Lze se celý život opájet iluzí o důstojnosti našeho úkolu? Majordomus Stevens si s ní bohatě vystačí. S buldočí zaslepeností si předsevzal sloužit svému pánovi do roztrhání... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
Lze se celý život opájet iluzí o důstojnosti našeho úkolu? Majordomus Stevens si s ní bohatě vystačí. S buldočí zaslepeností si předsevzal sloužit svému pánovi do roztrhání těla, až tím neméně svědomitě promarnil i vlastní vyhlídky... Čítať viac
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú. Po kliknutí na názov vás presmerujeme priamo na stránku knižnice, kde si môžete overiť jej dostupnosť a prípadne ju aj priamo rezervovať.
Soumrak dne
Kazuo Ishiguro
Lze se celý život opájet iluzí o důstojnosti našeho úkolu? Majordomus Stevens si s ní bohatě vystačí. S buldočí zaslepeností si předsevzal sloužit svému pánovi do roztrhání těla, až tím neméně svědomitě promarnil i vlastní vyhlídky...
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 31 dní.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 31 dní.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Naši škriatkovia odporúčajú
15,35 €
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Lze se celý život opájet iluzí o důstojnosti našeho úkolu? Majordomus Stevens si s ní bohatě vystačí. S buldočí zaslepeností si předsevzal sloužit svému pánovi do roztrhání těla, až tím neméně svědomitě promarnil i vlastní vyhlídky. Největší potíž je však v tom, že tento toporný lokaj není tak docela „mužem bez vlastností“. Když před zraky čtenářů bilancuje své předválečné působení na panství lorda Darlingtona, působí dojmem navýsost oddaného, předvídavého a za všech okolností delikátního sloužícího. Chybí mu nicméně to lidsky podstatné – osobitý názor, špetka hrdosti i schopnost projevit plnohodnotný cit –, a tak zasévá smutek a zkázu všude tam, kde by namísto kamenné tváře byly zapotřebí selský rozum či vlídné srdce. Ishigurův tragikomický, krutý, ale také nádherně stylově vycizelovaný příběh značně narušuje tradici ostrovního „komornického románu“, založenou zábavnými prózami Jane Austenové nebo P. G. Wodehouse. Nejslavnější kniha jednoho z nejpozoruhodnějších britských spisovatelů současnosti, jehož dílo vytrvale poukazuje na ostrovní snobismus a všeničící uzavřenost, byla roku 1989 odměněna Bookerovou cenou a patří k nejpůsobivějším psychologickým románům poslední čtvrtiny 20. století. Její stejnojmenná filmová adaptace se sirem Anthonym Hopkinsem a Emmou Thompsonovou v hlavních rolích, kterou v roce 1993 natočil režisér James Ivory, získala osm nominací na Oscara a čtyři nominace na Zlaté glóby.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Hoci je rozprávanie jednoduché a priamočiare, nečíta sa úplne ľahko. Pán Stevenson sa vyjadruje veľmi distingvovane a aj samotný príbeh rozpráva tak, ako by sa zhováral s nejakým urodzeným pánom. No to len lepšie navodí atmosféru starých časov. Ak poznáte Downton Abbey, hlavná postava mi pripomína práve za každých okolností uhladeného pána Carsona.
Súmrak dňa nie je typická pohodovka, ktorú si kúpite do vlaku. Je to skôr pokojne plynúca klasika, ku ktorej si uvaríte anglický čas a naservírujete si ho do najlepšieho porcelánu. A po jej dočítaní budete mať chuť vyčistiť striebro v príborníku.
Recenzie čitateľov
Zhrnutie recenzií
Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.
Súmrak dňa je pomalý, introspektívny román rozprávaný komorníkom Stevensom, ktorý celý život venoval službe a dôstojnosti povolania. Kniha stavá na pokojnom štýle písania, atmosfére anglického sídla a psychologickom ponore do postavy, čo vyvoláva melanchóliu a núti čitateľa premýšľať o obetovaní osobného života. Nie je to akčná zápletka, skôr tichá spoveď plná nevypovedaných emócií. Mnohí čitatelia oceňujú literárnu hodnotu diela a jeho schopnosť dlho pretrvávať v mysli.
Čitatelia oceňujú
Pokojný, precízny štýl písania, ktorý postupne odkrýva postavu a atmosféru.
Silná psychologická hĺbka a emotívny dopad, ktorý čitateľa prinúti premýšľať.
Výnimočná atmosféra anglického sídla a nostalgické vykreslenie minulosti.
Postava Stevensa je vykreslená dôstojne a jeho vernosť a disciplína pôsobia presvedčivo.
Dielo je vnímané ako literárna klasika a mnohí odporúčajú jeho opätovné čítanie.
Čitatelia ďalej hodnotia
Tempo knihy je pomalé a miestami monotónne, nie každému sadne.
Protikladná rezervovanosť rozprávača môže čítanie sťažiť a pôsobiť suchopárne.
Knihu niektorí označili za emocionálne vyčerpávajúcu a náročnú na pochopenie.
Nedávno som si prečítala svoju prvú knihu od Kazua Ishigura (Neopúšťaj ma) a veľmi sa mi páčil autorov štýl písania. Očarila ma jeho schopnosť vysloviť emócie a myšlienky svojich postáv tak, že hoci o nich hrdinovia neutrúsia priamo ani slovo, čitateľ ich cíti a vníma, akoby mu ich niekto podal naservírované na tanieri priamo pod nos.
.
V Súmraku dňa som túto autorovu schopnosť vnímala ešte intenzívnejšie.
Rozprávačom v tomto príbehu je profesionálny komorník Stevens, ktorý celý svoj život zasvätil svojmu povolaniu a verne slúžil na panstve Darlington Hall.
.
Keď dostane pár dní dovolenky, rozhodne sa podniknúť výlet autom a navštíviť bývalú kolegyňu pani Kentonovú, ktorá na panstve kedysi pracovala ako gazdiná, a ktorej by rád opätovne ponúkol miesto. Prostredníctvom krátkych epizódiek zo Stevensovej cesty, ktoré ho mnohokrát privedú v spomienkach do minulosti, postupne čitateľ odhalí, čo sa skrýva pod povrchom tohto navonok stoického človeka.
.
Príbeh je veľmi komorný, miestami možno až suchopárny, a napriek tomu to v ňom vrie emóciami a miestami sa mi z neho lámalo srdce.
Toto literárne majstrovské dielo bolo publikované v roku 1989 no predsa ho zaraďujú medzi velikánov klasickej anglickej beletrie. Držíte v rukách príbeh komornika Stevensa, ktorý po dlhých rokoch strávených v službách anglického šľachtica v Darlington Hall neďaleko Oxford sa v roku 1956 vydáva na cestu naprieč Anglickom. Spomína na dobu "minulú", na životné skúsenosti aj premárnenú možnosť lásky. Spoveď zostarnuného komornika vám niekedy až zlomí srdce, ale v zbytkoch svojho strateného života Stevens ešte nájde silu pokračovať... Krása.
"The evening's the best part of the day. You've done your day's work. Now you can put your feet up and enjoy it."
Stále rozmýšľam, čo napísať k tomuto komornému psychologickému románu. Vedela by som ho opísať aj jediným výrazom tváre a pohybom zľava doprava - EE, toto nie je moja „šialka kávy“ (prepáč Dara, ale na TOTO nikdy nezabudnem). Neviem prečo si tento rok vyberám knihy, v ktorých je detailný rozbor duše a života hlavnej postavy. Je to vyčerpávajúce. Takejto analýze neviem uniknúť. Pomaličky ma hltá a ponáram sa do nej ako do mysľomisy . Ani 3 kávy nepomôžu. Občas strašná nuda. Do čítania som sa niekedy musela nútiť, čo nezvyknem robiť, ale chcela som spoznať autora, ktorý za literatúru v r. 2017 získal Nobelovú cenu. Nech som opäť v obraze. Nech môžem opodstatnene chváliť alebo kritizovať.
No ale poďme sa zoznámiť s hl. postavou, komorníkom vyššej triedy, pánom Stevensom. Hádam prvýkrát v živote si užíva dovolenku a aj to mu ju nanútil jeho zamestnávateľ, Američan, nový majiteľ anglického sídla, kde Stevens uz nejaké to desaťročie pracuje. Spolu s oddaným komorníkom cestujeme po Británii za pani Kentonovou, ktorá tiež kedysi pracovala v sídle a podieľala sa na chode celej domácnosti. Ona bola pravým opakom nášho chladného Stíííviho. Páčila sa mi jej náladovosť, také to ženské podpichovanie, snaha nadviazať kontakt, aj fakt, že aspoň ona nezapustila v sídle doživotné pracovné korene. Vďaka kvetnatým myšlienkovým opisom si vieme predstaviť všetku tu scenériu a krásy Anglicka. Tu sa zastavím. Ja milujem nádherne opisy prírody, aj vzťahov, aj všetkého možného iného, ale v tejto knihe ma (žiaľ) nedokázali upútať. Stále rozmýšľam prečo sa tak dialo, keďže obvykle si v tom hoviem. Možno je to tým, že aj keď je kniha z povrchného hľadiska ľahko čitateľná a jednoduchá, pravdou je presný opak. Je to celkom náročné a pomalé čítanie. Pomalé rozumejte tak, že nejde o žiadnu akciu, ale rozsiahle spomienky, myšlienky, skúsenosti a názory nášho snobského pána Stevensa, ktoré tvoria viac ako ? celej knihy. Ide o necelý týždeň cesty, počas ktorej spomína na svoje začiatky a prácu v sídle, na „vzťahy-nevzťahy?“ so služobníctvom, svojho otca, ktorý bol rovnako chladný a ani jeho vlastné dieťa nebolo viac ako práca komorníka (och môj bože, to bola strašná doba!). Spomína tiež na svojho prvého lorda, ktorí sa stretával s hitlerovskými Nemcami a vďaka ktorým si nevedomky pošpinil meno. Tieto časté spomienky sa prelínajú s prítomnosťou, v ktorej nám s kľudom pravého Angličana opisuje situácie, ktoré prežíva. Celkový prejav p. Stevensona spôsobuje, že sa prestávate cítiť v pohode. Z pohľadu čitateľa vidíte, že v skutočnosti je to všetko vlastne dosť smutné a náš komorník si to ani neuvedomuje a teda nepriznáva. Hľadala som v tomto príbehu, v jeho hĺbke, akúkoľvek emóciu, ale nie je tam. Je to pre mňa veľký paradox, keďže vďaka Stevensovým myšlienkam a názorom ho spoznávame, ako žiadnu inú hlavnú postavu. Dokonale cítime jeho chlad, celkové zapretie emócií a božechráááň, aby nejakú chtiac-nechtiac prejavil. Toto ma asi najviac zabíjalo a frustrovalo. Výber z možností, ako si užívať život po šichte napríklad s kamošmi v krčme alebo doma s drahou pani manželkou a deťmi - NIE! Lebo sebazaprenie je ten najdokonalejší prejav oddaného komorníka najvyššej vrstvy a jeho dôstojnosti. Ach..
Počas čítania som si uvedomovala, že vyjadrovanie pána Stevensona bolo veľmi kultivované, úctivé, na úrovni, zdržanlivé, často diplomatické, keďže dbal na to, aby lordova pravda bola viac než pravda, inteligentné a ťarcha úcty, ktorá sa v dnešnej dobe už nenosí, bola pozoruhodným zjavom. Dnes tomu hovoríme „pracovná deformácia“ alebo workoholizmus, ale v tých časoch by sa so mnou pán Stevens do krvi hádal, že to nie je ani náhodou o tom, ale o niečom inom, čo viem pochopiť iba vtedy, ak sa s tým narodím. Tiež sa priznám, že som si počas čítania tejto knihy robila kvalitný sypaný čaj v tej najkrajšej porcelánovej šálke, ktorú doma mám. Sranda, ako vás kniha dokáže ovplyvniť, ak sa tomu úprimne a bez hanby poddáte – čo ja robím vždy, aj keď ma kniha hnevá. Ešteže nemám doma strieborný príbor, lebo inak by som ho šurovala každý boží večer zo strachu, že ma ráno dodžube nejaký môj imaginárny Stevens.
Niekedy sa vraví, že komorníci v skutočnosti existujú iba v Anglicku. Ostatné krajiny majú len sluhov, nech ich nazývajú akokoľvek. Celkom tomu verím. Kontinentálci nemôžu byt komorníkmi, lebo ako plemeno nie sú schopní citovej zdržanlivosti, toho sú schopní iba Angličania. Kontinentálci – najmä Kelti, ako iste súhlasíte – sú spravidla v silne emotívnych chvíľach neschopní sebaovládania, a preto si vedia zachovať profesionálne spôsoby iba v najnenáročnejších situáciách.
Najsmutnejšie je pre mňa poznanie, že príbeh nám odkrýva životnú skazu oddanosti. Zasvätíme život práci a pomýlenej mienke o tom, čo je skutočné šťastie a že ním môže byť iba dobre vykonávaná práca, kedy všetky naše záujmy idú bokom a dobrovoľne sa vzdávame vlastného života ako aj života v rodine, ktorú vieme vytvoriť. Ťažko sa mi o tom čítalo, keďže pre mňa práca rozhodne nie je na 1 ani na 2 mieste. Je to však dokonalý obraz snobskej spoločnosti v 20-30 rokov 20 storočia, kde sa ešte aj v služobníckych vrstvách robili rozdiely.
Asi prvýkrát v živote nesúhlasím s anotáciou knihy, kde sa píše, že pán Stevens sa so slečnou Kentonovou milovali, ale išlo o nešťastnú lásku. Naozaj silno premýšľam a viem aj čítať medzi riadkami, ale z jeho strany tam nebol ani jeden poriadny náznak, nedaj bože prejav iného citu ako profesionálneho a slečna Kentonová mala síce pár emočných a krásne ženských výstrelov, ale Stííívi jej ich zarazil ešte vo dverách. Nikdy sa nedočítame o vrúcnych emóciách alebo jasných prejavoch lásky. Zrejme to v tej dobe takto bývalo. Možno boli práve v týchto rokoch Briti najviac chladní a neemoční a tak im táto nálepka aj ostala. Písať, že je to o nenaplnenej láske, je trochu pritiahnuté za pačesy. Skôr by som to pomenovala náklonnosťou, ktorá mohla prepuknúť v lásku, ale mala veľmi prísne stanovené hranice končiace profesionalitou a to pani Kentonovú ničilo.
Som kritická ku knihe, ktorá mi nesadla a ku ktorej sa rozhodne nevrátim. Nemám ani odvahu na to, odporučiť ju ďalej, ale môžem potvrdiť, že daná téma sa tu opísala do najmenších detailov a ja iba s nemým úžasom vstrebávam, ako mohol niekto ctiť svoju prácu natoľko, že zapudil vlastný život. Doslova zo seba urobiť iba posluhovača a robota a vidieť v tom celý zmysel života.. vôbec si to neviem predstaviť. Pánu komorníkovi to ale nemám až tak za zlé, pretože jeho otec bol taký istý a jeho syn bol jeho obrazom - videl iba to, ako má pôsobiť na svojho pána a jeho hostí, ako mu ma posluhovať a dávať mu za pravdu a že jeho názor je maximálne nepodstatný, lebo iba jeho pán ma pravdu a on je tam od toho, aby mu vo všetkom vyhovel. Pritakával ku všetkej lordovej spokojnosti, lebo jeho dobro, pohodlie a starosti sú prvoradé. V tom tkvela aj jeho lojálnosť a vzbudenie pocitu, že sa na neho jeho lordstvo môže vo všetkom a kedykoľvek spoľahnúť. To ho robilo spokojným a asi aj šťastným? Stále ma z takéhoto presvedčenia bolí hlava. Rozoberanie politických názorov mi tiež nepomohlo, keďže ma táto téma vôbec nezaujíma, ale patrila do tohto obdobia (pred 2 sv. vojnou) a k častým témam.
Moje zhrnutie? Naozaj autor získal za literatúru Nobelovku? Tak to si musím prečítať ešte niečo z jeho novšej tvorby, lebo Súmrak dňa ma o tom nepresvedčil, aj keď jeho kvalita tam je, len je ťažšie ju nájsť a možno sa nám ukáže až pár dní po dočítaní knihy. Možno to nie je o téme príbeh, ale štýle akým autor píše - zarýva sa pod kožu a rozoberie všetko do najmenšieho detailu.
OOO a aby som nezabudla – Odeon-ky nádherne voňajú. Ako inak, keď milujem vôňu Ikar-ackého lepidla :)
Pre mňa dve najkrajšie myšlienky z celej knihy:
„Rozmýšľam, či by nebolo bývalo lepšie, keby bol Všemohúci stvoril nás všetkých - nuž - ako rastliny. Viete, aby sme boli pevne zasadení v pôde. Potom by nevznikali nezmysly s vojnami a hranicami.“
„Večer je najlepšou časťou dňa. Dennú prácu ste dokončili. Teraz si môžete odpočinúť a zabaviť sa. Tak to vidím ja. Opýtajte sa hocikoho, všetci vám to povedia. Večer je najlepšia časť dňa.“ (povedal neznámy pán Stevensovi) ..a doberanie je kľúčom k ľudskému teplu.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha je pisana ako retrospektivne rozpravanie komornika Stevensa o zivote v Darlington Hall, kde bol zamestnany. Stevens obetoval vacsinu svojho zivota svojmu zamestnavatelovi - vzdal sa svojho sukromneho zivota, svojich nazorov, emocii a to vsetko pre naplnenie vyssich (zamestnavatelovych) cielov. Nazyval to sice vznesene "dostojnost povolania", ale realne rezignoval na svoje potreby. Cloveka to nuti k zamysleniu nad svojou "dostojnostou" ... Kedy je ta hranica co je uz moc? A ked je to tak ako v Stevensovom pripade, stalo to v konecnom dosledku za to?
Súmrak dňa, alebo to čo zostalo zo starých čias, z dní dávno minulých...
Veľa toho, čo zostalo zo starého sveta, keď sa o rozhodujúcich otázkach svetovej politiky rozhodovalo v salónoch šľachtických sídiel, tu už nie je. Vymizla galantnosť mužov, v rodinách sa už zriedka pestuje kinderstube. Ani oddanosť u žien sa už nenosí. Zmenil sa jazyk, ktorým hovoríme, v ktorom píšeme. Spôsob nášho vyjadrovania sa spriamočiaril, zjednodušil.
Kto dnes hľadá dôstojnosť vo svojom povolaní?
Pán Stevens, komorník v Darlington Hall bol svojmu pánovi lojálny niekoľko desaťročí. Usiloval sa byť lojálnym "dôstojným" natoľko, až stratil ambície na vlastné názory i osobný život.
Stálo to za to?
Cestou po Anglicku pán Stevens rekapituluje svoj život prostredníctvom udalostí v Darlington Hall, veď toto šľachtické sídlo bolo jeho životom.
Stálo to za to?
Táto kniha je pre mňa klenot; ešte plná „starého času“ ale tak vzdialená tomu dnešnému, kde etika, zdvorilosť, hodnota človeka, charakter mali ešte svoju vôľu žiť naplno v prítomnosti. Odporúčam prečítať si. Film bol tiež vynikajúci.
Čo znamená dôstojnosť? Nad touto otázkou môžeme polemizovať spolu s anglickým komorníkom Stevensom, ktorý práci obetuje celý život. Ishiguro, ocenený Nobelovkou, svojím vznešeným jazykom rozhodne ulahodí každému britofilovi. Dovolím si tvrdiť, že táto varovná kniha plná nostalgie, odopierania a povinnosti pripomenie každému čitateľovi, čo mu za súmraku dňa, a teda života, môže zostať.
Michal Bošeľa
Overený nákup
30.11.2017
Prečo by nemal Súmrak dňa chýbať vo vašej knižnici?
Súmrak dňa jednoducho patrí do vašej domácej knižnice. Príbeh pána Stevensa, cez jeho spomienky podľa mňa chytí za srdce každého. Jeho spôsoby, akými konal sa nám v súčasnosti môžu javiť, ako zvláštne, no v tej dobe boli nevyhnutnosťou, zrejme takou, akou je dnes internet.. Samozrejme netreba čakať akčný dej, či dramatickú zápletku, napriek tomu som presvedčený, že si pri tejto knihe nie len oddýchnete, ale svojim spôsobom vás aj prinúti sa zamyslieť, že je dobré spomaliť v živote a na chvíľu zastaviť. Dialógy medzi pánom Stevensom a slečnou Kentovou doviedol autor k dokonalosti a niet pochýb o tom, že Nobelová cena mu patrí právom.
AnnaU.
Neoverený nákup
11.1.2017
Skvelá kniha
Prečítaná pomerne rýchlo, no po prečítaní vo mne zostali myšlienky a obrazy s prekvapivou intenzitou. Stále vidím pána Stevensa stáť na kopci a rozjímať nad krásou anglickej krajiny, sympatizujem so slečnou Kentonovou, počúvam ich dialógy, aj ten, v ktorom mu oznamuje že mu umiera otec... že ju požiadali o ruku... a najradšej by som Stevensom zatriasla... Čítala som a zamýšľala som sa nad mojím vzťahom k práci, o tom, kde je tá čiara, ktorá oddeľuje zdravé pracovné nasadenie od niečoho patologického... a či je možné chcieť, aby staré dobré časy zostali a žiť si vo svojej alibistickej bubline... Čítala som a mala som chuť smiať sa, ale aj plakať nad postavami, nad ich konaním, nad premárnenými šancami... A po dočítaní som vytiahla mapu Anglicka...
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Je príjemné byť sám s nocou a hviezdami. Niečo sa vždy stane. Pravdepodobne nič prevratné, možno ani nič, čo by si spomenul pri šálke kávy, no predsa čosi, čo Ťa bude sprevádzať do konca života.