Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Trocha nezvyčajná kingovka - príbeh je dosť dlhý a tak prešpekulovaný! Prvých dvesto strán sa spoznávame s Charliem, pánom Bowditchom a jeho vernou sučkou Radar (je to zlatíčko). Spočiatku sa to dosť tiahlo - ako sa spoznali, prečo mu Charlie pomáha a s čím všetkým až sa dostaneme k časti, na ktorú určite každý z nás čitateľov čakal najviac - vstupu do iného sveta. Svet bol rozprávkový a čerpal inšpiráciu z klasických rozprávok (Grimmovci), no tak kingovsky, čo znamená, že v ňom nechýba kliatba, nenávisť, krv a temnota.
Ja som dlhoročný fanúšik Kinga, mohol by vyprodukovať aj leporelo a hneď by som si ho kúpila. Jeho nadanie spočíta v tom, že nech sa pustí do písania knihy akéhokoľvek žánru, viete, že je to King.
Super, oproti celej trilógií Pán Mercedes som si čítanie tejto jednej sci-fi knihy užila omnoho viac. Kingovi to s paranormálnymi schopnosťami a s deťmi v hlavných úlohách jednoducho skvele ide! Postavy boli napísané perfektne, mali osobnosť a čaro. Luke - veľmi inteligentný chlapec, sa jedného dňa prebudí v Inštitúcií, ktorá je tajným projektom, ktorý sa sústredí a hľadanie a umiestňovanie detí, ktoré majú nadprirodzené schopnosti - telekinézu či telepatiu. Pod dohľadom krutých a sadistických zamestnancov deti často podstupujú bolestivé procedúry hraničiace so smrťou. Páči sa mi, že celá kniha speje k dileme, či sa oplatí konať obludné veci kvôli vyššiemu dobru. A či vôbec ľudia, ktorí robia tie veci môžu vedieť, čo také dobro vôbec znamená, keď sú sami schopní toľkých barbarstiev.
Čítanie som si užila, toto je king v plnej sci-fi kráse.
Prvé dve knihy série nemajú ani len slabší nádych mysteriózna, no pri konečnej tretej knihe to King zrejme nevydržal, a musel tam už pridať aj paranormálne javy a nejaké tie svoje kingovčinky.
Dej sa točí okolo starej známej postavy psychopata Bradyho, ktorý si jedného pekného hmlistého rána namieril ukradnutý mercedes do davu ľudí a neskôr sa snažil vyhodiť do vzduchu pár tisíc deciek vrátane seba. Brady je nepochybne inteligentný antagonista s takmer vždy dobrými plánmi, preto musím miestami zadržiavať smiech kvôli tomu, že aj keď mu osud tentoraz zamiešal skvostné karty, prišiel Bill Hodges a opäť mu ich premiešal.
Tretia kniha sa mi páčila zo všetkých najviac - a že King nedokáže písať dobré konce!
Páčilo sa mi, že Brady sa vrátil do sveta živých a mal telepatické schopnosti. Čo sa týka spustenia hromadných samovrážd tínedžerov, to mi už prišlo miestami uletené a Bradyho som si začala v mysli predstavovať ako animovaného zloducha menom Megamyseľ, no tento štýl ku Kingovi sadne a dokonale v ňom pláva. Postavy ako Bill, Jerome a Holly sú super, celá trojka je veľmi sympatická a realistická. Holly si zaslúžila cameo v Outsiderovi, ale samostatnú knihu, ktorá onedlho vyjde, ešte viac.
Druhá kniha zo série o Billovi Hodgesovi, ktorá nezáväzne nadväzuje na prvú časť, napriek tomu je dobré čítať sériu po poradí.
Druhá časť mi oproti tej prvej prišla menej napínavá, čítala som ju dlhšie, príbeh taktiež považujem za menej zaujímavý ako Pán Mercedes.
Viem si živo predstaviť, že by sa podobná situácia aká sa stala spisovateľovi pánovi Rothsteinovi, stala v skutočnom živote takému Georgeovi R. R. Martinovi či Pathrickovi Rothfussovi. Fanatický obdivovateľ sa dozvie o tom, že jeho obľúbený a zároveň nenávidený autor napísal pokračovanie k sérií, ktorá je pokladaná za dopísanú. Morris sa zaľúbil do hlavnej postavy Rothsteinovho diela a nechcel a ani by sa nedokázal zmieriť s koncom, ktorým doslova opovrhuje. Takže spraví to, čo by každý fanatický psychopatický knihomoľ s nulovou emočnou inteligenciou spravil - zabije spisovateľa a dostane sa k pokladu. No keďže náš páchateľ nie je iba fanatický psychopatický knihomoľ s 0 EQ,, ale aj úplný idiot, jeho poklad mu na dlhú dobu zmizne z obzoru.
Bellamy ma svojim spôsobom bavil. Jeho osud sa veľmi zaujímavo zamotal do toho Peteovho, ktorí mali toho tak veľa spoločné a zároveň tak málo. Rovnako ma bavila aj Holly, ktorá už nie je to ustráchané žieňa z prvej časti, ako rovnocenný partner Billiho Hodgesa (takmer rovnocenný, na vypočúvaní a telefonátoch musí ešte zapracovať).
Kniha je síce zaujímavá a miestami aj riadne napínavá, no stále je to na Kinga slabý priemer.
Detektívka od Kinga? To teda áno. Od klasických detektívok vybočuje z radu tým, že už na začiatku knihy spoznáme masového vraha, ktorý jedného krásneho hmlistého rána zrazil, zmrzačil a zabil ľudí čakajúcich na prácu. Taktiež vybočuje z radu tým, že jedna veľmi podstatná a samým Kingom obľúbená postava príde do deja ku koncu knihy a pomôže vo vyšetrovaní legendárnemu detektívovi na penzií Billovi Hodgesovi.
Holly som si napriek jej diagnózam obľúbila, stretla som sa s ňou už v knihe Outsider kde už bola podstatne statočnejšia a samostatnejšia. Brady je čistokrvný psychopat, ale čítať o ňom bola zmes údivu a znechutenia, King si dal na ňom záležať.
Kniha mi prišla zaujímavá, rýchlo sa čítala, nemám jej veľa čo vytknúť iba ak vydavateľstvu, ktoré posledné roky ako keby absolútne nedbalo na gramatiku či vhodné preklady.
Napínavá, zaujímavá, prehľadná, strašidelná, poburujúca, poučná. Táto kniha si zaslúži všetky zo spomenutých prívlastkov. Už dlho som nevidela tak dobre spracovanú reportáž o jednom z najdesivejších okamihov USA - o masakre na Columbine High School.
Eric a Dylan rozhodli 20.4.1999 zapísať do krvavej histórie svojej krajiny tým najmenej príjemným spôsobom - vraždami. 13 obetí a ďalších XY zranených ľudí na tento deň nikdy nezabudne rovnako ako celá krajina - práve týmto masakrom sa inšpirovalo mnoho ďalších stratených existencií (napr. Čo Sung-hui - Virginia Tech), ktoré ich brali za hrdinov a svoje vzory.
Reportáž je veľmi prehľadná - autor si dal precízne záležať na tom, aby nám nepodsúval svoje teórie či pocity, veľkú časť knihy sa venoval obetiam a samozrejme vrahom a otázke, ktorá mnoho rokov trápila najmä rodiny obetí - Prečo? Na túto otázku nám autor za pomoci pána Fuseliera odpovedá a predstavuje psychologický popis vrahov, ich motív, povahy a vzťahy či už k rodičom alebo spolužiakom.
Zaujal ma opis prístupu médií ku masakru a taktiež cirkvi (pasáže o Cassie).
Tejto knihe nemám veľmi čo vytknúť - takto si predstavujem opis situácie a dopadov na komunitu/obete/školu pred/počas/dlhé roky po masakre.
Hru Magic: TheGathering nepoznám, no príbeh som si užila. Hlavne postavu démonológa Davriela Canea, o ktorom by som si prečítala aj samostatnú knihu - je vtipný, inteligentný a jeho sarkazmus mi sadol. Príbeh je hlavne o dvojčatách Wille a Tacende, ktoré sa narodili so schopnosťou Mokrade - Tacenda je schopná obrániť dedinu pred prízrakmi svojimi piesňami a Willia je zasa bojovníčka. Obe ale strácajú zrak - Tacenda počas dňa, Willia počas noci. A práve počas dňa, kedy Tacenda nevidí, prídu Šeptači a pripravia o život celú dedinu okrem nej. Tacenda podozrieva z tohto nešťastia zámockého pána. No on by neskrivil ľuďom, ktorí mu dodávajú jeho milovaný čaj a košele, ani vlások na hlave. Kto teda?
Najhorúcejší kandidát na sklamanie roka a zároveň najväčší kandidát na výhru najkrajšej obálky.
K príbehu - mohla to takto autorka pokaziť? Celá myšlienka príbehu je vynikajúca - hlavne jej záver, ktorý mal potenciál šokovať všetkých čitateľov. Škoda, že nám ho autorka v priebehu čítania toľkokrát "nenápadne" podhodila, že som koniec knihy vedela už v jej polke. Autorka absolútne zanedbala postavy - nevadilo by mi mať viac strán či dokonca čítať kapitoly striedavo z pohľadu jednej, druhej či tretej sestry, aby sme sa s nimi zoznámili, mali čas a šancu si ich obľúbiť a nakoniec im fandiť.
Taktiež autorka zanedbala logiku niektorých vecí - napríklad v jednej chvíli má Iris vybitý telefón a v druhej si už ním svieti na cestu. Postava Tylera mi prišla nemastná neslaná a hádajte čo - nulové emócie k jeho minulosti či budúcnosti...popravde dlho som nestretla v príbehu takú nepotrebnú postavu navyše.
Som človek, ktorý väčšinou drzo kritizuje dlhé opisy, no tu ich je tak žalostne málo! Bolo to na úkor príbehu a hlavne postáv. Za mňa sa vydarila iba myšlienka, ktorej by sa mohol chopiť iný spisovateľ a príbeh úplne prerozprávať od začiatku, samozrejme s inými postavami a na inom mieste.
Autor napísal príbeh hodný čítania - Mia je postava, ktorú si obľúbime takmer všetci kvôli jednej jednoduchej veci - nehrá sa na to, na čo nie je, a prijíma sa taká, aká je - sebecká nenávistná pomstychtivá ču*ka, ktorá má srdce ako lev.
Mne sa príbeh aj ukončenie páčilo, síce posledný súboj sa čítal trocha krkolomne - chcelo to veľkú dávku kreativity a fantázie si vôbec predstaviť ako to celé prebiehalo, keďže miestami to bol súboj veľmi abstraktný. Menšie výhrady mám voči sile, akou Mia disponovala - bola silná, no až príliš. Už v polke knihy bolo jasné, že všetky svoje ciele zvládne. Takže o Miu som sa prestala báť a moja pozornosť sa upriamila na ľudí, ktorí ju sprevádzali. Niektoré straty boli poľutovaniahodné, no veľkú dieru po sebe zanechal aj pán Laskavý, ktorého bolo v deji priveľmi málo a tým pádom tretia kniha trpí nedostatkom sarkazmu a cynizmu.
V priebehu celej trilógie je nad slnko jasnejšie, že autor sa neskutočne zabáva na popise súlože, bonusová kapitola je toho zvráteným dôkazom. Celý vzťah Mie a Ashlinn mi prišiel pritiahnutý za vlasy a to nemám problém v tom, že sú obe ženy (ja jednoducho tej mrche nedokážem odpustiť to, čo spravila Tricovi!). Odporúčam trilógiu, myslím, že človek nebude ľutovať kúpu, určite nie, keď spozná pána Láskavého.
Už z prvej časti bolo zrejmé, že autor sa inšpiroval menami, kultúrou a históriou starovekého Ríma. V druhej časti nám predviedol to najlepšie zo zábavy starovekého Ríma.
Prvá časť sa skončila neurčito a bolo jasné, že Miu čaká kopec práce na splnení svojho sna - vykonaní pomste za svoju mŕtvu rodinu; ako aj nových nepriateľov, ktorí sa vykľuli z jej bývalých kamarátov. Ako Čepeľ sa venuje svojej práci, no nepribližuje sa ani o krok bližšie k splneniu svojho cieľa. Po zistení nových informácií ohľadne pádu jej otca a rodiny sa rozhodne predať do otroctva do kolégia a ako budúca gladiátorka vybojovať najväčší zápas v Itreyskej republike - magni, aby sa mohla zoči voči postaviť svojim nepriateľom. Počas jej pobytu v kolégiu Miu trápia morálne dilemy a premýšľa nad krutým systémom, ktorý v krajine vládne.
Autor v druhej časti ponúkol veľa, veľmi veľmi veľa akcie, dilemy, za čo som rada. Mia je bezpochyby milá, citlivá a vražedná dušička, ktorá je sexuálne zmätená - a na toto autor dáva dosť veľký dôraz. Zatiaľ čo na jednej strane úplne chápem jej túžbu po pomste, na druhej strane už nechápem jej city k určitým osobám....na to napíšem iba jedno slovo, na ktorá Mia zrejme zabudla - Carlotta! - čiže isté dejové línie sa vyvíjajú pre takú schopnú hlavnú ženskú postavu veľmi divne a vôbec ma nebavia, a niektoré - spravidla tie akčné scény - sú popísané veľkolepo. Na konci knihy si autor opäť nechal pár nečakaných plot twistov a ja verím, že stihne odpovedať aj na otázky, ktoré nezodpovedal v tej prvej či druhej, napríklad prečo by Miin otec nemal byť zradcom ak vytiahol s vojskom na hlavné mesto?
