Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
#fromtimetotime #booknerd
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Reštaurácia The Hills je miesto dýchajúce neskutočnou históriou. Kam ľudia obyčajne, tak ako do ďalšej inej reštaurácie, chodia na obed či večeru alebo raňajky, niektorí len na kávu. A predsa je tak neobyčajná, s trochou bizarna a nekonvečna. Vždy plná ľudí, čo stále niečo robia. Prvým dojmom jednoduchá, no v hĺbke taká rozmanitá. Človečina je výnimočná i keď sa zdá prostá. A práve veľdielo Matiasa Faldbakkena je bezpochybným dôkazom, že zdanie niekedy skutočne klame. Človek človeka pozoruje, vždy nás niekto vníma a jeden vidí viac. Obyčajný okoloidúci, kupec, obchodník, starec či dieťa, i ten čašník v reštaurácii spozoruje, čo človek nechce ukázať. Táto kniha, plná premýšľania, sarkazmu a vnímania, je presne tým, čo sama tvrdí, že jednoduchosť nemusí byť tak jednoduchá.
Táto kniha od islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona je vzácnosť. Málo slov, čo nesú množstvá myšlienok, slová, ktoré nás vedú niekam do nekonečna. Toto veľdielo je rozprávaním o živote, príbehoch obyčajných ľudí, ktoré sú nám tak podobné. A potom o neobyčajnosti v obyčajnom. Človek je zvláštny tvor. Kazdý jeden je iný, a predsa sme v mnohom rovnakí. Život plynie, čas uteká, inokedy sa zas vlečie a my ho necháme často bezvýznamne prežitý. A veď nakoniec raz všetko skončí, ten život, tento príbeh. Ale naozaj sa oň chce ľudská bytosť nechať ukrátiť? Veď v sebe možno len ukrýva niečo väčšie, čo si sami nedokážeme predstaviť. Nie sú smutné a obohacujúce príbehy omnoho nádhernejšie ako šťastie z jednoduchosti? Zložité je výnimočné, ťažké okamihy nás tvoria a možno práve preto je ľudský život taký nepochopený.
Rozprávanie života Malých žien človeka hreje. Životy, kde šťastné dni striedajú tie smutné. Príbeh štyroch dcér - Jo, Amy, Meg a Beth - žien silných, nebojácnych, krásnych a plných dobra, čo sa dotýka srdca. Ich osudy sú odlišné od očakávaní druhých, ale nie sú dokonalé práve tie túžby, čo sa človeku samému plnia? Život je plný dobrých dní, keď láska sprevádza milovaného, keď sa šťastné srdce stane veľkým. Tak budú všetky Malé ženy raz Veľké a ani tam príbeh neskončí.
Atlas literárnych miest je obrovským zážitkom. Kniha, čo poteší nejedného knihomoľa, ktorá čitateľa privádza na miesta tak známe a predsa niečim neznáme. Také, ktoré sa čítaním stávajú ešte živšie. Táto grafická radosť je plná nezvyčajnosti literárnych svetov a možných všemožnosti, čo kradnú srdcia. Možno tu navštíviť Ríšu divov, Rokfortskú strednú školu, Londýn Sherlocka Holmesa, prejsť dverami Narnie či prežiť na asteroide B612 a mnohé iné. Tak čo, vy poznáte všetky tie miesta ?
Kniha Zaviazaní sa ma dotkla hlboko, tak ma zarmútila, prinútila isté veci nevidieť tak jasno. Rozprávanie o nevere, ktorú mnohí nenávistne súdime, prehliadame jej pôvod a zabúdame vnímať do hĺbky. Príbeh manželstva. O láske, takej, čo sa sľubuje a nie je večná, čo trhá srdcia, čo necháva za sebou bláznenie, sklamanie, ťaživé trápenie. A mení životy milovaného, milovanej, opustenej, detí, človečiny. Príbeh Domenica Starnoneho je smutný, ale veľmi dôležitý. Obohacuje, viac dáva ako berie a aj po slzách, čo možno zalejú oči, si čitateľ toto dielo zaľúbi.
Reštaurácia The Hills je miesto dýchajúce neskutočnou históriou. Kam ľudia obyčajne, tak ako do ďalšej inej reštaurácie, chodia na obed či večeru alebo raňajky, niektorí len na kávu. A predsa je tak neobyčajná, s trochou bizarna a nekonvečna. Vždy plná ľudí, čo stále niečo robia. Prvým dojmom jednoduchá, no v hĺbke taká rozmanitá. Človečina je výnimočná i keď sa zdá prostá. A práve veľdielo Matiasa Faldbakkena je bezpochybným dôkazom, že zdanie niekedy skutočne klame. Človek človeka pozoruje, vždy nás niekto vníma a jeden vidí viac. Obyčajný okoloidúci, kupec, obchodník, starec či dieťa, i ten čašník v reštaurácii spozoruje, čo človek nechce ukázať. Táto kniha, plná premýšľania, sarkazmu a vnímania, je presne tým, čo sama tvrdí, že jednoduchosť nemusí byť tak jednoduchá.
Tak toto bol neskutočný zážitok! Ach, ako ja zbožňujem diela, čo sa človeka dotknú tak hlboko, až zatúži čítať to opäť po prvýkrát. A Húrinove deti sú presne takouto vzácnosťou. Dielom, pri ktorom búši srdce, slzy sa valia z oči, čo hladí dušu, zohreje, zamrazí, ktoré prináša také neskutočné množstvo pocitov. Tento príbeh je odvážny a práve Túrin, syn Hurína, ho robí odvážnym. Pravda je, že čo za to najviac stojí jednoduché nie je. A cesta Húrinovych detí je zložitá, ale aj to ju robí tak výnimočnou. Ako je plná láskavosti a lásky v akejkoľvek forme. Takej, ktorá človeka vedie cestou obetovania sa, ktoré niekedy bolí, a predsa so sebou nesie toľko radosti. Možno len Túrin nezachránil seba samého, no niečo oveľa väčšie.
Niekedy dokáže byť tvrdohlavosť taká silná, že prináša utrpenie iným, často milovaným. Je smutné, keď sú naše presvedčenia, že konáme správne, tak nesprávne. A toto nie je súčasťou zlého, to len človek nevníma ako má. Ale posadnutosť a láska k sebe nepatria, alebo sa mýlim? Láska má byť slobodná a sloboda je nutnosť. Kniha Tary Westoverovej je silným rozprávaním jej samotnej o tom, aká bola jej cesta za šťastím plná bolesti. Ako sa oslobodila. Tak je, že naše túžby musia byť skutočné, hoci je potrebné niečo obetovať. Ona tiež musela, aby vzlietla. A je vzdelaná, tak ju na chvíľu nechajme rozprávať.
Bolesť, utrpenie a hlúposť patrí do života každého človeka rovnako ako dobro, láska a múdrosť. Chyby nás robia ľudskými. Naša minulosť nás poučuje. Mladosť na chvíľu potrebujeme. Burgess nás núti nad týmto všetkým uvažovať nezvyčajne. A veď zamyslenie je skvelá ľudská činnosť. Mechanický pomaranč je vskutku báječný.
