Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Príbeh by nebol zlý, keby z hlavnej postavy nebola hlavná coura a v tejto knihe pre istotu polámaná coura - Madison má otrasné sebaovládanie keď ide o sex, častokrát si protirečí a robí nepremyslené veci (ten útek do zahraničia mohol byť viac okorenený a hlavne dlhší, zaujímavejší...proste niečo z toho vyťažiť, keď už prvá časť skončila ako skončila). Čakala som, že po prvej časti sa postave aspoň trocha otvoria oči alebo prejde istým progresom - nie každý je svedkom vraždy, a zrejme nie každý je s tým po pár stranách v pohode.
Ďakujem autorke za trápne pomenovanie každého interpreta a hudby, ktorá sa v príbehu vyskytuje (je to ozaj nadbytočné, sústreď sa na tie postavy už konečne!!)
Bishop je arogantný kretén a Madison nemôže hlbšie klesnúť v mojich očiach, že si to všetko od neho nechá....mám radšej silné ženské postavy, ktoré majú a hlavne vedia o svojej hodnote, nemusia byť extrémne inteligentné, len preboha aspoň nech nie sú vypatlané ako Madison, ktorá sa nonstop sťažuje že nič nevie (každý jej veľmi rád pritaká a dodá že ani netuší, koľko toho je... xD), pričom nie je schopná prečítať jednu hlúpu knihu!! (každý jej doporučuje aby si ju už prečítala....no prečo asi Madison??) Seriózne, keby bol môj život v ohrození, nechápala by som situáciu, v ktorej som a môže mi ju objasniť kniha, mám ju prečítanú za 10 minút a ešte k tomu 3krát minimálne....ale párty every day je zrejme prioritnejšie ako vlastný život či základné vzdelanie (s ich vedomosťami môžu robiť akurát tak to čo robila Tatum na Novom Zélande) - takže príbeh by nebol ani zlý, ale tá nelogickosť a plytkosť postáv je dychberúca.
Inak dobrá kniha na vyventilovanie - keď sa chystáte čítať niečo ťažšie, ale potrebujete na to čas, kým sa do toho pustíte, aj táto jednohubka (alebo skôr jednobunka) vám pomôže zahnať nudu a precvičiť svaly v očiach, tak veľmi som nimi krútila. S Amo načas končím, keď nebudem vedieť do čoho pichnúť, tak si určite spomeniem na Madison....
Nechutné, prízemné, bez štipky dôvtipu či kreativity - aj takto sa dá hodnotiť tento plytký brak, ktorý vyzerá že ho písala 15ročná pubertiačka, ktorá chce po dospelosti ísť na prvú swinggers párty, na ktorú natrafí.
Amo Jones nemá dobrý štýl písania, nepracuje s postavami a ich charaktery sú proste žalostné. Príbeh alebo teda pointa by nebola ani vyslovene zlá, no práve jej vysvetleniu sa autorka venuje čo najmenej a čo najväčší dôraz dáva na sex tínedžerov, ktorí sa nie len že nesprávajú na svoj vek, ale podľa popisu tak ani nevyzerajú.
Začnime hlavnou postavou, alebo inak povedané, našou hlavnou courou v príbehu - Madison, ktorá hádam nemá žiadnu osobnosť alebo ich má rovno viacej, keďže si v každej tretej vete výsostne naexkrementuje do úst. Vieme, že začína na novej škole po rodinnej tragédií, ktorá akoby sa udiala v živote niekoho úplne iného (ehm, nemala by osoba v tak citlivom veku niesť takú ranu osudu trocha tvrdšie? Chcelo to tam nejakú traumu alebo niečo také...). Ďalej Nate a ich vzťah...preboha, pozná ho dokopy päť a pol minúty a už mu dôveruje natoľko že sa ním nechá "ochraňovať" a denno denne bude v pohode s jeho kamošmi, ktorí si chodia k nim domov ako do posilky? Hocikedy?
Ich súkromná škola má hrozný vzdelávací systém, každý študent má čas chodiť na párty, chlastať ako o život....určite nevedia čo je binomická veta ale ženskú pretiahnu na tisíc rôznych spôsobov. Reakcie na Madison na ich "hry" boli diskutabilné, takto sa nechová žiaden priemerne zmýšľajúci človek v nebezpečenstve. Proste celá táto kniha je smiešna, jediné čo nie je smiešne je čas, ktorý mi zobrala...
Čítanie som si užila - krátka rozprávka pre dospelých hovorí príbeh už dospelého muža, ktorý si spomína na veci, na ktoré už dávno zabudol - na svoje tri kúzelné susedky, ktoré bývajú na konci uličky, kde kedysi sám vyrastal. Celý príbeh je tak detsky magický - človek nechápe čo sa tam miestami deje resp. ako sa to deje, ale to vôbec nevadí (jedna z mála kníh, kde mi to vôbec nevadí).
Dobrý psychotriler. Pre tentokrát som sa rozhodla čítať knihy od tejto autorky radšej v českom jazyku (Ostré predmety boli v slovenčine preložené na zaplakanie) a neľutujem.
Pred xy rokmi som videla film, nepamätala som si z neho veľa, no hlavná myšlienka mi utkvela v pamäti, už vtedy ma veľmi zaujala a to ma doviedlo aj ku knihe, s ktorou som roky otáľala.
Čítalo sa mi to ľahko a dobre, autorka tému a hlavne postavu Amy zvládla dobre - zo začiatku pri čítaní denníka sme drvivá väčšina naklonená nezvestnej. Nick a tá jeho povaha a hlúpe poznámky mu nepridávajú na dojme nevinného. Ako v každom manželstve, aj tu sa skrýva niečo viac a ich vzťah sa ukáže byť nanajvýš komplikovaný. Amy mi bola miestami sympatická (človek naozaj musí mať obdiv k jej trpezlivosti, pozornosti na detaily, atď...), no počas čítania konca sa aj moje sympatie viackrát zľakli a lapali po dychu. Mne sa záver páčil asi najviac, lebo dopadol dosť psycho a to som nečakala.
Depresívna, no poučná oddychovka. Conor sa musí popasovať s nechcenými skutočnosťami - jeho matka bojuje s rakovinou a žiadna liečba jej zatiaľ nepomáha a jeho v škole šikanujú. Stretáva netvora, ktorý sa ho svojim spôsobom snaží pomocou príbehov motivovať na to, aby čelil nepeknej pravde o sebe samom a situácií, v ktorej sa nachádza.
Pravdou je, že keď si chcete získať sestry Archeronové, môžete sa pripraviť na krst ohňom. O Neste je známe, že to nie je najpríjemnejšia osoba na svete, no mne padla do oka od prvej časti napriek tomu, že v niektorých prípadoch by som jej zakrútila krkom. Jej prerod z nepríjemnej a zatrpknutej ženy k bojovníčke a z neobľúbeného človeka na človeka, ktorý ohuruje, ma bavil čítať. Samozrejme k mágií nič bližšie popisovať nebudem, nemám ani čo, mágia je u Maas chaotická a slúži ako doplnok k postave.
Cassian je sympaťák, k Neste sa typovo hodí. Nové postavy Gwyn, Emerie a Dom boli mimoriadne sympatické. Presne toto autorke ide majstrovsky, opisy emócií a progres a dospievanie postavy v niekoho lepšieho.
Zbytočne presladená jednohubka, ktorá opisuje pár mesiacov po vojne s Hybernom. Za mňa bola táto kniha bez pointy - postavy oslavujú sviatok a vzájomne si kupujú darčeky, presladený Rhys plače od šťastia pri každom pohľade na ešte presladenejšiu Feyre (nechápte ma zle, je to milé, ale už by stačilo, celé tri knihy sú o ich sladkých rečiach a už by to chcelo upriamiť pozornosť na iné zaujímavé postavy možno aj z iných dvorov) a samotná Feyre sa konečne dokopala k maľovaniu.
Páčilo sa mi, že autorka písala kapitoly z pohľadu rôznych postáv (Cassian, Mor, dokonca Nesta), no tento potenciál nevyužila - Morriganina kapitola skončila otvorene a príbeh akoby uťal, Feyrine posledné kapitoly boli takmer rovnaké a zbytočne zdĺhavé a Rhys, okrem kapitol kde navštívil Jarný dvor, bol tiež nudný. Veľmi slabé pokračovanie, ktoré sa snažilo načrtnúť život postáv po vojne, ale načrtol skôr malé krôčiky.
Zatiaľ čo sa druhá časť skončila zaujímavo, tretia pokračuje ešte zaujímavejšie, keď sa ocitáme na Jarnom dvore spolu s Tamlinom, o ktorom veľa ľudí zmenilo v druhej časti mienku a opodstatnene. V tretej časti sa toho udialo veľmi veľa, možno až priveľa, a niektoré dejové linky ostali nedokončené. Romantika je u autorky stále na prvom mieste, no ustupuje do pozadia a dáva priestor na vojenské porady, bitky a stratégie.
Kniha bola plná povrchnej akcie a bojov, napriek tomu ani jeden z nich nebol popísaný nejako dobre, skôr chaoticky. O nelogických rozhodnutiach postáv radšej pomlčím, zato sa rada vyjadrím k vedeniu vojny Hybernu proti Prythianu - to čo malo byť? Taktika sa nezhodovala s cieľom, ktorý si kráľ stanovil. Niektoré záverečné boje a klišé s tým spojené mi pokazili posledné strany knihy, kde som viac pretáčala očami a želala si, aby sa to už skončilo. Autorka schopnosti postáv upravuje a dotvára podľa situácie (čiže ako sa jej hodí, poriadok v tom nečakajte) až sa človek pozastaví nad tým, ako je pre niekoho ako sú oni, obťažné poraziť krajinu bez spojencov, ktorí by k niečomu stáli, a ktorá ma rozlohu ako Jarní dvor a krajina smrteľníkov dokopy. Pritom stačilo nájsť "hviezdu" tejto časti - Suriela, ktorí by vám na všetko odpovedal vrátane toho, ako/ kedy/ kde Hybern poraziť. (Žiadneho vladára nikdy nenapadlo ho dať chytiť a získať tak zdroj cenných informácií?)
Nestin charakter sa oproti prvej a druhej knihe značne rozvinul a stala sa zaujímavou postavou, ktorej progres je ako na vlne - raz sa správa normálne, inokedy zasa ako namyslená fiflena, ktorá reálne nemá dôvod na to, aby sa tak správala a vystupovala, keďže do poslednej kapitoly v tretej knihe nič poriadne nedosiahla. Feyre a Rhys sú tak priamočiare kladné postavy, že sa čudujem, že sa tá dvojica pri pohľade na seba nezačne dáviť dúhu.
Veľký progres vzhľadom na prvú časť, ktorá mi prišla mimoriadne klišé a otrepaná. Ak sa budeme sústrediť na čisto romantickú stránku knihy, tak to bolo napísane naozaj pekne, autorka sa hrá s emóciami postáv a vie ich skvelo opísať. Chápem, čo Feyre prežívala po boji v Hore a prečo sa jej skomplikoval vzťah s Tamlinom, ktorý ma nejako mimoriadne neohúril v prvej časti a v tejto už zďaleka nie. Zato Rhys a jeho crew je veľmi sympatická a opäť musím pochváliť autorku za to, že sa nie len pekne vyhrala s ich emóciami ale aj históriou - každá postava bola iná a zaujímavá.
Ak sa pozrieme na magický systém, opäť nebude nejako extra dávať zmysel a Feyrine schopnosti už vôbec nie. Avšak táto knižná séria očividne nie je o vycibrenej mágií a jej popise či nejakom strategickom myslení pri vedení vojny (ten trapas na nepriateľovom území v poslednej kapitole knihy bol jednoducho na smiech a vlastne celé to stretnutie a jeho priebeh). Povedala by som že práve posledná kapitola skĺzla z doposiaľ dobre písaného fantasy románu pre ženy do klišé, kde logika začala dostavať kopačky do hlavy, ALE aspoň máme tu zaujímavý koniec druhej knihy.
Odporúčam pre ľudí, ktorí hľadajú čisto oddychové a nenáročné, napriek tomu zaujímavé , čítanie. Rozhodne neodporúčam fantasy veteránom s alergiou na prehnanú romantiku.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ach jo.....Tak toto je tá ospevovaná a xy recenziami chválená kniha? Tieto recenzie a ovácie nechápem! Táto "fantasy" kniha v sebe obsahuje fantasy prvky len na okrasu - nemajú hlavu ani pätu a ak aj náhodou majú, autorka sa to nenamáha nejako vysvetliť. Namiesto toho celú pozornosť upriamuje na romantickú dejovú linku, ktorá je za mňa neskutočne krkolomná. Feyre nie je postava, ktorej na chuť prídete od prvých stránok. Zo začiatku ma dosť štvala, ale čím bližšie ku koncu, tým mi menej a menej vadila.
Toho, čo mi na knihe vadilo je neúrekom, kde začať.
1. Zoberiem to od konca....To naozaj nejaká ženská kvôli chlapovi rozvráti a preklína rod víl resp. ich zotročí a sem tam vraždí? Ten istý rod o ktorom sa vyjadruje v takých superlatívoch? "Ľudia nás nie sú hodní, nikdy nebudú..." pričom jej nerobí problém svojich dokonca týrať? Hlavná záporáčka bola veľmi lacná a hlúpa a do úst si vkladala extrémne veľké exkrementy.
2. Záporačka vydiera chlapa aby sa s ňou vyspal....toto si seriózne autorka mohla odpustiť
3. Neverím že tú hádanku neuhádla....resp. že si dala tak načas. Bohvie že odpoveď nebola ťažká.
4. Magický systém bez pravidiel - autorka si mohla dať námahu aspoň opísať jednotlivé dvory a schopnosti, ktoré sa k nim viažu. Ale nie, postavy mávnu rukou a už sa vyliečiš, čítajú ti myšlienky, naprávajú kosti, proste podľa potreby. Stavím sa že na stanovačke by si taký Tamlin vyčaroval stan, spacák a vlastne aj ten les, veď prečo nie, jeho moc očividne nemá hraníc.
5. Aj vám sa tak páči, keď od nás niekto niečo chce, nenaznačí to (lebo nemôže), no aj tak je na Vás nahnevaný že ste to nesplnili?
6. Kliatba? - ok, mohla byť aj lepšia.....aspoň to vysvetľuje ten megahrozný začiatok kde si v duchu vravím prečo ju za vraždu kamoša nezabijú alebo aspoň nezamestnajú ako slúžku (to je iný servis za vraždu dostať všetok luxus sveta, to vám poviem...)
Toto nie fantasy ale snaží sa byť. Je to hlavne romantická kniha inšpirovaná motívmi klasických rozprávok, sú v nej fantasy prvky, ale ako vyššie spomínam, nemajú žiaden systém a slúžia čisto na to, aby v takomto xy-tom prerozprávaní príbehu bolo niečo nové. Takže fanúšikom fantasy to teda ROZHODNE nedoporučujem.
