

Chcem prečítať Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Nesmierne som sa tešila, že sa ku mne dostala ďalšia časť tejto série, pretože aj predchádzajúce knihy sa mi páčili. A inak tomu nie je ani v tomto prípade. Znova ide o člena slávnej kapely, ale nebojte sa, netočí sa to len okolo „slávy“.
Čo musím ako prvé spomenúť je autorkin štýl písania. Sadnete si, otvoríte knihu, chcete si prečítať pár strán a bum, celá kniha prečítaná. Aspoň u mňa to takto bolo. Autorkin štýl je veľmi príjemný, nenútený a dej počas príbehu skvelo plynie. Nenašla som tu asi ani jedno „hluché“ miesto, pri ktorom by som sa nudila.
V tomto príbehu sú hviezdami Zane a Jena. Aj keď som po prvých vetách Zane rýchlo odsúdila a myslela som si, že kamoši nebudeme, počas príbehu si ma získal. Dokonca by som si vedela predstaviť ak by tam mal ešte viacej priestoru, aby som ho spoznala ešte lepšie. Zane a Jena sa poznali od malička, ale kariéra a sláva ich nejako rozdelila.
Ja nemám úplne najviac v láske tróp friends to lovers, ale v tejto knihe to bolo tak dobre napísané, že mi to vôbec neprekážalo. Romantická linka bola nenútená a milá. Ale nebolo to všetko ružami zasypané. Autorka sa povenovala aj inej téme. Jena si totiž v sebe niesla nepeknú traumu, ktorá ju ťažila. Ale nie na darmo sa vraví, že na všetko treba dvoch.
Celým príbehom sa nesie veľké množstvo pocitov. Smiala som sa, plakala som, hnevala som sa, ale pocítila som aj lásku, priateľstvo či nádej. A to všetko v tomto jednom príbehu.
Ak dobre počítam, v skupine ich je 5. A ja pevne verím, že sa k ďalšej časti dostanem aj ja. A nemusí byť ani zo série. Autorke by som dala šancu hneď aj s inou knihou.
3,5*/5*
Doteraz si pamätám, aké skvelé pocity som mala po dočítaní knihy Dom na azúrovom pobreží. O to väčšiu radosť mi urobilo, keď som sa dozvedela, že sa mi pod ruky dostane aj pokračovanie. Viem, že by sa knihy porovnávať nemali, ale tak v rámci série a jedného autora si to dovolím.
Keďže je to pokračovanie, hlavné postavy poznáme a znova sa s nimi stretávame. Táto kniha je však zameraná najviac na Arthura a najmä na jeho tajomnú minulosť, pred ktorou chce všetkych chrániť. A tu prichádza rozdiel od prvej knihy. Tieto časti, ktoré boli zamerané na Arthura ma veľmi nebavili, dokonca som sa miestami nudila a čakala na iné pasáže.
Najviac ma však bavili pasáže, kde sme sa pozerali na sirotinec a ich jednotlivých obyvateľov. Každý z nich je iný, výnimočný s rozdielnymi schopnosťami. Dokonca sa tu pridá nová postava, ktorá so sebou priniesla niečo nové, tajomné, možno by som povedala temné. A to ma veľmi bavilo.
Autor píše skvelo, to mu nemôžem zobrať, len tá romantická dejová linka ma nejako extra neoslovila. Ale to nemení nič na tom, že je to skvelo napísaná kniha. Dej zaujímavo plynie, odhaľujú sa tajomstvá a stránky miznú pod rukami.
Tak ako aj prvá knihu, tak aj túto som zhltla na pár posedení. So mnou a s autorom je to ako na hojdačke. Jedna kniha ma očarí, druhá už trocha menej. Ale verím, že aj táto si nájde svojich nadšencov.
3,5*/5*
Autorku týchto kníh mám veľmi rada, zbožňujem to objavovanie nových krajín, kultúr a charakterov, ale žiaľ, touto knihou si ma úplne nezískala. Nevravím, že bola úplne zlá, ale našla som v nej pár vecí, ktoré mi prekážali a tak mi troška kazili čítanie.
Asi najviac, čo mi prekážalo, bola hlavná hrdinka. To jej extrémne nízke sebavedomie a podceňovanie sa v každej jednej veci ma troška vytáčali. Chápem, že to bola jej charakterová črta, alebo bolo to až veľmi prehnané. Odhliadnuc od tejto „chybičky krásy“ má táto postava celkom aj bavila. Je to voľné pokračovanie predchádzajúcej knihy a tak sme veľa z postáv poznali a mohli si tak príbeh ešte viac prehĺbiť.
Znova sa ocitáme, ako nám aj názov knihy napovedá na vidieku. A aj keď leto už skončilo a jeseň už úraduje, mohli sme si ho aspoň takto, skrz knihu pripomenúť. Dejová linka bola prijemná, taká oddychová. Žiadne nečakané zvraty, len príjemne plynúci dej. Niekomu by to možno prekážalo, ale ja som asi potrebovala nejaký jednoduchší príbeh.
Nie je to pre mňa najlepšia kniha od autorky, ale nie je úplne na zahodenie. Ak si teda chcete len tak vyložiť nohy, začítať sa do knihy a nemusieť pri nej veľa rozmýšľať, určite po nej siahnite. Úteky som si zamilovala a tak určite na autorku nezanevriem, aj keď sa táto kniha u mňa nezaradí na najvyššie priečky obľúbenosti. Ale teším sa na ďalšiu krajinu, ktorú budem môcť spoznať.
2,5*/5*
Ach jáj. Priznávam, z knihy som trocha sklamaná. Očakávala som viac, nejaké poriadne scifi, ale odchádzam mierne sklamaná.
Samotný nápad na príbeh bol skvelý a mal perfektný potenciál. Veď posúďte: Ľudí z minulosti, dokážu preniesť do budúcnosti. A na to, aby sa adaptovali im slúžili „mostíky“. No znie to skvelo. Prvá časť knihy ma celkom bavila. Objavovala som nové veci, ktoré by mi nikdy nenapadli. Ale postupne dej začal stagnovať.
Mám v knihách radšej nejakú tú dynamiku a tento príbeh mi ju nepriniesol. Dokonca som sa miestami nudila. Najmä technickými opismi, ktoré tam boli podľa mňa úplne zbytočné.
Čo ma však na knihe bavilo, boli postavy a jemná romantická linka, ktorú som tu našla. Síce by som si priala oveľa viac scifi než romantiku, bolo to také „milé“. Možno som len nesprávna kategória pre túto knihu.
Ale nikoho od čítania neodhováram. Našla som v knihe pár veci, ktoré ma bavili a pre ktoré som knihu dočítala do konca. Kniha má aj svojich fanúšikov, len mne nejako extra nesadla. Ale jej čítanie neľutujem. Hodnotím ju takým priemerom. Ani som z nej nepadla na zadok, ale na druhej strane, rereading si už asi nedám.
Táto autorka má aj u mňa na poličke svoje miesto. Príbehy, ktoré píše, nie sú najšťastnejšie, lepšie povedané odohrávajú sa v nie práve najšťastnejšom období našej histórie a tým je 2. sv. vojna. Autorka sa však nezameriava na tie „škaredé“ veci, ktoré so sebou doba prinášala, práve naopak. A inak tomu nebolo ani v tomto príbehu. Aj v tejto knihe sa ocitáme v 2 dejových líniách. Jedna je zo súčasnosti a tá druhá nás prenesie do vojnového obdobia.
V tomto príbehu, ako nám už aj názov naznačuje, sa budeme stretávať. S novými ľuďmi, neznámymi ľuďmi ale najmä s ľuďmi z minulosti. Aj s takými o ktorých sme ani nevedeli. Hlavnou postavou je Emily s ktorou sa život nemaznal. Dostane sa k obrazu, ktorý jej začne prehovárať do duše a tak začína jej cesta za minulosťou. Spojí sa so svojim otcom, s ktorým pretrhli kontakt a vydajú sa z USA do Nemecka a cestou odhaľujú rodinnú históriu.
Aj v tejto knihe sa autorka zameriava na pocity postáv, ich uvažovanie o sebe samom, rozmýšľaním nie len nad budúcnosťou ale aj nad minulosťou. Otvoria sa staré rany a začne cesta „liečenia“, odpúšťania, spoznávania a odkrývania tajomstiev z minulosti.
Veľmi ma bavilo skákanie zo súčasnosti do minulosti. Hlbšie som sa tam mohla vcítiť do osôb o ktorých sa rozprávalo a o ktorých vlastne príbeh bol. A ako u autorky býva zvykom, aj keď som si myslela, že niektoré osoby a ich osudy nie sú nijako prepletené autorka nám pomaly tú „motanicu“ rozpletie a všetko zapadne na to správne miesto a ukážu sa naozajstné prepojenia medzi postavami.
Nikdy nepohrdnem keď autorke vydá novú knihu, pretože viem, že to bude znova skvelé čítanie.
Táto kniha sa mi dostala do rúk skrz spoluprácu a ja neľutujem, že som si ju prečítala. Nie je to niečo, čo zvyknem čítať, keďže ja na biografie veľmi nie som, ale toto bolo príjemné osvieženie.
Lev XIV. je novozvolený pápež a tak som sa nedozvedela informácie len o ňom ako človeku, ale aj o tom, ako samotné zvolenie prebieha. V knihe sa dočítame ako presne prebieha príprava na konkláve, ako prebieha samotná voľba aj to, čo po nej nasleduje. Veľa zaujímavých vecí pokope.
Čo sa mne osobne ale viac páčilo, bol opis pápežovho života. Ale nie to „pápežovanie“ ale jeho život pred tým. Ako žil, kde žil, z akých pomerov pochádzal aj celková jeho cesta až po zvolenie za pápeža. Bol nám tu predstavený ako úplne normálny človek a nie ako hlava cirkvi.
Autori sa tejto knihy zhostili dobre a mne sa táto kniha čítala naozaj ľahko.
4,5*/5*
Aj v tejto knihe sa znova ocitáme v krásnom prostredí Škótska. Malé pojazdné kníhkupectvo a Ninu poznáme z prechádzajúcej knihy od autorky, keďže táto kniha je jej voľným pokračovaním. Ale tu máme hlavnú postavu Zoe, ktorá potrebuje zmenu a tak sa odsťahuje do Škótska a nájde si prácu opatrovateľky.
Cela kniha je plná deti. Každé je iné, výnimočné. Aj Hari, ktorý je syn Zoe a nerozpráva. Príbeh je podaný veľmi citlivo a ja som sa neraz rozplývala nad deťmi, alebo plakala nad ich osudmi. Možno by ste aj povedali, že je to romantický príbeh, ale tej romantickej linky tam bolo naozaj máličko. Ale v tomto prípade mi to neprekážalo.
Hlavné postavy mi rýchlo prirástli k srdcu a ja som o ich osudoch čítala s radosťou. Autorka ma naozaj dobrý štýl písania a čítanie mi išlo naozaj rýchlo. Čo som nečakala bolo pár zvratov a napätých situácií.
Dnes máme prvý jesenný deň a táto kniha je priamo ako stvorená na toto obdobie. Sychravé počasie Škótska, teplý čaj a deka. Dokonalé chvíle.
2,5*/5*
Tak toto bolo niečo úplne iné, než som od knihy očakávala. Čakala som silnú romantiku, ťažké osudy a možno aj nejaké hlboké zamyslenia. Ale žiaľ, nedostala som ich.
Celý príbeh mi prišiel, akoby plával len po povrchu a autorka sa do ničoho hlbšie nepúšťala. Hlavné postavy sa mi síce páčili, ale nejak som medzi nimi nevidela tú iskru, ktorú som čakala, že medzi ľuďmi vznikne. Takže ak čakáte romantikou presiaknuté strany knihy, toto asi nebude tá pravá.
Pozadie hlavných postáv bolo zaujímavé, keďže pochádzali z úplne odlišných svetov. Ale aj tu mi chýbalo viac opisu. Na jednej strane mafiánsky svet, na druhej strane novinársky svet, neskôr politika. Aj keď sa hlavné postavy od seba vzdialili, osud ich znova zaviedol na spoločnú cestu.
Ubehlo 20 rokov odkedy sa Sebastián a ...... (meno sme sa nedozvedeli) znova stretli, ale autorka to prebehla akoby bez povšimnutia. Našla som tam pár myšlienok, ktoré stáli za povšimnutie, ale celkovo knihu beriem ako taký priemer. Nebola úplne že zlá, ale myslím, že si ju znova už neprečítam.
4,5*/5*
Od autor mám prečítané 2 predchádzajúce knihy a aj keď táto nepíše o samotnom zrode ľudstva, či jeho pokračovaní, čítanie ma aj tak veľmi bavilo. Tentokrát sa autor pozrel na informácie a najmä na to, ako si ich presúvame.
Bola to zaujímavá jazda. Od malieb na stene jaskýň, cez zvitky pergamenov, tabule s písmom ale aj stretli sme sa aj s klasickým papierom a perom, smskami až po AI. Je v nej krásne popísané, ako slovami/správami predávame informácie svojim budúcim generáciám a to nie len ústnym podaním, ale aj tým písaným vo forme kníh, časopisov, článkov na internete a inými formami.
Autor vie informácie podať zaujímavo a ja som sa ani raz neprichytila, aby som sa pri čítaní nudila. Nie je to kniha, ktorú som zhltla na posedenie ale informácie som si dávkovala postupne a pomaly sa „prelúskala“ celou knihou.
Ak vás teda zaujíma história „sociálnych sietí“ od počiatku až po dnes, a možno aj ďalej, smelo do tejto knihy. Ja som si v nej našla veľa zaujímavostí aj vecí, o ktorých som doteraz nevedela alebo som len nevedela ako fungujú.
Táto recenzia nebude práve najlepšia aj keď ide o moje milované krimi. Priznávam, s knihou som dosť bojovala. Nemôžem povedať, že by bola vyslovene zlá, ale nemám rada zdĺhavé/pomalé príbehy.
V krimi príbehoch zbožňujem to tempo a dynamiku. V tejto knihe mi to dosť chýbalo. Prvá polovica sa na moje pomery dosť vliekla. Autor tu veľkú časť venuje opisu prostredia a opisu charakterov postáv. Myslím, že tých opisov bolo naozaj veľa a radšej by som bola, ak by bolo v tejto časti viac akcie.
Hlavná postava vyšetrovateľa mi neprišla nej veľmi výrazná a trocha ma nudila. Ale verím, že je to len „rozbeh“ a v ďalších častiach ma Duncan zauje o niečo viac.
Druhá časť knihy bola podstatne lepšia. Nechýbali zvraty, prekvapivé momenty a najmä veľa vyšetrovania. A práve to na krimi príbehoch milujem. Samotný námet na knihu, respektíve vyšetrovanie zabudnutej vraždy ma bavil. Ale chýbalo mi tam niečo z čoho by som padla na zadok.
Ale pokračovaniu knihy sa vôbec nebránim. Autor celkom zaujímavo píše, keby ubral z opisov prostredia bavila by ma kniha viac.
„Anna, tuším táraš hlúposti.” „Pravdaže, chlapček môj. Nevieš, že iba veľmi blázniví ľudia hovoria vždy rozumne?”
