Pietro je chlapec z mesta, plachý a samotár. Jeho matka pracuje ako zdravotná asistentka v poradni na okraji Milána. Otec je chemik vo fabrike, podozrievavý a nervózny muž,... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
Pietro je chlapec z mesta, plachý a samotár. Jeho matka pracuje ako zdravotná asistentka v poradni na okraji Milána. Otec je chemik vo fabrike, podozrievavý a nervózny muž, ktorý sa každý večer vracia domov plný hnevu... Čítať viac
Túto knihu sme vykúpili cez Knihovrátok a je vo výbornom stave.Rozdiel medzi touto knihou a novou by ste asi ani nespoznali. Knihu sme označili nálepkou, ktorá môže na niektorých obaloch zanechať stopy.
Slovenčina
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!
Pošlite nám svoje prečítané knihy a získajte poukážku na nákup.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Tento príbeh som začal písať ešte ako dieťa; je to príbeh, ktorý mi patrí, tak ako mi patria moje spomienky. Keď sa ma pýtajú, o čom je, vždy odpoviem: o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom. Paolo Cognetti
Priateľstvo, ktoré vznikne v horách, trvá navždy
Pietro je chlapec z mesta, plachý a samotár. Jeho matka pracuje ako zdravotná asistentka v poradni na okraji Milána. Otec je chemik vo fabrike, podozrievavý a nervózny muž, ktorý sa každý večer vracia domov plný hnevu. Pietrových rodičov spája spoločná vášeň: spoznali sa v horách, zamilovali sa do seba v horách, v horách, na úpätí Troch lavaredských štítov, sa dokonca zobrali. Hory ich navždy spojili aj počas prežitej tragédie a súčasné Miláno ich napĺňa len ľútosťou a nostalgiou. Keď na úpätí horského masívu Monte Rosa objavia dedinku Grana, cítia, že tu nájdu pokoj pre svoju dušu. Pietro tu trávi všetky letá a práve tu sa aj spriatelí s rovesníkom Brunom. Tak sa začínajú ich roky bádania a objavovania medzi opustenými domami, mlynom a strmými horskými chodníkmi. V tom období Pietro začína chodiť na túry so svojím otcom, čo bolo „asi to jediné, čo kedy od neho dostal a čo sa najviac podobalo na vzdelanie“. Pretože hory sú poznanie, pravý spôsob života, Pietrovo ozajstné dedičstvo – a to ho aj po dlhých rokoch odlúčenia opäť zblíži s Brunom.
Osem hôr je príbeh o priateľstve medzi dvomi chlapcami, neskôr medzi dvomi úplne odlišnými mužmi – dobrodružná cesta zložená z útekov a pokusov o návrat k ustavičnému hľadaniu cesty k sebapoznaniu.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Moje prvé rande s dielom Osem hôr od Paola Cognettiho bolo zo začiatku trochu kostrbaté. Mala som z neho zmiešaný pocit. Poznáte to, zovňajšok sa Vám páči a podľa priateľov by to mal byť niekto, kto k Vám dokonale sadne. Máte spoločné záľuby a vášne a tak nejak cítite, že Vás dokáže obohatiť. Napriek tomu to však nie je ono a chýba tomu iskra.
Keďže neverím romantickým mýtom, a viem, že prvotná iskra nemusí byť až taká dôležitá, nevzdala som to. Časom a porozumením sme si boli stále bližší a toto stretnutie rozhodne neľutujem.
Podľa autora je to príbeh o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom.
Napriek tomu, že to nebolo hneď na prvú, cítila som ten čerstvý, studený horský vzduch, ktorý napĺňal pľúca Bruna a Pietra už keď boli chlapci, aj neskôr, keď sa z nich stali muži. Napriek tomu, že nedospievali spolu, ich puto bolo stále silné. Rovnako ako puto k horám, ktoré mal každý svojim svojským spôsobom iné, no pre oboch boli hory domovom.
Okrem toho, že je to príbeh o dvoch priateľoch a jednej hore, je to óda na prírodu. Nádherná, písaná s citom, vykreslená do najmenších detailov. Je to príbeh o vzájomnom rešpekte, rodine, zlyhaniach, individualizme, či odchodoch a návratoch, po ktorom sa určite oplatí siahnuť.
Paolo Cognetti dokázal napísať nezabudnuteľný príbeh, taký, čo sa do srdca vrýva. Je o dobe, ktorá sa rýchlo mení, čase, ktorý niekedy preteká pomedzi prsty. Priateľstve, jeho obrovskej sile a večnosti. Láske, ktorá sa rozdáva a nevyžaduje. Kniha opisuje detstvo, mladosť, starnutie, vracia sa späť, ale stále niekam stúpa. Je o sklamaniach i potešeniach, príchodoch, odchodoch, ťažkých a silných chvíľach. Povedie nás na vrcholy, uzrieť nížinu z výšin a vidieť perspektívu, nechať sa zamyslieť. Toto je obrovské dobrodružstvo práve kvôli hore zvanej život.
Recenzie čitateľov
Zhrnutie recenzií
Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.
Kniha je pomalým, nostalgickým príbehom o dvoch priateľoch a ich vzťahu k horám, ktorá sa sústreďuje na každodenné prežívanie, spomienky a postupné dozrievanie postáv. Často vyniká podrobnými a poetickými opismi prírody, vďaka čomu čitateľa prenesie do horského prostredia. Tempo je rozvážne a niekoľkým čitateľom môže pripadať príliš nenáročné na dejové zvraty.
Čitatelia oceňujú
Výrazné a živé opisy hôr a prírody, ktoré čitateľa dokážu preniesť do prostredia.
Citlivo spracované priateľstvo medzi dvoma postavami naprieč časom.
Jemné, poetické a reflexívne rozprávanie bez prehnanej dramatizácie.
Kniha vyvoláva pokojnú, melancholickú atmosféru vhodnú na zamyslenie.
Čitatelia ďalej hodnotia
Pomalé tempo a absencia výrazných dejových zvratov môže niektorých odradiť.
Niektorí čitatelia sa s dielom nespojili a cítili nedostatok emocionálneho zapojenia.
Prvá polovica môže byť pre niektorých ťažšia na sústredenie kvôli detailným opisom.
Pomohlo vám zhrnutie?
Silvia
Neoverený nákup
9.11.2022
Nádherný a silný príbeh o priateľstve v majestátnych horách. O tom, na čom v živote skutočne záleží. Sila prírody, sila priateľstva. Príbeh nenútene porovnáva, že tak ako sa rokmi mení príroda (hory), počas zmeny ročných období, tak sa mení a "dozrieva" človek.
Príbeh o dvoch chlapcoch, neskôr mužoch, ktorí sa snažia prekonať zlé spomienky na svoju minulosť, vyrovnať sa s ťažkosťami prítomnosti a hľadať svoje miesto medzi ostatnými. Celý život niečo/niekoho hľadajú, svoje "miesto" na svete, no nakoniec sa vždy vrátia domov...
Autor pútavo opisuje nádherné detaily svojho domova - svojich hôr - kopcov a lesov, ako aj miest, ktoré vo svojom živote navštívi. Silnú osobnosť ľudí v nich žijúcich, ktorí aj napriek tejto svojej sile, si nevedia (nechcú) zvyknúť na to, čo nová doba so sebou prináša.
Po toľkých skvelých recenziách som bola plná očakávaní a tie sa nevyplnili. Kniha nie je zlá, číta sa dobre a je dosť hĺbavá. Možno to bol cieľ, aby po orečítaní ostalo vo mne ticho. Nenesiem si z nej žiaden pocit, snáď som si len nevybrala zlý čas.
Osem hôr je nežný, melancholický a sugestívny príbeh o priateľstve, slobode, lezení a prírode, ktorý plynie pomalým, vyrovnaným tempom bez výraznejších dejových zvratov. Sprostredkúva priateľstvo rozvinuté opatrne a takmer bez slov, ktoré obstojí v skúške časom a zmenami, medzi dvoma talianskymi chlapcami z odlišného rodinného prostredia - Brunom, chlapcom z hôr, a Pietrom, ktorý do Grany prichádza na leto a vracia sa do mesta. Venuje sa tiež rozporom a trápeniam medziľudských vzťahov a konfliktným vzťahom medzi rodičmi a deťmi - vzťah Pietra a jeho otca by v kontexte príbehu prekypujúceho citlivosťou mohol pôsobiť trochu chladne, no namiesto toho dodáva punc realizmu.
Román vyjadruje lásku k skromnému a jednoduchému životu v horách, ako aj k fyzickej námahe a osamelosti na túrach, ilustruje túžbu, ktorá postavy neustále ťahá späť do hôr bez ohľadu na to, kam sa ich život uberá. Autorovi sa darí opísať majestátnosť hôr, očarujúce výhľady, farmársky život na vysokohorských pastvinách a ročné obdobia, ktoré ho ovplyvňujú. Cognettiho opisy sú živé a podrobné, ako prechádzka po talianskych horách bez toho, aby ste opustili pohodlie svojho domova.
Čítanie pre milovníkov hôr a pre každého, kto má rád príbehy o priateľstve a chce sa zamyslieť nad dôležitosťou miest, ku ktorým sa neodmysliteľne viažu naše najvzácnejšie spomienky.
Krásny príbeh o láske k horám, prírode a priateľstve, ktorý pohľadí na duši. Paolo Cognetti vytvoril prostredie, v ktorom spoznávame radosti, ale aj strasti života v jeho rôznych podobách a zároveň ukazuje dôležitosť nájdenia samého seba a vlastnej formy šťastia. Zobrazuje priateľstvo, ktoré napriek odlúčeniu prekvitá a vytvára rodinu, krásu, ale aj krutosť hôr, ktorá vás však tak opantá, že máte chuť si zbaliť ruksak, vydať sa na kopec a tam nájsť vnútorný pokoj.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Som očarená a pokorená Ôsmimi horami. Pokoj a ticho, ktoré ma sprevádzali celou touto krásnou knihou, budú vo mne ešte dlho rezonovať. Ako nám už prezrádza názov, je o horách. O tom, ako hory spájajú a rozdeľujú (dej sa prevažne odohráva v oblasti Grana v talianskej časti Álp) a predovšetkým o nezlomnej sile jedného puta.
Sledujeme začínajúce priateľstvo dvoch samotárov - chlapca z mesta a chlapca z dediny. Neskôr sme svedkami ako roky prehĺbili okrem vrások aj toto priateľstvo dvoch úplne odlišných mužov. Napriek ich odlišnosti sa jedná o ten typ priateľstva, kedy sa po rokoch stretnete a odlúčenie nepoznať, ba máte pocit, že dokážete nadviazať v predošlom rozhovore, spriaznene pokračovať tam, kde ste prestali.
Dychberúca sloboda, nepredvídateľnosť živlov a hory, ktoré si človeka skrotia, ak chcú. To je Cognettiho Osem hôr.
Veľmi pekný príbeh a určite nie len pre "horalov".
Hlavná dejová línia je o vzťahu otca a syna, o priateľstve a dospievaní, o láske a vášni k horám, horolezectve a o láske nie len k horám.
Veľmi sa mi páčila pasáž- "teória", kde bolo opísané, že každému človeku vyhovuje iná nadmorská výška kde sa cíti najlepšie. Niekomu vyhovujú napríklad mierne pohoria, planiny, bralá a pre niekoho sú najpríťažlivejšie skalnaté štíty.
Úplne som sa v tomto našiel a vynárali sa mi mnou prejdené hory :)
Neskutočne nádherná kniha o živote v horách, o priateľstve dvoch ľudí v mladosti a neskôr v dospelosti a o rôznych pohľadoch na život ako taký. Odlišné povahy, odlišné rodiny, no predsa ich dokáže niečo jedinečné spojiť...
Syridlo je kúsok žalúdka. Bez kúska žalúdka by nebolo syra. A vymyslel ho starodávny človek, divoch, ktorý sa v ich nárečí volá Omo Servadzo.
Aj toto je príbeh o dvoch priateľoch z talianskych Álp. Osem hôr, je aj románom o nevypovedaných a zložitých vzťahoch medzi otcami a synmi. Rozprávač príbehu je malý prišelec s otcom a matkou unikajúcimi do prírody pred mestským životom v paralele s tuhým životom takmer nevzdelaného chlapca-horala a jeho mĺkvej rodiny. Ich osudy sú však preťaté už v momente nedokončeného chlapčenstva. Tvrdá a krásna príroda talianskych Álp, zmierená samota horských ľudí od zvyšku sveta, priateľstvo poznačené kladným aj negatívnym vplyvom svojich otcov, je hlavnou líniou tejto príjemnej knižky.
La pezza je červený smrek, smrekovec – la brenga, borovica limbová - l’arula, vysoké bralo kde sa dá ukryť pred dažďom je barma, Ale on dostal meno berio – skala. A to mu ostalo už navždy. Skala, ktorá sa snaží odolať nepriazni osudu a života.
Je to kniha s krásnym príbehom. Nie je to beh na dlhú trať, ale na takmer dvestopäťdesiatich stranách ponúkne v tieni zdanlivého pokoja obraz sveta, ktorý nemajú možnosť všetci navštíviť.
Anna
Neoverený nákup
23.8.2020
Prečo chodíme do hôr?
Pre milovníkov hôr. Pre milovníkov života. Dojemné. Poetické. Oveľa lepšie, ako evokuje popis na obálke.
Současný ODEON navazuje od roku 1999 na tradici někdejšího renomovaného nakladatelství a věnuje se překladovým i domácím autorům. Knihy vycházejí v těchto edicích: Světová knihovna (190 svazků), Knihovna klasiků, Česká řada. Mezi kmenové autory Odeonu patří John Irving, Haruki Murakami, Chuck Palahniuk, Michel Houellebecq, Michael Cunningham či Sofi Oksanen. V České řadě vycházejí například díla Terezy Boučkové a Marka Šindelky. Odeon patří do nakladatelského domu Euromedia Group.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Múdrosť totiž človeku nie je až taká užitočná; múdri ľudia nezájdu ďalej ako hlúpi o to, o čo sú múdrejší, ale oveľa, oveľa menej. Je to preto, lebo život nedáva dosť priestoru zájsť ďaleko; roztiahneš ruky, a jednu hrsť máš na slnku, druhú v hmle...