Prečítate na zariadeniach:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartfón či tablet s príslušnou aplikáciou
  • Počítač s príslušnou aplikáciou

Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.

Viac informácií v našich návodoch

Prečítate na zariadeniach:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartfón či tablet s príslušnou aplikáciou
  • Počítač s príslušnou aplikáciou

Viac informácií v našich návodoch

Prečítate na:

Neprečítate na:

Ako čítať e-knihy zabezpečené cez Adobe DRM?

Ábelovský dom
Čítaná

Útla spomienková próza tvorí významnú časť literárnej tvorby Hany Ponickej, ktorú zastupujú najmä tri práce vychádzajúce z osobnej skúsenosti. Ábelovský dom predstavuje začiatok... Čítať viac

4,5 15 hodnotení
Vydavateľstvo
Tatran, 2020
128 strán
2-3 hodiny čítania
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.

Útla spomienková próza tvorí významnú časť literárnej tvorby Hany Ponickej, ktorú zastupujú najmä tri práce vychádzajúce z osobnej skúsenosti. Ábelovský dom predstavuje začiatok oblúka, jeho stred tvorí dokumentárno-beletristická kniha ... Čítať viac

  • Pevná väzba
  • Mierne opotrebovaná
    Túto knihu sme vykúpili cez Knihovrátok a je mierne opotrebovaná.Na tejto knihe už síce poznať, že ju niekto čítal, môže jej chýbať prebal, nie je však poškodená tak, aby to akokoľvek znižovalo zážitok z jej obsahu. Knihu sme označili nálepkou, ktorá môže na niektorých obaloch zanechať stopy.
  • Slovenčina
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.

Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!

Pošlite nám svoje prečítané knihy a získajte poukážku na nákup.

Vyskúšať Knihovrátok

Naši škriatkovia odporúčajú

Nová romantasy séria. Od autorky knihy Večný kráľ. Zlomené duše a kosti, L.J. Andrews. Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2026. Zistiť viac.

Krehká literárna reportáž o vzťahu spisovateľky k veľkému ľudskému i tvorivému zjavu v slovenskej literatúre dvadsiateho storočia.

Útla spomienková próza tvorí významnú časť literárnej tvorby Hany Ponickej, ktorú zastupujú najmä tri práce vychádzajúce z osobnej skúsenosti. Ábelovský dom predstavuje začiatok oblúka, jeho stred tvorí dokumentárno-beletristická kniha Janko Novák a uzatvára autobiografické dielo Lukavické zápisky. Spomienka na Boženu Slančíkovú-Timravu je vlastným príbehom Hany Ponickej, ktorú už ako mladé dievča fascinovali osobnostne aj literárne najmä tri ženy: Božena Němcová a novohradské rodáčky E. M. Šoltésová a Božena Slančíková-Timrava.

Dej príbehu tvoria dve časové línie — v prvej sa martinská gymnazistka vyberá spolu s otcom za svojím literárnym idolom — sedemdesiatročnou spisovateľkou, ktorej dielo dôverne pozná a obdivuje. Po rokoch sa vracia do Ábelovej v rodnom Novohrade už ako mladá žena a matka po smrti Timravy, aby rekapitulovala vlastné zážitky v prostredí, kde Timrava prežila celý život. Drsnú krásu novohradskej planiny umocňujú rázovití Ábelovčania, ktorí milujú svoju pani spisovateľku, „kišasonku“, ako jej dôverne hovoria, a ich dobrosrdečný nadčasový humor.

Autentické postrehy, atmosféru prostredia, v akom žila Timrava, a jej hlavné povahové črty hodnoverne dokresľuje fotografický materiál z rodinného archívu a dosiaľ neuverejnená osobná korešpondencia Hany Ponickej s Boženou Slančíkovou-Timravou.
Naše katalógové číslo
960865
Počet strán
128
Väzba
pevná väzba
Rozmer
125×200 mm
Hmotnosť
253 g
Rok vydania
2020
Jazyk
slovenčina
Pôvod
Slovensko
Vydavateľstvo
Tatran
Kategorizácia

Našli ste chybu alebo škodlivý obsah? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,5 / 5
10
2
3
0
0

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

Overený zákazník
28.4.2023
Svojim spôsobom krásna, ale občas ma nudila..
Priznám sa, po knihe som siahla kvôli jej nádhernej obálke (na prvý pohľad dom, ktorý zatieňuje typická ábelovská ľudová výšivka). Nevšímala som si, kto ju napísal, ani jej obsah. Poňala som to ako prekvapenie a že sa tak po všetkých stránkach aj stalo. Slovo DOM vo mne evokuje útočisko a bezpečné miesto. Tiež niečo príjemné, hrejivé a plné spomienok. Útla knižka to všetko v sebe ukrýva, aj keď ma neočarila tak, ako som očakávala (risk prekvapenia).

Čitatelia sú nadšení z dobového jazyka, ktorým je napísaná (r. 1957). Tiež som bola očarená, no nerozumela som viacerým slovám, vrátane tých, ktoré sú v slovníku na poslednej strane, ale ja často nerozumiem ani priateľovi dedinčanovi, ktorý niekedy tak zadre, že ostanem pozerať ako capnutá panvicou po čele. :D :D S ich významom mi nakoniec pomáhal pán google a často mi po rozume chodil Pacho, hybský zbojník. Onikanie, ktoré sa dnes už nenosí mi tiež príde ako vzácna spomienka.
~
„Nech žije umenie, čo takto človeka rozjazykuje.“
~
Krátka próza má cca 100 strán a čítala sa ťažšie. K niektorým myšlienkam a súvetiam som sa pre ich krásu a pomaly vyprchávajúcu jedinečnosť vracala, ale nebola som schopná si ich zapamätať. Vtedy som pochopila, že moja slovenčina je už ďaleko iná a keby išlo o viacstranový román, mala by som problém ho dočítať. Neviem ako presne opísať knihu, ktorá je zaujímavá vďaka ústnemu vyjadrovaniu tej doby „ako jej huba narástla“, no zároveň vás občas nebaví. Myslím, že v inej nálade by som ju ocenila viac (a možno nie..).

Dôverné kamarátstvo medzi autorkou a ďalšou významnou slovenskou spisovateľkou Boženou Slančíkovou-Timravou bolo dojemné. Trvalo síce iba 13 rokov (mladá 16-ročná Hanka sa vybrala do Ábelovej za 70-ročnou Boženou ako svojim literárnym idolom), ale zanechalo významnú stopu a ovplyvnilo tvorbu mladej dievčiny.

Dovolím si tvrdiť, že toto krátke dielo je poctou voči Timrave („kišasonka“ alebo aj Teta z Polichna – tak ju domáci volali), ktorá nebola zanietenou spisovateľkou ako by sme si mysleli. Nemala na stole rozhádzané papiere, perá a útržky viet pre nové romány, ako si to predstavovala aj Hana. Rada sa obšmietala v záhrade, v kuchyni alebo rapotala, či tancovala so susedmi, aj keď boli o pár generácii mladší, či chodila na prechádzka po okolí. Podľa Hankiných slov mám za to, že Timrava bola neskutočne múdra pokorná žena plná dobrosrdečného humoru a lásky k rodnej obci, ktorú musela v neskorších rokoch kvôli chorobe opustiť. Tak sa stalo, že ju pochovali v Lučenci a nie v jej milovanej novohradskej dedinke.

Aj keď som rada, že mám dočítané, ostal vo mne akýsi smútok. Hana v knihe nenarieka nad stratou svojej staršej priateľky, ale mne je ľúto za obe. Za to málo času, ktorý spolu trávili, a ktorý jej v listoch Timrava vyčítala. Za tú diaľku, ktorá medzi nimi bola a listy nechodili každý deň ako naše dnešné maily či sms-ky. Mám pocit, že si obe zaslúžili viac svojho priateľstva. Až mi je trápne, že som na prozaičku, prekladateľku.. a disidentku H. Ponickú pozabudla. :/

Pri čítaní jej stručného životopisu by som ju najradšej objala a poďakovala za jej odvahu, literárne diela pre deti aj dospelých a talent, vďaka ktorým sa zapísala do histórie našej literatúry a zachovala aj spomienky na spôsob života ľudí na dedinách v okolí Lučenca. Jej poetické opisy prírody sú dokonalé a plné nehy. Berú dych.
Mala som pocit, že sa prechádzam spolu s ňou a cítim chuť čerešní, ktoré jedla priamo zo stromu – „oďobávala ich ako vták“.

Okrajovo spomenutá téma „jednodetstvo“ bola pre mňa novinkou, ale vyhľadávač opäť pomohol a ostala som šokovaná. V minulých rokoch mali rodiny viac detí. Sama Timrava pochádzala z 10-tich, ale do Novohradu prišiel trend, kvôli nedeleniu majetku a možnej chudobe, počať iba jedno dieťa, čo spôsobilo, že cintorín zrazu obývali mŕtve mladé ženy (následky potratu boli často smrteľné). V prípade, že to jediné dieťa zomrelo a rodičia už nemali vek na plodenie ďalšieho, rod vymrel a majetky už neboli podstatné. Nemal predsa kto dediť. Týmto spôsobom dokonca zanikli niektoré dediny (veľmi zaujímavé, ale nie zrovna veselé čítanie). :(
V knihe sa nachádzajú fotografie oboch spisovateliek a zachované listy od Timravy, čo pozdvihne celkovú emóciu z dočítanej knihy. Nebudem ju opäť čítať, ale som rada, že som sa jej venovala až do konca. :)
~
„Vieš, neoddá sa hovoriť ľuďom nepríjemné veci, - vraví, - to som už neraz skúsila. Už som si veľa ráz aj povedala, že sa do ničoho nezamiešam. Potom som sa, pravda, zápäť aj mrzela na seba, lebo nepovedať je niekedy horšie než povedať. A mrzela som sa znovu, keď som nevydržala mlčať, ako som si predsavzala. Ale keď som sa najviac mrzela, vtedy ma najväčšmi prekvapili. Vieš, s dobrým a zlým slovom je to napokon často tak: čo dobre povieš alebo spravíš, neraz sa proti tebe obráti, a neraz práve zlé slovo ľudí k tebe donesie.“
reagovať
Overený nákup
18.4.2022
Nádherná kniha o Ábelovej, o Novohrade a hlavne o Timrave a priateľstve s Hanou Ponickou. Kniha má veľmi zaujala a nakopla má objaviť miesta v Novohrade a ísť po stopách miestnych spisovateliek.
reagovať
Overený zákazník
21.1.2022
Milá oddychovka
Na túto knihu som sa veľmi tešila, pretože sa mi už dávnejšie zapáčila, tak som si ju dopriala pod vianočný stromče. Nachádza sa v nej veľmi príjemný a krásne poeticky písaný príbeh, v ktorom čitateľ trošku spozná dve slovenské spisovateľky. Dej je zasadený do dvoch časových období, kedy v jednom spomína Hana Ponická na jej zoznámenie sa so svojím vzorom, spisovateľkou Boženou Slančíkovou-Timravou. Hana ako 16-ročné dievča spoznáva Timravu už v období písacieho dôchodku, kedy je paňou po 70tke. Podáva nám pohľad na ňu, ako na ženu milujúcu spoločnosť mladých ľudí a zábavu. V druhom časovom období sa Hana vracia do Ábelovej a spomína si na roky, keď tam ešte chodila na prázdniny a užívala si chvíle aj s pani spisovateľkou. Naskytne sa nám i pohľad na ábelovský ľud danej doby, ich zvyklosti a názory a taktiež ich obdiv Timravy.
V knihe je veľa pekných a pravdivých myšlienok a efektne ju dotvárajú krásny prebal, fotografie a listová korešpondencia medzi mladou Hanou a Timravou.
Mne osobne sa páčil aj poetický úvod a už ten ma vtiahol do deja. Avšak ten akoby časom zmonotónnel a samotného príbehu bolo ozaj málo. Pripadalo mi to ako časť vytiahnutá z románu a wau efekt sa u mňa nekonal. Ale i napriek tomu to je veľmi pekná kniha a ja ju odporúčam si prečítať.
reagovať
Martinus
Overený zákazník
4.8.2021
Táto útla (akoby vyšívaná) knižočka o našej veľkej pani spisovateľke Božene Slančíkovej - Timrave, mi robila spoločnosť cez víkend strávený v horách. Je to veľmi pekné čítanie o slovenskej prírode, ľuďoch, dedinke Ábelová a predovšetkým o nezvyčajnom priateľstve medzi mladou Hankou Ponickou (môžete si pamätať jej rozprávkovú knižku O Štoplíkovi) a životom skúsenou Timravou. Hovorí o tom, aká Timrava bola, o jej tichej múdrosti, večnej mladosti v duši, zmysle pre humor i srdci na dlani. Spomienková próza je písaná v dvoch dejových líniach, ktoré sa striedajú - stretnutia s pani spisovateľkou a návrat Hanky do Ábelovej už po Timravinej smrti. Srdečná spomienka, realistické opisy, ktoré vtiahnu do deja, atmosféra domova, ktorú môžete precítiť a knižka pri ktorej si oddýchnete. Taký je Ábelovský dom od Hanky Ponickej.
reagovať
Denisa
Neoverený nákup
14.5.2021
V pohode
Je to kniha z môjho rodného kraja. Veľmi dobre sa číta. Má krásny obal. Odporúčam pre také kľudne nenáročné čítanie
reagovať
Overený zákazník
20.3.2021
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto bola naozaj krásna, lahodná a atmosférická jednohubka. Ten jazyk! Tie slová! To prostredie! Ešte aj opis počasia ma cez stránky preniesol do dediny a videla som domčeky, prírodu, cítila dusno pred búrkou... Opisy prostredia ma tiež vnášali do deja. Vedela som si predstaviť aj tie vyšívané vankúše. :)
Príbeh má niekoľko línií. Dospelá Hana prichádza do Ábelovej a spomína na predvojnové časy. Tie tvoria druhú líniu. 16 ročné dievča, gymnazistka, ide s pamätníkom po prvý raz navštíviť svoj veľký idol. Cítila som jej nadšenie, jej obdiv voči pani spisovateľke. Nenájde však iba svoj idol, ale niečo omnoho viac. Vytvára sa dlhoročné a krásne priateľstvo. Vďaka tejto útlej knižne máme možnosť spoznať dve spisovateľky ako obyčajných ľudí. 16 ročná Hanka ešte nemá potuchy, kým sa raz stane a Timrava už vo svojom vysokom veku nepíše. Rada usporadúva hostiny pre mladých a do rána sa s nimi zabáva. Máme možnosť obe vidieť pri obyčajných činnostiach, kedy Timrava Hanku učí napríklad aj tomu, aké halušky sa varia k paprikášu, alebo keď si Timrava robí tajné zápisky a Hana predpokladá, že určite znovu píše. Alebo keď vyhýbavo odpovedá o jedinákoch z Ábelovej.
Súčasťou knihy sú aj fotografie a list, ktorý písala Timrava Hanke po vojne. Aj ten ilustruje výnimočné priateľstvo dvoch žien z celkom odlišných generácií. Bolo to naozaj krásne čítanie a hoci mnoho kníh po prečítaní posúvam ďalej, túto si rozhodne nechám.
reagovať
Overený zákazník
11.3.2021
Ábelovský dom
Autentické spomienky autorky Hany Ponickej na spisovateľku Boženu Slančíkovú Timravu, novohradskú dedinku Ábelová, v ktorej Timrava po smrti svojho otca žila a rázovitých Ábelovčanov spútaných ich nepísanými zákonmi a pravidlami života.

Dej útlej knižočky sa odohráva v dvoch časových rovinách. Prvou je rok 1938, keď vtedy sedemnásťročná deva Hana, fascinovaná literárnym dielom Timravy prichádza so svojím otcom na návštevu do Ábelovej. V rukách zviera pamätník, ktorý sa jej má stať zámienkou k tomu, ako preniknúť do sveta spisovateľky, ktorú tak obdivuje.
Druhá dejová línia sa odohráva o pätnásť rokov neskôr, v roku 1953. Hana Ponická ako zrelá žena prichádza do dedinského sveta, v ktorom už spisovateľka alebo "kišasonka" ako ju volali miestni chýba. Stretáva tých istých Ábelovčanov, starších o pätnásť rokov, ale vo svojej podstate stále rovnakých.
Hana Ponická v diele Ábelovský dom majstrovsky poskladala čriepky miznúceho sveta povojnovej novohradskej dedinky, kdesi vysoko na planine pohoria Ostrôžky. Vzácny čas strávený s Timravou nebol časom intelektuálnych rozhovorov o všetkom a ničom, ale časom stráveným pri práci v záhradke, varení, tanci, zábave, rozhovormi s miestnymi, prípadne časom krátkych výletov do okolia dediny. A prostredníctvom tohto navonok prozaicky, takmer daromne stráveného času, nám Hana Ponická ponúka vzácnu sondu do prežívania i literárnej inšpirácie Boženy Slančíkovej Timravy.
reagovať

Vydavateľstvo Tatran

Obchodný názov
Vydavateľstvo TATRAN, spol. s r.o.
Adresa
Klariská 16
815 82 Bratislava
Slovenská republika
E-mail
info@slovtatran.sk
Lenže som až prineskoro pochopila, ktorým smerom sa bolo treba uberať: smerom k túžbam. Človek by čakal, že ľudí zachraňujú celkom iné veci: povinnosť, čestnosť, dobrota srdca, zmysel pre spravodlivosť. Nie. To, čo zachraňuje, sú túžby. Sú jedinou skutočnou vecou. Ak ich máš, zachrániš sa.
Kniha: Oceán more (Alessandro Baricco), 2004
Oceán more
  • Alessandro Baricco