Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Čitateľka od roku 1993, lovkyňa antikvariátnych pokladov a milovníčka ilustrácií
bookstagram @mrs.columbo.loves.reading
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Holly Jackson, ktorej meno je v podstate synonymom napínavého čítania, Vám vo svojej najnovšej knihe vyrozpráva príbeh o jednej žene, ktorá je šestnásť rokov nezvestná. Keď sa napokon nečakane vráti a tvrdí, že ju celý ten čas držal v zajatí nejaký nrznámy muž, jej dnes už takmer dospelá dcéra Bel si všíma drobné nezrovnalosti v matkinom rozprávaní. Naozaj Rachel pred rokmi niekto uniesol? Alebo klame? Ak áno, prečo?
.
.
Kniha Vás okamžite vtiahne a pohltí. Je to presne ten typ príbehu, ktorý sa len ťažko odkladá a každé vyrušenie si vyslúži temný pohľad čítajúceho smerom k dôvodu vyrušenia. Keď raz začnete, chcete sa čo najskôr dozvedieť, čo stojí za Racheliným zmiznutím.
Je to pomerne divoká jazda, ktorou nás sprevádza postava Bel. Do istej miery nie úplne sympatická postava, čo je však, podľa mojej mienky práve dobre. Nie každá hrdinka musí byť dokonale príjemná, vo všetkých ohľadoch kladná a bezchybná.
.
Príbeh samotný uspokojí čitateľa, ktorý hľadá thriller s dobrou zápletkou a nevadí mu trochu extravagancie. Niežeby bol dejovo pritiahnutý za vlasy, ale na môj vkus je motív a konanie hlavného antagonistu trochu málo podchytené a rozvinuté na to, aby pôsobil príbeh vierohodne.
.
Pre mňa osobne je dôležité, aby to pri akomkoľvek type fikcie fungovalo a pôsobilo realisticky. Či už je to fantasy, sci-fi, psychologický román alebo detektívka - musí to mať svoje zákonitosti a logiku. Ak je nejaká zápletka alebo konanie postáv v deji nepodložené silným základom, dojmy z knihy sú vďaka tomu trochu vratké. Pri tejto knize sa síce len trochu kývu dvere v pántoch, ale predsa len sa kývu. Čiže za mňa to nie je na plný počet, ale čítanie som si užila a odporúčam, ak máte radi dynamické thrillery alebo true crime seriály.
"Všichni moji skvělí čtenáři, děkuji vám za to, že jste se ještě jednou vrátili do Panemu a věnovali jste čas těmto postavám a jejich zápasům, ačkoliv jste předem znali výsledek."
Tak píše autorka Suzanne Collins v poďakovaní k Úsvitu sklizně, najnovšiemu románu zo sveta Hunger Games.
Áno, pre niekoho môže byť nepríťažlivé púšťať sa do príbehu, keď vie vopred, ako sa skončí.
Ale pre nás, ktorí milujeme Hunger Games, to je skôr dar ("Je to dar!" #guessthequote). Možnosť vrátiť sa do Panemu, dystopického sveta budúcnosti, je síce vždy dvojsečná zbraň, pretože príbehy, čo sa v ňom odohrávajú, sú plné utrpenia a bolesti, ale napriek tomu po nich neváhame siahnuť a myslím, že nehovorím len sama za seba, keď poviem, že by sme ich prijali pokojne aj viac.
Haymitch Abernathy. Večne opitý víťaz 50. ročníka Hier o život, zvyčajne všetkým ma smiech, je od začiatku postavou, ktorú si chtiac-či nechtiac obľúbite, pretože hoci je príjemný asi ako trieska pod nechtom a neberie si servítky pred ústa, je jasné, že nie je žiadny hlupák.
Jeho príbeh síce poznáme, no zachytáva ho len Katnissin opis v jednej kapitole v Skúške ohňom.
Vďaka tejto knihe konečne poznáme podrobnosti a Úsvit sklizne dopĺňa aj niektoré z medzierok zo šesťdesiatich troch rokov časového rozpätia medzi Baladou a Hunger Games.
Je to smutná kniha, ale som z nej šťastná ("...takže budeš trpieť, ale budeš veľmi šťastný..." #guessthequote no.2).
Nostalgia bude asi slovo, ktoré pri recenziách k tejto knihe zaznie asi najčastejšie.
Všetci tí fanúšikovia Hier o život si pri čítaní iste spomenú na to, ako prvotne prepadli Katnissinmu príbehu, a ako radi by sa vrátili k tomu okamihu, keď ho čítali prvýkrát.
A asi aj preto mňa osobne najviac dojal epilóg, v ktorom autorka prepojí Haymitchovo rozprávanie s pôvodnou trilógiou. Slzička, dve, tri...
Určite knihu dostatočne neoceníte, ak ste predtým nečítali trilógiu ani Baladu, a ak to tak je, tak, prosím, šup šup napraviť. A pre tých ostatných z vás: Hry o život nemajú víťazov, iba preživších, a Haymitch je toho dôkazom. Čítať sa to však oplatí aj tak.
Do Zázračného sumca som sa púšťala s predstavou, že pôjde o milý fantasy príbeh niekde na pomedzí middle grade a YA. Skôr som sa prikláňala k middle grade, keďže knižka vyšla vo vydavateľstve Grada pod značkou bambook, ktorá je zameraná práve na detskú literatúru.
Kniha ma však poriadne prekvapila, pretože nie je ani milá, ani detská. Skôr sa hodí pre zrelších čitateľov, minimálne young adult a možno aj starších, či už spracovaním alebo zvolenými témami.
Ústredným motívom románu je smútok a vyrovnávanie sa so stratou. Tento motív sa preplieta stránkami sci-fi príbehu o postapokalyptickom Japonsku, v ktorom po ničivom zemetrasení vznikli zóny s odlišným plynutím času. Niekde plynie pomaly, niekde rýchlejšie.
Dej sledujeme očami sedemnásťročnej Sory. Smúti za mamou, ktorá pri zemetrasení zmizla a keďže jej telo sa nikdy nenašlo, Sora stále dúfa, že ju možno nájde v nejakej z odlišných časových zón.
Príbeh má pomalší spád, veľmi svojskú atmosféru a neposúva ho dopredu akčný dej, ale i tak má čo ponúknuť. Primárne širokú škálu emócií, autorkou šikovne rozvrstvenú na celý rozsah knihy, s ktorými sa vie čitateľ dokonale stotožniť. Plusom je však aj samotný dej, neprvoplánový, sofistikovaný, a svojské čaro mu prepožičiava zvolené prostredie moderného Japonska skombinované s folklórnymi tradíciami a životaschopnosťou mýtov a legiend.
Atmosférou mi Zázračný sumec trochu pripomenul jednak román Probudím se na Šibuji (a nie je to kvôli spoločnému menovateľovi - Japonsku, ale skôr kvôli postave hlavnej hrdinky), ale spomenula som si pri čítaní aj na Zajtra. A zajtra, a zas ďalšie zajtra. Dejovo nemajú nič spoločné, ale niečím v spôsobe rozprávania alebo náladou sú si podobné. Ak sa Vám tieto knihy páčili, skúste aj túto. Mohla by Vás očariť rovnako ako mňa.
Vtipné, veselé, šteklivé, ale aj srdečné, dojímavé, plné zážitkov na hrane uveriteľného. Také je rozprávanie autorky Danky Štoflovej o živote s manželom z kmeňa Čerokí v nádhernej prírode Great Smokey Mountains v Severnej Karolíne.
Indiánský erotikon nadväzuje na príbehy s predošlej zbierky (Jak sem rodila indiánského syna z kmene Čerokí), opisuje rodinný život v indiánskej rezervácii, ale okrem toho sa vracia aj k životu v New Yorku, kde sa s Tammym zoznámili.
Autorkine poviedky sú takou oslavou života, že aj keď vám vaše racionálne ja hovorí, že sú len krásnymi výplodmi jej bujnej fantázie, aj tak si túžobne želáte, aby boli pravdivé, a aby aj do vašich životov vstúpil aspoň kúsok z indiánskeho pokoja, mysticizmu a súznenia s prírodou.
Zbierka sa príjemne číta a je ako stvorená na krátke čítacie okienka. Na každú z poviedok Vám totiž stačí v podstate len pár minút , takže keď sa potom musíte od knižky odtrhnúť, nestratíte tak niť. Je vhodná aj na chvíle, keď si chcete prečítať niečo hrejivé a zábavné alebo doplniť životnú energiu.
Horror zasadený to 90.tych rokov, pútavý, dynamický.
Podľa mňa je to úplne klasický horror, sleduje vychodené chodníčky, zbytočne neexperimentuje a prináša so sebou nostalgický retro nádych.
Nie je to obzvlášť atmosferické a so psychológiou postáv sa autor až tak nemaznal ale čítalo sa to dobre a nebolo to také desivé, aby som nemohla spávať, takže je to kniha vhodná a pre tých, čo sa boja menej radi.
Za mňa fajn voľba pre milovníkov žánru, ktorí si potrpia na starú dobrú klasiku o exorcizme či domoch, kde nie je všetko s kostolným poriadkom.
K čítaniu tejto knižky ma prilákalo meno autora, s ktorým mám doteraz len tie najlepšie skúsenosti, ale aj kvelé hodnoteniaa prísľub gotického príbehu.
Po dočítaní však súdim, že je to kniha kategórie "asi som čítala niečo iné ako všetci ostatní", lebo mne sa tento román zdal priveľmi prekombinovaný.
Napísaný je skvelo. Pútavo, má spád, ťažko sa od eho odrtháva. Prostredie má atmosféru (sídlo postavené na okraji postupne sa rozpadávajúceho útesu) a čitateľa razom vtiahne.
Dej tiež začína sľubne - ošetrovateľka príde do sídla s ponurým názvom Hope's End opatrovať ochrnutú pacientku. Tou nie je nik iný ako nechvalne známa Lenora Hope, v mladosti obvinená z vraždy celej svojej rodiny, dnes však už len nevládna stará žena pripútaná na lôžko.
Spáchala, z čoho ju svet roky obviňuje? Alebo je sama obeťou?
.
Sprvu dobré. Viac ako dobré. Výborné, skutočne záživné a podmanivé čítanie.
Síce som pomerne skoro odhalila niečo z tajomstiev, ktoré autor v príbehu postupne odokrýva, to by však nevadilo. On sám sa však možno práve skorého odhalenia zo strany čitateľov obával, a tak dej prešpikoval ďalším prehnaným množstvom zvratov. Kombinoval, až prekombinoval. Najmä záver... Ale keďže šokujúce zvraty majú ľudia zvyčajne radi, som schopná mu to odpustiť.
V čom ma však vyslovene sklamal, je, podľa mňa, slabá psychológia postáv. Hlavná hrdinka Kit je strašne nerozumná. Myslí to dobre, ale koná dosť bez rozmyslu a dostáva sa tak do úplne scestných situácií. Síce ma tým nevýslovne rozčuľovala, ale to by som ešte pochopila, môže to byť skrátka jej povahová črta.
Avšak motivácia a psychológia ostatných postáv, najmä tých kvázi záporných ma vôbec nepresvedčila. Ich rozhodnutia sú len pre efekt a nepôsobia vierohodne.
Od autora som skrátka čakala niečo premyslenejšie.
Nepochybujem, že kniha si čitateľov získa ľahko. Číta sa totiž naozaj dobre, nenudí a ponúka dynamický príbeh plný zvratov. Ocenia ju najmä tí, čo si chcú prečítať niečo trochu napínavé, no nie vyslovene krvák ani desivý trhiller.
Pre mňa však ostane knihou s nenaplneným potenciálom.
Vynikajúca fantasy kniha. Pútavá, dobrodružná a zábavná, skvelo kombinuje prvky ázijskej mytológie s tradíciou klasických fantasy románov, aké poznáme z európsko-americkej tvorby.
Číta sa veľmi príjemne, čo je iste z veľkej časti aj zásluhou prekladu, a ponúka príbeh postavený na klasickom scenári záchrannej misie, spracovaný je však veľmi neotrelo:
Zástupcov troch rás - človek, rekon a tokkebi - si najme istý chrám, aby priviedli z nebezpečenstvami prešpikovanej džungle, ktorú obyvajú Nágovia (plazovité bytosti organizované v matriarchálnej spoločnosti) istého mladého Nágu so špeciálnym poslaním.
Ich putovanie postupne odhaľuje zaujímavý svet, v ktorom po nebi plávajú nebeské veľryby s pozostatkami starých civilizácií na svojich obrovských telách a Nágovia si z hrude vyrezávajú srdcia, aby sa stali nesmrteľnými, a zoznámi nás s postavami, ktoré si razom obľúbime. Či už je to dobromyseľný Pihjong, mocný Tynahan alebo Keigon Draka, záhadný človek-samotár. Šípim, že v jeho minulosti sa skrýva nejaký veľký príbeh, ale ten si autor necháva na ďalšie diely.
Ak hľadáte svieži a zaujímavý fantasy svet a v ňom dobre napísaný príbeh, tak prvý diel Veže srdcí s podtitulom Vták, ktorý pije slzy, určite skúste.
Verím, že nebudete ľutovať.
Nezabudni na mňa je ďalším románom potvrdzujúcim autorkin mrazivý rozprávačský talent. Zamotaný príbeh, ktorý sa postupne odhaľuje, čitateľa necháva takmer do konca v neistote, ktorá z postáv má na svedomí životy ostatných. Je to vôbec jednotlivec? Bolo by všetko inak nebyť zlých rozhodnutí vedúcich k tragédiám?
Tento diel ma v niektorých aspektoch bavil dokonca ešte viac než jeho predchodca, možno preto, že v centre diania nestojí nik z vyšetrujúcich, ale forenzná patologička Idunn. Vyšetrovanie sledujeme z jej uhla, a hoci je sama o sebe zvláštna postava, samotárka pôsobiaca chladne, až odťažito, kým ju popri tomto prípade nasledujeme, prenikneme k nej bližšie a spoznáme jej minulosť. Pochopíme tak, čo ju formovalo, a zisťujeme, aká ľudská je v skutočnosti.
Samotný prípad, ktorý Idunn, Týr a Karó tentoraz vyšetrujú, sa tiež vracia do minulosti, je šikovne vystavaný a nenudí. Odohráva sa na islandských Westmannovych ostrovoch, kam príde partia kamarátov z vysokej na pohreb bývalej spolužiačky. Či sa však niekomu podarí z ostrovov aj odísť... to sa dozviete, ak si knihu prečítate.
Ak sa v názve knihy objaví kníhkupectvo alebo knižnica, som ako nočný motýľ, ktorého to ťahá za svetlom, takže middle-grade novinky Stratená knižnica mi nemohla uniknúť.
Knižka sa odohráva v jednom malom meste, v ktorom pred rokmi miestna knižnica ľahla popolom. Po rokoch sa na ulici objaví knihobúdka s jedinými knihami, ktoré sa z knižnice v ten osudný deň podarilo zachrániť, a Evan, piatak z miestnej školy, v jednej z kníh nájde stopu, ktorá ho nasmeruje k pátraniu po príčine starého požiaru.
Knižka plynie hladko, je trochu fantastická, ale v mnohom aj realistická, takže sa s ňou môže nejedno dieťa stotožniť (strach z novej školy, prehnane starostliví rodičia...). Ponúka motív budovania lásky ku knihám, ale aj k úcte aj k tým najmenším zvieratám.
Milujem, keď knihy určené deťom, majú dosah aj na dospelého čitateľa, a keďže som od Rebeccy Stead v minulosti čítala knihu pre mládež, ktorá vo mne dodnes rezonuje (Až včera dorazíš, vyšlo v Argu v roku 2011, naozaj skvelá knižka), čakala som niečo podobné aj od tejto.
Úplne rovnako ma síce Stratená knižnica nezasiahla (asi preto, že táto je tématicky menej náročná), ale aj tak ju považujem za dobré čítanie pre deti. Určite ich zaujme záhada okolo knižnice, hlas kocúra Mortimera a iste aj podivní obyvatelia martinvillského Historického domu.
Pekný tip na darček, ak hľadáte niečo pre dieťa cca 10+.
Moje prvé stretnutie s autorkou Petrou Klabouchovou nemohlo dopadnúť lepšie. Ignis fatuus je nádherne zimomriavkovitý román, ktorý servíruje hororový príbeh presne tak, ako to mám rada - v tiesnivej atmosfére, bez zbytočných krvákov, odohrávajúci sa skôr v psychologickej rovine. Majstrovsky kombinuje historické fakty, babské povedačky, ale aj mýty a folklórnu tradíciu tajomnej Šumavy. Príbeh je veľmi šikovne vystavaný, nie sú v ňo žiadne hluché miesta a napätie autorka dávkuje s precíznosťou chirurga.
Veľmi vydarený román, určite po ňom siahnite, ak hľadáte čítanie tématicky podobné Karikovej Trhline, alebo skrátka len dobrý horror.
