


Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Kniha Posledný jednorožec, prvýkrát vydaná v roku 1968, je jednou z prehliadaných klasík fantasy literatúry, často zatienená dielami J.R.R. Tolkiena, Ursuly LeGuin a ďalších, a nebyť animovaného spracovania, zrejme by pozornosti množstva ľudí úplne unikla.
Posledný jednorožec je jednoduchý príbeh, ktorý stavia prírodu proti človeku a dobro proti zlu a sleduje jednorožku, ktorá verí, že je posledná svojho druhu, na výprave za zistením, čo sa stalo ostatným jednorožcom. Zdanlivo posledné dobrodružstvo jednorožca je svojím rozsahom takmer mýtické.
Próza je precízna, sugestívna a lyrická. Autor ovláda slová, dokáže nakresliť živý obraz bez zložitej slovnej zásoby, mieša humor s nevšednými, no veľmi hlbokými postrehmi. Krása jednorožca sa skutočne prejavuje prostredníctvom štýlu písania a poetických opisov. Hlavné obsadenie postáv je dosť malé a kontrast medzi nemotorným kúzelníkom Šmendrikom, drsnou a vynaliezavou Molly a éterickou a rezervovanou jednorožkou z nich robí podmanivú skupinu spoločníkov na cestách.
Začiatok je pomalší, druhá časť príbeh prehlbuje a provokuje k zamysleniu sa nad ľudskou povahou, jej schopnosťami a determinizmom, ktorý ovláda naše životy. Základom celého príbehu je silný pocit melanchólie. Príbeh, napísaný s jemným vtipom a klamlivo priamočiarou prezentáciou, vytvára zložitý a vierohodný svet a autor v tomto klasickom skúmaní dokonalosti, ľudskosti a túžby spája rozprávkové mytológie s moderným cítením a dôvtipnosťou.
Dojímavý nadčasový príbeh o láske, kráse, poznaní, strate, nádeji, ľútosti a mágii pre rôzne vekové kategórie, hoci dieťa zrejme nepochopí všetky nuansy posolstva.
Na základe množstva pozitívnych ohlasov na autorove knižné série Kate Marshallová a Erika Fosterová som od jeho novinky, tentokrát samostatného príbehu, mala veľké očakávania. Anotácia sľubuje temnú minulosť, strašidelné tajomstvo, izolovaný ostrov a vraždu.
Začiatok knihy je pomalý, spoznávame Maggie a Willa, ktorí si užívajú lenivý deň. Všetko sa zmení, keď Will nečakane zomiera. Tempo sa zvyšuje v momente, keď lekárka Maggie odchádza na chorvátsky ostrov Tišina, a akonáhle sa rozbehne akcia, celý príbeh, zápletky a konanie hlavnej postavy sa zdajú nepravdepodobné. Príbehu síce nechýbajú bohaté opisy opusteného ostrova, rozvíjajúca sa zápletka opradená záhadami, temná a nepríjemná atmosféra a istá miera napätia, no dej je rozhádzaný a miestami predvídateľný, veľkým množstvom zvratov trpí celková vierohodnosť príbehu, vedľajšie postavy sú príliš dvojrozmerné, Maggiina psychika neustále kolíše, čo je vzhľadom na príbeh pochopiteľné, no nepodložené, pretože autor zdôrazňuje, že je to lekárka s vedeckým prístupom. Počas celého románu sa však ocitá v situáciách, kedy sa ukáže, že je veľmi pasívna a odkázaná na cudziu pomoc.
Ťaživé ticho má veľa akcie, ale nebolo by na škodu, keby boli dej, dialógy a vývoj postáv jemnejšie a realistickejšie.
Kniha Strom je dejovo jednoduchším príbehom, za ktorým sa skrýva oveľa väčšia hĺbka. Autor píše zručne, starostlivo vyberá slová, vďaka čomu je príbeh hladký a plynulý, ponúka živé opisy, sympatické postavy, ktoré spája nielen priateľstvo, ale aj nepokoj mysle spôsobený rôznymi životnými okolnosťami, náhľad do ich vnímania a prežívania v bežnom živote aj v čase ohrozenia.
Príbeh je výborne štruktúrovaný a vygradovaný, ničivý prírodný živel, ktorý zasiahne oblasť, v ktorej pätica vysokoškolákov hľadá bájny strom, je vyobrazený veľmi realisticky, mnohokrát až poetické zápisky z mníchovho denníka vsunuté medzi kapitolami sú miestom na spomalenie a zamyslenie sa nad životom a jeho zmyslom, prírodou a jej dôležitosťou, zložitosťou existencie.
Ako som priznala aj samotnému autorovi, jedinou mojou výčitkou je vzájomná interakcia postáv. V niektorých situáciách sa správajú na svoj vek, ale postupne som mala pocit, že sa z nich stáva skupinka hlboko sa zamýšľajúcich ľudí, čo síce ladí s celkovým vyznením príbehu, ale balansuje na hrane vierohodnosti. Najmä keď si spomeniem na vlastné vysokoškolské roky a úroveň debát so spolužiakmi.
Odhliadnuc od tohto subjektívneho dojmu je Strom čítaním s inšpirujúcim posolstvom, s milou referenciou na jednu z predchádzajúcich kníh autora, s duchovným a filozofickým podtónom o hľadaní odpovedí a seba samého a pripomenutím, aby sme boli citliví a v súlade s prírodou a všetkým, čo nás obklopuje.
„Človek má toľko začiatkov, koľko je v živote dní a predsa sa niektoré veci už nikdy nezmenia.“