V penzióne Almayer na brehu mora sa zišla zvláštna spoločnosť: maliar, čo maľuje bielou farbou na biele plátno a pokúša sa takto zachytiť podstatu mora, profesor, ktorý sa iným... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
V penzióne Almayer na brehu mora sa zišla zvláštna spoločnosť: maliar, čo maľuje bielou farbou na biele plátno a pokúša sa takto zachytiť podstatu mora, profesor, ktorý sa iným spôsobom pokúša o to isté, žena, ktorú sem poslal jej muž aby... Čítať viac
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú. Po kliknutí na názov vás presmerujeme priamo na stránku knižnice, kde si môžete overiť jej dostupnosť a prípadne ju aj priamo rezervovať.
Oceán more
Alessandro Baricco
V penzióne Almayer na brehu mora sa zišla zvláštna spoločnosť: maliar, čo maľuje bielou farbou na biele plátno a pokúša sa takto zachytiť podstatu mora, profesor, ktorý sa iným spôsobom pokúša o to isté, žena, ktorú sem poslal jej muž aby...
Táto kniha sa môže na cestu ku vám vybrať prakticky okamžite! Ak si ju objednáte do 13:00 v pracovný deň, odošleme vám ju ešte dnes, inak najneskôr nasledujúci pracovný deň.
12,30 €
Naši škriatkovia odporúčajú
8,93 €
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
V penzióne Almayer na brehu mora sa zišla zvláštna spoločnosť: maliar, čo maľuje bielou farbou na biele plátno a pokúša sa takto zachytiť podstatu mora, profesor, ktorý sa iným spôsobom pokúša o to isté, žena, ktorú sem poslal jej muž, aby sa zotavila z nevery a žena, ktorej má more vyliečiť precitlivelosť. To je východisková situácia románu, za ktorý bol autor odmenený významnou literárnou cenou Viareggio.
Citáty
„Lenže som až prineskoro pochopila, ktorým smerom sa bolo treba uberať: smerom k túžbam. Človek by čakal, že ľudí zachraňujú celkom iné veci: povinnosť, čestnosť, dobrota srdca, zmysel pre spravodlivosť. Nie. To, čo zachraňuje, sú túžby. Sú jedinou skutočnou vecou. Ak ich máš, zachrániš sa. “
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Krásna, zvláštna, poetická, magická. Takto by som charakterizovala Bariccov román Oceán more. Čitateľa zavedie do čudného penziónu, v ktorom bývajú ešte čudnejší ľudia, ktorí skrývajú mnohé tajomstvá. Jeden kreslí more, druhý hľadá jeho začiatok a tretí koniec. Ďalšej predpovedali, že čoskoro umrie, no ona chce žiť. Jeden číta myšlienky a druhá sa lieči z nevery. Všetko spojené poetickým jazykom do neuveriteľného príbehu.
More je prítomné v každej jednej kapitole a tak, ak knihu práve nečítate pri mori (čo silno odporúčam), určite po ňom po prečítaní tejto knihy zatúžite. Kniha sa číta ľahko, je útla a vydaná ako paperback - ideálna kombinácia na dovolenku!
Recenzie čitateľov
Natália z nathalysreading
Neoverený nákup
28.4.2025
Tento príbeh je magický, takže sa nechajte unášať vlnami a zistíte, kde vás to vyplaví.
V nedokonalom kruhu jeho optického vesmíru dávala dokonalosť kmitavého pohybu sľuby, ktoré neopakovateľná výnimočnosť každej jednotlivej vlny odsudzovala na to, aby neboli dodržané.
str. --
Na začiatku mi príbeh nesadol, pretože som sa nevedela naladiť na jeho zvláštnosť. Vidíte v prvej ukážke. Potom som si ale zvykla a nedokázala by som si predstaviť, že by bol napísaný inak. Všetko bolo zázračné, veľmi záhadné a nejednoznačné. Toto je čítanie pre ľudí, ktorí sa radi vnárajú do textov a hľadajú skryté nitky myslenia autorov. Všetko bolo čudesne poprepletané a musím sa priznať, že niekedy som z toho bola zmätená. Netušila som, kam to povedie a čo tým spisovateľ myslí. Až kým to nezačalo naberať jasné kontúry. A následne mi to znova nezmizlo z dohľadu.
Kráčala a vedela, kam ísť. To bolo všetko. Opojný pocit, keď sa osud konečne pootvorí a zmení sa na jasný chodník, nemožno zablúdiť, smer je istý. Nekonečný čas približovania. Zbližovania.
str. --
Koniec som nepochopila. Dlho som nerozumela, čo to so mnou je. Potom som sa pozrela na reakcie ľudí a zistila som, že tento problém nemám len ja. Doteraz som z toho nervózna. K príbehu sa ešte vrátim. Musím, lebo naň stále myslím. Je príšerný pocit, keď niečo čítate, domnievate sa, že ste to už konečne pochopili, no záver vám dá facku a vysmeje sa vám do tváre. Presne toto urobil autor. Bol až príliš záhadný. Nechal ma v neistote. Neviem, ako mám toto dielo hodnotiť. Bolo čarovné, poetické, plné životných právd a neľahkých osudov, ale na druhú stranu ma opustilo bez odpovedí. Bez jasného konca. Zvláštne roztrieštenú. Ako keď vlna narazí na skalu... Presne tak som sa cítila.
Alessandro Baricco vie obyčajné podať nadmieru neobyčajne. Votká ticho i do vzorky tkaniny. Aj tma sa mu odovzdá. Krúti sa s esenciou spánku na parkete noci, zachytáva sa o fragmenty straty a znovunájdenia. Keby tak pre každého existovala rieka, z ktorej sa rozburáca celý šíri oceán, more. Ach, bodaj by som v návrate po rokoch k nemu opäť zažila ten pocit, keď ho človek číta prvýkrát.
Ó more večné nekonečné. Nemá konca ani začiatku. Keď sa rozbúri, nikto nemá šancu, ale keď sa vlny dodajú pokojnému tancu, ukolíše Ťa k spánku....
Táto kniha mi prišla ako taká Óda na more. Písané zaujímavou formou, chvíľu verše, chvíľu texty...nežná nálada mi obmýva mozog ako more v pokoji. Keď sa strhne búrka, strhne aj moje myšlienky do prázdna... More nie je len dobrý pán, ale aj veľmi zlý sluha, keď Ťa raz lapí, už Ťa nevyplaví. Ostaneš stratený navždy - v mori, v myšlienkach, v živote...
Postavy boli rôznorodé, ale charakterovo nevýrazné, avšak každá bola niečím výnimočná. Maliar, ktorý maľoval more morskou vodou na plátnom. Mladý vedec, ktorý písal každý večer list už niekoľko rokov svojej budúcej milej. Dieťa, ktoré predpovedá sny. Kolektív tu autor vytvoril veľmi zaujímavý. Každý z nich má svoj osud, ale ich osudy sa raz pretnú na jednom jedinom mieste. A akokoľvek to dopadne, more si bude žiť svojím vlastným životom....
Ešte som iba v priebehu čítania, v druhej časti, a knižka je fakt zaujímavá.
Je to moja prvá beletria ale za to super, väčšinou čítam literatúru faktu, takže určite odporúčam aj pre ľudí, ktorí majú radi poéziu.
... mám veľmi rada tohto Itala !
Opäť raz verný svojej krásnej poetickosti, prazvláštnej dejovosti, ktorá má istú hravosť a značnú hĺbku - tento príbeh sa mi javil ako sen :)
Nádherne poetické, snové, niekedy drsné.. často pocit stratenia sa v pasážach, následné vyjasnenie.. ako na oceáne, mori
Magdaléna
Neoverený nákup
9.1.2023
Zase inak
Milujem knihy, ktoré ma dokážu prekvapiť, ak sú písané ZASE INAK, než hociktorá kniha, ktorú som čítala doteraz. Nie príbehy, ale spôsob písania. A tento román ma v tomto smere úplne uspokojil. A tých prívlastkov! Začala som sa hrať sama so sebou a hocikde hľadám prívlastky, aby som si cvičila reč. Aj psychologicky mi veľa dala táto kniha. Napríklad teóriu o "neutešiteľnosti". Ďakujem za ňu.
A tiež, že nikdy nevieme, čo nás ešte dobehne...
Neurčité miesto, nejasný čas, osoby, ktoré možno nikdy neexistovali. Vďaka spisovateľskému umeniu autora, jeho obratnému balansovaniu na vlnách rôznych literárnych žánrov, sú však postavy knihy ako živé, a dej sa odhodlane prelieva stránkami knihy.
Kde má more koniec? A kde začiatok? Sú lode jeho očami? Je prítomné všade, jeho snová melanchólia sa hypnotizujúco trbliece v každom opísanom príbehu.
Čítajte, nastražte uši, otvorte oči. Výborný preklad tohto nie jednoduchého diela vám umožní spoznať nové vône, iné farby i neznáme zvuky mora.
S melancholickými príbehmi postáv sa zahráva podmanivá sila morskej peny poháňanej vlnami. Kroky charakterov sa stretnú, poznajú a odlúčia, aby sa molekuly ich životov neskôr zliali a opäť stretli v mori. Nadnesene i pohltene, nad hladinou, aj pod ňou...
Pár dní pobytu v hostinci Almayer zaručene v každom čitateľovi niečo zanechá. Niekomu načisto vezme dych a niekto zachytí v dramatických prúdoch zaujímavé myšlienky, získa krásne postrehy.
Poetickosť, hĺbavosť, podivnosť a melanchóliu v knihách mám veľmi rada, ako je potom možné, že si ma štýl písania Alessandra Baricca nedokázal získať?
Prvú polovicu knihy som sa nevedela do oceánu písmen ponoriť. Neskôr udica z vlákien príbehu párkrát zabrala, no uloviť môj záujem si nedokázala. Vety a súvetia boli naozaj bohato nasiaknuté slovami, no viackrát som sa pristihla, ako mi medzi jednotlivými spojeniami chýbalo puto, ktoré by autorovu myšlienku držalo pokope a to robilo moje pocity a dojmy otvorené, zblúdené a rozvláčne.
„Vždy tu bude nejaké more, ktoré ťa bude volať, a nič ti nevysvetlí, nepovie ti kde.”
Oceán more je zvláštna kniha. Musíte ju precítiť a naplno sa ponoriť do čítania, aby ste si vychutnali Bariccovo majstrovstvo. Jeho poetická hra so slovami a prekrásny lyrický jazyk vás buď úplne očarí, alebo nechá chladnými, podľa mňa nič medzi tým nie je možné.
Podarilo sa mu vytvoriť úplne magickú, snovú atmosféru a mne sa pri čítaní v hlave odohral ohromujúci film, ku ktorému sa určite ešte budem vracať. Slová sú zbytočné, to si musíte jednoducho prečítať a môj úvodný pokus o naladenie na toto úchvatné dielo ani zďaleka nedosahuje kvality Bariccovho písania, nebojte sa :D
Niekoľko mužov a žien, ktorí na prvý pohľad nemajú nič spoločné, sa náhodne stretlo v tajomnom hostinci Almayer (do ktorého sa chcem nasťahovať, och!) a živelné more, kde sa všetci ocitli, je na prvý pohľad jediným spoločným menovateľom. More im má pomôcť vrátiť sa naspäť do života. Nájde každý tú správnu cestu? A ktorá je tá správna? Ako ju spoznať?
„– Občas si kladiem otázku, čo také tu očakávame.
Ticho.
– Čakáme, aby už bolo prineskoro, madam.”
„Ak je na svete miesto, kde si môžeš myslieť, že si ničím, tak to miesto je tu. Už to nie je zem, ešte to nie je more. Nie je to život falošný, nie je to život pravý. Je to čas. Čas, ktorý plynie. A to je všetko.”
Pred očami sa vám vrstvu po vrstve odohráva úchvatná smutno-krásna mozaika krehkých ľudských príbehov. Román je rozdelený na tri časti: v prvej sa zamilujete do mora a do postáv, v druhej vás zmetie obrovská vlna a pohltí jeho brutalita a v tretej sa hladina opäť upokojí, no zanechá vo vás širokú škálu emócií.
„Vôbec to nie je tak, že život plynie, ako si ho predstavuješ. Ide svojou vlastnou cestou. A ty ideš svojou. A nie je to tá istá cesta.”
Alessandro Baricco sa narodil v Turíne (Taliansko) roku 1958. Napísal štyri romány (Castelli do rabbia – Hrady zlosti, Oceano Mare – Oceán More, Seta – Hodváb a City), dve divadelné hry (Novecento – 1900 a Davila Roa) a dve zbierky esejí (Il genio in fuga – Génius na úteku a L’anima di Hegel e le mucche di Wisconsin – Hegelova duša a wisconsinské kravy). Niektoré články vydal v zbierkach Barnum, Barnum 2 a Next. Novela Bez krvi (2003) je jeho najnovším dielom.
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Pevná väzba s prebalom
