Rena Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Rena 
Môj wishlist Moje aktivity
“Byť samotárkou znamená silu; byť osamelou je slabosť.”
Na túto knihu som sa veľmi tešila - anotácia bola nanajvýš lákavá.
Postava Elizabeth Finch je oslnivá. Jej stoicizmus, tajomnosť a spôsob, akým dokázala svojich študentov prinútiť premýšľať inak, to, ako na svojich študentov pôsobila, bolo podnecujúce. Neraz som si pomyslela: kiežby som ja takto pôsobila na svojich žiakov. Samozrejme, nie všetci ju “milovali”, ale taký je život…
Táto kniha je svojim spôsobom a myšlienkami brilantná, jazykovo úsporná a nepopierateľne fascinujúca. Jej prvá časť, kde Elizabeth rozoberá kultúru a civilizáciu, anatomizuje všetky možné slová s “mono” predponou, bola pre mňa brilantná. Potom to však už šlo dolu z kopca…
Druhá tretina knihy je v podstate Neilova (rozprávačova) esej o rímskom cisárovi Juliánovi a toto bol najväčší kameň úrazu, toto bol „zabijak deja“. Kniha sa zrazu zmenila z pôsobivého románu na suchú historickú prácu a stratila tempo. Doslova som uviazla a topila sa ako mucha v mede. Nepopierateľne i tu sa občas vyskytla zaujímavá myšlienka, ale prebojovať sa touto tretinou knihy ma stálo enormné úsilie. Všetky svoje nádeje som vkladala do záverečnej tretiny knihy, ale tá ani zďaleka nedosiahla kvality a pútavosť prvej časti.
Tak sa stalo, že táto kniha bola z väčšej časti pre mňa sklamaním.
“Niektoré veci sú v našej moci a niektoré nie. V našej moci sú naše názory, naše želania, túžby, averzie- skrátka čokoľvek, čo súvisí s naším konaním. Vo svojej moci nemáme svoje tela ani majetok, ani svoju reputáciu, či verejné funkcie, teda to, čo nevytvárame sami. To, čo je v našej moci, je svojou podstatou slobodné, neobmedzené a nepodlieha prekážkam, je nám vlastné. Avšak to, čo v našej moci nie je, je slabé, zotročené, obmedzené, cudzie. Takže si pamätajte: ak budete pokladať to, čo je od prírody zotročené, za slobodné, a to, čo je cudzie, za svoje vlastné, vaše plány sa zmaria a budete nepokojní, zarmútení a budete reptať na bohov aj na ľudí. Ale ak budete pokladať za svoje len to, čo je vaše, a za cudzie to, čo naozaj cudzie je, presne tak ako to je, potom vás nikto nebude môcť nútiť, nikto vás nebude môcť obmedzovať a vy nebudete nikoho obviňovať, neurobíte nič proti svojej vôli, nebudete mať nepriateľov, nikto vám neublíži, lebo sa vám nebude dať ublížiť.”
Ak hľadáte strhujúci dej, táto kniha vás pravdepodobne sklame. Ak však máte radi filozofické úvahy, tak smelo do toho. Toto je rozhodne kniha určená pre trpezlivého čitateľa.
Ak by som mala túto zbierku opísať niekoľkými slovami, tak by to bolo: zbierka uletených bizarností.
Autor tieto bizarnosti nepoužíva na to, aby šokoval, ale aby cez ne ukázal pravdu o ľudských vzťahoch.
Väčšina poviedok je extrémne krátka (flash fiction), jedinou výnimkou asi bola iba PINEAPPLE CRUSH. Keretov štýl je úsporný, príbeh vás hodí rovno do deja a rozuzlenie je mnohokrát prekvapivé, neočakávané a šokujúce ako facka, ktorá príde len tak sčista-jasna, ako v príbehu TABULA RASA (táto ma fakt dostala).
Veľmi silná bola i poviedka OTEC SOZEMIAKOVÝM PYRÉ, kde sa otec zmenil na králika.
Porucha na kraji galaxie je čítanie pre tých, ktorí vedia, že život je tragikomédia a že tie najväčšie pravdy sa skrývajú v najväčších absurditách.
Ak hľadáte knihu, ktorú prečítate za pár večerov, ale v hlave vám zostane mesiace, toto je ona.
To ako fakt!? Prvá časť za mnou a ja som sa dozvedela veľa a fakticky nič. Mám chuť “uškrtiť” autorku - zahráva sa s čitateľom viac ako samotní bratia Hawthornovci!
Štyria bratia (Nash, Grayson, Jameson a Xander) - každý je iný a ich vzájomná rivalita aj spoločné puto dodávajú príbehu potrebnú chémiu. Nikdy som nevedela kam smerujú ich kroky a čo majú za lubom. Na jednej strane tajomní a charizmatickí, na strane druhej strane ešte viac tajomní a k zahryznutiu?
Avery Kylie Grambosová, je niečo ako novodobá Popoluška - z večera do rána sa stane nechutne bohatá a prakticky majiteľkou hawthornovského sídla a spolubývajúcou celej kampánie Hawthornovcov. Neviem či a ako bude ďalej zvládať svoju rolu, ale viac som jej verila, keď bola iba chudobným dievčaťom - tá rola jej sadla lepšie.
Hawthornovské sídlo - to je kapitola sama o sebe. Bludisko s množstvom skrýší, tajnými chodbami a skrytými symbolmi = viem si toto sídlo predstaviť aj ako dejisko nejakého hororového príbehu, predispozície na to má.
O čo však v celom príbehu ide: Tobias Hawthorne po smrti odkáže Avery takmer celý svoj majetok. Avery netuší, prečo to urobil, a kto Tobias Hawthorne vlastne je. Ak chce dedičstvo získať, musí sa presťahovať do sídla Hawthornovcov. V sídle však stále býva rodina, ktorú Tobias vydedil a ona ich nesmie zo sídla vyhodiť. A prečo práve ona? To je len jedna z hádaniek, ktoré treba rozlúsknuť…
Príbeh je pútavý a vy nebudete chcieť prestať, aby ste zistili, čo sa stane ďalej. Kniha však končí mnohými nezodpovedanými otázkamI. Nejde o hlboké literárne dielo, ale je to vynikajúca oddychovka. Ak máte radi záhady a dynamický dej, kniha vás pravdepodobne pohltí, tak ako mňa.
“Niekedy je veľmi zlý nápad to jediné, čo dievča potrebuje.”
Ešte viac adrenalínu, ešte viac hádaniek a ešte oveľa viac nebezpečenstva ako ste dostali v prvej časti! Toľko zvratov, cliffhangerov a slepých uličiek vložila autorka do tejto série, že i samotný Fitzek môže blednúť závisťou!
Druhá kniha začína presne v tom bode, kde skončila prvá a zatiaľ čo prvá kniha nás zoznamovala s tajuplným sídlom a bratmi Hawthornovcami, druhá časť ide do hĺbky ich rodinnej histórie. Zisťujeme, že starý pán Tobias Hawthorne mal oveľa viac tajomstiev, než by si ktokoľvek myslel.
O postavách románu sa dozvedáme opäť trochu viac - slovami Jamesona: Xan je bystrý, Grayson budí rešpekt, Nash trpí spasiteľským komplexom a samotný Jameson - sa nevzdáva. A Avery? Milostný trojuholník a emocionálne napätie medzi Avery a bratmi Hawthornovcami naberá na obrátkach. Ako to skončí, to netuším ešte ani ja.
V tejto časti už nejde len o nechutne veľký balík peňazí, ale ide o život - o prežitie. Stratený dedič sa úspešne vyhýba syndrómu “druhých dielov” - nestráca tempo, nechýba napätie, ktoré núti čitateľa otáčať stránky. Krátke kapitoly (väčšinou 3stranové), strhujúci dej, nečakané dejové zvraty (plot twists) a cliffhangery na konci takmer každej kapitoly z knihy robia hotový “page turner” a vy o druhej ráno zistíte, že nie ste čitateľ, ale obeť tohto dobre premysleného konceptu.
Toto je ďalšia z kníh, ktorá patrí do kategórie “pasca na potencionálneho čitateľa” - vizuál: pastva pre oči, oriezka: síce vám nedá indíciu k obsahu, ale skvele dopĺňa vizuál obálky a anotácia je tiež zaujímavá, hoci miestami sa mi retrospektívne zdá byť trochu prehnaná.
Katrina Smytheová je nemŕtva, zombia a patrí do celkom netradičnej rodiny: rodičia - upíri, brat - vlkodlak a sestra - čarodejnica. Poviete si: čo je toto za šialený mix!? Tiež som si to spočiatku myslela, ale autorke sa vskutku podarilo skĺbiť tieto rôzne nadprirodzené bytosti do jedného celku.
Takže Katrina: má 18 a jej charakterové a povahové vlastnosti mi boli viac ako sympatické - nevrlá ako ja pred prvou rannou kávou, sarkastické poznámky chrlila v minútových intervaloch a čierny humor bol jej verným tieňom. A ak by ste si ju mali predstaviť, tak jej zjav je niečo na štýl Wednesday Adamsovej, len v tvári prísnejši a nedostupnejší výraz, myslím.
Tate Walker - sympatický chalan ako z časopisu pre bodybuilderov len v drevorubačskom outfite - rozumej tričko a károvaná košeľa. Takéto typy mi nie sú zrovna pochuti, ale slúži mu ku cti, že jeho vnútorný svet nie je len o vzhľade, hoci ten je len vedľajším produktom jeho povolania. Ako lovec sa musí udržiavať vo forme. Jeho interakcie s Katrinou sú ako zápalná šnúra - príliš krátka nato, aby k niečomu nedošlo…
Vylomeniny, ktoré stvárali Katrina a jej sestra Lyn mi boli naozaj sympatické - taká správne nadprirodzene ujetá sesterská dvojica.
Román Naše zradné duše (Unsere verräterischen Seelen) od nemeckej autorky Tiny Köpke patrí k žánru young/new adult (hoci ja by som povedala, že už aj 13-14r. dievčatá sa môžu bez obáv rodičov pustiť do tejto knihy). V knihe dominuje napätie a temná atmosféra, ktorá sa prelína s romantickou dejovou linkou.
Dlho som bola v presvedčení, že toto je standalone román, ale s pribúdajúcimi stranami som nadobudla istotu, že moja domnienka nie je správna. A voilá: prišiel záver - už som tak trochu tušila aký bude, ale ten pocit, že namiesto rozuzlenia knihy som dostala iba cliffhanger, tak ma skoro porazilo. Samozrejme som hneď siahla po technických vymoženostiach tejto doby a zisťovala, či dvojka je v dohľadne!? Je, síce zatiaľ len v nemčine, ale vyzerá skvele! A tak, keby som určitým spôsobom nebola Monk, tak je už na ceste ku mne, lebo na jednej strane mi nemčina nerobí problém a som mega zvedavá, ale na strane druhej - iné vydavateľstvo, iné rozmery knihy a tak… Veď to milí knihomoli poznáte.
Takže summa summarum: ak vám nie je proti srsti ujetý koncept s rôznymi “milými” monštrami, slowburn romantiky v štýle “enemies to lovers” a ste fanúšikom ponurej atmosféry, tak sa pokojne pustite do tejto netradičnej knihy. U mňa dostala 4,5 z 5*.
Toto nie je len kniha o pozorovaní zvierat. Je to úvaha o tom, ako sa moderný človek odpojil od prírody. Je to kniha o "umení čakať" a o tom, že najväčšie poklady sveta sa neukazujú na požiadanie.
Na rozdiel od mnohých cestopisov, ktoré vyzdvihujú hrdinstvo autora, Tesson píše o divočine a o fotografovi Vincentovi Munierovi, ktorý ho vzal na cestu do Tibetu.
Kniha dokáže čitateľa preniesť do mrazivej, pustej a tichej krajiny. Je to ideálne čítanie pre niekoho, kto hľadá "pomalú literatúru" na stíšenie mysle - čo sa u mňa trochu minulo účinku = pre mňa bola až príliš pomalé a niektoré kapitoly som takmer celé preskočila, nakoľko ma nebavilo čítať o tom, ktorý umelec ako stvárnil rôzne zvieratá na svojom plátne a takmer ma unudili na smrť.
C’est la vie…
