Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tretiu a poslednú časť tejto série považujem za najlepšiu - áno, niekto by so mnou mohol nesúhlasiť a chcieť sa vrátiť do časov Starého Tevanne, ktoré ovládali kupecké podniky a Orso, Gregor, Sancia a Ber sa v Záhutí zabávali ako by mohli ich moc zvrhnúť a poskytnúť ľuďom všetky možné augy. Toto všetko sa im zrútilo a s polovicou postáv sme sa museli rozlúčiť (Orsova neprítomnosť je v príbehu všadeprítomná a cítiť ju).
Teraz je ústredným miestom knihy Giva - ostrovy, na ktorých žijú zachránení ľudia a ktorí bojujú proti nadvláde Tevanne, ktoré chce ovládnuť všetko.
Berenika ma ako generálka prekvapila, od 1. časti prešla veľkým progresom a jej postava dospela. Sancia je oproti Berenike viac v úzadí, čaro svojej postavy stratila.
Za mňa top postava s príbehom bol určite Krasédes Magnus, ktorý je veľmi nedocenenou postavou. Paradoxne mi príde ako antagonista postava, ktorú majú čitatelia isto radi a to robí tento príbeh celkom shady.
Koniec je dosť depresívny, nedokážem sa obrániť myšlienke že taký utopický svet kde je entita ako Disegni či Bienveni by bol OK a niečo lepšie (nebol!!!) !!!
Trilógiu som si užila, svet a magický systém je zaujímavý, postavy mohli byť lepšie ale Orsso a Kresédes to zachránili.
V prvej časti sme sa zoznámili na prvý pohľad s dosť komplikovaným svetom, ktorý mi ale prirástol k srdcu. Postavy by sa stále dali vycibriť k lepším alebo aspoň zaujímavejším osobnostiam, lepšie by sa o nich čítalo.
Našej crew zloženej z páru Sancia & Berenika, Orso a Gregor sa pomerne darí - zažívajú najpokojnejšie a najspokojnejšie časy, ani o tom nevedia. Opäť tu máme prípad kedy je alebo sú hlavné postavy veľmi priamočiaro kladné - bojujú za obyčajných utláčaných ľudí spôsobmi, akými vedia pomáhať iba skribovači a nečakajú, že sa im to vráti (Gregor sa číta najhoršie z nich, to bez debaty). Pomalými krôčikmi sa snažia zmeniť svet na lepšie miesto keď v tom sa musia postaviť proti mýtu, legende menom Krasedés Magnus.
Kniha bola plná akcie a bojov nie ani tak fyzických ako logických, dobre a rýchlo sa o tom čítalo a veľkolepý koniec nás pripraví o spánok, lebo hneď skočíte po tretej časti.
Kto by sa nechcel stať Tvorcom a pretvárať realitu podľa seba? Takáto moc by mohla byť darom no aj prekliatím, z ktorého by sa svet nemusel spamätať. To závisí od toho, kto by mal tú možnosť v rukách a ako by s takou mocou naložil.
Príbeh je originálny - predstava reality postavenej na príkazoch, ktoré sa dajú meniť alebo inak povedané "skribovať" je niečo nové a neokukané. Preto je veľká škoda, že tento magický systém a technika je použitá práve v tomto príbehu, ktorý je sám o sebe nezaujímavý. Sancia (autor veľa kreativity na meno nepoužil) mi pripomína mix hlavných postáv z rôznych iných fantasy sérií - má niečo z Mie z Nikdynoci a povolanie a náturu ako Lila z Tmavší odtieň mágie. Napriek jej minulosti, ktorá nás mala motivovať k súciteniu s ňou, som nejako extra nesympatizovala s postavou, mala som k nej neutrálny prístup - autor nám nedal dosť príležitostí na to spoznať ju a obľúbiť si ju.
Všetky postavy v príbehu mi prišli suché, nedomyslené, nedotiahnuté do konca až na jednu - Orsa - ten celý príbeh držal nad vodou a ukradol si moju pozornosť v každej scéne, ktorú mal. Možno je to spôsobené štýlom písania, no príbeh sa mi nečítal tak ľahko ako som čakala že bude, postavy ma sklamali (keď je hlavná postava nezaujímavá a nezáleží vám na nej, dojem z príbehu to veľmi zasiahne). Prvá časť mi prišla mierená na mladšie ročníky, ale nelámem palicu, verím že v ďalších častiach postavy prejdú istým progresom a spoznáme viac ich osobnosti, nie len schopnosti.
Rýchle a svižné čítanie - severská mytológia sa zrazu zmestí do vrecka v podobe tejto drobnej knihy, ktorá ponúka tak veľa. Zo začiatku sa spoznávame s Sveinom a Thorgerom, ktorých smrteľný život trval priveľmi krátko. Thorgen sa dostane do Valhally a podľa proroctva mocnej veštice je práve on chlapcom, ktorý dokáže zvrátiť Ragnarok - apokalypsa, pri ktorej si premerajú sily severský bohovia a ich armády.
Kniha je takým sprievodcom posmrtného života - spoznávame Asgard podrobnejšie, taktiež Valhalliu či bytosti žijúce v tomto svete. Pri tak málo stranách nám autor predstavil celý posmrtný svet - jedno sa musí nechať, Severania majú bujnú fantáziu.
Tretia časť je najlepšia, plná akcie a bojov.
Druhá časť sa skončila veľmi zaujímavo, tretia sa začala ešte zaujímavejšie a na najmenej očakávanom mieste - v púšti. Prvých sto strán sa viac menej vlieklo, myslím že absencia Severana menom Snorri ich značne spomalila. No kniha nabrala celkom iný smer s príchodom princa Červenej marky do jeho rodnej zeme - Jale je ten istý Jale, len dospelejší, zodpovednejší, zainteresovanejší...pripomína to obdobie keď sa z detí stávajú dospelí. Všetko, čo sa v ňom doteraz skrývalo sa prejaví počas jeho velenia pri útoku mŕtvych na jeho rodnú zem v čase neprítomnosti Červenej kráľovnej, ktorá je na love Modrej dámy. Boj bol krvavý, popísaný naozaj dobre, nechýbali ani úsmevné momenty, či momenty pre plač. Boj mal viac ako 100 strán a udržal moju pozornosť až do konca. Bojom nič neskončilo, kolo sa stále točí a pukliny v svete sa zväčšujú. Naša crew Severanov a Jala sa opäť raz stretne, aby Kolo zastavila, a svet taký, ako ho poznajú, zachránila. Postavy mi budú chýbať!
Za mňa lepšie ako prvá časť - dej je síce zamotanejší, ale o to zaujímavejší. Dvojica Jale a Snorri majú niečo do seba - sú si tak odlišní a zároveň práve táto odlišnosť dodáva deju istú dynamiku. Jale nás neprestane rozosmievať ani v druhej časti, ale taktiež odhalíme niečo viac z jeho pozitívnych charakterových čŕt a minulosti, ktorú ako dieťa vytesnil z mysle. Konečne bližšie spoznávame aj slávnu Červenú kráľovnú a Tichú sestru a viac spoznávame ich motivácie a ciele.
Mŕtvy kráľ sa stále nevzdáva a ide po veci, ktorá visí Snorrimu okolo krku - Lokiho kľúč, ktorý dokáže odomknúť dvere, ktoré by mali ostať pre dobro vecí radšej navždy zavreté. No Severan má drsnú náturu ako kraj z ktorého pochádza a nedá sa tak ľahko presvedčiť o opaku. Doteraz boli Jale a Snorri iba akčné duo, ktoré spojili okolnosti - kliatba, no ich málopočetná skupinka sa rozrastie o čarodejnicu Karu a chlapca, ktorého zachránili.
Druhá kniha nám odhalila viac o tamojšom svete a jeho krajinách, o minulosti nášho statočne zbabelého princa, minulosti kráľovnej a načrtáva budúcnosť Severana, ktorý stratil zmysel života. Citát, na ktorý z knihy nezabudnem: Vždy ber prachy!
Je to práve kliatba, ktorá spojí bláznivého, zbabelého a márnomyseľného princa Jala so Severanom menom Snorri ver Snagason a postará sa o zaujímavé dobrodružstvo a dlhú cestu na mrazivý sever.
Jale doteraz žil ako prasa v žite. Jeho najväčším problémom boli dlhy, víno a ženy. No prišiel čas, kedy sa musí rozlúčiť s bezpečím svojej rodnej krajiny a vyraziť na neľahkú cestu a svojmu osudu sa postaviť čelom. Spoločnosť mu robí Snorri, ktorý ani nemôže byť odlišnejší ako Jale. Snorriho ťahá na sever nie len túžba po domove, ale hlavne nádej a pomsta. Na tejto ceste to bude práve Jale, ktorý sa musí rozpomenúť na to ako byť odvážnym a zabrániť nemŕtvym, aby povstali z ľadového snehu.
Prvá časť je plná akčných scén, nechýbajú ani komické situácie či nejaký ten deux ex machina. Prvá časť skončila dosť otvorene čo je pochopiteľné pre trilógiu, taktiež načrtla otázky, ktoré by mali byť v ďalších častiach objasnené.
Kniha je veľmi čitateľná - ihneď vtiahne do deju, kde stretávame životom skúšaného dobráka Petra, ktorý si v okrese Nové Zámky nájde veľmi neštandardnú zábavku - terapiu tmou. Terapia tmou je služba, ktorá sa na SR a inde ponúka celkom bežne, slúži presne tomu, čomu napísal aj autor a musím uznať že jej spravil dobrú reklamu.
No Peter nebude jeden zo šťastlivcov, ktorí si terapiu užijú, lebo si ju vybral na mieste, kde dlhé roky leží kliatba. Prvá kapitola je čisto z Petrovho pohľadu, z druhého sa pozeráme na príbeh z pohľadu Tomáša, ktorý nám čitateľom pripomenie, aké nebezpečné v dnešnej dobe je veriť ľuďom. Tretia kapitola je z pohľadu vedľajšej postavy Dávida, o ktorej som si spočiatku myslela že je navyše, ale autor koniec zaklincoval, záver sa mi veľmi páčil.
Tomášova kapitola bola bez debaty najdlhšia a príbehu by neublížilo, kebyže autor jeho príbeh trocha viac zostruční. Príbeh som si užila, bol napínavý.
Veľmi akoby narýchlo spracované osudy žien, ktoré sa dopustili závažných trestných činov, konkrétne vrážd. Každá kapitola = jeden ženský príbeh, predstavuje tak tri strany, je napísaný nedetailne, stručne, ich životmi iba preletíme a rozoberáme ich činy, v niektorých prípadoch aj možný dôvod. Neviem nakoľko si autorka overovala informácie - nemohla vynechať Alžbetu Bátoryovú, no aj tú odflákla a čo mi najviac vadilo bolo, že sa zabudla zmieniť o tom, že dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia čiže Alžbeta je osoba, o ktorej nikdy nebudeme s presnosťou vedieť povedať počet jej obetí a toto niektorí autori radi využívajú a filozofujú až klamú.
Epická záverečná časť! Rin po ďalšej zrade tentoraz zo strany Jina Vaisru utiekla, aby si zachránila holý život, pričom bola aj svedkom vyvraždenia šamanov. Našla útočisko vo svojej domovine - na juhu, no ten je okupovaný mukénskymi vojakmi. No jej najväčší nepriateľa a zároveň najväčšia motivácia na víťazstvo sú Hesperania, ktorí podporujú republikánov. Začína sa súboj mečov, vôlí, diel, vzducholodí a šamanov. Rin však nie je celkom v bezpečí ani vo svojej domovine, kde jej neprestajne hádžu polená pod nohy.
V poslednej časti sme sa stretli so staronovými postavami a dozvedeli sa niečo viac o ich minulosti a osude, ktorý ich čaká. Prvá časť knihy sa venovala čisto osloboditeľským akciám, no druhá časť už mala poriadne grády. Autorka sa mimo postáv sústreďovala na situáciu krajiny vo vojnovom a povojnovom stave, z ktorého jasne vyplynula jedna vec: zvíťaziť nestačí, chce to aj vidinu budúcnosti a mať plán ako čo najrýchlejšie vrátiť krajinu a jej obyvateľov na nohy.
Rin som fandila, no vzala si toho na seba veľa, no jej prehnaná hrdosť, tvrdohlavosť a v konečnom dôsledku aj ego zapríčinili veľmi horkosladký koniec tento epickej trilógie, ktorú odporúčam všetkým, ktorí hľadajú niečo brutálne a realistické.
