Impérium

Moj najoblubenejsi spisovatel. Vsetky jeho knihy su vyborne a citaju sa jednym dychom. Nema zbytocne rozsiahle opisy, citatel ma pocit akoby cestoval s nim.

Autor a prostredie v dvoch vetách:
Ryzsard Kapuściński bol významný poľský reportér, novinár a publicista, ktorý, vďaka svojmu celoživotnému pôsobeniu na pozícii zahraničného korešpondenta v mnohých krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, patrí medzi najprekladanejších poľských autorov a za čo obdržal viac ako 40 cien a vyznamenaní. Impérium je reportážou, svedectvom či cestopisom niekoľkonásobného a niekoľkoročného autorovho putovania touto krajinou a zaznamenávania videného, počutého a zažitého.

Ryzsard hneď v úvode oboznamuje čitateľa s významnou skutočnosťou:

"Táto kniha nie je ani históriou Ruska a bývalého ZSSR, ani históriou zrodu a pádu komunizmu v tomto štáte, ani príručným kompendiom poznatkov o Impériu. Je to osobná správa z ciest, ktoré som absolvoval po nesmiernych priestranstvách tejto krajiny (alebo skôr - tohto svetadielu), usilujúc sa dostať tam, kam mi dovolil čas, sily a možnosti." (R. Kapuściński - Impérium, 2016, Absynt, str. 10)

Čítate správne. Autor hneď na začiatku diela povedal, že v knihe nemáte čakať ucelený dej, vývoj postáv, pointu a vôbec záver ako taký. Takýto prístup mnohých prekvapí, nakoľko však ide o veľmi netradičný krok, zvedavosť ženie ďalej.

Ocitáte sa s autorom na prvej strane a zároveň v predvojnovom roku 1939 na hranici Sovietskeho zväzu. Postupom knihy (a času) precestujete s Ryzsardom celý tento svetadiel, ako sám hovorí. Cestujete lietadlom, vlakom, starou Ladou, Moskvičom, autobusom, ale aj pešo. V priebehu nasledujúcich rokov navštívite Moskvu, veľké mesta, ale aj zabudnuté dediny. Cestujete obrovským a nekonečným územím samotného Ruska, ale aj jeho jednotlivými "republikami", či už veľkým Kazachstanom, alebo maličkým Náhorným Karabachom. Nechýba baňa na Sibíri, Transsibírska magistrála, tajga, opustené priemyselné mestá a nie tak dávno opustené gulagy.

Stretávate sa s predstaviteľmi inteligencie, všakovakými sprievodcami, umelcami, Ryzsardovými priateľmi, ale aj s obyčajnými ľuďmi a ich životnými údelmi. Každého trápi niečo iné a všetkých trápi to isté. Absurdnosť niektorých príbehov, ktoré počúvate v priebehu plynúceho textu postupne smeruje k jedinému koncu. Vaše putovanie končí v bode, kedy s Ryzsardom odídete (už) z Ruska, ktoré však nikdy nebude úplne tým "novým Ruskom" (ako sa samo nazýva) rovnako, ako sa v tom slove nikdy nestratí pachuť Sovietskeho zväzu.

A keď píšem vy, myslím tým priamo vás. Ryzsardov štýl písania je niečo, s čím som sa ešte v žiadnej zo stoviek kníh, ktoré som dodnes prečítal, nestretol. Jeho opisy nie sú opismi v pravom zmysle slova, aké poznáme z iných diel, ale veľmi premysleným tancom metafor. A napriek tomu (alebo práve preto) si každú scénu, horizont či človeka viete predstaviť do posledného detailu. Do posledného lúča slnka, do poslednej nitky roztrhaného kabátu. Akoby ste tam skutočne priamo v danom riadku boli. Akoby ste sa pozerali očami niekoho iného. A videli.

Popri tejto skutočnosti sa v knihe stretávate s nespočetným množstvom ľudí a zážitkov, kedy si musíte často pripomínať, že tí ľudia skutočne takto žili a existovali a nebolo to ani sto rokov dozadu. Pre staršie ročníky budú mať tieto príbehy o to silnejší náboj, ale aj tí mladší budú postavení pred obrazy, s ktorými nie je jednoduché sa vysporiadať iba otočením stránky. V mnohých knihách čítame o fikcii. V Ryszardovej o skutočnosti.

Krátke zhrnutie:
Na 318 stranách menšieho formátu sa nachádzajú zážitky a stretnutia z autorovho putovania Sovietskym zväzom. Spoznávame túto drsnú krajinu od najťažších rokov, ktoré tento kolos formovali, až po jej premenu na nové Rusko. Tento stav vecí sledujeme autorovými očami, ktoré pozorujú jednotlivé udalosti a príbehy ľudí pohľadom Európana.

Moje hodnotenie: 4/5
Spôsob vykreslenia jednotlivých udalostí, putovaní a ľudských osudov je fenomenálny. Čítame o krajine, ktorá bola pre mnohých, ale aj pre svojich obyvateľov, strašiakom niekoľko storočí. A tento stav sa dodnes veľmi nezmenil. Pripomína nám samotným, kde a v akej dobe žijeme a že sme ľudskými bytosťami. Táto posledná veta by mohla slúžiť ako nevyslovený odkaz tejto knihy.

Výborná kniha, zaradila som si ju do súkromného zoznamu kníh, ktoré určite budem čítať viackrát.
A od autora si určite prečítam aj ostatné knihy, ktoré u nás vyšli, resp. vyjdú.
Skláňam sa pred jeho rozhľadom /aj praktickým/ a schopnosťou dať si skúsenosti do súvislostí.
Hoci to bola skôr smutná kniha, mám z nej krásny pocit a škoda že nie je hrubšia.

Výborné čítanie. Je nenáročné, nehľadajte históriu. Momentky, situácie, názory. Mnohé veci vieme, ale je tu názor autora. Mnohé veci napísané v 90. rokoch 20. st. a vyslovený predpoklad autora je pravdivý. Vedel, čo môže nastať vo svete a naznačil možnosti problémov.

Knizku som docitala prave dnes rano v elektricke. Ostalo mi smutno pretoze som si uz zvykla, ze moje ranne elektrickove cestovanie je vlastne cestovanie po Imperiu :-/
Knizku mozem len odporucit, je vyborne a putavo napisana, autor nezabuda niektore suvislosti citatelovi dovysvetlit. Mnohe uryvky z knihy su nacasove a ak by autor sam neuvadzal roky, tak by som uverila, ze pise o sucasnej Ukrajine, konfilkte v Nahornom Karabachu a dalsie. Velmid dobre tiez vyznieva, ze autor sa nesnazi citatelovi vnutit svoj nazor - len opisuje vsetko tak, ako to vidi.
Velmi sa tesim, ze aj u nas konecne vzniklo taketo vydavatelstvo.

Nie je to vôbec kniha, ktorá by bola oddychovým čítaním. Jej čítanie vyvoláva v človeku pocity napätia, strachu, hnevu, ľútosti, smútku, pochopenia... Mnohé veci sú tam spomenuté len útržkovite, ale o takej obrovskej krajine a o toľkej biede a hrôze to nakoniec aj stačí. Neprečítala som ju na jeden dúšok, lebo po určitých častiach si musíte vydýchnuť a doslova sa nadýchnuť, keď si uvedomíte, že to, čo tam autor opisuje, bola realita, s ktorej časťou sa autor aj osobne stretol a o ktorej sa nám vtedy ani len nesnívalo. Doporučujem aj mojej staršej generácii /porovnajú si, čo bolo oficiálne zverejňované, čo sa učilo v školách a aká bola skutočná realita/, aj mladým, lebo skutočná neskreslená história bývalého Sovietskeho zväzu im mnohým otvorí oči dokorán /na hodinách dejepisu sa totiž o tejto krajine nedozvedia skoro nič! /.

Precestoval som bývalý ZSSR krížom-krážom mnoho ráz.Väčšinou bez cestovnej kancelárie.Mám tam veľa známych,bežných občanov,ale bol som aj pri mnohých obchodno-technických jednaniach.
Preštudoval som veľa historických kníh o Rusku.ale aj beletriu-od Rusov,a iných autorov,lebo Rusko ma zaujímalo a naďalej zaujíma.
Môj názor na Rusko,jeho obyvateľov a na ich mentalitu a spôsob myslenia sa zhoduje s autorom tejto knihy,aj keď sa jeho štýl zdá niekedy rozvláčny,oplatí sa mať túto knihu.
Rusov nezatracujem,lebo vždy si uvedomujem,že sú takí,akých ich formoval beh histórie,
rovnako,ako iné národy..

Úžasný apokalypticko-tvrdorealistický obraz Sovietskeho zväzu a jeho najrôznejších kútov, od ďalekej Sibíri až po Strednú Áziu a Náhorný Karabach. Kniha je písaná výborným, bezprostredným spôsobom, ako sa na reportážnu literatúru patrí.

Perfektne zobrazená minulosť, súčasnosť a z toho vyplývajúca budúcnosť postsocialistického Ruska (a nielen jeho). Kto sa chce dozvedieť o tejto krajine bez čítania siahodlhých historický traktátov, tu je zobrazená skvelou formou esencia tohto štátu, jeho korene, a bieda, ktoré si so sebou nesie. Žiaľbohu história Ruska ovplyvnila negatívne aj nás a tiež zanechala dodnes svoje stopy.
R. Kapušcinski je skvelý pozorovateľ. Škoda, že u nás viacej nevychádzajú jeho knihy.