Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Pri tejto knihe som išla na istotu - Júlia a ospalý žralok sa mi páčila a vedela som, že ani tu to nebude inak. Hoci omylom som si objednala CZ verziu - komu by napadlo, že po slovensky to bude “modrastá” a nie modrá líška! Hlavné je, že vizuál aj rozmery sedia a či je obsah v češtine alebo v slovenčine je už úplne fuk (aj keď pri takom HP by som to asi netvrdila!)
Tak ako to bolo už i pri Júlii, tak i pri Leile sa môže čitateľ tešiť na úžasné ilustrácie, ktoré tematicky dopĺňajú nemenej zaujímavý text, ktorý samozrejme nesie aj svoje posolstvá.
Tentokrát sa príbeh odohráva na ďalekom severe a okrem prírody tu prídu na pretras i rodinné vzťahy, či emigrácia.
Tak isto ako v prvom prípade, je aj Leila vhodná pre čitateľa 12+ alebo aj pre dospelého, ktorý chce trochu vypnúť, užiť si milý príbeh a pokochať sa ilustráciami.
Ja túto knihu jednoznačne odporúčam.
Život Eurídice bol miestami naozaj neviditeľný, teda aspoň z jej pohľadu. Napriek tomu bola E. často pod drobnohľadom či už manžela alebo všetečnej susedy.
Eurídice, meno, ktoré si môj mozog zjednodušil a pretvoril na menej krkolomný tvar - Erudície (a tak som ho i počas celej knihy vnímala), bola zvláštna žena. Žena, ktorá mala svoje sny a občas sa i rozhodla ich zrealizovať a vtedy sa vyliala ako dravá rieka zo svojich brehov, žila, bola doslova živelná, dokonca viditeľná a jej nadšenie bolo priam hmatateľné.
Keď sa ju však jej manžel Antenor pokúšal zase vpratať do vychodených koľají a E. sa vzdávala takmer bez boja, normálne ma dvíhalo zo stoličky! Mala som chuť bojovať za jej sny, kričať na ňu, že to čo robí, má zmysel, nech sa nevzdáva! Ale bolo by to márne…
Eurídice hodila flintu do žita a upadla opäť do letargie.
Táto kniha nebola však len o E. Bola aj o jej rodičoch, sestre Guide, ktorá (tiež) nemala šťastie v manželstve, jej novom priateľovi, všetečných susedkách.
Bola o obyčajnom živote, ktorí mnohí z nás dôverne poznajú a mnohí z nás dôverne poznajú niekoho, kto takýto život dôverne pozná!
Miestami to nebolo jednoduché čítanie, lebo v dnešnej dobe ženskej emancipácie sa ťažko číta o tom ako by ženy mali byť len doplnkom muža alebo akousi funkčnou súčasťou domácnosti.
To čo na prvý pohľad vyzerá ako obyčajný trip niekoľkých teenagerov má v skutočnosti oveľa hlbší zmysel. Píše sa rok 1954 a Emmet práve zanechal za sebou brány nápravnovýchovného zariadenia pre mladistvých. So svojim mladším bratom Billym, inak mudrošom ako sa partrí, sa chce vydať do Kalifornie a začať nový život. A ako sa vraví: “Človek mieni, pán Boh mení!”, tak v tomto prípade za nekončiace zmeny plánov bol zodpovedný “mimoň Woolly s poděsem Vévodou”/ v SK verzii Duchessom. (Inak asi prvýkrát čo som sa viac stotožnila s českou ako slovenskou verziou, nakoľko prezývka “Vojvoda” podľa mňa oveľa viac vystihuje danú postavu a i samotný autor v priebehu knihy vysvetľuje ako Duchess/ Vojvoda k tejto prezývke prišiel.
Štyria chalani, štyri rôzne typy, každý jedinečný svojim spôsobom, jeden sympatický viac, druhý menej, ale všetkých som si tak nejak obľúbila, či to bol zodpovedný Emmet, vševedko Billy, veľké dieťa Wooly alebo rebel Vévoda.
Príbehom sa mihne ešte nespočet iných postáv, ktoré zotrvajú s našimi hrdinami iba chvíľu, alebo im robia spoločnosť dlhšie a zanechajú v čitateľovi stopu, alebo aj nepríjemnú pachuť čohosi nevítaného.
Záver bol prekvapivý! Niektoré dejové zvraty mi zobrali reč, pri niektorých som si povedala: kto druhému jamu kope…, ale celkovo som bola tak nejak spokojná s udalosťami ako sa stali, ako to sám Towles našim hrdinom naplánoval - netvrdím, že spravodlivo. Ale veď ani sám život nie je spravodlivý!
Príbeh o tom ako na posr*tého aj ha*zel padne, alebo: smerom nadol to ide rýchlejšie ako opačne!
-
Rozprávanie je rozdelené na dve časti: Príbeh Toma (možno samotného Tomáša Vereša) je od začiatku strastiplný a miestami som si povedala, že toto všetko sa nemôže udiať jednému človeku. Tom už ako dieťa a neskôr ako teenager zakúsi chudobu, zistí, čo znamená pykať za svoje zlé rozhodnutia a skončiť na úplnom dne spoločenského rebríčka.
Druhá časť rozprávania má charakter motivačnej literatúry a má čitateľa podnietiť s sebarozvoju a dosiahnutiu svojich snov, takpovediac uskutočniť si svoj “americký sen”, tak ako Tom.
Kým prvá polovica bola ešte celkom pútavá, i keď miestami nie veľmi uveriteľná, tak druhá polovica ma zväčša nudila, ale bude to tým, že nie som vhodným adeptom na tento druh literatúry a popravde by som sama od seba nesiahla po takejto knihe.
Čo ma však na knihe najviac iritovalo, nebol dej a dokonca ani tie motivačné bla bla, ale more, čo more, hotový oceán gramatických chýb, o katastrofálnom skloňovaní nehovoriac! Je až neuveriteľné, že autor, hoc i na vlastné náklady, vydá svoju knihu bez akejkoľvek korektúry! Pre mňa nepochopiteľný a neakceptovateľný krok a ako povedala jedna múdra sova: Počet slov v texte bol neadekvátne vysoký v pomere k obsahu zmysluplných myšlienok, ktoré sa v ňom vyskytli! (Vyložte si to ako chcete!)
Tým, ktorí sa Priania malého chlapca rozhodnú čítať, želám, aby boli slepí voči chybám a sústredili sa len na príbeh a autorovi by som chcela poďakovať za poskytnutie knihy na prečítanie a do budúcnosti by som mu chcela odporučiť využiť služby korektora, betareaderov, slovenčinárov, či kohokoľvek, kto ovláda spisovnú slovenčinu.
Kniha o Ars?novi Lupinovi zaujme na prvý pohľad - obálka v štýle art deco s luxusne pôsobiacou oriezkou je pastva pre oči a zaujme nielen milovníkov krimi príbehov. Ja som sa na ňu tešila o to viac, že príbehy o tomto lupičovi džentlmenovi pochádzajú presne z toho istého obdobia, kedy A. Christie písala svoje príbehy o Poirotovi či A. C. Doyle o S. Holmesovi.
Kniha o A. Lupinovi je zbierkou 16 poviedok. A ako to už pri zbierkach býva, kvalita poviedok je rôznorodá a preto niektoré zaujmú čitateľa viac a iné zase menej. Všetky však spája postava večne optimistického hrdinu, ktorý síce stojí na opačnej strane zákona ako už spomínaný H. Poirot či S. Holmes (ktorý sa vyskytne dokonca v dvoch poviedkach, v jednej ale so zmeneným menom), ale neskutočne si to užíva. Užíva si aj to, že svojimi lupičskými kúskami a nečakanými únikmi privádza mužov zákona do šialenstva. Tí, ktorí už knihu čítali, určite budú so mnou súhlasiť, že tohto (anti)hrdinu nie je možné neobľúbiť si - je šarmantný, dobrosrdečný, prekypuje dobrou náladou a jeho dobrodružstvá vám určite spríjemnia deň.
Poviedok, ktoré ma najviac oslovili bolo niekoľko, ale najviac sa mi asi páčila poviedka Snubný prsteň a Znamenie tieňa.
Ak máte radi Agathu Christie či A. C. Doyla, tak i táto kniha sa vám bude určite páčiť.