Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2022
2021
2019
2020
2015
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Moja prvá Šloserovka, ale rozhodne nie posledná! Jediné, čo ľutujem, že som sa k autorovi nedostala skôr a nevychutnala jeho knihy raz za radom. Takto mám pocit, že mi ušlo pár informácií ohľadom policajného zboru a vyšetrovateľov.. Ale nevadí! Napraví sa to..
Toto bola jazda vám poviem! Lepšie vymyslený Krimi príbeh som azda ešte nečítala. Zo začiatku sa mi do knižky začítavalo ťažko, nehovorím, že nie. Ale prvé dve strany a išlo to ako po masle. Autor ma svojím štýlom písania kúpil hneď a už nebolo pomoci. Bola som v tom až po uši. Ani neviem kedy som naposledy mala, že deficit čítania. Nevedela som sa dočkať, kedy sa ku knihe dostanem a dozviem sa viac ohľadom fantóma v malom mestečku alebo ohľadom vraždy neznámeho muža. Počas čítania som mala na autora milión otázok, všetky však boli zodpovedané postupne.
Je vidieť, že autor rozumie tomu, čo píše. Na začiatku každej kapitoly sa nachádzali vysvetlivky, ako to vlastne v "policajnej brandži" chodí. A takéto vysvetlivky sme mohli nepriamo nájsť aj pri dialogóch niektorých postáv. Tie vysvetlivky chválim, veľmi sa mi páčili, veľa som sa naučila, niektoré som si aj viackrát prečítala.
Okrem vraždy, znásilnenia, prepadov, krádeží tu autor rozoberá aj problémy bežného smrteľného človeka, ako je nešťastné manželstvo, alkoholizmus alebo nenávisť medzi kolegami, ako aj korupciu...Z niektorých častí mi bolo až na vracanie, čo sa to na Slovensku deje
..Pri čítaní som sa nevedela rozhodnúť, či je dej realitou, alebo autorovým výmyslom, ale spomínam si na jeden podobný prípad spred niekoľkých rokov.
Celkom ma zaujímalo ako sa to nakoniec skončí, aj keď som niečo tušila, keďže autor do deja vniesol toľko zápletiek a iných prípadov a nakoniec všeto so všetkým súviselo a pekne do seba zapadlo. Vážne veľmi dobre vymyslený, prepracovaný príbeh a autorové knihy by som vedela čítať do konca svojho života a nič iné.
Ďakujem za spoluprácu
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Voľné pokračovanie knihy Úsmev ženy v sebe nesie viac lásky, humoru, trápnych situácií, dobrého jedla ale aj žiarlivosti.
Čas Čerešní opisuje lásku kuchárky Auriélie a spisovateľa Andrého. Aj keď je to voľné pokračovanie, Čas čerešní si môžete prečítať aj bez toho, žeby ste predchádzajúcu knihu prečítali, pretože autor nás na začiatku dopodrobna informuje o dianí a prezrádza nám prvé stretnutie Aurélie a Andrého.
Opäť sa s postavami stretávame v Paríži, tentokrát ale nahľadneme aj do iných miest Francúzska ako je napríklad dedinka Vétheuil alebo prekrásna Monetová záhrada v Giverne.
Autor sa v knihe sústreďuje na nedorozumenia, mrzutosti a hlavne žiarlivosti každodenného života.
Naším hrdinom sa rozbieha nie len ich láska, ale aj kariéra. Aurélie sa stáva majiteľkou Michellinskej reštaurácie, hoc len na jednu jedinú noc a z Andrého sa stáva slávny bestseller.
Žiarlivosť v tejto knihe zohráva hlavnú úlohu. André je kapitola sama o sebe. V prvej polovičke knihy sa snaží požiadať Auréliu o ruku, ale akosi sa mu nedarí. Neustále mu do toho niečo príde a vyššie sily sa postarajú o tom, aby prsteň zostal ležať vo vrecku jeho saka. Inak to nie je ani počas Valentína, keď na scénu nič netušiac nastupuje nová postava kuchára z Vétheuil. A práve tu začína nekončiaca sa žiarlivosť, čo som nedokázala pochopiť. Z ničoho nič ako keby sa obidvaja naši hrdinovia otočili o 180 stupňov a prestali si dôverovať. Auréliiná žiarlivosť, by sa ešte ako tak dala zniesť, ale Andrého bola pre mňa už miestami prehnaná. Chýbala medzi nimi vzájomná komunikácia. André vôbec nemal pochopenie pre Auréliu, zaujímali ho iba vlastné potreby, nebral ohľad na Auréliu, iba neopodstatnene žiarlil. Keby medzi sebou viac komunikali, všetko by sa mohlo vysvetliť. Miestami som dúfala, že tí dvaja nakoniec ani neskončia spolu, čo sa mi ešte nikdy nestalo, nevidela som medzi nimi tú lásku, ktorá bola opísaná v Úsmeve ženy.
Veľakrát som si musela pripomínať, že majú 30 a 40 rokov, ich správanie totižto mi pripadalo ako keby mali 20. Hlavne André sa na svoj vek nesprával tak, ako sa 40 ročný chlap správať má.
Kvety pre Algernona je kniha, ktorú som chcela prečítať už veľmi dávno, vzhľadom na množstvo pozitívnych recenzií. Prekvapilo ma, ako je dielo staré. Myslela som si, že bolo vydané niekedy teraz, lenže to bola iba reedícia. Samotné dielo vzniklo v roku 1959. Už vtedy dokázal D. KEYES vytvoriť niečo tak úžasné. Silný príbeh, ktorý opisuje život debila Charlieho s nízkym IQ, ktorý napriek jeho postihnutiu sa chce naučiť písať a čítať. Charlie súhlasí s experimentom a z Charlieho sa stane génius. Už nemusí viac zametať podlahu v pekárni. Už sa na ňom nebudú ľudia viac baviť, nebudú sa mu vysmievať....lenže všetko zlé je na niečo dobré a každá minca má dve strany...
Bolo to ťažké čítanie. Fakt to nie je kniha na jeden hlt, ani na 2-3 dni. Knižka možno hneď od začiatku nesadne každému, možno aj kvôli tomu, že Charlieho IQ sa odráža aj v texte, v jeho denníku, na gramatike priamo v knihe. Mne osobne to nevadilo. Jeho gramatika, štýl písania a spôsob vyjadrovania sa o ňom veľa prezrádzalo a videli sme postupnú zmenu na ňom samotnom.
Charlie postupne zisťuje čo sú emócie, zisťuje, že svet a život nie je gombička a že ľudia, o ktorých si myslel, že sú jeho priateľmi vlastne nikdy neboli. Autor pekne vystihol krutosť (nielen) dnešného sveta.
Musím tu vystihnúť citát : " Neviem, čo je horšie - nevedieť, kto si, a byť šťastný, alebo sa stať tým, kým si vždy chcel byť, a cítiť sa osamelo." Pretože Charliemu sa presne toto stalo. Zostal sám, pretože ako génius s IQ 180 zostal nikým nepochopený, pretože bežný ľudia sa boja inteligentných, pretože niektorý ľudia neznesú, ak je niekto múdrejši ako on.
Páčilo sa mi, ako Charlie génius postupne začal spomínať na obdobie detstva, kedy bol nepochopený nielen okolím a spolužiakmi, ale ani vlastnou matkou. A ako Charlie génius prichádza postupne na to, že je ľudská bytosť, ktorá má city, že existuje, žije a nie je iba niečí výtvor, laboratórny pokus. Bolo mi ho ľúto ako dieťaťa, ako sa ku nemu zachovala matka (túto ženu by som MATKOU určite nenazvala!). Trhalo mi srdce, keď spomínal na tieto obdobia. Mala som chuť zatriasť s jeho matkou, nech sa preberie a spamätá sa.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Do knižky som sa púšťala bez toho,žeby som si prečítala anotáciu. Videla som pozitívne recenzie na IG, tak som si povedala, že si ju prečítam bez akékohoľvek očakávania. Je to autorkina prvotina a tak trošku je to aj vidieť.
Nemyslím to ale v zlom.
Pre mňa to bol veľmi jednoduchý štýl písania, ktorý sa ale čítal dobre. Dej ma pohltil hneď od začiatku. Stretávame sa s osudom Anny, ktorá sa stane obeťou znásilnenia. Mne, ako zdravotníkovi tu chýbalo viac toho post traumatického syndrómu. Viac opisov vnútorného prežívania z pohľadu Anny. Celá kniha mi prišla, ako keby som sedela v rýchliku. Jednotlivé časové línie neboli od seba ani len oddelené. Všetko sa udialo strašne rýchlo a pri niektorých situáciach by to chcelo viac opisu. Hlavne po tej traume, čo Anna prežila. Pre mňa sa s Adamom dala až príliš rýchlo do kopy, v reálnom živote by sa žena určite nedokázala tak rýchlo preniesť cez to všetko... Taktiež tu bolo veľa hluchých miest, kde by som doplnila nejaké dialógy, alebo opisy, ktoré by oživili celú knižku.
Napriek tomu všetkému sa mi námet aj celkovo kniha páčila. Hlavné postavy som si obľúbila. Aj keď nesúhlasila som s Adamom a jeho konaním, tak to malo byť a svoj trest si vytrpel. Čo sa mi veľmi páčilo, boli kapitoly z obidvoch pohľadov, takže sme mohli vidieť, čo prežívajú obidve postavy súčasne.
Na konci autorka nezabudla vniesť do deja ešte kus akcie, čo sa mi veľmi páčilo. Musím povedať, že mi stuhla krv v žilách a nedočkavo som hltala posledné strany, aby sa to neskončilo tak, ako to vyzeralo.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Druhá knižka autorky sa podľa mňa vydarila oveľa lepšie ako jej debut. Pri prvom pohľade na obálku som si myslela, že to bude nejaka romantika, ale už na začiatku som zistila, ako veľmi sa mýlim. Autorka v knihe rozoberá ťažkú tému, a to rakovinu prsníka. Musím ju pochváliť za získané vedomosti, čo sa týka terapie. Trošku mi to chýbalo vnútorné prežívanie celého ochorenia. Skoro žiadne Oliviíne monológi, pocity neboli opísané. Za to bola veľmi silná, za čo ju obdivujem. Nestačí, že musí bojovať s nevyliečiteľným ochorením, ale aj vlastný otec ju odmietne a zostane na všetko sama.
V tejto knihe sa tiež striedajú kapitoly, čo je veľké plus, pretože jednotlivé situácie vidime z obidvoch, odlišných pohľadov. Daniel bol zlatíčko. Milovala som ho od prvej chvíle a veľmi som dúfala, že si k sebe nájdu cestu. Pričom jeho manželka? Och strašne nesympatická, zlomyslená osoba. Veľmi som sa na ňu hnevala hlavne kvôli jej prístupu k vlastnej, chorej dcére. Niečo otrasné.
Kniha v sebe ukrýva oveľa viac tém ako len chorobu. Interupcia, sebapoškodzovanie, šikana, alkoholizmus, samota. Týmito problémami si jednotlivé postavy prešli. V knižke je veĺa emócií a nie raz som mala slzy na krajíčku.
Príbeh poukazuje na to, aká zákerná je rakovina, a hlavne, že nie každý s ňou dokáže žiť a bojovať. A je o to zákernejšia a klamlivejšia keď nad ňou vyhraješ.
Páčil sa mi koniec. Čakala som iný koniec, ale som rada, že to autorka nakoniec dokončila takto. Bol realistický, taký, aký väčšinou život býva.
Miškiná štvrtá kniha sa nesie v silnom emocionálnom duchu. Je to príbeh plný života, lásky, straty, ale aj odpustenia.
Hneď od prvej strany sa dozvedáme hlavnú pointu príbehu, a to smrť dieťatka. Žiadna žena by nemala prežívať to čo zažívala Evička. Ale život je krutý. S každým. Žiaľ. Do Evičkinej situácie som sa vedela vžiť až príliš, Miška má talent podať celý príbeh štýlom, že budete mať pocit, že tú tragédiu prežívate vy osobne. Vidíte do duše každej jednej postavy. Budete s nimi bojovať až do poslednej strany knižky. Budete plakať, smiať sa, trpieť. Nie je to hocijaký romantický príbeh. Nečakajte žiadnu zápletku. Je to život. O tom, aký naozaj je. Bez prikrášlenia.
Trošku mi trvalo, kým som prišla na správne slová a napísala recenziu, pretože po dočítaní knižky som stratila ale že úplne slová. Myslela som si, ze knižku Krásny život tučniakov tak skoro nič neprekoná, no mýlila som sa...
Gabriela som milovala. Chápala som jeho situáciu, jeho vnútorny boj. Aj keď nesúhlasím s jeho postupom a správaním. Komunikácia by všetko zachránila. Ale nečudovala som sa mu. V takej ťažkej situácií sa človek zachová rôzne, nepredvídateľne, tak ako by on sám najmenej čakal. A podľa mňa toto sa stalo aj v Gabrielovej situácií. Obviňoval sa za niečo, čo by možno ani neovplyvnil a tak isto aj Evička. Keby si to všetko povedali na začiatku, keby Gabriel súhlasil s terapiami... Nemuselo to dopadnúť tak ako to dopadlo..Keby bolo keby... Miška to tak perfektne vymyslela až to bolí...
Dve ženy, dva životy, od seba nezávislé a zároveň tak veľmi prepojené. Úžasne vymyslený príbeh.
Oceňujem striedanie kapitol. Takto sme zistili oveľa viac zo života Živy, ale aj Elišky.
Nastane deň D a Táňa Nejedlá čaká pred oltárom na svojho nastávajúceho.. a čaká..Táňa prežije to, čo by nechcela prežiť ani jedna jediná nevesta. Jej snúbenec ju nechá čakať pred oltárom, po ňom ani chýru ani slychu a Táňa zostane v hanbe pred celou rodinou a rodnou dedinou.
Po tejto skutočnosti sa Táňa vracia do mesta, uzavrie sa do seba, 2 týždne dovolenky, ktoré mala stráviť ako medové týždne, strávi doma so svojím kocúrom Pánom Polepetkom. Až kým jedného dňa sa nerozhodne zbehnúť do najbližšieho obchodu po syrové chrumky.
A tu sa celá akcia začína....alebo nie?
Táňu si buď zamilujete, alebo znenávidíte. Ja nepatrím ani do jednej skupiny. Akosi som si ku nej nevedela vytvoriť žiadny vzťah. Prišla mi miestami strašná, miestami mi prišla veľmi detinská, inokedy dospelá a v skupine láskoholikov mala také prednesy, že mi padla sánka a čudovala som sa, kde sa to z nej vzalo. Ale túto Táňu som mala rada. Nie tú, ktorá sa neustále ľutovala aká je smoliarka a všetkú vinu dala jej exsnúbencovi. Ale žeby nepoznala ani ručičkové hodiny? To mi prišlo trošku až príliš cez. Miestami som sa nečudovala, že ju Roman opustil. A potom prišla krutá pravda. Tak toto by som fakt nechcela zažiť. Neviem čo bolo horšie. Že ju nechal osamelú pred oltárom, alebo dôvod, prečo. Táňa sa zachovala až príliš kľudne podľa mňa.
Je pravda, že ju autorka neľutovala ani z ďaleka a trapasy sa jej stávali na každej strane. Niekomu by to prišlo vtipné, ale ja som asi suchárka, mne to liezlo na nervy. Postupne som si ale zvykla a čakala som,aký trapas sa jej zase stane. Nakoniec som si ju aj napriek tomu obľúbila a fandila som jej aj Viktorovi.
S prvou polovicou knižky som musela bojovať, ale som rada, že som to nevzdala a nakoniec ju dočítala. Druhá polovička už bola o dosť lepšia a bola som zvedavá, ako sa skončí, aj keď som koniec tušila.
Ale musím povedať, že knižka obsahuje aj skryté hlboké myšlienky nad ktorými som sa nie raz pozastavovala a vnímala celú knižku úplne inak.
Príjemná oddychovka (nielen) pre milovníkov psov..
Príbeh sa odohráva po Ethanovej smrti. Kamoš je starý a taktiež mu nezostáva veľa času na prežitie. Lenže jeho poslanie sa ešte neskončilo.
O niekoľko rokov sa znovuzrodí, ako fenka, Molly a dostáva sa do opatery CJ, vnučky Ethana. Jej úlohou je chrániť CJ nielen pred matkou, ktorá sa o svoju dcéru nestará, ale aj pred jej rozhodnutiami. Lenže jedno zlé rozhodnutie človeka môže viesť ku tragédií aj pre psa...
Pokračovanie knižky Psia duša so sebou prináša viac lásky a porozumenia, ale aj silných emócií.
Nemala som vysoké očakávania, knižku som si do ruky vzala ako oddychovku a tak sa aj stalo.
Knižka sa čítala veľmi ľahko, autorov štýl písania zo psieho pohľadu mi sadol už v orvej knižke. Výstižne opísal zábavné, ale aj smutné momenty. V knihe sa stretávame aj s témou poruchy príjmu potravy, samovraždy, narcizmu, ale aj mnoho iných tém, ktoré môžeme sledovať z pohľadu domáceho miláčika. Kniha v sebe skrýva veľa emócií, krásnych aj zároveň smutných, pri ktorých sa vám vynorí nejedna slza, nie len na konci knihy. Prostredníctvom knižky nám autor ukazuje aké silné puto je medzi človekom a zvieraťom. Ukazuje, ako sú schopní naši miláčikovia sa o nás starať, báť sa, a stáť pri nás vďaka ich neochvejnej láske a oddanosti.
Neviem ako vy, ale ja hneď pri začítaní sa do knihy cítim, že je to Greenovka. Má špecifický štýl písania, ktorý mi na začiatku každej knihy vadí, ale potom si pomaly zvyknem a zamilujem sa do každej jednej jeho knihy. Nebolo to inak ani teraz, aj keď som natrafila na veľa negatívnych recenzií. Hneď prvá veta: "Keď som si prvý raz uvedomila, že som možno vymyslená..." ma vystrašila. Potom som si povedala, že je to O.K. je to Green, poďme ďalej. A tak to aj bolo. Bolo to O.K. Po začítaní sa do knižky sa stretávame s hlavnou hrdinkou Azou a jej kamarátmi. Daisy, jej najlepšia kamarátka dostane šialený nápad nájsť miliónára Picketta, ktorý sa schoval pred políciou. Odmena je stotisíc dolárov a Aza pozná jeho staršieho syna...
Aza bojuje so svojimi démonmi úzkosti a obsesívno-kompulzívnymi myšlienky, hlavne verí a obáva sa toho, že má clostrídie (vírusové ochorenie čriev) na ktoré možno aj zomrieť. Autor túto tému briliantne opísal, keďže sám trpí obsesívno-kompulzívnou poruchou.
Neustále myšlienky o tom, či ste po sebe zamkli dvere, keď odchádzate, alebo či ste si vytiahli žehličku sú nič narozdiel od toho, čo prežíva Aza.
Neviete aké to je pobozkať niekoho s obavami o svoj život. Pobozkať niekoho a modliť sa, aby ste nedostali clostrídie a o 4 dni ste nezomreli. Byť uväznená vo svojich myšlienkach... krútiť sa v dostredivom víre vôkol..
To, akým spôsobom dokáže Green opísať lásku medzi postavami ja proste milujem. Nie je to nič klišé, melodramatické.
Anotácia vás môže zmiasť, ale aj nemusí. Príbeh so štipkou detektívky, ktorá spustí lavínu citov nielen medzi hlavnými postavami vás zasiahne do srdca ani sa nenazdáte. Dej ako samotný možno ničím špeciálny nie je. Možno nenapreduje podľa vašich predstáv. Ale zamilujete si to. Presne tak ako ostatné greenovky. Je majster v písaní a keby napísal recept na ranný toast, aj ten by som od srdca milovala....
