Renáta Hatinová

35

Moje srdcovky

Moje odznaky

Verný zákazník
Magický návrat
Môj názor pomáha
2023
Knihy roka 2023
2023
Môj názor pomáha
2022
Môj názor pomáha
2021
Knihy roka 2021
2021
Môj názor pomáha
2020
Môj názor pomáha
2019
Člen Čitateľského klubu
Hviezda severu
Pseudonym
Fanúšik strachu
Mladé témy
Srdce na dlani
Netvor z Čiernej hviezdy
Obyvateľ Stredozeme
Krimiláčik
Iná než ostatné
Drozdajka
Šťastných 7
2023
Šťastných 7
2022
Šťastných 7
2021
Šťastných 7
2020
Šťastných 7
2019
Šťastných 7
2018
Šťastných 7
2017
Šťastných 7
2016
Šťastných 7
2015
Šťastných 7
2014
Šťastných 7
2013
Šťastných 7
2012
Šťastných 7
2011
Šťastných 7
2010
Šťastných 7
2009
Šťastných 7
2008
Šťastných 7
2007
Plány do budúcnosti
Horúce novinky
Máte čitateľský profil
Zobraziť viac

Moje čitateľské kolekcie

Moje aktivity

35
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

19.04.2024 18:37

35
35

Renáta Hatinová napísala recenziu

02.04.2024 14:21

Pri tejto knihe som išla na istotu - Júlia a ospalý žralok sa mi páčila a vedela som, že ani tu to nebude inak. Hoci omylom som si objednala CZ verziu - komu by napadlo, že po slovensky to bude “modrastá” a nie modrá líška! Hlavné je, že vizuál aj rozmery sedia a či je obsah v češtine alebo v slovenčine je už úplne fuk (aj keď pri takom HP by som to asi netvrdila!)
Tak ako to bolo už i pri Júlii, tak i pri Leile sa môže čitateľ tešiť na úžasné ilustrácie, ktoré tematicky dopĺňajú nemenej zaujímavý text, ktorý samozrejme nesie aj svoje posolstvá.
Tentokrát sa príbeh odohráva na ďalekom severe a okrem prírody tu prídu na pretras i rodinné vzťahy, či emigrácia.
Tak isto ako v prvom prípade, je aj Leila vhodná pre čitateľa 12+ alebo aj pre dospelého, ktorý chce trochu vypnúť, užiť si milý príbeh a pokochať sa ilustráciami.
Ja túto knihu jednoznačne odporúčam.

Čítať viac

35
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

02.04.2024 14:21

35
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

28.03.2024 20:42

35
35

Renáta Hatinová napísala recenziu

28.03.2024 20:42

Život Eurídice bol miestami naozaj neviditeľný, teda aspoň z jej pohľadu. Napriek tomu bola E. často pod drobnohľadom či už manžela alebo všetečnej susedy.
Eurídice, meno, ktoré si môj mozog zjednodušil a pretvoril na menej krkolomný tvar - Erudície (a tak som ho i počas celej knihy vnímala), bola zvláštna žena. Žena, ktorá mala svoje sny a občas sa i rozhodla ich zrealizovať a vtedy sa vyliala ako dravá rieka zo svojich brehov, žila, bola doslova živelná, dokonca viditeľná a jej nadšenie bolo priam hmatateľné.
Keď sa ju však jej manžel Antenor pokúšal zase vpratať do vychodených koľají a E. sa vzdávala takmer bez boja, normálne ma dvíhalo zo stoličky! Mala som chuť bojovať za jej sny, kričať na ňu, že to čo robí, má zmysel, nech sa nevzdáva! Ale bolo by to márne…
Eurídice hodila flintu do žita a upadla opäť do letargie.
Táto kniha nebola však len o E. Bola aj o jej rodičoch, sestre Guide, ktorá (tiež) nemala šťastie v manželstve, jej novom priateľovi, všetečných susedkách.
Bola o obyčajnom živote, ktorí mnohí z nás dôverne poznajú a mnohí z nás dôverne poznajú niekoho, kto takýto život dôverne pozná!
Miestami to nebolo jednoduché čítanie, lebo v dnešnej dobe ženskej emancipácie sa ťažko číta o tom ako by ženy mali byť len doplnkom muža alebo akousi funkčnou súčasťou domácnosti.

Čítať viac

35
35

Renáta Hatinová napísala recenziu

31.01.2024 16:23

To čo na prvý pohľad vyzerá ako obyčajný trip niekoľkých teenagerov má v skutočnosti oveľa hlbší zmysel. Píše sa rok 1954 a Emmet práve zanechal za sebou brány nápravnovýchovného zariadenia pre mladistvých. So svojim mladším bratom Billym, inak mudrošom ako sa partrí, sa chce vydať do Kalifornie a začať nový život. A ako sa vraví: “Človek mieni, pán Boh mení!”, tak v tomto prípade za nekončiace zmeny plánov bol zodpovedný “mimoň Woolly s poděsem Vévodou”/ v SK verzii Duchessom. (Inak asi prvýkrát čo som sa viac stotožnila s českou ako slovenskou verziou, nakoľko prezývka “Vojvoda” podľa mňa oveľa viac vystihuje danú postavu a i samotný autor v priebehu knihy vysvetľuje ako Duchess/ Vojvoda k tejto prezývke prišiel.
Štyria chalani, štyri rôzne typy, každý jedinečný svojim spôsobom, jeden sympatický viac, druhý menej, ale všetkých som si tak nejak obľúbila, či to bol zodpovedný Emmet, vševedko Billy, veľké dieťa Wooly alebo rebel Vévoda.
Príbehom sa mihne ešte nespočet iných postáv, ktoré zotrvajú s našimi hrdinami iba chvíľu, alebo im robia spoločnosť dlhšie a zanechajú v čitateľovi stopu, alebo aj nepríjemnú pachuť čohosi nevítaného.
Záver bol prekvapivý! Niektoré dejové zvraty mi zobrali reč, pri niektorých som si povedala: kto druhému jamu kope…, ale celkovo som bola tak nejak spokojná s udalosťami ako sa stali, ako to sám Towles našim hrdinom naplánoval - netvrdím, že spravodlivo. Ale veď ani sám život nie je spravodlivý!

Čítať viac

35
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

31.01.2024 16:22

35
35

Renáta Hatinová napísala recenziu

28.01.2024 20:14

Príbeh o tom ako na posr*tého aj ha*zel padne, alebo: smerom nadol to ide rýchlejšie ako opačne!
-
Rozprávanie je rozdelené na dve časti: Príbeh Toma (možno samotného Tomáša Vereša) je od začiatku strastiplný a miestami som si povedala, že toto všetko sa nemôže udiať jednému človeku. Tom už ako dieťa a neskôr ako teenager zakúsi chudobu, zistí, čo znamená pykať za svoje zlé rozhodnutia a skončiť na úplnom dne spoločenského rebríčka.
Druhá časť rozprávania má charakter motivačnej literatúry a má čitateľa podnietiť s sebarozvoju a dosiahnutiu svojich snov, takpovediac uskutočniť si svoj “americký sen”, tak ako Tom.
Kým prvá polovica bola ešte celkom pútavá, i keď miestami nie veľmi uveriteľná, tak druhá polovica ma zväčša nudila, ale bude to tým, že nie som vhodným adeptom na tento druh literatúry a popravde by som sama od seba nesiahla po takejto knihe.
Čo ma však na knihe najviac iritovalo, nebol dej a dokonca ani tie motivačné bla bla, ale more, čo more, hotový oceán gramatických chýb, o katastrofálnom skloňovaní nehovoriac! Je až neuveriteľné, že autor, hoc i na vlastné náklady, vydá svoju knihu bez akejkoľvek korektúry! Pre mňa nepochopiteľný a neakceptovateľný krok a ako povedala jedna múdra sova: Počet slov v texte bol neadekvátne vysoký v pomere k obsahu zmysluplných myšlienok, ktoré sa v ňom vyskytli! (Vyložte si to ako chcete!)
Tým, ktorí sa Priania malého chlapca rozhodnú čítať, želám, aby boli slepí voči chybám a sústredili sa len na príbeh a autorovi by som chcela poďakovať za poskytnutie knihy na prečítanie a do budúcnosti by som mu chcela odporučiť využiť služby korektora, betareaderov, slovenčinárov, či kohokoľvek, kto ovláda spisovnú slovenčinu.

Čítať viac

35
35

Renáta Hatinová napísala recenziu

19.01.2024 19:20

Kniha o Ars?novi Lupinovi zaujme na prvý pohľad - obálka v štýle art deco s luxusne pôsobiacou oriezkou je pastva pre oči a zaujme nielen milovníkov krimi príbehov. Ja som sa na ňu tešila o to viac, že príbehy o tomto lupičovi džentlmenovi pochádzajú presne z toho istého obdobia, kedy A. Christie písala svoje príbehy o Poirotovi či A. C. Doyle o S. Holmesovi.
Kniha o A. Lupinovi je zbierkou 16 poviedok. A ako to už pri zbierkach býva, kvalita poviedok je rôznorodá a preto niektoré zaujmú čitateľa viac a iné zase menej. Všetky však spája postava večne optimistického hrdinu, ktorý síce stojí na opačnej strane zákona ako už spomínaný H. Poirot či S. Holmes (ktorý sa vyskytne dokonca v dvoch poviedkach, v jednej ale so zmeneným menom), ale neskutočne si to užíva. Užíva si aj to, že svojimi lupičskými kúskami a nečakanými únikmi privádza mužov zákona do šialenstva. Tí, ktorí už knihu čítali, určite budú so mnou súhlasiť, že tohto (anti)hrdinu nie je možné neobľúbiť si - je šarmantný, dobrosrdečný, prekypuje dobrou náladou a jeho dobrodružstvá vám určite spríjemnia deň.
Poviedok, ktoré ma najviac oslovili bolo niekoľko, ale najviac sa mi asi páčila poviedka Snubný prsteň a Znamenie tieňa.
Ak máte radi Agathu Christie či A. C. Doyla, tak i táto kniha sa vám bude určite páčiť.

Čítať viac

35
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

19.01.2024 19:20

„Knihy by mali byť tam, kde si ich budú najviac vážiť, a nie ležať zaprášené na zabudnutej polici, nemyslíš? “

Brisingr - Christopher Paolini, 2009
Brisingr
Christopher Paolini