Ryszard Kapuściński, otec poľskej reportážnej školy, autor mnohých úspešných kníh reportážneho žánru. Svetové uznanie mu priniesli najmä reportáže z krajín tretieho sveta... Čítať viac
Ryszard Kapuściński, otec poľskej reportážnej školy, autor mnohých úspešných kníh reportážneho žánru. Svetové uznanie mu priniesli najmä reportáže z krajín tretieho sveta (Afrika, Južná Amerika).
Kniha Impérium (1993) je výsledkom viacerých autorových... Čítať viac
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 10 dní.
Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú. Po kliknutí na názov vás presmerujeme priamo na stránku knižnice, kde si môžete overiť jej dostupnosť a prípadne ju aj priamo rezervovať.
Impérium
Ryszard Kapuściński
Ryszard Kapuściński, otec poľskej reportážnej školy, autor mnohých úspešných kníh reportážneho žánru. Svetové uznanie mu priniesli najmä reportáže z krajín tretieho sveta (Afrika, Južná Amerika).
Kniha Impérium (1993) je výsledkom viacerých autorových...
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 10 dní.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Ryszard Kapuściński, otec poľskej reportážnej školy, autor mnohých úspešných kníh reportážneho žánru. Svetové uznanie mu priniesli najmä reportáže z krajín tretieho sveta (Afrika, Južná Amerika).
Kniha Impérium (1993) je výsledkom viacerých autorových ciest po bývalom Sovietskom zväze, najmä z posledného putovania v rokoch 1989-1991, teda času, keď sa v ZSSR diali rozhodujúce udalosti, zavŕšené rozpadom komunistickej veľmoci. Autor s geniálnou intuíciou vystihol problémy, ktoré doteraz ovplyvňujú a zrejme ešte dlho budú ovplyvňovať vývin v tejto krajine, ktorá nám z mnohých, aj veľmi súčasných dôvodov, nemôže byť ľahostajná. Kapuściński dokáže nájsť práve tie detaily, ktoré majú nadčasovú platnosť, dokáže ich začleniť do dlhodobej historickej perspektívy, a tak svoje reportérske videnie povýšiť na filozofiu dejín.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
"... systém stál práve na tejto malichernosti, na psychopaticky detailnej kontrole všetkého, na obsedantnej snahe všetko riadiť."
Kapuściński opisuje svoje dojmy a zážitky z ciest v časoch rozpadu bývalého ZSSR, pričom v nich hľadá zmysel s pomocou histórie daného miesta a jeho významu v kolose Impéria. Opisuje nespočet kontrastov medzi národmi a kultúrami v Rusku - "v našich predstavách ZSSR vyzeral ako jednoliaty, monolitický výtvor, v ktorom je všetko rovnako sivé a pošmúrne". Možno práve vďaka svojmu prekvapeniu opisuje miesta tak farbisto: Azerbajdžanské Baku, kde podzemná ropa zvykla zahriať alebo zapáliť všetko, čo chvíľu postálo na mieste; Turkménsko, kde človek bojuje o svoje miesto v oáze; Kremeľ, oddelený od zvyšku Moskvy obrovskými prázdnymi námestiami; letisko (hocikde) so štyrmi verejnými toaletami, kde stovky ľudí čakajú v halách celé dni na lietadlo idúce ich smerom.
Sibír, kde sa veľký mráz pozná podľa hmly, v ktorej sa prechodom človeka urobí chodba v tvare jeho postavy, vďaka ktorej deti doslova vidia, ktorí spolužiaci už dnes išli do školy. Stále Sibír, kde sa nedá schovať na úteku po nekonečných priestranstvách snehu a ľadu a prázdnoty, a zároveň sa dá schovať na celý život v nekonečnej tajge. Vorkuta, kde označenie A81 na jednej z doštičiek pri koľajniciach znamená, že na tomto mieste je pochovaných tisíc ľudí. Kolyma, kde u preživších asi neexistuje jasná hranica, či bývali obeťami, alebo katmi.
Okrem žasnutia som mala počas čítania knihy neodbytný pocit tragédie. Tragédia pôdy a riek, zničených veľkolepými ideami a zlým plánovaním; tragédia hladomoru na Ukrajine; tragédia národov, zatvorených vo fyzických a psychických väzeniach; tragédia miliónov nádherných diel, pre ideológiu zničených komunistami (v Rusku sa asi všetko ráta v miliónoch)... A teraz je na nás, aby sme pri takýchto knihách stále neveriacky žasli - aby sa podobné tragédie neopakovali...
Autor je skvelý dokumentarista, jeho opisy sú živé, dokážete si predstaviť, ako ľudia, ktorých opisuje, žili. Vlastne nedokážete. Z detailov často vnímať bezútešnosť, bezcieľnosť a utrpenie, ktoré je už ako si súčasť života týchto ľudí.
Kniha je rozdelená na 3 časti. V prvej, krátkej, je výpoveď o detstve autora z čias vojny a prvých odsunov na Sibír. Druhá je zozbieraná z ciest po ZSSR približne v čase jeho samotného rozpadu. Kde je to potrebné, pripája aj historický kontext. A ten je väčšinou strašný. Posledná časť je z čias po rozpade a autorove úvahy o smerovaní tejto obrovskej krajiny.
Aké ťažké je opustiť život v ZSSR? Aké sú možnosti ľudí? Ako žiť v krajine, ktorá sa tiahne od obzoru po obzor? Aká je nádej na zmenu?
Odporúčam knihu každému, či už mu názory, ktoré má potvrdí alebo prevráti.
Impérium očami človeka, ktorý sa v ňom narodil a vždy sa doň aj napriek všetkým negatívam, ktoré z neho vyžarujú, vždy s láskou a rovnako fascinovaný, aj vrátil. Zistenie, či si tzv. homo sovieticus prešiel nejakou zmenou, alebo všetko ostalo po starom.
Kniha je poprepletaná historickými faktami, rozhovormi s ľuďmi v centre diania, v človeku vzbudzuje pocit, akoby sedel vedľa pána Kapuścińskeho vo vlaku, letel s ním v lietadla, alebo mrzol pred gulagom vo Vortuke - v skratke, perfektná žurnalistická robota od autora.
Každému, kto je akýmkoľvek spôsobom zainteresovaný do obrazu toho, ako mohol vyzerať život človeka nachádzajúceho sa v bývalom Sovietskom zväze, až pod pád železnej opony, túto knihu vrelo odporúčam.
Knihu odporúčam každému, kto si chce prečítať o ZSSR (Rusku) z pohľadu človeka, ktorý túto krajinu precestoval a pozoroval. Autor sa ti odvďačí pocitom, že si jeho spoločníkom/spoločníčkou na cestách a prečítaš si aj mnoho múdrych myšlienok.
Kniha mi pomohla mi poodhaliť tajomstvá ľudí, kultúry a krajiny nazývanej Impérium. Jej pridaná hodnota je neprehliadnuteľná.
Keď sa mi táto kniha dostala do rúk, myslela som si, že v nej bude veľa politiky. Ale mýlila som sa. Samozrejme, politiky sa dotýka, ale je oveľa hodnotnejšia. Autor svojimi zážitkami a postrehmi z ciest po bývalom Sovietskom zväze približuje čitateľovi najmä život obyčajných ľudí v ,,impériu". V prvej kapitole si spomína na svoje detstvo v začiatkoch druhej svetovej vojny, odtiaľ preskočí na prvú cestu Transsibírskou magistrálou a následne opisuje zážitky z jednotlivých krajín ZSSR. Táto bývalá veľmoc sa zdala byť neohrozená, ale ,,nepriateľov" nemala len zvonku ale aj zvnútra. Kvôli túžbe predbehnúť USA sa vrcholní predstavitelia tejto obrovskej krajiny neštítili zotročovať svoj vlastný ľud. Mať obrovskú moc nad všetkým a všetkými mala ďalekosiahle následky.
Ale aj napriek všetkej bolesti a utrpeniu si jednotlivé národy uchovávali svoje tradície a kultúru, nenechali si ju ich a pre každý jeden z tých národov bolo niečo typické. Darmo niekto ,,hore" chcel vytvoriť sovietskeho človeka, ten nikdy neexistoval. Nakoniec sa zdanlivo ničím a nikým neohrozená krajina rozpadla a trpkú príchuť pádu okúsil aj jej posledný vodca Gorbačov.
Výborná kniha skvelého autora, ktorý písal pútavo a zrozumiteľne. Počas čítania nadobudne čitateľ pocit, že on sám je autorovým spoločníkom na jeho cestách. Nesmiem opomenúť skvelý preklad Jozefa Marušiaka. Výborné a jednoznačne odporúčam.
Recenzia z Beautiful books (nathalys-reading)
Neoverený nákup
2.3.2022
@nathalysreading Dielo je rozdelené na tri časti. Najprv je napísané tak, ako to vnímal malý Ryszard, v období, keď sa prvýkrát stretol s Impériom. Aké pocity mal, keď do jeho rodného mestečka vtrhli sovietske vojská? Toto spomínanie je najosobnejšie a ukazuje nám, prečo sa rozhodol napísať túto knihu. Prečo niekedy tak veľmi riskoval. Prečo chcel spoznať kultúru iných neruských národov a zistiť o nich niečo viac – ich históriu, náboženstvá... To všetko, čo nebolo dovolené ukazovať. Druhá časť mapuje, ako sa atmosféra v krajinách rokmi menila - hlavne, keď bol už rozpad istý. Tieto zmeny budete sledovať so zatajeným dychom. Tretia, posledná časť predstavuje úvahy o tom, čo sa bude diať ďalej.
Rozmýšľal som o strašnej neužitočnosti utrpenia. Láska zanecháva svoje dielo – sú to nasledujúce pokolenia, čo prichádzajú na svet, je to pokračovanie ľudstva. Ale utrpenie? Taká veľká časť ľudských zážitkov, bolestná a najťažšia, prechádza a nezanechá stopy. Keby sa energia utrpenia, ktorú tu zo seba vydali milióny ľudí, sústredila a premenila na tvorivú silu, mohli by sme z našej planéty vytvoriť kvitnúcu záhradu.
Ale čo tu zostalo?
(str. 212)
Bolo zakázané mať minulosť, lebo minulosť a zvyky sú u každého rozličné a to nezapadalo do predstáv šablónovitého Sovietskeho zväzu. No Kapuściński chcel dať aj neruským národom možnosť ozvať sa. Niekoľko rokov cestoval, aby vytvoril celkový obraz Impéria, so všetkými súvislosťami, ktoré bolo treba spomenúť. Vďaka tejto reportáži sa dozvedáme, že ľudského ducha nemožno zlomiť a ani pod nátlakom ho neprinútite, aby zabudol na svoje korene. Vždy v ňom budú žiť, aj keby mu zobrali všetko. Tu sa dočítate, aké rôznorodé boli národy v bývalom ZSSR. Vo Zväze, v ktorom bolo všetko podľa normy. Paradox, však? Pozriete sa aj na roky, keď sa Sovietsky zväz blížil k rozpadu a Ryszard na konci knihy analyzuje, čo sa môže stať potom. Dielo je plné bolesti, ale zároveň krásnych smutných myšlienok. Už viem, prečo je autor taký vychvaľovaný. Právom. Aj tie najhroznejšie udalosti opisoval nádherne a išiel do hĺbky. Ešte teraz mám zimomriavky. Lepšie vám to vysvetliť nedokážem. Musíte si to iba prečítať.
Danica Valachová
Overený nákup
18.6.2018
RK
Moj najoblubenejsi spisovatel. Vsetky jeho knihy su vyborne a citaju sa jednym dychom. Nema zbytocne rozsiahle opisy, citatel ma pocit akoby cestoval s nim.
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Ryzsard Kapuściński bol významný poľský reportér, novinár a publicista, ktorý, vďaka svojmu celoživotnému pôsobeniu na pozícii zahraničného korešpondenta v mnohých krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, patrí medzi najprekladanejších poľských autorov a za čo obdržal viac ako 40 cien a vyznamenaní. Impérium je reportážou, svedectvom či cestopisom niekoľkonásobného a niekoľkoročného autorovho putovania touto krajinou a zaznamenávania videného, počutého a zažitého.
Ryzsard hneď v úvode oboznamuje čitateľa s významnou skutočnosťou:
"Táto kniha nie je ani históriou Ruska a bývalého ZSSR, ani históriou zrodu a pádu komunizmu v tomto štáte, ani príručným kompendiom poznatkov o Impériu. Je to osobná správa z ciest, ktoré som absolvoval po nesmiernych priestranstvách tejto krajiny (alebo skôr - tohto svetadielu), usilujúc sa dostať tam, kam mi dovolil čas, sily a možnosti." (R. Kapuściński - Impérium, 2016, Absynt, str. 10)
Čítate správne. Autor hneď na začiatku diela povedal, že v knihe nemáte čakať ucelený dej, vývoj postáv, pointu a vôbec záver ako taký. Takýto prístup mnohých prekvapí, nakoľko však ide o veľmi netradičný krok, zvedavosť ženie ďalej.
Ocitáte sa s autorom na prvej strane a zároveň v predvojnovom roku 1939 na hranici Sovietskeho zväzu. Postupom knihy (a času) precestujete s Ryzsardom celý tento svetadiel, ako sám hovorí. Cestujete lietadlom, vlakom, starou Ladou, Moskvičom, autobusom, ale aj pešo. V priebehu nasledujúcich rokov navštívite Moskvu, veľké mesta, ale aj zabudnuté dediny. Cestujete obrovským a nekonečným územím samotného Ruska, ale aj jeho jednotlivými "republikami", či už veľkým Kazachstanom, alebo maličkým Náhorným Karabachom. Nechýba baňa na Sibíri, Transsibírska magistrála, tajga, opustené priemyselné mestá a nie tak dávno opustené gulagy.
Stretávate sa s predstaviteľmi inteligencie, všakovakými sprievodcami, umelcami, Ryzsardovými priateľmi, ale aj s obyčajnými ľuďmi a ich životnými údelmi. Každého trápi niečo iné a všetkých trápi to isté. Absurdnosť niektorých príbehov, ktoré počúvate v priebehu plynúceho textu postupne smeruje k jedinému koncu. Vaše putovanie končí v bode, kedy s Ryzsardom odídete (už) z Ruska, ktoré však nikdy nebude úplne tým "novým Ruskom" (ako sa samo nazýva) rovnako, ako sa v tom slove nikdy nestratí pachuť Sovietskeho zväzu.
A keď píšem vy, myslím tým priamo vás. Ryzsardov štýl písania je niečo, s čím som sa ešte v žiadnej zo stoviek kníh, ktoré som dodnes prečítal, nestretol. Jeho opisy nie sú opismi v pravom zmysle slova, aké poznáme z iných diel, ale veľmi premysleným tancom metafor. A napriek tomu (alebo práve preto) si každú scénu, horizont či človeka viete predstaviť do posledného detailu. Do posledného lúča slnka, do poslednej nitky roztrhaného kabátu. Akoby ste tam skutočne priamo v danom riadku boli. Akoby ste sa pozerali očami niekoho iného. A videli.
Popri tejto skutočnosti sa v knihe stretávate s nespočetným množstvom ľudí a zážitkov, kedy si musíte často pripomínať, že tí ľudia skutočne takto žili a existovali a nebolo to ani sto rokov dozadu. Pre staršie ročníky budú mať tieto príbehy o to silnejší náboj, ale aj tí mladší budú postavení pred obrazy, s ktorými nie je jednoduché sa vysporiadať iba otočením stránky. V mnohých knihách čítame o fikcii. V Ryszardovej o skutočnosti.
Krátke zhrnutie:
Na 318 stranách menšieho formátu sa nachádzajú zážitky a stretnutia z autorovho putovania Sovietskym zväzom. Spoznávame túto drsnú krajinu od najťažších rokov, ktoré tento kolos formovali, až po jej premenu na nové Rusko. Tento stav vecí sledujeme autorovými očami, ktoré pozorujú jednotlivé udalosti a príbehy ľudí pohľadom Európana.
Moje hodnotenie: 4/5
Spôsob vykreslenia jednotlivých udalostí, putovaní a ľudských osudov je fenomenálny. Čítame o krajine, ktorá bola pre mnohých, ale aj pre svojich obyvateľov, strašiakom niekoľko storočí. A tento stav sa dodnes veľmi nezmenil. Pripomína nám samotným, kde a v akej dobe žijeme a že sme ľudskými bytosťami. Táto posledná veta by mohla slúžiť ako nevyslovený odkaz tejto knihy.
Lenka
Neoverený nákup
16.8.2016
Impérium
Výborná kniha, zaradila som si ju do súkromného zoznamu kníh, ktoré určite budem čítať viackrát.
A od autora si určite prečítam aj ostatné knihy, ktoré u nás vyšli, resp. vyjdú.
Skláňam sa pred jeho rozhľadom /aj praktickým/ a schopnosťou dať si skúsenosti do súvislostí.
Hoci to bola skôr smutná kniha, mám z nej krásny pocit a škoda že nie je hrubšia.
marika
Neoverený nákup
5.8.2016
Názor čitateľa
Výborné čítanie. Je nenáročné, nehľadajte históriu. Momentky, situácie, názory. Mnohé veci vieme, ale je tu názor autora. Mnohé veci napísané v 90. rokoch 20. st. a vyslovený predpoklad autora je pravdivý. Vedel, čo môže nastať vo svete a naznačil možnosti problémov.
Ryszard Kapuściński (1932 – 2007) vyštudoval históriu na Varšavskej univerzite v roku 1955, ale od počiatku sa upísal novinárstvu, predovšetkým reportáži. Publikoval v mnohých poľských novinách v časopisoch, ale ozajstnú slávu doma i v zahraničí mu priniesli jeho početné reportážne knihy, v ktorých sa venoval najmä problematike tretieho sveta – Afrike a Latinskej Amerike (Čierne hviezdy, 1963; Keby celá Afrika, 1969; Kristus s puškou na pleci, 1975; Ešte deň života, 1976). (1978, Absynt 2017) sa zas veľmi pôsobivo zmocnil udalostí etiópskej revolúcie, ktorá zvrhla cisára Hajle Sillassieho.
Kapuściński mal neobyčajný inštinkt, vďaka ktorému sa vždy ocitol v tom kúte sveta, kde sa dialo niečo historicky významné a pre svetový vývin príznačné. Preto neprekvapuje, že ho púta Afrika a jej dekolonizačné úsilia i problémy, ktoré s tým súvisia. Musel si všimnúť Latinskú Ameriku v čase veľkého revolučného kvasu, lomcujúceho týmto kontinentom. A nemohol, samozrejme, obísť ani pád poslednej koloniálnej ríše na zemeguli – Sovietskeho zväzu, ktorý opísal v knihe Impérium (1993, Absynt 2015).
V Absynte vydávame knihy pre 21. storočie. Snažíme sa zvedavých a odvážnych ľudí sprevádzať chaosom dnešnej rýchlej doby a prinášame im príbehy a reportáže, o ktorých je potrebné hovoriť nahlas. Dôležité témy podávame pútavo a zrozumiteľne a potrpíme si na kvalitný dizajn.
Našou vlajkovou loďou je edícia Prekliati reportéri. Prináša drsné svedectvá o svete, v ktorom sa spoločne učíme žiť. Reportérsku edíciu s farebnou páskou vydávame v slovenskom a českom jazyku, pričom každá krajina má vlastný edičný plán. Knihy z tejto edície majú nezameniteľný dizajn, za ktorým stojí grafická dizajnérka Pavlína Morháčová.
Neskôr sa náš edičný plán rozšíril o edíciu 100%. Prvým knihám z tejto edície dominoval linoryt Tomáša Klepocha, dnes už na obálke nájdete farebnú fotografiu. Medzi stopercentkami nájdete silné príbehy na hrane reality a fikcie, ktoré vás pritiahnu nielen sviežim jazykom, ale aj aktuálnymi témami.
V roku 2018 sme začali vydávať eseje pod kultovou značkou Kalligram. Vznikla z toho edícia Skica, ktorú však už pomaly uzatvárame. Eseje však majú u nás stále miesto. Príbehy, o ktorých si myslíme, že by vám nemali ujsť, no nezmestia sa do edičných škatuliek, vydávame mimo nich a nájdete tam aj populárne eseje. Navyše, postupne začíname vydávať grafické romány, pracujeme na knihách so slovenskými autorkami a autormi a v našom projekte Mladý Absynt nezabúdame ani na mladších čitateľov a čitateľky. Obľúbené knihy, ktoré nájdete pod označením Dejiny, sa na prvý pohľad tvária viac odborne, no sú napísané tak, aby ste sa od nich nedokázali odtrhnúť.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.