Rena Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Rena 
Môj wishlist Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Občas siahnem po knihách z poličiek pre YA či NA a čoraz častejšie sa mi stáva, že akosi neviem prísť na chuť tejto literatúre. Netuším, či novodobé autorky píšu knihy tohto žánru (kde v popredí stojí násilie, mizogýnne správanie, toxické vzťahy, fyzické či sexuálne napadnutie, znásilnenie, bondáž, skupinový sex alebo nebodaj incest) lebo je o ne taký záujem, alebo sa len snažia zaujať mladé, myslím, že predovšetkým čitateľky a nezaujíma ich, koľkokrát prerazia morálne či iné dno.
Už na jeseň som čítala (a nedočítala) niečo podobné - Haunting Adeline a toto nemalo od toho ďaleko. Od nedočítania túto knihu zachránil iba fakt, že som bola zvedavá, za čo sa skupinka fešných bad boys dostala do väzenia. Pre tých, čo netušia o čom vlastne táto kniha je, objasním aspoň v skratke obsah: Ona, Erika, je už roky buchnutá do staršieho brata svojho priateľa. On, Michael, patril medzi Jazdcov, bandu privilegovaných chalanov bohatých rodičov, čo sa nevmestili do kože a bol spomínaným objektom Rikiných vlhkých snov.
Ako som spomínala vyššie, niektorí Jazdci skončili vo väzení a mala byť za to zodpovedná Rika. A títo chudáci po prepustení z väzenia existovali iba preto, aby sa tejto slečne pomstili a pripravili ju o všetko čo vlastní. Aaaale, aké prekvapenie na záver: Rika je v tom nevinne, tak si poďme dať sex v trojke v saune! (Škoda že autorka nevyužila aj Rikine ústa, mohla mať ešte o jedného chlapa viac!) A rozmýšľam nahlas: Bola autorka niekedy v saune!? - Je tam totiž pekelne teplo a teda ja tam ledva existujem a už len pri myšlienke na sex kolabujem, nieto ešte ho tam aj robiť…
Waldo, hlavná postava tejto knihy, je drzý, lenivý, rozmarný, anarchista a provokatér. Teda aspoň taký bol. Teraz je už len provokatér a ako s obľubou o sebe hovorí: “Posledných desať rokov upadám, slabnem. Kokaín mi zničil srdce - mám stent. A väčšinu chorôb: cukrovku, rakovinu prostaty, žalúdočný vred, počiatočné štádium sklerózy multiplex, zápchu, hnačku a len jeden zdravý bedrový kĺb, kašeľ, trpím fóbiami, závislosťami, obsesiou a hypochondriou. Inak som v skvelej kondícii.”
Je ženatý s oveľa mladšou a ešte stále atraktívnou ženou, Zee. Zee sa stará o Walda už niekoľko rokov. Avšak Waldo nadobudne dojem, že manželka ho podvádza s Eddiem, ktorý je im “vyše tridsať rokov viac než známym a menej než priateľom”.
Príbeh ako taký neurobí dieru do sveta a nie je ani ako novo objavená Amerika. Téma nevery, mladej manželky a starca tu už bola v rôznych podobách. Čím však táto kniha zaujme je jej britký jazyk, satira, akou autor opisuje vzniknutú situáciu tejto trojice, je to irónia a sarkazmus. Autor pranieruje nielen jednotlivých protagonistov ale kritizuje i celú spoločnosť:
“Stratili sme vzťah k pravde a hodnotám. Stali sme sa otrokmi…”
“Čoho?”
“Prchavých vášní. Sexuálnych fantázií, peňazí.”
Dvadsať krátkych kapitol, niečo cez 130 strán, môžete zhltnúť ako jednohubku, alebo si ju vychutnať počas dvoch-troch večerov, kedy budete krútiť hlavou nad starým Waldom, smiať sa s ním, držať mu palce a nakoniec i trochu smútiť…
Podľa mňa táto kniha rozhodne stojí za prečítanie.
“… žijeme ako ťažné kone a kvalita nášho života sa stráca.”
*
Kto by to nepoznal. Ráno vstať, ísť do práce, cez deň vybaviť tisíc vecí, vyzdvihnúť deti zo školy, krúžky, domácnosť a večer si líhame do postele k niekomu, komu sotva rozumieme, koho už takmer nespoznávame.
K partnerovi, manželovi, pred x rokmi spriaznenej duši…
*
Rutina, odcudzenie, nuda, absentujúca empatia, rezignácia… Zavítali i k nám, medzi štyri steny nášho bytu, usídlili sa v obývačke na gauči, každý večer si líhali medzi nás do postele. A čo bolo najhoršie, nikto zo zúčastnených, teda nás dvoch - manžel a ani ja, sme si to roky nechceli pripustiť.
*
“Rezignácia nastupuje vtedy, keď dlhodobo necháme vznikajúce problémy neriešené a iba ich zúfalo prežívame.”
*
Medzičasom sme prešli už celkom slušný kus cesty, poopravovali sme čo sa dalo a v mnohých ohľadoch nám bola nápomocná aj táto kniha: UMENIE BLÍZKOSTI.
Čítali sme ju obaja. Obaja sme si z nej veľa odniesli (snáď stovka použitých lepiek hovorí sama za seba), prisvojili, pretavili do nášho každodenného života.
Malá, milá a poetická kniha o prírode, jej neskrotnej sile a divokosti, o kopcoch a údoliach v Strážovských vrchoch a Malej Fatre, o vlkoch, rysoch, jeleňoch a nás - ľuďoch.
V Denníkoch domorodcov spoznávame Sveťa, takzvaného “posledného mohykána”, ktorý bojuje za vlky, rysy a iné lesné zvieratá, bojuje proti zberatelom trofejí - poľovníkom. Na ceste divočinou mu robí spoločnosť Naďa a občas jej dcéra.
Denníky domorodcov poukazujú na rôzne ekologické problémy, ktorých pôvodcom sme my, ľudia - častokrát bezohľadní mamonári, bez hlbšieho vnímania celku, bez vízie budúcnosti…
-
“Všetko, čo nás učili, bolo falošné. Zem musí byť slobodná, ak ľudstvo nechce úplne zošalieť.
Len v najhlbšej divočine sa môžeš stať plne človekom. Rozkvitnúť, vzlietnuť, zapustiť korene. Prúdi ti v žilách.
Noc aj deň majú nadelené rovnako.
Nikdy nás nedostanú. Počúvaj.
Vzdor. Láska. Odvaha. Prosté bytie. Dobrosrdečnosť a súcit.
Sme kmeň divochov.
Pred nami sú táboriská. Svieže rána. Domov je tam, kde sa prikrývaš hviezdami.”
“Dá se skutečně láskou omluvit cokoli?”
-
Pošťákova snoubenka patrí k tým smutno-krásnym príbehom, ktorých sú tisíce, pripomína vám stovky iných a predsa sa od ostatných líši v mnohých aspektoch.
-
Pošťákova snoubenka začína tam, kde končí Podivuhodný život osamelého pošťáka, vracia čitateľom postavy z prvej časti románu a dovoľuje im druhýkrát vstúpiť do sveta lyrickej prózy, japonských haiku…
Tanja je mladá servírka, ktorá sa už v prvej časti zaľúbila do Biloda a Pošťákova snoubenka je príbeh vyrozprávaný z jej pohľadu. Autor sa však neobmedzuje iba na udalosti z prvej knihy, rozvíja ich ďalej, občas zachádza do krajnosti, či ešte kúsok ďalej. Niektoré momenty sa môžu zdať pritiahnuté za vlasy, ale povedzme si na rovinu - nebýva niekedy láska sebecká ba až šialená?
V druhej časti tejto duológie sa haiku nachádza už v menšej miere ako v prvej časti, napriek tomu majú silnú výpovednú hodnotu. Hlavne záverečné haiku uchváti čitateľa svojou ponurosťou a nezvrátiteľnou jasnozrivosťou. A hoci by som pre tentokrát dopriala hlavným postavám happy end v americkom štýle, autor mal s nimi iné úmysly…
-
“Kolu šťasteny
které se věčne točí
nelze uniknout
Vířící jako voda
když potká kámen
čas jde ve smyčkách”
