Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
Navštevujem Karlovej Univerzity, moje hobby - a zároveň aj najobľúbenejšie voľnočasové aktivity, sú štúdium humanitných oborov, literatúra a beh.
Vo voľnom čase najradšej čítam. Obzvlášť obľubujem literatúru faktu, hlavne história 19. a 20. storočia; konkrétne prvá a druhá svetová vojna. Rovnako ma zaujímajú knihy s filozofickým/psychologickým/sociologickým námetom, dejiny, geopolitika, pedagogika, antropológia, ale aj niektoré romány.
"...those who burn books will in the end burn people..."
Heinrich Heine
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2023
2022
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Čo sa týka historického kontextu, Wilde zomiera ako 46 ročný vo Francúzsku po tom, ako sa v roku 1897, po ukončení dvojročných povinných práci, ocitá na slobode, no bez akýchkoľvek finančných prostriedkov na to, aby sa dokázal uživiť. Okamžite sa rozhodne opustiť britskú spoločnosť a putuje do zmieňovaného Francúzska. Wilde bol obvinený z podozrenia, že bol homosexuál; de jure to ale nikdy dokázané nebolo. Na Oscarove nešťastie, bola homosexualita vo viktoriánskej ére považovaná za jeden z najväčších priestupkov voči spoločnosti. Práve kvôli tejto domnienke bol Wilde odprataný na okraj spoločnosti.
Javí sa mi, že sa Wilde odhodlal prostredníctvom troch hlavných postáv (Dorian Gray, Basil Hallward, Lord Henry) skritizovať anglickú spoločnosť v danej dobe; jej rigidnosť, názorové smerovanie, a koniec koncov aj konvenčné myslenie spoločnosti. Svet Doriana Graya je svetom Oscara Wilda.
Novela je nadýchnutá poriadnou dávkou gotickej atmosféry, ktorá symbolizuje dlhotrvajúcu viktoriánsku éru. V tomto diele sa nám Wilde predstavuje ako majster slova; jeho talent je citeľný pri podrobných opisoch života zo zákulisia britskej aristokracie, dialógu postáv a hlavne pri vykresľovaní Londýna, ktorý je ponorený do nočného sveta.
Nikdy nekončiace, obsesívne naháňanie sa za krásou, mladosťou a hlbším zmyslom života, dovedú hlavného protagonistu príbehu na životné chodníčky, ktoré sa nijak inak, ako fatálnou katastrofou skončiť ani nemôžu; teda, ako pre koho.
Dorian sa snaží dobehnúť nedobehnuteľné – prírodu a čas.
Revolučný gotický príbeh, ktorý pojednáva o dobre a zle, dualizme ľudskej mysle a o morálnych útrapách, ktoré sprevádzajú život génia, jeho rodiny a najbližších; a koniec koncov a výtvor, ktorý vzišiel z mysle tvorcu.
Možno by sa dalo povedať, že dielo je svojím špecifickým spôsobom nepríjemnou manifestáciou sveta budúcnosti, ktorý oplýva oslavou racionality a pozitivistického vývoju vedy a techniky; čo môže veľmi ľahko viesť k strate morálneho cítenia a odcudzeniu sa okolitému svetu - vytrhnutie jedinca z jeho prirodzeného stavu.
Preindividualizovaná spoločnosť postavila človeka do ťažkej pozície. Namiesto komfortu a bezstarostného slobodného stavu, - ktoré boli poskytnuté prvotnými väzbami (napr. v stredoveku to bol pocit spolupatričnosti k určitej vrstve spoločnosti - sedliactvo, malomešťianstvo) - človek nachádza v kapitalistickej a silno individualizovanej spoločnosti presný opak: úzkostlivosť a bezmocnosť. Ak ako ľudstvo budeme sústreďovať našu kolektívnu pozornosť na "ja", namiesto "my", veľmi ľahko sa môžeme dostať do stavu neslobody, ktorí pocítili naši predkovia v 20. storočí; hlavne počas nadvlády totalitných režimov.
Racionalita, samostatnosť a prosperita individualizmu zažili najväčší rast počas epochy osvietenstva v novoveku. Tieto faktory položili elementárny základ toho, ako vyzerá a kam sa uberá novodobá spoločnosť; no aj napriek by sme nemali zabudnúť na starú slovesnú múdrosť: ... "všetkého veľa škodí" ....
Podobnú myšlienku hlása aj jeden z popredných filozofov 20. storočia, ktorý väčšinu svojho času sústredil na obhajobu pluralitnej demokracie - Isaiah Berlin. Hovorí o tom, že práve pokrok a vyzdvihovanie individuality, ktoré so sebou priniesla racionálna osveta novoveku, sa nepriamo podieľali na vzniku totalitných režimov - ideály jedného indivídua boli vysoko nadradené nad názormi a pocitmi daného národa.
Autor - ako známy sociálny psychológ, člen Frankfurtskej školy a jeden z popredných predstaviteľov humanistickej psychológie - sa snaží poukázať na to, ktoré psychologické a spoločenské aspekty, resp. zmeny v chovaní nemeckej spoločnosti doviedli NSDAP k víťazstvu v demokratických voľbách. Ako je možne, že sa raz z poprednej demokratickej krajiny kontinentálnej Európy stalo rodisko najkrvavejšieho režimu v dejinách ľudstva.
Opis vojnových zážitkov prvej svetovej vojny v podaní Ernsta Jünger - známeho člena nemeckého ideologické smeru "Konservative Revolution" - vo mne miestami vyvolával skľučujúce pocity. Autor pri opise každodenného života, buď v zákope, alebo v dedinách v blízkosti fronty, si určite servítku pred ústa nedáva. Sonda do života plného neistoty a úzkosti, ktorú vyvolávajú šrapnely letiace nad helmami zúčastnených. Tento denník poukazuje na krutosť a neférovosť vojnového konflikt, na zbytočnosť a bezvýznamnosť vojny - vyhasnuté životy mnohých, ktorí padli v zákopových vojnách, kde sa existencia na každom metri štvorcovom snažila o svoju fyzickú manifestáciu.
Ernst Jünger je mnohými považovaný za kontroverznú osobnosť - na budovaní tejto reputácie dopomohla aj táto publikácia. Dalo by sa konštatovať, že dielo je glorifikácia stavu, ktorý vojna vyvoláva - vojenský konflikt je neodvrátiteľný a slúži ako očista generácie; no zároveň aj jej zocelenie.
Aj napriek všetkým negatívam, ktoré adrenalín pri tanci so smrťou v človeku evokuje, našli mnohí práve vo vojne svoj zmysel života.
20 titulov v kategórii História signalizuje, že budete výborný partner na rozhovor a strašný súper v televíznej súťaži :-)
Dojemný príbeh toho, ako môže konvenčné myslenie rodičov a okolia dohnať myseľ človeka do zatratenia. K tomu ešte pridajte striktné dodržiavanie rodinných tradícií, bez akejkoľvek možnosti odchylky a život človeka sa môže veľmi rýchlo premeniť na nočnú moru.
Simone bola jedným z hlavných predstaviteľov myšlienkového hnutia existencionalizmu v 20. storočí, pri čítaní knihy som sa zamýšľal aj nad tým, či by si rovnakú cestu vybrala aj Zaza, ak by jej bola ponúknutá príležitosť - myslím si, žeby mala čo povedať.
