Renáta Hatinová

22

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Som knihomoľ ????

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Som knihomoľ ????

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

2021
2020
2019
2021
2020
2019
2018
2017
2016
2015
2014
2013
2012
2011
2010
2009
2008
2007
Zobraziť viac

Moje čitateľské kolekcie

Moje aktivity

22
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

16.06.2021 10:35

22
22

Renáta Hatinová napísala recenziu

16.06.2021 10:35

Šikmý kostel je audiokniha, ktorú som občas počúvala so zatajeným dychom, občas so zimomriavkami a priznám sa i so slzami v očiach.
Karin Lednická napísala skvelé dielo a Vilma Cibulková mu dodala korunu svojim nezameniteľným, niekedy citlivým, niekedy surovým, avšak po každej stránke uchu lahodiacim hlasom. Vďaka týmto dvom dámam sa Šikmý kostel stal i audioknihou roka 2020 a ja som rada, že som mala možnosť si ju vypočuť.
-
Rozprávanie prvej časti sa odohráva v rokoch 1894-1921 na česko-poľských hraniciach, v mestách a dedinách ako: Karviná, Stonava, Havířov či poľské soľné mesto Wieliczka (pri Krakove). Príbeh začína veľkým banským nešťastím v r. 1894, ktoré poznačí osudy mnohých banských rodín a zasiahne do života obyvateľov celého kraja. Autorka nám priblíži v troch dejových líniách osudy troch protagonistov - Barbory, Julky a Ludwika. Zároveň s nimi spoznáme i mnoho iných, či už rodinných príslušníkov, známych alebo iba bežných susedov. Autorka verne vykresľuje dobový život typický pre danú banícku oblasť a nechá nás nahliadnuť do každodenných radostí i starostí sprevádzajúcich bežného človeka. A veruže starostí bolo viac ako radostí. Až pri čítaní/počúvaní si človek uvedomí, že dnešné starosti sú v porovnaní s tými na konci 19. storočia iba obyčajnou banalitou a vlastne ani len netušíme čo znamená slovné spojenie “prebíjať sa životom zo dňa na deň”. Veď kto by sa už dnes vybral na 125 kilometrový pochod z Karvinej do Wieliczky iba kvôli tomu, aby si urobil zásoby soli?! A nedá mi nespomenúť, že zabezpečenie tejto koreniny cenenej (aj v rozprávkach) nad zlato, bolo výlučne výsadou žien, mnohokrát v sprievode malých detí či dojčiat. Drsnosť danej doby je pre dnešného pretechnizovaného a pohodlného človeka takmer nepredstaviteľná.
Postavy tohto románu sú rôznorodé. Niektorí berú život s nadhľadom a ľahkosťou, niektorí sa celkom vžili do role trpiteľa a obetavo nesú nadelený osud, ktorý by však pri troche menšej skostnatelosti a flexibilnosti mohol byť únosnejší.
Autorka zapracovala do románu mnohé reálne udalosti z dejín, medziiným prvú svetovú vojnu či česko-poľský konflikt po skončení vojny. Takisto už spomínaný pochod za soľou, taký typický pre túto oblasť, autorka zdokumentovala na základe svojich rešerší. Okrem baníctva sa veľa dozvieme i o fungovaní pivovarníctva v tej dobe. O rozmachu oboch odvetví alebo i o železnici, ktorá spájala Karvinú s Košicami.
-
Tento román bol bohatý nielen na udalosti, ale i na postavy, ich osudy, žiale a trápenia. Daná doba nebola jednoduchá, avšak o to väčšmi si dokázali ľudia ceniť malé radosti, ktoré život priniesol. Je to krásna kniha i keď v mnohých ohľadoch drsná. A preto si myslím, že určite stojí za prečítanie alebo vypočutie!

Čítaj viac

22
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

10.06.2021 20:17

22
22

Renáta Hatinová napísala recenziu

10.06.2021 20:17

Útla knižka ruského spisovateľa Sergeja Dovlatova Kufor je ako prehliadka pravého socialistického šatníka. Autor postupne vyťahuje z kufra krepsilonové ponožky, nomenklatúrne poltopánky, dôstojnícky opasok či popelínovú košeľu. Kým sa dostaneme na koniec zoznamu prídeme k číslu osem. Osem rôznych kusov oblečenia, osem rôznych príbehov viažucich sa k nim. A tak ako je rôznorodé toto oblečenie, rôznorodé sú i jednotlivé príbehy - veselé, smutné, ironické, na zamyslenie… Avšak ani v jednej nechýba štipka humoru, satiry, nadhľadu a s odstupom času i prijatie skutočností, ktoré autor nechal vo svojej rodnej vlasti - Rusku. V krajine, kde mnohí namiesto vody pijú vodku, v krajine, kde pracovná morálka býva dosť vágna, kde jedna absurdná situácia strieda druhú. A čitateľ sa ocitá uprostred tohto všetkého, stáva sa svedkom, aktérom, spolupáchateľom, šmelinárom, opilcom či neplánovaným hrdinom.
Myslím, že toto dielko ulahodí všetkým skôr narodeným čitateľom, ktorí majú ešte živo v pamäti realitu minulého režimu a tých mladších pobaví nezmyselnosť niektorých situácií, ktoré im môžu pripadať až nereálne.

Čítaj viac

22
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

06.06.2021 20:20

22
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

03.06.2021 11:53

22
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

03.06.2021 11:53

22
22

Renáta Hatinová napísala recenziu

03.06.2021 11:53

Ako hovorí sám Fry: “Na gréckej mytológii nie je nič vedecké či intelektuálne, naopak, je prudko návyková, zábavná, prístupná a neuveriteľne ľudská.” A mal pravdu. Táto kniha je naozaj zábavná - o čom svedčia početné samolepky, ktoré označujú vtipné pasáže a ľudská je tiež - veď bohovia v tejto knihe narobili častokrát viac chýb a dopustili sa viacej omylov ako samotní ľudia. (Dokonalou ukážkou bola príhoda: Ako oklamať smrť, kde Sizyfos 2x prekabátil smrť - raz Tanatosa boha smrti a potom samotnú Persefonu, kráľovnú podsvetia.)
Nájdeme tu aj pôvod ďalšej mojej obľúbenej knižnej série: Sedem sestier. Dozvieme sa, že sestry sa volali Plejády, no z úcty k otcovi ich občas voláme aj Atlantídy (pozornému čitateľovi série Sedem sestier táto skutočnosť určite neušla).
Objavíme tu však aj pôvod takých praobyčajných vecí, ktoré používame v súčasnom jazyku a tak sa dozvieme, že Dionýzos boh vína, radovánok, opojenia a bezuzdného hýrenia pomenoval strapec hrozna stafylos (odtiaľ: stafylokok), opilstvo méte (odtiaľ: metylalkohol a metán) a nakoniec hrozno botrys (odtiaľ: botrytída - známa hlavne vinárom). Takže pri tejto knihe sa nielen zabavíte, ale aj dačomu podučíte.
Okrem samotných príbehov autor do knihy zakomponoval množstvo odkazov pod čiarou (presne ich bolo 210!), ktoré niekedy dotvárali celkový obraz práve vyrozprávanej udalosti, alebo len podávali akúsi nie veľmi podstatnú informáciu na spestrenie. Nebudem tvrdiť, že ma vždy tešilo tieto odkazy čítať - bolo ich tak veľa, že občas boli takmer dlhšie ako príbeh samotný a vtedy už skôr pôsobili rušivým dojmom.
Celkovo bola kniha príjemným mixom rôznych osudov bohov, polobohov, titánov či obyčajných smrteľníkov. Jazyk bol svieži a blízky súčasnému čitateľovi s odkazom na rôzne súčasné či historické diela literatúry alebo kinematografie. Vtipné opisy postáv či udalostí podnecujú chuť čítať a dozvedieť sa “novinky” z Olympu. A tak ak ste túto pestrú zmes príbehov ešte nečítali, neváhajte.

Čítaj viac

22
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

27.05.2021 14:22

22
22

Renáta Hatinová napísala recenziu

27.05.2021 14:22

Generál v labyrinte je román o posledných dňoch života osloboditeľa Latinskej Ameriky spod španielskej nadvlády Simona Bolivara, ktorý tu nie je stvárnený ako slávny osloboditeľ, ale ako neurotický, predčasne zničený starec. Miestami som už mala pocit, že ani nie je možné, aby existoval niekto s takým množstvom zdravotných problémov ako bol tento generál - “hypochonder”.
Väčšia časť tejto útlej knihy sa točí okolo jeho opakovaných horúčkových stavov, o tom, koľko košieľ prepotil alebo koľko času strávil v kúpeli zotavovaním sa alebo meditovaním. Že oficiálne meral meter šesťdesiatpäť a že na pitevnom stole bude mať ešte o štyri centimetre menej. Že mal štyridsaťštyri kíl a pred smrťou musel mať o dobrých päť menej. Že to bol človek, ktorý neveril lekárom.
-
“Povery robia človeka posadnutejším ako láska.”
-
No a ak sa autor zrovna nezaoberá jeho zdravotným stavom, tak sa dozvieme i útržky z jeho minulosti, či súčasnosti. Cestou do exilu rekapituluje generál svoje politické výhry a prehry, zostávajú len spomienky, pocit sklamania, opustenosti.
-
“Moju slávu nezničila zrada a faloš nepriateľov, ale horlivosť mojich priateľov.”
-
Zistíme, že generál je človek, ktorý nevie prehrávať (v kartách), že má despotické sklony, jeho slabosťou sú ženy, že je milovníkom zvierat - hlavne psov...
-
Z trojice Márquezových kníh, ktoré som v poslednej dobe čítala, bola pre mňa táto najslabšia. Pasáže, ktoré ma dokázali naplno zaujať boli pomerne kratšie ako tie, ktoré sa venovali rôznym politickým pavučinám, doslova labyrintu, pri ktorom mi myšlienky utekali vlastnou cestou a neraz som sa musela vracať i niekoľko riadkov späť. Ešteže občas boli do textu vkliesnené vety typu: “Je tu tak horúco, že sliepky znášajú vajcia natvrdo.”, ktoré ma opäť prinavrátili k plnému vnímaniu textu.
Ak si chcete Márqueza naozaj užiť a chcete si prečítať niečo kratšie ako 100 rokov samoty, tak sa vrhnite na knihu Spoveď stroskotanca - je útla a naozaj zaujímavá!

Čítaj viac

„Aby existovali veľkí básnici, musia existovať veľkí čitatelia.“

Walt Whitman