Rena Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Rena 
Môj wishlist Moje aktivity
Adept je ďalšou z kníh, ktoré by som si fyzicky nekúpila a to z jedného jediného dôvodu: obálka knihy (fyzickej či eknihy) ma vôbec neoslovila, skôr ma odradila. Možno si poviete, že netreba súdiť knihu podľa obalu, ale narovinu - vydarená obálka je polovica úspechu v predajnosti.
Chvalabohu niekto niekedy v minulosti vynašiel takú skvelú vec akou sú audioknihy a tak sa i táto kniha s nevydarenou obálkou dostala ku mne. Mimochodom, audiokniha ju má úplne inú, pre mňa oveľa viac príťažlivejšiu. Ale obálka nebola to jediné, čo ma presvedčilo “prečítať” si túto knihu. Počuli ste už rečový prejav Filipa Stančíka? Priznám sa, pre mňa je to v oblasti audiokníh úplne nový interpret, ale jeho hlas som si hneď zamilovala a dávam ho na piedestál k mojim obľúbeným interpretom: Lukášovi Hlavicovi a Vasilovi Fridrichovi. A nie raz som už skonštatovala, že šikovný rozprávač dokáže urobiť aj z priemernej knihy neopakovateľný čitateľský zážitok. Tak poďme nato.
Autor, s pre mňa nevysloviteľným priezviskom, stvoril kombináciu fantastického a realistického sveta, teda jeden svet uprostred iného, tzv. enklávy, ktoré sa vyskytujú vo Varšave, Moskve či v Petrohrade. Dej sa odohráva na začiatku 20. storočia, v období pred a počas prvej svetovej vojny. Aj keď je príbeh vymyslený, autor, volajme ho familiárne Adam, zakomponoval do príbehu množstvo historických faktov a udalostí.
Takisto sa v deji mihne množstvo predmetov, kombinácia ktorých pôsobí niekedy neuveriteľne, ba až kuriózne - na jednej strane ľudia jazdia na kočoch, ale v boji používajú obrnené vozidlá, telefóny v domácnostiach sú skôr vzácnosťou ako bežným javom, ale použitie snajperskej pušky v prestrelke je úplná normálka. Takže mi to nedalo a popýtala som sa uja googla na historické pozadie jednotlivých predmetov a predstavte si, Adam sa nedopustil žiadneho bohapustého vymýšľania si a kombinovania - aj keď sa mi to sprvu nezdalo, roky jednoducho sedia a menované predmety sa už v tom období bežne používali. Ale vráťme sa k deju.
Hlavnou postavou je poľský alchymista Olaf Rudnický a v prvej časti mu sekunduje ruský šľachtic, dôstojník elitnej cárskej gardy Alexander Samarin. Autor šikovne vplieta reálne historické fakty a postavy do vymysleného sveta a tak čitateľ zažije nielen množstvo stretov s fantastickými tvormi z enklávy, ale i politických konšpirácií, či spolu s Olafom zavíta na dvor cára Mikuláša II., kde Olaf za pomoci spagirickej medicíny pomôže zmierniť ťažkosti cárovho syna Alexeja, ktorý trpí hemofíliou a ktorému nedokázal pomôcť ani ambiciózny Rasputin.
Vidíte sami, jedna reálna osoba za druhou a k tomu zaujímavý fantasy príbeh, ktorý síce miestami pripomína hru na politickej šachovnici, ale napriek tomu sa to počúvalo dobre a nenudilo.
Ako jediné mínus som vnímala neskutočné množstvo postáv, ale chvalabohu tých dôležitých až tak veľa nebolo a “komparzisti” rýchlo upadli do zabudnutia.
Ešte sa však vrátim k interpretácii. Ako som už spomínala, v knihe vystupuje množstvo postáv, napriek tomu je to po interpretačnej stránke “one man show” a Filip Jančík je hotový hlasový chameleón, takže či mal práve slovo Olaf, Alexander “Saška” Samarin či hocikto iný, nebol problém identifikovať postavu. Jediná postava ktorej rečový prejav mi trhal uši bola kňažná Mária Pavlovna, ale tá k slovu neprišla veľmi často - našťastie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Najlepšia priateľka. Spýtajte sa hociktorej ženy, každá ju má, hoc niekedy to môže byť i najlepší priateľ. Ale nie v tomto príbehu.
Cassie a Júlia, dve dievčatká, slečny, teenagerky, kamarátky od škôlky - best friends. Dve dievčatá ako deň a noc a predsa sú kamošky. Cassie, ľahučká ako vietor v tráve, éterická bytosť s platinovými vlasmi, porcelánovou pokožkou, láskavá a zároveň ustipačná, žije sama so svojou matkou - otec jej zomrel, keď bola maličká. Júlia, Juju, je Cassin presný opak - tmavovláska s plnšími tvarmi, žije v usporiadanej rodine a ako sa neskôr ukáže, je to dievča s pevnými koreňmi.
Spočiatku mi tento príbeh, taký všedný a predsa iný, pripomenul minulosť. Pripomenul mi mňa a moju kamošku, ktorú poznám od škôlky. V niektorých momentoch sa mi zdalo, že príbeh Juju a Cassie sa prelína s tým naším - s tým mojim a mojej kamošky. Ale len podchvíľou. Náš príbeh nie je príbehom straty a rozpadu priateľstva, hoci k čiastočnému odcudzeniu prišlo i v našom prípade, ale podarilo sa nám nájsť cestu späť. Júlia a Cassie toto šťastie mať nebudú.
Príbeh Dievča v plameňoch je o vzťahoch, nielen tých kamarátskych, ale i o vzťahu rodič-dieťa, o dôvere, o pravde a polopravdách, ale je to i dobrodružstvo, ktoré Cassie a Juju spája. Sú to tajomstvá, ktoré ich puto súdržnosti posilňujú a potom príde odlúčenie, odcudzenie, rozpad priateľstva. Dej tejto knihy vás nezavedie do fiktívnych svetov, ale ukáže vám realitu v škole, i mimo nej, poukáže na nezdravé vzťahy (možno aj vašich) detí, teenagerov a aj niektorých dospelých.
Príbeh skončí takmer tragicky. Napriek slovu takmer, je realita na hony vzdialená happy endu. Záver je až príliš realistický, takmer až surový a hoci tu prichádza ku katarzii, nie každý čitateľ sa s výsledkom tohto príbehu stotožní.
Mne sa kniha páčila práve kvôli jej znepokojivej realistickosti, kvôli tomu, že autorka sa nesnažila idealizovať vzťahy a poukázala na to, aké toxické môžu byť a ako rýchlo sa situácia môže nepriaznivo vyvinúť a kam to celé môže viesť.
Je to skvelá kniha, len si musí nájsť správneho cieľového čitateľa.
“Veci nie sú také, ako sa zdajú!”
Čítate (slovenské) fantasy? - Ja fantasy môžem a je mi jedno akého druhu, či je to historické, urban, high alebo dark fantasy a tiež neriešim, či je autorom zahraničný spisovateľ alebo ten náš slovenský. Keď ale dobrý príbeh napíše náš domáci autor, v tomto prípade autorka, tak je to len veľké plus. A že som sa tento rok so slovenskou tvorbou rozbehla! Katja je od januára v poradí piatou knihou od slovenského autora!
Tak sa jej poďme pozrieť na zúbok! (Nie, zubár nie som ani náhodou!)
Táto historická fantasy sa odohráva vo svete, kde panujú králi, žijú princovia i princezné, nájdeme tu dobré i zlé víly, čarodejnice a iné magické tvory ale i obyčajných ľudí, ktorí síce nemajú žiadne čarovné schopnosti, ale zato majú čisté srdce a podajú pomocnú ruku keď treba.
Postáv je tu teda neúrekom.
KATJA je hlavnou postavou románu a zdá sa byť fajn baba - zo začiatku je to síce také trochu rozmaznané dievčatko, ktoré uteká pred svojimi “povinnosťami” a nalinkovaným životom svojim kráľovským tatkom, ktorý zase naopak od Katje netrpel panskými, teda kráľovskými maniermi - predstavte si, že sám si zastrihol a začesal fúzy a bradu! Vždy som žila v presvedčení, že toto všetko robia sluhovia! No, bol to pokrokový kráľ!
Ale vráťme sa k našej hrdinke - Katja je odvážna, častokrát tvrdohlavá, niekedy pochabá, ale i verná, obetavá a hlavne nefalšovaná 17-ročná teenagerka, ktorá dokáže meniť nálady ako chameleón farbu.
V priebehu deja má čitateľ možnosť sledovať ako sa Katja mení a to nielen po charakterovej stránke!
RODAN - Katjin kamarát, poradca, jej svedomie. Je to chalan, o ktorom nikdy nikto nezloží hrdinský epos, ale zato si Katja môže byť istá jeho vernosťou a oddanosťou.
ARGOS - chalan dvoch tvárí, o ktorom som niekedy nevedela čo si myslieť. Keď bol sám sebou, tak bol fajn spoločník, priateľský a dokonca i milý, ale keď mu na nos sadla “mucha”, tak bol protivný a nebola s ním reč. Autorka mu v príbehu celkom dosť naložila a v závere knihy dokonca ešte pritvrdila…
Z postáv stoja za zmienku ešte gryfón BRIAM, ktorého som prekrstila na Brian (hlava si šla proste svoje), úžasný to tvor! Chcela by som takého mať! Vynechať nemôžem ani ARIU. Fú, tak tá bola vskutku prekvapko! Nebudem prezrádzať podrobnosti, aby som vám nepokazila zážitok z čítania, ale, no, bola to… Eh, radšej mlčím.
Dej bol bez hluchých miest a mal spád. Na prvý pohľad bolo vidno, že autorka mala príbeh premyslený do detailov a nezbúchala ho z večera do rána, ale určite ju to stálo nemálo času a premýšľania. Trochu ma škrel len klišéovitý vývoj medzi Katjou a ehm nemenovaným týpkom (aby sme sa vyhli spojlerom). Ale na druhej strane je to kniha určená predovšetkým teenagerom, resp. YA a tu akosi treba rátať aj s trochou romantiky.
Záver knihy bol úžasný, skvelý, ohromujúci, no proste veľkolepý! Posledných ca. 50 strán boli čistý adrenalín a knihu som dočítala skoro na jeden nádych, maximálne dva! Natali Fox dokázala vytvoriť zaujímavý fantasy príbeh, ktorý v sebe skrýva viac ako sa na prvý pohľad zdá. V priebehu deja sa vynoria mnohé otázky, na niektoré dostanete aj odpoveď, ale pripravte sa, že v závere budete mať otázok milión a nebyť toho, že pokračovanie knihy: KATJA - Zrodení z mágie je už na pultoch kníhkupectiev, tak by som asi musela autorku preklínať! Nie som trpezlivý človek. Nuž, o knihe by som vedela rozprávať ešte siahodlho, verte je o čom, ale lepšie si raz prečítať knihu ako milión kecov okolo.
Želám vám pekné sviatky!
Byť slúžkou, na prvý pohľad vysnívané povolanie, mať strechu nad hlavou, mať čo jesť, pracovať v domácnosti a dostať za to i zaplatené. Ak si k tomu ešte zoberieme ružové okuliare a opätovne sa pozrieme na povolanie slúžky, tak možno ešte uvidíme bezstarostný život, laškovanie s nejakým urodzeným pánom, darčeky… Skutočnosť? Byť neustále poruke, nemať osobný život, nemať žiadne vyhliadky do budúcnosti, len na osamelú starobu…
Slúžka bola poslednou marcovou knihou, ktorú som prečítala a ktorá zamestnala na niekoľko dní moju hlavu. Kniha sa čítala ľahko, aj keď štýl, ktorým bola písaná by som nenazvala práve štandardným, ale zvykla som si (hoci občas som sa cítila ako mucha lapená v mede). Moje očakávania boli naplnené tak spolovice - dostala som strohý príbeh slúžky, ktorá ako trinásťročná išla pracovať do Viedne a očakávala som kvetnatý príbeh slúžky, ktorej život autorka rozoberie na drobné, jej radosti, starosti, dievčenské sny, klebety, škandály, veľkomestký život. I keď z deja vyplynulo, že von, do mesta snov, Viedne sa dostalo služobníctvo zriedkakedy, vo vnútri, medzi múrmi sa v tých dobách viedol rušný život. Je mi jasné že na ca. 200 stranách sa nedá dopodrobna rozpovedať život jedného človeka, ale chcela som viac, chcela som spoznať Anku do hĺbky, nielen skĺznuť po povrchu a mierne pod kožu. Chcela som objať celú tú atmosféru v období rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie, všetky tie excesy, škandalózne prešľapy pomaly zanikajúcej šlachty, chcela som čítať o najtajnejších myšlienkach a pocitoch služobníctva. Chcela som…
Vo februári t.r. prišiel do kín rovnomenný film, ktorý natočila Mariana Čengel Solčanská. Tento sa však v mnohých veciach odkláňa od knihy. Predpokladám, že zámerom scenáristky a režisérky bolo urobiť film príťažlivým pre dnešného, náročného diváka. Film som zatiaľ nevidela, ale rozhodne si ho nenechám ujsť.
A komu by sa mohla páčiť kniha? Všetkým, ktorí neočakávajú prácu patológa, ktorý všetko rozpitve do detailov, ale stačí im čistý chirurgický rez, všetkým, ktorí chcú nahliadnuť do minulosti.
