A compelling speculative mystery by one of Japan’s greatest writers. Hat, ribbon, bird, rose. To the people on the island, a disappeared thing no longer has any meaning. It can... Čítať viac
A compelling speculative mystery by one of Japan’s greatest writers. Hat, ribbon, bird, rose. To the people on the island, a disappeared thing no longer has any meaning. It can be burned in the garden... Čítať viac
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 26 dní.
Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú. Po kliknutí na názov vás presmerujeme priamo na stránku knižnice, kde si môžete overiť jej dostupnosť a prípadne ju aj priamo rezervovať.
The Memory Police
Yoko Ogawa
A compelling speculative mystery by one of Japan’s greatest writers. Hat, ribbon, bird, rose. To the people on the island, a disappeared thing no longer has any meaning. It can be burned in the garden...
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do týždňa.
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 33 dní.
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 12 dní.
17,77 €
Naši škriatkovia odporúčajú
13,95 €
Na sklade 3 ks Posielame ihneď
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 26 dní.
A compelling speculative mystery by one of Japan’s greatest writers. Hat, ribbon, bird, rose. To the people on the island, a disappeared thing no longer has any meaning. It can be burned in the garden, thrown in the river or handed over to the Memory Police. Soon enough, the island forgets it ever existed. When a young novelist discovers that her editor is in danger of being taken away by the Memory Police, she desperately wants to save him. For some reason, he doesn’t forget, and it’s becoming increasingly difficult for him to hide his memories. Who knows what will vanish next? The Memory Police is a beautiful, haunting and provocative fable about the power of memory and the trauma of loss, from one of Japan’s greatest writers.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Je to přesně taková ta kniha, které nesmírně ráda čtu. S pomalým rozjezdem, který vám dovolí se do knihy jaksepatří začíst a „osahat si“ příběh, se kterým máte tu čest a se závěrem, ve kterém vám klidně můžou vhrknout slzy do očí, právě kvůli tomu, jak moc se s knihou a její hlavní hrdinkou nakonec sžijete. Výborná záležitost, kterou bych doporučila všem, co si chtějí užít dobře napsaný román, při němž tuhne krev v žilách (a není to detektivka).
Knižka sa čítala ľahko a svižne, veľmi ma bavila a ani na chvíľu ma nenudila. Zhltla som ju za pár hodín. Nedávam 5 hviezdičiek, lebo to nebolo pre mňa zas až také wau, ale jednoznačne ma svojim plynutím vytiahla z miernej čitateľskej krízy, ktorú som mala. Zápletka je veľmi špecifická, niečo, s čím som sa ešte nikdy nestretla, takže to bolo zaujímavé čítanie naozaj z každého smeru. Silno odporúčam.
V mojí duši je jedno místo plné dystopií. To místo si střežím a s nadšením do něj přidávám další a další nově přečtené knihy. Je to místo, kam ukládám lidstvem sdílené strachy a ve kterém sídlí ta nejusilovnější varování, která člověk dokázal písmem vytvořit. Bez něj bych byla prázdnější.
Kdybych dystopie ztratila, bylo by mě o trochu míň. O trochu míň strachů, mohl by někdo říct… Ale tím by to nekončilo. Bylo by ve mně méně slov, měla bych uzavřenější pohled na svět, přišla bych o trochu lidstvem sdílené moudrosti. O část obecného vědomí. O část všech a o část sebe.
A co kdyby to nekončilo dystopiemi? Co kdybych postupně ztratila další žánry, až by nakonec z mého života vymizely i knihy?
A přesně o tom je Ostrov ztracených vzpomínek. O mizení. O postupné ztrátě toho, co nás formuje a utváří… Až zbude jen prázdno.
Tahle knížka je na pomalé čtení, na prožití každého okamžiku a na pochopení hloubky jejího poselství. Není to jednoduché čtení na jeden večer, ale to knihy na procítění nikdy nebývají…
Tohle je mimořádná kniha.
Hutná, promyšlená a mrazivě reálná.
Za každým fantazijním prvkem je ukrytá metafora, která odkazuje k dříve prožitému a (bohužel) znovu možnému.
Autorka prostřednictvím příběhu působí na čtenářovu realitu a využívá tak síly, kterou literatura má.
“Tam, kde se pálí knihy, dojde nakonec také na pálení lidí.”
<>
Viete si sami seba predstavit v galerii moderneho umenia na vystave abstraktnych malieb? Dokazete ocenit zaujimave myslienkove pochody spisovatela a ignorovat popritom nelogickost spravania sa postav alebo sveta knihy? Potom nevahajte a knihu si kupte budete urcite spokojny.
Pokial ale aspon raz poviete razne nie tak na knihu zabudnite. Nemam skusenosti s japonskou literaturou ale prirovnat tuto knihu ku Orwelovi alebo priamo ku knihe 1984 je podla mna poriadny krok vedla. Knihu som precital za jeden den (a to rychlocitanie neovladam) pretoze k dobremu zazitku s knihy mi staci aj zaujimavy sposob pisania.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Väčšinou nečítam recenzie predtým, ako si kúpim knižku, lebo by ma to mohlo odradiť. Tuto som urobila výnimku a približne v strede knihy som si prečítala zopár názorov. Väčšinou neboli príliš priaznivé, no kniha sa mi v podstate celkom páčila. Pozrite. Možno majú Európania iný štýl ako Japonci, ja neviem. Každopádne sa táto knižka dá vysvetliť mnohými spôsobmi. Kniha mala chvíle, ktoré ma vyslovene upokojovali - keď hlavná hrdinka prichýlila R a napokon aj starca, dokonca aj psíka Dona. Akoby toho nebolo dosť, robila si starosti, že nemôže pomôcť aj ďalším, ktorí boli ohrození pamäťovou políciou. Takto, podľa mňa je kniha Ostrov bez pamäti o tom, že všetko sa raz pominie a my nie sme výnimkou. Ľudia si na ostrove vážili jedlo, pretože ho bolo ťažko zohnať a predsa nemali problém navariť si a s jedlom sa podeliť. Hlavná hrdinka si chodila po rady k starcovi, ktorý keď zomrel, cítila nekonečný zármutok a nakoniec si v myšlienkach opakovala, že je rada, že starec zomrel vcelku, čo sa im už, bohužiaľ nepodarí. Celkom by som chcela vidieť aj druhú časť a nejaké rozuzlenie toho, prečo ostali vcelku a nažive ľudia, ktorí si veci pamätali a nezabúdali na veci, ani nestratili žiadnu časť svojho tela. A ako si na ostrove nažívali potom... každopádne to nie je kniha pre každého, vyžaduje zamyslenie sa nad tým, čo čítame a nie len bezhlavé hltanie stránok.
Plus: Veľmi sa mi páčil ten "román", čo hrdinka v knihe písala. :)
Nádherne hlboké dielo o nemenovanom ostrove s nemenovanými postavami, ktoré každou chvíľou čelia zániku niektorej z vecí, ktorá bola súčasťou ich každodenného života, plné rôznych vnútorných monológov, hlbokých dialógov na tému zabúdania i myšlienok, ktoré vám budú vŕtať v hlave aj po tom čo knižku odložíte.
V žiadnom prípade sa nejedná o jednoduché čítanie. Skrz filozofické úvahy sa občas ťažšie chápe, ale pochopiť sa dá. Najmä ak sa čitateľ nezameriava výhradne iba na život hlavnej protagonistky príbehu, ale aj na príbeh, ktorého autorkou je práve hlavná protagonistka.
Možno si pri čítaní poviete, že to jednoznačne nie je utopia, pretože sa obsahovo nepodobá na žiadnu utopiu, akú ste doteraz čítali. Práve kvôli tomu je dôležité vnímať to celé ako metaforu, keďže mnoho vecí vám môže pripadať nelogických, nepravdepodobných či nevysvetliteľných. Dá sa to autorke však odpustiť, keďže sa v tomto diele zamerala na to, ako sa príbeh čitateľovi snaží ukázať, že sa dá zvyknúť na všetko, že sa človek dokáže mnohému prispôsobiť. A to až do úplného konca, ktorý je v tomto prípade emočne veľmi náročný.
Hodnotenia: bt, Q, Val - 4*; R, Luc - 2*
Celkovo: 3.2*/5*
Ostrov bez pamäti pôvodne vyšiel v roku 1994 a je prirovnávaný ku Orwellovmu románu 1984. Je tam istá podoba, no podstata je inde.
Vždy, keď na ostrove niečo zmizne, ľudia to hneď ráno cítia vo vzduchu. Neskôr dané veci vynosia z domov a zničia, pričom postupne aj ich myseľ zabudne, že existovali. Na všetko dohliada pamäťová polícia a zatýka tých, ktorí si pamätajú.
Bezmenná hlavná hrdinka chodí navštevovať starca bývajúceho na lodi, kde kedysi pracoval. Nosí mu svoje romány, ktoré vydáva s pomocou redaktora R. Aktuálne píše o žene zamilovanej do svojho učiteľa strojopisu.
Val videla dvojznačnosť v tomto príbehu a nevedela, či náhodou nie je skutočný práve ten a krajina, z ktorej miznú veci je len fantáziou unesenej žiačky vyrovnávajúcej sa so svojím osudom.
Na rozdiel od západných románov, ktoré majú často tradičné usporiadanie, konkrétne línie, udalosti v nich vieme logicky vysvetliť, tu sa celou knihou nesie akási neidentifikovateľná hmla.
Val a Q to pripomínalo Murakamiho či Ishigura (The Buried Giant). Ostrov však zaujal viac.
Aj bt chytil hmlistý a nejasný štýl, nemala ale nejakú špeciálnu teóriu k deju. Väčšina z nás knihu čítala ako metaforu na diktátorské režimy. Akoby knihu napísal človek, žijúci v podobnom systéme, no bez celkového obrazu/vedomia, čo sa deje. Jeho pohľad na svet je nedokonalý a chýbajú mu fakty. Nedozvieme sa nič o politike v krajine, ani prečo sa to všetko deje. Luc a R na knihe táto nejednoznačnosť veľmi vadila a našli aj mnoho logických nezrovnalostí: Pamäťová polícia má byť dôkladná a krutá, no práve u hlavnej hrdinky bez mena všetko podozrivé obíde. Aj rozhodnutie ukryť pred zákonom svojho šéfredaktora R bolo nečakané, keďže my ako čitatelia netušíme, že je ich vzťah natoľko silný. Niektoré z nás tento záchranný čin videli takmer ako únos a pocity R voči hlavnej hrdinke spisovateľke označili za štokholmský syndróm.
Celkovo sa naše názory rôznili, no užili sme si vďaka tomu vynikajúcu diskusiu.
zaujímavá ukludnujuca modrá obálka, keď som sa vynoril do čítania,na úvod ma dosť rozculovalo to miznutie, vseci sa tvária ze okej, ale má rozculovalo ísť celou knihou aby som na to prišiel, ... keby som vedel ze na to ani neprídem, odpovede v tej knihe nehľadajte, nepochopil som ani smrť jej matky ci ju zabila polícia ci fakt infarkt, a veľa veci tam je takých...
jedine co ma udržalo pri čítaní bola ta príjemná komorná atmosfera medzi hrdinami ako to spolu prežívali a cítili, potom trocha sa mi aj páčilo aj keď niečo zmizlo ako to autorka opisovala ako naozaj keby to bolo nieconco uz je preč... a uz ani není tolezite... toto bolo ešte také prínosné, ale nepáčila sa mi celá myšlienka všetkého bolo to také bez zmyslu pointy pre mna, prosto si človek vymysli absurditu a do toho si vloží niečo conchce opísať... take lacné... atmosféra fajn ale neviem co mi mala ta kniha akoze dat... ani ten podroman tiež nechápem jeho pointu a ma aj trocha nebavil...
ale to je asi tým japonskom nič pre mňa Európana...
a ešte ze nečítam obálku pred čítaním knihy, bolo tam prezradíme veľa kľúčových veci co by mi u bralo na objavovaní počas čítania... hrôza toto no...
Marianna Anderlová
Overený zákazník
14.1.2022
Kniha je iná ako ostatné
Výborný dystopian román, miestami ponurý a tajomný. Krásny preklad pani Mariny Gálisovej. Určite stojí za to si ho prečítať.
Jano
Neoverený nákup
12.1.2022
precenovane recenzie
Strata casu, museli asi vela zaplatit za take recenzie, nebodaj vyber ako kniha roka. Prirovnavat k Orwelovi je tiez dobry vtip. Prva polovicka sa dale ste ako tak precitat, druha uz bolo priam utrpenie a koniec uplne o nicom.
Kniha je dobrá. Dobrá myšlienka (zánik predmetov je zaujímavý námet), žáner (utopický román však nie je sám o sebe originálny, je ich napísaných veľa a asi aj lepších), dobrý štýl písania i postavy. Kniha pôsobí ťaživo a depresívne, autorka má talent vyvolávať v čitateľovi pocity. Ale to je všetko. Prirovnávanie k Orwellovi je vskutku odvážne (možno až príliš). Prvá polovica príbehu je akčná a číta sa ako po masle. Druhá polovica sa už tiahne a človek tak nejak tuší, že ho nečaká uspokojivý (v zmysle zaujímavý) záver. Postavy sú milé, ale romanca, ktorú autorka nepriamo ukazuje, nemala moju podporu. Časti zamerané na príbeh, ktorý písala hlavná postava, sa mi zdali veľmi nudné a akoby metaforicky kopírovali hlavnú dejovú líniu. Onen príbeh má ukazovať totalitné praktiky, ktoré si autorka knihy vykreslila podľa seba. Nemyslím si, že to vystihla. Bohužiaľ pre mňa sklamanie, ide o priemernú knihu.
Aby som nezabudla na niečo pozitívne: český preklad je absolútne fenomenálny. Petr Holý žije v Japonsku a vo vysvetlivkách popisuje rôzne menej známe japonské pojmy a napísal ku knihe aj krásny doslov. Prekladá priamo z japončiny a rozumie aj histórii pojmov. Ak sa teda chystáte čítať túto knihu, tak určite choďte do českého prekladu.
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Ale v skutočnosti minulosť hodnotíme očami prítomnosti. Dívame sa na ňu cez to, čo vieme teraz, takže ju nevnímame ako ľudia, akými sme boli, ale ako ľudia, akými sme, a to znamená, že ju od základov meníme.
Brožovaná väzba
Pevná väzba s prebalom
