Kniha je objektívne krásne napísaná, nesie v sebe veľa pekných myšlienok a čitateľovi približuje grécke mýty a ich postavy. Keďže som už čítala aj Kirké, ktorá je z rovnakého súdku, môžem povedať že Ariadna sa mi páčila viac. Z osobného hľadiska sa ku knihe ale asi už nevrátim lebo som pri nej zistila že mýty a báje ktoré ma ako dieťa veľmi bavili už pre mňa nenesú tu iskru a už som ich asi prerástla. Som si istá, že keby som po tejto knihe siahla ako 17-20 ročná, tak by som si ju zamilovala avšak v 30tke som ju dočítala iba zo slušnosti voči kamarátke.

Skôr teda 2,5*

Príbeh o krétskej princeznej mohol byť naozaj zaujímavý, ale spracovanie bolo pre mňa trochu nudné. Chvíľami mi to ani nepripomínalo román, skôr iba prerozprávanie gréckej báje. Bohovia a muži tu teda neboli vykreslení vôbec prívetivo. Sedeli mi tu slová, ktorými sa kedysi otváral jeden seriál "Za dávnych čias, keď boli bohovia malicherní a krutí". A rovnako muži. Kvôli nim si toho nielen hlavná hrdinka ale ženy všeobecne v tých časoch veľa vytrpeli.
Chápem, že sa čerpalo z tragédií, ale teda neviem, či tu vôbec niekto skončil dobre. Čo nie je na škodu, len to spracovanie.
Dočítala som, ale bohužiaľ nemôžem povedať, že by ma to nejak nadchlo.