Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
"Jsme to, čím se rozhodneme být, děvče, jak necháš jiné rozhodovat o své ceně, jsi ztracena, protože nikdo nechce, aby jiní stáli za víc než on sám." (Bruna, Tetovaný)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Celý svet sa technologicky posúva dopredu a Dan Brown spolu s ním. Rozhodne si naštudoval slušnú kopu materiálov a vrhol sa na naozaj zaujímavú tému, ktorá mňa osobne zaujala - noetiku.
Keďže Robert Langdon je expert na symboly a nie noetiku, veľkú rolu v príbehu zohráva jeho priateľka (stará známa z knihy Stratený symbol) - Katherine Solomon. Robertove vedomosti ohľadne symbolov sa možno dostavajú do úzadia, no jeho analytické myslenie a bohaté opisy Prahy na úrovni sprievodcu, navodzujú atmosféru starších knih.
Robert sa ako vždy zapletie do neuveriteľnej šlamastiky - z obyčajného rána sa doslova vykľuje zlý sen, na krku ma českú políciu, netuší, kde sa nachádza Kathrine a počas jej hľadania vpadne priamo do centra utajovaného výskumu.
Medzitým si Golem razí cestu Prahou a odstraňuje nevyhnutné prekážky, ktoré mu bránia v dosiahnutí jeho pomsty.
Mne osobne sa kniha páčila, prečítala som ju rýchlo a nemôžem povedať, že by som sa niekde zasekla či nudila. Rozhodne to nebude príbeh pre každého, no nájde si svojich fanúšikov. Romantická dejová linka mi nejako nevadila i keď je pravda, ze zo začiatku knihy to bolo roztomilé, ale ku koncu knihy sa to stupňovalo k otravnému.
Niektoré akčné pasáže boli síce chabé a viac o šťastene postáv, ale som s tým v pohode, nepotešilo by ma, ak by hlavnú postavu zabili v polovici knihy. Plotwist s Golemom bol za mňa výborný a nečakala som ho.
Robert ma ako postava stále baví, Kathrine ho skvelo dopĺňa. Dej kombinuje poznatky z histórie a vedy a vďaka autorovi toho viem dnes o niečo viac.
Ďalšia z tých kníh, ktoré som odhadla zle. Kniha je písaná extrémne sexuálne nabitým štýlom a la Amo Jones, čiže naivne, povrchne, nelogicky, hlavne tvrdo a surovo.
Obálka je krásna, obsah už tak moc nie. Prvá polovica knihy pritom vôbec nebola zlá, bolo v nej napätie a mňa naozaj zaujímalo, ako Addie bude konfrontovať svojho stalkera, ktorý jej najskôr po dome necháva známky svojej prítomnosti v podobe ruží bez tŕňov. Potom kniha vezme rýchly a strmý spád a už je to len o tvrdom sexe na čo najmenej vhodných miestach alebo bez Addienho súhlasu (pod tým cháp, že kričí ako veľmi nechce, ale jej telo kričí, ako veľmi chce...).
Addie mi nie je sympatická - je to také malé naivné nadržané zvieratko, ktoré sa nechá naháňať po svojom vlastnom dome. Odmieta si priznať, že práve hra na mačku a myš je pre ňu veľmi vzrušujúca, no tresty za chytenie nie sú veľmi vzrušujúce, ale hraničia s totálnym ponížením a podupaním ľudskej dôstojnosti ako takej. Preto strata sympatií voči tejto postave, chýba jej osobnosť.
Na druhej strane hlavná mužská postava knihy - stalker Z - má pôsobiť smrteľne vážne, no pravdou je, že čím viacej som o postave čítala, tým viac som sa zabávala. Autorka naozaj nemá kreativitu a táto postava je vrcholom detskej predstavivosti - Z je mačo skrz naskrz - je najnebezpečnejší, najmúdrejší, najsmrtonosnejší, najrýchlejší, najlepší....ba čo viac, zachraňuje nevinných lebo je to supermega-inteligentný IT-čkár a ninja, ktorý sám od seba založil tú najlepšiu a najtajnejšiu agentúru na svete, ktorá je vláde plnej pedofilov tŕňom v oku, ale konšpirátori o nej básnia! Samozrejme musíme mu dať nejaký pozitívny kredit a vyvážiť jeho nie najzdravšiu stránku osobnosti - to, že si vyhliadne ženu, stalkuje ju, naháňa ju po jej vlastnom dome, znásilňuje, prenasleduje vonku, bije....
Čo ma úplne dorazilo bolo asi tom že zločinci sú neuveriteľne priamočiari - stretávajú sa v nie tak úplne tajných kluboch a bavia sa o nie tak normálnych veciach, stále sa zlovestne škeria jeden na druhého a bez problémov si rozprávajú medzi sebou svoje úchylky, posledná scéna v jaskyni bola top, keď si pedofili proste nemohli odpustiť komentáre na malé dievča, ako im z nej tvrdne. Náš stalker sa k nim infiltroval nechutne ľahko a primitívne až je to fakt na smiech.
Nechcem už pokračovať čítaní tejto tragikomédie, druhú časť púšťam k vode a autorka je na mojom blackliste spisovateľov.
Kniha neohúri, neprekvapí, ale isto zabaví. Ono je to ťažké dnes v rámci žánru romantasy napísať knihu, ktorá vám zoberie dych a prinesie niečo nové, neokukané.
Vaasa je nedobrovoľnou nevestou dobrosrdečného Reida, ktorý bude skôr či neskôr vládcom nepriateľskej krajiny jej domoviny. To Vaasa nemieni dopustiť a počas svadobnej noci vezme nohy na ramená - nebaží po moci či vládnutí, túži po slobode a poznaní. Vaasa má totižto magické schopnosti, ktoré nedokáže ovládať a ktoré ju môžu čochvíľa usmrtiť. Práve jej nepriateľ a manžel v jednom je jedinou cestou, ako sa o mágií dozvedieť niečo viac a prežiť. Preto s ním uzavrie dohodu - bude mu stáť po boku kým sa nestane vládcom a kým ich dohodnutý čas neuplynie, zatiaľ čo ona sa dozvie o svojej mágií viac a bude mať zaručenú slobodu.
Ako to už býva, po istom čase začne prehodnocovať podmienky dohody, pretože sa pre ňu začínajú stávať nesplniteľné.
Tempo príbehu mi vyhovovalo, bolo v nej dosť politiky, ale zároveň nie tak veľa, aby nedala priestor postavám na spoznávanie. Reid je priveľmi priamočiara postava, sen všetkých žien - krásny, chápavý, odvážny, silný, dobrosrdečný...nenašla som jedinú chybičku na tom chlapovi. Je to divné, ale práve to mi vadí.
Príbeh sa skončil dramaticky, chválim autorku, že sa pohrala s postavami a ukončila prvú časť v tej najlepšej možnej chvíli. Druhú časť, poprosím!
Zatiaľ som sa doposiaľ nestretla s fantasy sériou, ktorá by ako hlavný námet využívala prevteľovanie hlavnej postavy - musím uznať, že napriek niektorým veciam ma celá séria bavila svojou jedinečnosťou a zaujímavým dejom.
Čo by som knihe vytkla bolo megarýchle cestovanie postáv, z hlavného mesta Bravielu do hlavného mesta Morgravie to trvá ani nie jednu celú stranu a audiencie u kráľov a kráľovien sú veľmi benevolentné - k takej Valentyne sa dostanete hocikedy potrebujete. Takže isté veci majú nádych naivity, ale osobne mi to až tak veľmi neprekážalo. Dej bol miestami neprirodzene rýchly, postavy doslova kmitali na mape a riešili veci za pochodu pričom každá postava dostala svoj koniec. Koniec knihy je uspokojivý, no posledné deus ex machina a lá Fynch si autorka mohla odpustiť a vymyslieť nejaký iný plottwist nakoľko sa nám v poslednej knihe roztrhlo vrece s mágiou a jej používanie sa vymklo spod kontroly.
K deju - Wyl sa trápi v sestrinom tele, už vie, ako kliatba funguje a vie, že jej nemôže nijako uniknúť ani ju ovplyvniť, iba skončiť. Aremys sa s kráľom Cailechom chystajú na mierové rokovania s odporným Celimom (najlepšia časť knihy je rozhodne tá, kde Celimus dostane co pro to KONEČNE! ). Eslpyth čaká iba jedna dejová linka a následne ju autorka odsunie na vedľajšiu koľaj, čo je škoda, od postavy som čakala viac, lebo mala ohromne veľký potenciál a mne bola rozhodne sympatickejšia ako kráľovná Bravielu.
Suma sumárum - čakala som happyending, ktorého sa mi dostalo, žiadna postava neostala zabudnutá, mágia nebola veľmi vysvetľovaná, funguje tu svojím vlastným spôsobom a zasahuje do osudov postáv v najkrušnejších chvíľach. Séria je klasická historická hrdinská fantasy, ktorá si nepotrpí na veľa detailov, pracuje s málo postavami, politika je tu zjednodušená, no postavy a ich osudy späté s krajinami ju robia zaujímavou. Je to jednoduchá séria na čítanie, nič komplikované, takže odporúčam hlavne pre tých, ktorí doslova hľadajú fantasy oddychovku.
Kvalita pri druhej časti série neubúda, dej pokračuje dynamicky dopredu a spoznávame Wyla v tele ženy - nájomnej vrahyne Faryl, ktorá pomotá hlavu (nedobrovoľne) sympatickému Aremysovi, ktorý je nová postava, ktorá nám v priebehu príbehu otvorí nové dejové linky.
Wyl potom, ako sa dostal do tela príťažlivého Koreldyho, sa musí zmieriť s tým, že je teraz v tele o dosť viac zraniteľnom, na aké je zvyknutý - v tele nájomnej vrahyne krásnej Faryl. Osudy všetkých postáv v deji sú medzi sebou nenápadne prepletené, preto nie je náhoda, že zrovna Faryl je prevolaná pred krutého vládcu Morgravie - Celima, ktorý má pre ňu ďalšiu úlohu - dolapiť Ylenu a priniesť mu jej hlavu.
Každá kapitola je akčná a zaujímavá - Fynch ide svojou vlastnou cestou a Wyl popri záchrane milovaných hľadá odpovede na svoje otázky - Ako funguje táto neznesiteľná kliatba? Ako ju prelomiť? Do popredia sa konečne dostane aj Ylena, ktorá v kláštore prekonáva svoje traumy len aby sa jej stali ďalšie. Elspyth nemala v knihe tak veľa priestoru ako by som pre ňu chcela, dúfam že v poslednej časti budeme o tejto postave počuť viac.
Vzťahy medzi Bravielom a Morgraviou sú čoraz napätejšie, kráľovna Valentyna si veľmi dobre uvedomuje, že Braviel nie je dosť silný na to, aby čelil Celimovi, no zároveň má stále viac a viac dôkazov o tom, že Celim je blázon, ktorý nechce mier, ale krviprelievanie.
Koniec knihy sa postaral o to, aby som hneď prešla na poslednú časť - ako som už písala v recenzií na prvú časť, kniha nie je žiadne GOTko, ale tiež je svojim spôsobom temná, postavám sa stávajú kruté veci, ktoré robia knihu realistickejšou.
Na sériu som natrafila náhodne - nie je u nás veľmi známa a zahraničné recenzie nie sú najlepšie. Ako v mnoho prípadoch, ani teraz som sa neriadila recenziami a dobre som spravila, po naozaj hroznej knihe Gothikana (Runyx) som potrebovala niečo jednoduché, nekomplikované a zároveň zaujímavé.
Autorka používa taký old school storytelling - dobro a zlo sú v knihe jasne čitateľné a priamočiare ako v rozprávkach. Je tu kladný hrdina Wyl, ktorý má srdce na správnom mieste a záporák Celimus, ktorý srdce akoby ani nemal. Je to ale Wyl, ktorý svojou dobrou povahou a charakterom získa dar, ktorý je veľmi nevšedný. Je to požehnanie a prekliatie zároveň.
Kniha má dobré tempo, je v nej veľa akcie, pri žiadnych kapitolách som sa nenudila. Dej napredoval rýchlo, politika a vzťahy či už medzi postavami alebo krajinami sú napísané prehľadne. Nie je to žiadne Game of thrones, ale aj tu umrie pár dobrých postáv a hlavnej postave a pár vedľajším dôležitým postavám nevychádza všetko (takmer). Mágia nie je hlavná téma knihy, autorka sa nevenuje jej fungovaniu či systému, má mystický charakter, o ktorom sa snáď dozvieme viac v ďalších častiach ako posledná scéna prvej knihy naznačuje.
Jediné čo by som knihe vytkla, sú vedľajšie postavy - mohli byť spracované lepšie alebo aspoň ich osobnosť. Niektoré vedľajšie postavy na zrazu objavili v deji, obľúbili ste si ich a potom ste im museli dať adiós pričom mohli byť kľudne zakomponované do iných kapitol, ale celý dej sa sústredí max na dve dejové linky, ktoré sa striedajú.
Množstvo zahraničných recenzií hovorí o mizogynii v knihe - ja si nemyslím, že sa jedná o mizogýniu, tie ženy boli jednoducho napísané priveľmi žensky na túto dobu. Ak vezmeme do úvahy, že kniha je niečo na štýl stredovekej historickej fantasy, tak nemôžeme čakať, že ženy tam budú poskakovať ako ninja korytnačky a brániť seba a všetkých, lebo sú emancipované a rovnocenné. Naopak, myslím si, že po dlhom čase konečne žiadna autorka netlačí na pílu a ja konečne nečítam o nejakej Violet Sorrengail, ktorá je najúžasnejšia vo všetkom čo robí a nikdy nepotrebuje pomoc - každý ju občas potrebujeme. Teším sa na pokračovanie.
Veľa kriku pre nič - jedna z najhorších kníh, aké som kedy čítala....príbeh plochý, plytký, povrchný, neinteligentný, veľmi zostručnený a zovšeobecnený.
Ak si pod pojmom gotika predstavujeme hrady, veže, zámky, zatiahnutú oblohu a sem tam nejakú halucináciu a pofidérne dievča s fialovými očami k tomu, tak áno, táto hlúposť sa dá pokladať za "gotickú" hlúposť. Je to moje prvé stretnutie s autorkou, našťastie aj posledné a isto naň nebudem spomínať s úsmevom na tvári, ale so zmesou znechutenia a humoru, lebo to vyzerá, že dnes bárs komu vydajú knihu. Stačí len pekná oriezka, drahá reklama a jeden otrepaný a zle spracovaný nápad.
Autorka je maximálny netalent - štýl písania ako u prvotiny prváka zo školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Nerozvinuté vety, príbeh stagnoval a opakoval sa dokola. Postavy nedokázali vyvolať žiadnu emóciu, teda okrem sklamania a mierneho znechutenia.
Hlavná postava Corvina je postava, o ktorej čítať nechcete. Nie len že ju počas knihy veľmi nespoznáme, ale aj to, čo o nej vieme, je zanedbateľné. Autorka okolo nej vystavala smutný príbeh, urobila z nej osamelú chudinku, ktorej príde list z Rockfordu...pardon, z Nikdyvíce (čudujem sa, že jej ten list nedoniesla vrana v zobáku). Highlightom jej inteligencie je vykladanie kariet, pri ktorom je najšťastnejšia. Dievča nemá na seba vysoké nároky, preto sa nemôžeme čudovať, že ich nemá ani pri chlapoch.
Láska je komplexný cit, ktorý nás zahrňuje emocionálnou, telesnou a duchovnou blízkosťou, prepojením a túžbou po jednote s druhým človekom. Láska medzi Corvinou a Vadom je čisto pudová. Z niektorých kníh a hlavne z tejto mám pocit, že nečítam ani o ľuďoch s vlastnou osobnosťou, ale o nadržaných zvieratách. Spoznávanie a zaľúbenie sú fázy, ktoré niektoré autorky rady preskakujú aby sa odbavili na sexuálnych scénach, ktoré majú šokovať. Mňa šokovalo v tejto knihe to, ako sa hlavná postava necháva prezývať kundič*ou a že sa jej to ešte páči.
Hlavný hrdina príbehu je nemastný, neslaný, šedivý podivín, ktorý nie je taký tajomný ako sa nám autorka snaží nahovoriť.
Kniha je nudná, ničím neohúri, je zbytočne predražená a ľuďom, ktorí si ju chystajú kúpiť či prečítať, odporúčam, aby nestrácali pri nej svoju energiu a čas. Na svete je okrem smrti ešte ďalšia istota - že každá iná kniha je lepšia ako táto.
K.O.N.E.Č.N.E !!! Celý dej aj postavy ma chytili až v tretej časti, ktorá bola v porovnaní s prvou a druhou omnoho lepšia, akčnejšia a zaujímavejšia a ja sa konečne nenudím pri čítaní.
Dej odsýpal, bol dynamickejší ako v prvej a druhej časti a pokračujeme takmer priamo tam, kde sme prestali. Vedľajšie postavy konečne dostali väčší priestor - Aaric a Ridoc si u mňa držia miesto najobľúbenejších vedľajších postáv. Zato ústredná dvojica - Xaden a Violet - pozitívne určite je, že títo dvaja mali menej presladených momentov ako v druhej časti, ich vzťah je stále mierne toxický, ale aspoň už neriešia blbosti.
Andarna je ústrednou dračou postavou tejto knihy - zistíme, prečo a hlavne čím je výnimočná a odlišuje sa od ostatných drakov. Najlepšie časti knihy boli pre mňa určite tie, kde sme spoznávali svet a hlavne ostrovy.
Ako už býva zvykom, kniha končí v tom najlepšom napriek tomu, že absolútne netušíme, čo sa vlastne stalo posledných 12 hodín po bitke rovnako ako Violet.
Druhá časť je v niektorých aspektoch omnoho lepšia ako prvá, no iných omnoho horšia a ....trápnejšia? Prvá polka knihy je strašne nudná, rozťahaná, nútila som sa do čítania a zároveň nedočkavo čakala, kedy sa stane niečo zaujímavé. Druhá polka to našťastie zachránila, bola akčnejšia, konečne sa tam diali veci, no aj s druhou časťou je celkový dojem z knihy sklamanie. Asi také veľké ako Tairn a Sgaeyl dokopy...
Violet je stále dokonalá, taký malý chodiaci prototyp všetkých pozitívnych vlastností, na čelo by sme jej kľudne mohli nalepiť nálepku martýr alebo svätica... Violet je jednou z hlavných ženských postáv z fantasy kníh, ktoré mi teda absolútne nesadli a jej vzťah s Xadenom je toxicita sama o sebe. Celú celučičkú knihu Violet dokáže iba nariekať nad tým, prečo Xaden hento, prečo Xaden tamto, prečo jej nič nepovie (ako keby ona hovorila jemu všetko - pokrytectvo 1. triedy) a potom keď jej niečo povie, tak sa cíti zradená, nemôže mu veriť, ale chce mu veriť, miluje ho, ale odmieta mu to priznať, kým nebude vedieť každý detailík z jeho života pričom samozrejme chápe, že Xaden bude mať vždy tajomstvá....ako prosím? Naša najinteligentnejšia postava rieši konflikt pasívno- agresívne, v každej situácií je za obeť a Xaden si ju udobrí iba tak, keď jej vyhovie. Čo v druhej časti robí prakticky stále, ale očividne to stále nie je dosť.
Xaden je nezaujímavá postava - autorka z neho spravila alfa samca, ktorého pohľad každého priklincuje na mieste, každý sa mu uhne z cesty, každý ho nasleduje, všetky ženy chcú byť s ním a každý chlap chce byť ním...škoda, že ostatné postavy nevidia tú neviditeľnú vôdzku, ktorú má okolo krku. Škoda, že ostatné celkom dobré a sympatické postavy nevidia to, že Xaden je úplný sociopat. Zapredal by životy všetkých nevinných ľudí za jeden a tomu ja nevravím líderstvo, ale sebeckosť, ktorá mu vychádza z každého póru a jeho "uctievanie" dokonalej Violet mi ide hore krkom lebo to robí pri každej scéne, ktorú majú.
Takže je úplne pochopiteľné, že tieto hlavné postavy celý príbeh iba pochovávajú - každá zásluha, každý jeden dobrý nápad patrí len jednej postave, ostatné sú napísane nepodstatne. Autorka nie len že nedokáže pracovať s vedľajšími postavy a nedajbože aby napísala dejové linky aj u iných postáv či z nich spravila nejaké dôležité, zaujímavé postavy.
Jediné, čo knihe nevytknem, sú boje. Síce niektoré pasáže boli napísané strašne naivne - skákanie z draka na draka a ešte za dažďu...
P.S. - Stále predýchavam fakt, že tieto draky majú štyri nohy a ego ako Conor McGregor.
Jedna zo slabších kníh, ktoré som tento rok čítala. Štýl písania mi celkom sadol, kapitoly boli krátke a stručné, takže sa čítali rýchlo. Avšak dej bol rozťahaný, do polky knihy sa nič nedialo a v tej druhej polke, kedy mala nasledovať tá lepšia, zaujímavejšia a strašidelnejšia časť, nastal iba chaos.
Šestica maximálne nesympatických ľudí sa rozhodla ísť na dovolenku na menej známu chatu v Beskydoch. Samozrejme cestou zablúdia, nedodržujú trasu a úplne zbytočne odbočia na lesnú cestu, kde je zákaz vjazdu, lebo chcú byť na chate skôr. Les vôkol nich nie je obyčajný a čoskoro to každý z nich svojim vlastným spôsobom zažije na koži.
Takže šesť hrozných kamarátov, ktorí sa potajomky vlastne neznášajú, zažívajú zmätočné chvíle - pokazená elektronika, nevyhovujúce počasie, panika, rozdelenie sa do menších skupín a nakoniec chaos. Od pointy som teda čakala viac, tá ma dosť sklamala a bola strašne nelogická keď si dáme súvislosti dokopy... pôsobenie na elektroniku, ľudí, zvieratá, no zasmiala som sa poriadne a to od thrilleru nechcete...
