Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Domáce práce hýbu mojim svetom
Prenášam ich z miesta na miesto
Listujem zmyslami zo všetkých strán
Nie len v nedeľu
A na čas ich opäť odkladám
Kým neuvarím pomarančový džem alebo nedoštrikujem sveter
Lebo poézia je pre mňa ako nikdy nekončiaca (domáca) úloha
Stále na mňa čaká a ja sa k nej s obľubou vraciam
Kundera vsádza do hláv postáv úvahy o variáciach identity a ohýba tak moju predstavu o totožnosti človeka. Chantal a Jean-Marco sa vo svojich zabehnutých partnerských mechanizmoch pozorujú a prehodnocujú vzájomné správanie. Všímajú si zmeny a vzťahové nuansy akoby sami seba chceli uistiť, že človek po ich boku je ten, do ktorého sa zaľúbili.
.
Nakoľko môže byť totožnosť človeka totožná s predstavami o ňom z pohľadu iného jedinca? Je možné, že sa skutočná totožnosť s pribúdajúcim vekom, skúsenosťami a životnými okonosťami mení? Može mať niekto viacero totožností, podľa masiek, ktoré si za rôznych situácií každý deň nasadzuje?
.
Ako som si to pri predošlých knihách z "parížskej trilógie" všimol, Kundera sa cez dômyselne vyskladané myšlienky a postavy, tak trochu s čitateľom zahráva. Na mňa to zafungovalo a aj keď z tých troch u mňa ostáva naj kniha Nevedomosť, Totožnosť je vedome tesne za ňou. Tretia kniha z tejto pomyselnej trilógie - Sviatok bezvýznamnosti, bola typovo iná, no bola dobrá, zvláštna a groteskne vtipná.
Názov tejto útlej knihy je nadmieru výstižný. Príbeh zachytáva celý život človeka z rakúskeho horského vidieka na začiatku 20. storočia.
A dá sa vôbec takýto námet obsiahnuť v 115 stranovej knižôčke bez toho, aby ste mali pocit, že ste okolo neho iba preleteli? Robert Seethaler to vo svojom piatom románe elegantne potvrdzuje.
.
Je to smutnopekný príbeh o tom, že aj život obyčajného nenápadného človeka môže mať neobyčajnú veľkosť. Možno to nie je kniha, ktorá ohúri, ale je rozhodne príjemným čítaním, z ktorého ide pokora, ľahkosť a pokoj. V roku 2016 bola na shortliste Man Booker International Prize a ja už pokukujem po Seethalerovej knihe Trafikant.
Reflexie knihy vo forme novinových článkov a dialógov z poslednej dekády dôverne zrkadlia problematické momenty vývoja spoločnosti na Slovensku. Niektoré zachádzajú ešte ďalej do minulosti a ako celok Tváre a dátumy v spätnom zrkadle značne prispievajú ku kolektívnej pamäti. Dozvedel som sa mnoho nového, zrekapituloval poznané a utriedil si obrazy, skutočnosti a názory.
Bútora si ma získal a beriem si za svoj jeho dôraz, že je potrebné si zlomové udalosti pripomínať, aby nám neunikali kontexty doby.
Dôležité je si taktiež uvedomiť, ako to niektoré články zachytávajú, že krušné míľniky majú taktiež svetlé momenty a že každou našou troškou pri odhaľovaní klamstiev a zla môžeme ovplyvniť priestor, v ktorom žijeme.
.
Kniha sa číta výborne.
Veľmi odporúčam.
Ako zvládnuť stratu najbližšieho človeka? Čím vyplniť prázdnotu v srdci a neprítomnosť v priestore? Ako uniesť váhu okolností a udržať duchaprítomnosť, keď sa všetko naokolo zdá byť rozmazané a nedôležité?
.
Rok magického myslenia je autobiografickým memoárom, ktorý nesie tieto chúlostivé témy. Joan Didion v ňom po strate manžela dokumentuje svoje obdobie trúchlenia prelínajúce sa s dcérinou ťažkou chorobou. Všíma si psychologické aspekty smútenia, ale aj to, čo smútok robí s telom. Pomenúva každú emóciu, analyzuje každý detail, selektuje spomienky, pozoruje asociácie z kníh, hudby, filmov a triedi myšlienky, ktoré preskupuje podľa času a oblastí. Ponory do seba sú tak precízne sprocesované, akoby zostavovala recept na vysporiadanie sa so smútkom pozostalého. Jej výpoveď tak pre ňu samotnú naberá hlboký a terapeutický účinok.
.
Musím povedať, že v niektorých momentoch to na mňa neobyčajne doliehalo. V zápätí tú žalostnosť neutralizoval akýsi krásne citlivý a pragmatický prístup. Pôsobilo to odľahčujúco, ako keď sa človek zbaví veľkej časti váhy zo smútivej ťažoby, len čo veci pomenuje a popíše.
.
O autorke som doposiaľ nevedel, napokon toto je prvý slovenský preklad z jej tvorby, ktorého sa výborne zhostila prozaička Jana Juráňová. Osobnosť Joan Didion v doslove knihy približuje Tomáš Hučko a potvrdzuje jej výnimočnosť slovami, že okrem výberu špecifických tém bola u Didion príznačná intimita a otvorenosť, s akou o nich vo svojej širokej tvorbe referovala a nebála sa zachytiť krehkosť vlastnej existencie.
Dúfam teda, že si z diela tejto americkej spisovateľky, esejistky, memoáristky a žurnalistky ešte budeme môcť u nás niečo prečítať.
.
Skvelé.
