knihami. Inak to nebolo ani v prípade Sesterníc. Je to elektizujúca kniha, ktorá miestami šokuje, miestami je nechutná a miestami pôsobí bezútešne. Ale na druhej strane je to kniha, ktorá je fascinujúca a chytľavá práve strohým opisom všetkých malformácií, disfunkcií a bizarností, ktoré sa môžu stretnúť v génoch jednej osoby či rodiny.
Román Sesternice je vyrozprávaný z pohľadu Yune Riglos, mladej dievčiny, ktorá o sebe tvrdí, že je postihnutá, ale čitateľ časom príde nato, že až tak postihnutá nie je, nakoľko všetky udalosti okolo seba vníma celkom jasne. Yunino “postihnutie” vnímame cez jej pravopis, keď opakovane pripomína, že interpunkcia je jej “nepriateľ” a spôsobuje jej problémy. Páčil sa mi aj doslov prekladateľky Barbary Sigmundovej, ktorá objasňuje ako sa musela s touto anomáliou - absentujúcimi čiarkami v texte popasovať a ako rozdielne sú stavané texty v španielskom a slovenskom jazyku.
Príbeh Yune bol vcelku nezvyčajný a môžem si len predstavovať ako by vyzeralo druhé dejstvo jej života, nakoľko kniha Sesternice je len krátkym výrezom z Yuninho života, napriek všetkému bohatému na udalosti. Radím ju do skupiny kníh, ktorá ma oslovila práve svojským príbehom a po ktorej určite ešte raz siahnem, aby som si opäť užila tie provokačné, často hraničné scény, ale podané s nadhľadom a ľahkou iróniou.
Sesternice sú príbehom o dospievaní, o nefunkčnej rodine, o pokazených životoch. Rozprávačkou je Yuna, dievča s ľahším mentálnym postihnutím, čo sa premietlo aj na spôsobe rozprávania. Pre autentickosť, miestami v texte chýbala interpunkcia a za komplikovanejšie slová mal pripísanú zásluhu slovník. Yuna síce neoplývala vysokým intelektom a dobrými sociálnymi, či komunikačnými schopnosťami, zato však krásne maľovala a jej umelecké cítenie jej zarábalo na živobytie. Samostatnosť jej dodávala neochvejnú nádej, že môže vystúpiť z rodinného marazmu. Yunina najbližšia rodina pozostávala z matky a ťažko fyzicky aj mentálne postihnutej mladšej sestry na vozíčku. Otec ich matku opustil. V širšej rodine sa postihnutia a nešťastie tiež hromadia na veľkých kopách, a preto je v rozprávaní veľa ťažoby, ktorá sa vďaka bezprostrednému štýlu nikde neskryje.
Yunine priamočiare rozprávanie ma niekedy šokovalo, niekedy som sa nad jej videním sveta pousmiala, no po väčšinu času som bola dojatá. Hispanoamerická autorka Aurora Venturini nazýva svoj román autobiografickým. Inšpiráciou jej bola (ako to sama nazýva) jej „obludná“ rodina a samú seba tiež označila za zvláštnu, čo Sesterniciam výrazne pridáva na sile.
Táto kniha, nech je akokoľvek priama a bizarná, je jednoducho úžasná a veľmi potrebná. Realisticky ukazuje život z druhej strany spektra, no najmä odhaľuje zraniteľnosť a túžby ľudí so znevýhodnením. Preto by som Vám túto knihu odporučila všetkými desiatimi, navyše sama pre seba ju stopercentne zaradím do kategórie TOP 2023.
PS, ak sa Vám páčili Kvety pre Algernona, Sesternice sú realistický náprotivok tohto sci-fi románu. Rozprávačkin pokrok tkvie v štúdiu, nie v medicínskom zákroku, ale taktiež ja na texte a spôsobe vyjadrovania cítiteľný rozdiel.
Otvoríte knihu a vstúpite do zvláštneho panoptika postáv a príbehov, ktoré Vás vtiahnu do svojho sveta životných osudov. Osudov, ktoré Vás miestami bolia, miestami vyvolajú úsmev, údiv, no v žiadnom prípade Vás však nenechajú ľahostajnými...často sa budete pýtať, či je toto naozaj možné, či sa dá takto žiť, či toto môže byť skutočné...Sprevádzate stránku za stránkou Yunu, držíte jej palce, usmievate sa nad jej hodnoteniami okolitého sveta...a veľmi chcete, aby sa jej život "podaril". Bizardný román, ktorý rozhodne stojí za prečítanie.
Predslov knihy Sesternice napísala moja obľúbená latinskoamerická autorka Mariana Enriquez a už ten výborne načrtol náladu celej knihy. Okrem iného sa v ňom dozvedáme aj fakt, že sama autorka nazýva román do istej miery autobiografickým a inšpiráciou jej boli reálne situácie, ktoré zažila alebo sa o nich dozvedela od iných žien, čo je po prečítaní knihy až hrôzostrašná skutočnosť.
Príbeh je o Yune, ktorá žije s prísnou matkou a ťažko postihnutou sestrou Betinou. Yuna samú seba takisto opisuje ako zaostalú, čo sa prejavuje napríklad aj v gramatických chybách, slabej slovnej zásobe a nesprávnej, resp. absentujúcej interpunkcii. Viem, že mnohým čitateľom často prekážajú podobné "experimentálne" formy písania, ale v tomto prípade to skvelo dopĺňalo charakter a spôsob premýšľania hlavnej postavy. Zároveň však postupne môžeme sledovať, ako sa Yunine vyjadrovacie schopnosti a vedomosti zlepšujú vďaka tomu, že Yuna sa v priebehu deja stále snaží vzdelávať.
Autorka si ani náhodou nedáva servítku pred ústa a všetko opisuje bez akejkoľvek politickej korektnosti. Jej štýl je typický latinskoamerický - nechutný, naturalistický, miestami vyhnaný do bizarných extrémov. Dej rozhodne nemá len jednu vrstvu a napriek tomu, že jasne opisuje život hlavnej postavy a jej okolia, nie vždy som mala istotu, že je to tak, ako nám to Yuna prezentuje. Presne to mám na juhoamerickej literatúre najradšej a aj keď to nemusí byť každého šálka kávy, určite odporúčam dať aspoň šancu autorom a autorkám aj z tohto kúta sveta. Napriek vyhroteniu niektorých scén a opisov, dej románu nepresahuje do hororových alebo nadprirodzených prvkov, ako je to napr. typické pre Marianu Enriquez, a tak môže byť prijateľnejším uvedením do tejto literatúry.
Veľmi sa mi páčila aj poznámka prekladateľky Barbary Sigmundovej, ktorá nám priblížila problémy, s ktorými sa pri preklade Sesterníc musela vysporiadať. Bolo to zaujímavé nahliadnutie do veľmi ťažkej práce prekladateľov, ktorú si častokrát ani neuvedomujeme.
Táto kniha je písaná drsným spôsobom a autorka si servítku pred ústa nedávala ale popísala osudy ľudí tak ako sú, bez prikrášlení. Nájdete tu veľa smútku, nešťastia ale cez to všetko nájdete v príbehu aj trocha humoru. Aj keď to je skôr smiech cez slzy.
Príbeh v tejto knihe sa týka jednej rodiny, kde väčšina trpí nejakým postihnutím. Rozprávačkou je Yuna, ktorá je ako sama často opakuje, postihnutá – trpí ľahkým mentálnym postihnutím. Ale to čo jej chýba na ume má pridané pri umení, keďže je to skvelá maliarka a svoje pocity často dáva na plátno. Príbeh je poväčšine o ženách a veľa mužov tu nestretneme. A ak aj áno, nie sú to práve príjemné stretnutia.
To ako rozpráva príbeh je niečo nezvyčajné. Už len to, že príbeh vidíme očami najprv dievčaťa a neskôr ako mladej dospelej ženy s mentálnym postihnutím. Veľmi často tu nájdete vety, ktoré sú dlhé aj na jednu stranu, keďže ako sama Yuna spomína, nepoužíva čiarky, niekedy ani bodky, aby stihla všetko rýchlo vyrozprávať a bodky a čiarky ju vyrušujú.
Autorka pomaly odkrývala život rodiny a často zachádzala do tém, ktoré sa nečítali ľahko. Neopisovala len život s postihnutím, ale venovala sa aj sexualite postáv. Yuna toho veľa o sexuálnom živote nevedela a aj to, čo jej sesternica povedala nevedela pochopiť.
Veľmi sa mi páčil posun/rast Yuny. Sledujeme ju ako sa z malého dievčaťa, ktoré nechápe svet a veci čo v ňom plynú stáva talentovaná mladá žena. Hoc má problémy s komunikáciou, snaží sa to zlepšovať a aj pomocou slovníkov sa učí nové slová aby sa vo svete nestratila a nebola odkázaná na druhých.
Po Delphine de Vigan, je táto kniha najlepšie čo som z tejto edície čítala.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Venturini vybrala do svojho románu úplne iný typ postáv. Rodina, v ktorej každý trpí akýmsi postihnutím, je naozaj ťažké sústo pre čitateľa. Yuna je v knihe opisovaná ako dievča s ľahkým mentálnym postihnutím, má istý komunikačný deficit a chýbajú jej spoločenské zručnosti.
Yuna v knihe ponúka veľmi úprimnú spoveď, plynutie myšlienok, ktoré si zapisuje a nepoužíva pritom dôkladne interpunkciu, lebo ju čiarky a bodky ju „vyrušujú“.
Všetky postavy v knihe vo vás vzbudzujú ľútosť, sú akousi tragikomédiou sveta postihnutých ľudí. Zarážajúce je, že každá jedna sa chce z tohto sveta „iných“ vymaniť, cíti sa v ňom nepríjemne, menejcenne, nekomfortne.
Autorka v knihe nielenže siahla po ťažkej téme odkrývania citlivého sveta ľudí s postihnutím, zašla ešte ďalej. Do ešte náročnejšej témy, akou je sexualita týchto ľudí - o tej nevedia veľa, ich informácie sú primitívne, čo vyvoláva mnoho absurdných situácií.
Veľmi dôležitou oblasťou v knihe je umenie. Autorka úžasne prepojila svet Yuny, vnímaný inak ako ho vnímajú „normálni“ ľudia s jej maliarskym nadaním. Práve maľby jej ponúkajú priestor na únik, na vyjadrenie svojich pocitov, na spôsob vlastnej terapie, keď sa s niečím, čo sa jej deje, nevie vysporiadať. Celá okolnosť je o to vzácnejšia, že hoci rodina sa jej „čmáraniciam“ vysmieva, nájde sa učiteľ, ktorý v Yune hneď zbadá talent a podchytí ho na veľmi kvalitnej úrovni. Práve umenie Yune otvára cestu k lepšiemu životu.
Rodinný román Sesternice je síce útlejšou knižkou, no príbeh, ktorý nám odkrýva, je však hlboký. Ponúka veľa temných vecí z mysle ľudí, ktorí žili kdesi na pokraji spoločnosti, ale i seba samých. Kniha vás v mnohom prinúti rozmýšľať.
Konštatujem, že už teraz ju zaradzujem medzi najlepšie knihy tohto roka!
Je to fantastické dielo, o ktorom by som veľa chcela napísať, ale nechcem vás zahltiť, preto sa povenujem hlavne Yune, ktorá nám spontánne rozpráva príbeh jej rodiny. Rozpráva nám o nešťastiach svojej rodiny, opisuje rôzne hraničné a obludné situácie, tak ako sú, tak drsne ako ich vníma.
Prostredie a ľudia, ktorými sa obklopujeme, ovplyvňuje to ako sa vnímame. Od začiatku sa Yuna snaží nás čitateľov presvedčiť, že ona je tá postihnutá, retardovaná, pričom práve naopak. Vidíme ako rastie v bystrú, vnímavú a odhodlanú ženu. Možno jej chýba vyššia komunikačná úroveň, ale pracuje na sebe (vyhľadáva si slová v slovníku). Na konci vidíme obrovský posun z malého dievčaťa na sebestačnú, talentovanú ženu.
Okrem toho, že kniha sa číta sama a hneď vás vtiahne do deja, veľmi ma zaujali aj dlhé súvetia, častokrát aj na pol strany. Zároveň, Yuna spomína, že nepoužíva interpunkciu, pretože čiarky a bodky ju vyrušujú. O to viac musel byť náročný aj preklad, aby to slovenského čitateľa nevyrušovalo a chcel čítať ďalej o Yuninom živote. Skvelý preklad.
Současný ODEON navazuje od roku 1999 na tradici někdejšího renomovaného nakladatelství a věnuje se překladovým i domácím autorům. Knihy vycházejí v těchto edicích: Světová knihovna (190 svazků), Knihovna klasiků, Česká řada. Mezi kmenové autory Odeonu patří John Irving, Haruki Murakami, Chuck Palahniuk, Michel Houellebecq, Michael Cunningham či Sofi Oksanen. V České řadě vycházejí například díla Terezy Boučkové a Marka Šindelky. Odeon patří do nakladatelského domu Euromedia Group.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Pevná väzba
