Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2022
2021
2020
2016
2013
Moje aktivity
Čítala som ju v autobuse, aj keď mi býva zle a jej voňavé stránky som uprednostnila pred lákavou marcovou prechádzkou a slnkom, čo klame krajšie ako akýkoľvek politik na našej scéne.
Franny ma veľmi, veľmi hnevala a napriek tomu som si ju obľúbila. Fandila som jej pri jej neuchopiteľných myšlienkach a pri ceste za slobodnou prírodou, aj keď bola vopred odsúdená na neúspech. Majstrovské rozprávačstvo Charlotte McConaghy odkrylo záves pre tých, ktorí sa neboja nahliadnuť do (bezútešnej) budúcnosti.
Klimatická kríza, neotrasiteľná láska k prírode, ohrozené druhy, vražda, nepokoj aj zúfalstvo - tá kniha mala všetko, a hoci jej mnoho recenzií vyčíta akúsi fantastickosť (zaznela aj kritika v zmysle "neuveriteľná hollywoodska zápletka"), neha a schopnosť autorky krásne preplietať myšlienky všetko to nadnesené prekryli. Okrem toho, ja som predsa v Hollywoode bola a čo sa týka zápletok v živote, v tých som tiež majsterka.
"A možno som len dúfala, že posledný let týchto vtákov mi ukáže, kam skutočne patrím."
- Franny Stone o svojich pohnútkach a o sledovaní migrácie rybárov dlhochvostých
9/10
Ďakujeme za prihlásenie sa do newslettera. Keďže naša ponuka sa stále rozširuje a nové skvelé tituly pribúdajú, radi vám pomôžeme zorientovať sa v nich a nezmeškať najlákavejšie knižné ponuky.
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Bolo nám cťou vás obslúžiť už 30 krát. Vaša domáca knižnica musí byť skutočne výstavná!
Mark Twain raz povedal, že človek, ktorý nečíta, nemá žiadnu výhodu oproti tomu, ktorý čítať nevie. Okrem toho, že s ním súhlasím, musím prekvapene skonštatovať, že tých negramotných ľudí je v globále oveľa menej, než som si myslela.
Až 90 % dievčat a 92 % chlapcov na svete má možnosť aspoň základného vzdelania. Drvivá väčšina detí je zaočkovaná, ľudstvo má prístup k vode a informáciám, ekonomický potenciál krajín rastie.
Aj keď lekár Hans Rosling nemal ani najmenší záujem bagatelizovať ľudské utrpenie, nedokázal sa pozerať na skreslený svet, ktorému veríme. Preto je kniha Moc faktov taká zvláštna a potrebná. Hovorí k čitateľovi pokojným jazykom, faktami, dátami a tabuľkami, ktoré sú prekladané autorovými životnými skúsenosťami a testom, v ktorom takmer každý človek zlyhá.
Keď som ju dočítala, usmievala som sa. V tomto náročnom období je ako vedecký balzam na dušu. Ooo áno, ooo ďakujem. Hans, česť tvojej pamiatke.
Jediná žena v miestnosti je skutočný príbeh mladučkej ambicióznej Rakúšanky s otvorenou mysľou. Napísaný trochu nenápadne, napriek tomu prináša nepoznané súvislosti a zákulisie (napríklad) anšlusu alebo Hollywoodu tridsiatych rokov.
Nuž teda, kniha je sama o seba dobrá, príbeh je neopozeraný, hlavná postava rebelská a v neposlednom rade skutočná. Akurát že by som po nej neodporúčala siahať v čase čitateľského prekonávania sa, ako som to mala ja.
Prvotina Glendy Vanderah sa za mnou načiahla a dotkla sa mi priamo srdca. Záhadnou tematikou, estetikou obálky, fyzicky príjemným vzhľadom strán, delením na kapitoly.
Po veľmi dlhej dobe som dostala novú knihu (rozumej nie z druhej ruky) a užívala som si pri nej pocit neochytaných stránok. Po náročnejšej literatúre, prevažne literatúre faktu, som sa zamilovala do celkom obyčajného príbehu troch rozdielnych ľudí s veľmi sympatickým zmýšľaním.
Po nekonečne veľa knihách človek trochu očakáva, ako bude dej prebiehať a nemôžem povedať, že rozuzlenie ma zhodilo zo stoličky. Preto mi bolo občas veľmi tesno na duši, keď som otáčala stránky a tušila som, čo sa stane s malou hlavnou hrdinkou ďalej.
Autorka odviedla skvelú prácu. Úsmevne, oddychovo a s prvkami scifi spracovala hnusnú a ťaživú tému tak, že sa čitateľ zaľúbil do postáv a nechcelo sa mu odísť ani po pohár vody. Ďakujem za tento krásny počin. Nech aj vaše knižnice zdobia podobné skvosty (navonok aj zvnútra)!
No minimálne sa môžeme naučiť empatii, kritickému mysleniu a spájaniu širších súvislostí, ktoré sú v dnešnej dobe také potrebné. Skutočný príbeh Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je opäť bestseller (rozumej - opäť som sa obávala, že bude kniha preceňovaná), ale po prvých stránkach som vedela, že bude dobre. Aspoň knižne.
Príbeh bol hrozný, otvorený a boľavý. Skutočný. Otváral oči viac ako iné príbehy z obdobia holokaustu a za najviac obohacujúce považujem mená, roky a fakty, ktoré dotvárali jeho celkový rámec.
Každá kniha, ktorá nás naučí čo i len jednej novej veci, nám pomôže prepojiť si iné poznatky. Tieto príbehy do seba zapadajú ako skladačky a ty sa pri tretej šálky kávy zamyslíš, že hrdina z príbehu XY sa mohol stretnúť s hrdinkou XX z knihy tamtej či onej a ucelený obraz je na svete.
Knihu ako celok - príbeh, preklad, fyzický výtlačok, predslov, doslov a dokonca aj bibliografiu hodnotím ako umelecké a sčasti aj vedecké dielo veľmi vysoko. A ešte bola - ako bonus - aj dojímavá.
Pierrot mal len 8 rokov, keď sa stal sirotou a bol proti svojej vôli odvedený na 'vrchol hory'. Počas rokov izolácie od normálneho sveta sa mení jeho nevinné vnímanie okolia a jeho povaha sa formuje do podoby, ktorá nie je nikomu milá.
John Boyne teda na stranách tejto knižky, primárne určenej detskému čitateľovi, aj dospelému ukáže, aká je detská duša krehká, zraniteľná a aký pozor si treba dávať pri zaobchádzaní s ňou.
Kto dokázal oceniť príbeh Chlapca v pásikavom pyžame, toho zaujme aj život malého Pierrota na vrchole hory.
Stranu za stranou spoznávam príbeh tohto neobyčajného muža, ktorý nedbanlivo, no predsa s noblesou očarí každé dobrodružné srdce.
Miestami sa usmievam, chvíľami sa mi chce plakať, potom sa nahnevám na Chrisovo správanie. Prežívam s ním teplé mesiace, stretnutia a dobrými ľuďmi a strastiplnú cestu na Aljašku. Bojím sa oňho, aj keď viem, ako to dopadne. A hoci som prvé stránky tápala, z celého ju odporúčam.
.
Odpočívaj v pokoji, Chris, a dávaj zhora pozor na všetkých dobrodruhov.
