Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Najviac negatívnych recenzií od čitateľov dostala druhá časť, no pre mňa je najslabšou častou práve záverečná časť. Koniec druhej časti napriek rýchlemu cestovaniu skončil zaujímavo, otvorene, síce nelogicky, ale tretia časť mala z čoho čerpať.
Namiesto toho sa autorka jednoducho zacyklila a začala sa opakovať.
Koniec druhej časti nám nepriniesol porážku arogantnej Morgane. Všetky spojenectvá Lou a Reida vyšli navnivoč a tak tretia časť začína v pôvodnom zoskupení postáv. Opäť začínajú plánovať a opäť je ten plán bez logiky (aby som to zostručnila, Lou v prvej časti pred Morgane uteká, v druhej sa proti nej snaží bojovať a získať na svoju stranu spojencov a v tretej časti nie len že neuteká, sama sa ženie do nebezpečenstva a bez spojencov....čiže týmto druhá kniha a jej dej strácajú na význame).
Celú polku knihy je Lou vďaka Nicholline mimo, v druhej polke bude zasa mimo Reid (začína cyklus spoznávania sa) - ich dejová linka sa zbytočne skomplikovala na úkor ďalších postáv a vývoja deja. Mágia je chaotická, Lou sa miestami zdá veľmi neschopná v čarovaní a na druhej strane dokáže pozoruhodné veci - ale len v prípade núdze. Nepáči sa mi, že mágia tu funguje ako deux ex machina - postavy zažívajú v krušných chvíľach osvietenie a vzorce sa zjavujú samé.
Morganu by sme kľudne mohli začať volať Casper- vždy sa zjaví ako duch na mieste, ktoré nikto (obzvlášť naše postavy) nečaká a ktoré je strategicky perfektné - zjaví sa rovno za tvojím chrtom a to si si to k nej ešte nakráčaš nič netušiac sám.
Zakomponovanie vyšších síl do deja bolo pre mňa ako čitateľa doslova únavné. Doteraz čitateľ ani nevedel, že v tomto svete sa pohybujú nejakí. Nevieme, akými schopnosťami disponujú a ako môžu pomáhať alebo sa činiť vo veciach ľudí. Proste táto kniha je neuveriteľný guláš čo je škoda, lebo postavy boli fajn a ich osudy ma ozaj zaujímali, ale je to celé nedotiahnuté a odfláknuté a zbytočne dlhé.
Kvalita druhej časti je takmer rovnaká ako u prvej - prvá časť však baví viac tým, že je napätejšia kvôli spoznávaniu sa Reida s Lou.
Ako už vieme z konca prvej časti, Reid sa rozhodol pre Lou. Zdá sa, že mágiu dokáže tolerovať iba u nej. Neustále má o mágií a jej používaní pochybnosti, v tejto časti objavuje sám seba a prehodnocuje svoje názory a priority. Keďže sa jedná o tvrdohlavého exlovca Reida, trvá mu to všetko pomerne dlho.
Lou je prešibaná (a možno o trochu viac v depresií) rovnako ako v prvej časti, no v druhej používa mágiu viac, za čo som rada - aspoň vidíme, aký systém mágie autorka vytvorila. Čitateľ má možnosť prečítať si fungovanie a používanie mágie z Louinho pohľadu a teda vie, ako presne Lou využíva rovnováhu, aby jej vyšli kúzla. Tu prichádzam k takej Morgane či Madame Labelle - ich mágia a kúzla akoby fungovali na inom princípe (pričom samozrejme nefungujú, sú z rovnakého covenu). O krvodějkách sa autorka zatiaľ veľmi nerozpisovala, len niečo jemne načrtla, takže mi nie je jasné, čoho sú schopné a ako veľmi sú mocné.
Nemyslím si, že táto časť sa nejako extra naťahovala - spoznali sme nové postavy a na ich predstavenie a spoznávanie je dostatočný priestor v knihe potrebný. Nezdalo sa mi, že by autorka niektoré scény zbytočne preťahovala, práve naopak, v tejto časti nám predstavila rôzne kúty kráľovstva a jej obyvateľov.
Koniec ma trocha sklamal kvôli tomu, že mi prišiel nelogický, ale bez takého konca by nemohla vzniknúť tretia časť.
Nekomplikovaný príbeh plný mágie - Lou si zachránila život útekom zo svojho rodiska a na úteku stretáva Reida - ďalšia hrozba v podobe lovca čarodejníc. Príbeh sa čítal veľmi rýchlo, bolo to napísané zaujímavou a chytľavou formou. Magický systém mi zatiaľ nie je úplne jasný (hlavne čarodejnice ktoré ovládajú mágiu krvi či ako presne funguje rovnováha).
Lou je celkom sympatická postava. S ňou sa nudiť určite nebudete. Je tvrdohlavá, vtipná, vulgárna a zvedavá, no taktiež má dobré srdce. Reid je na druhej strane veľmi prudérny, sebavedomý pragmatik. Zhoda okolností spojí tieto dve osoby dokopy a oni sa musia zmierniť s faktami - ako veľmi sa zo začiatku nenávidia, tak veľmi ich to časom začne ťahať k sebe. Z tvrdohlavej žienky sa stáva poddajná žena schopná obetovať aj vlastný život pre tých, ktorých miluje a z Reida, ktorý má tunelové myslenie, sa stáva človek s otvorenou mysľou.
Prvá polovica knihy nás uvádza do nie ešte celkom dotiahnutého sveta, je plná humorných scén a dialógov. Druhá polovica knihy je viac akčnejšia a dramatickejšia. Kniha ma zaujala a navnadila na pokračovanie.
Každý, kto už má niečo prečítané od Darcy Coates dobre vie, že talent na písanie má, ale rozhodne ho nevie zúžitkovať k dobru, nevidím u nej žiaden progres a jej knihy sa určite nezlepšujú, ale kvalitou ostávajú na rovnakej úrovni.
Zimomriavky som počas čítania nemala, postavy boli nemastné neslané a priveľmi zjednodušené - nehnevali vás ani vám neprirástli k srdcu, ich osudy mi boli ľahostajné. Interakcia s duchom nebola tak strašidelná akoby som od hororovej knihy čakala. Prekvapilo ma, že duch nebol vôbec ostýchavý a hlavná postava Josefina ho stretla pri každej možnej príležitosti.
Príbeh ale zlý vôbec nebol, opäť jeho prevedenie bolo nedotiahnuté, keďže autorka má zrejme fóbiu z toho, že by mala napísať zápletku, ktorá nie je taká jednoduchá a priamočiara ako aj jej charaktery. Kniha je skôr oddychovka, nič komplikované ako vždy od tejto autorky.
Každá z princezien je svojím spôsobom zlomená - Andromede je po premenení Daemona na krkavca takmer neschopná žiť, stáva sa z jej vedľajšia postava; Salomé akoby strácala svoj oheň a sebavedomie; Lyasante zasa pomaly zisťuje, že váha svojej splnenej túžby je ťažšia ako očakávala a jej sa zo zodpovednosti za krajinu pomaly ale isto láme chrbát.
Alexiares využíva šancu dokázať ľuďom a svetu, že je iný ako kedysi a že to práve jeho hlava, na ktorej by mala byť koruna. Selena pokračuje v tom, čo jej ide najlepšie - byť milá a ohromovať svoje okolie božskou krásou.
Autorka zvolila mierne vysoké tempo - príbeh rozpráva veľa postáv, napriek tomu autorka každej z týchto postáv dokázala dať priestor ako v príbehu, tak v osobnom rozvoji. Sústreďuje sa hlavne na korunného princa Alexiaresa, ktorý musí čeliť nebezpečenstvám, akým jeho krajina už dlho nečelila - vojne a šiestej bohyni.
Autorka veľmi umne vyvážila osobné drámy postáv a ich miesto na bojovom poli. Niektoré príbehy postáv sa uzatvorili a niektoré sa naopak otvárajú a dávajú priestor na pokračovanie. Mňa minimálne dve sestry veľmi prekvapili a jedna sklamala. Som zvedavá na pokračovanie.
Moje prvé stretnutie s ospevovanou autorkou. Autorka má dobrý štýl písania, ktorý vás vtiahne do deja ihneď. Stretávame hlavnú postavu menom Lis, ktorá pracuje ako konkubína, no kvôli svojim schopnostiam nie je obyčajnou konkubínou, ale špehom - má mimoriadne silne vyvinutú intuíciu a dotykom sa môže niekomu dostať do hlavy a počuť, čo si myslí. Dar či prekliatie? Sama vie určite iba jednu vec - ako sa cíti pri Zhornovi menom Thorne, ktorý jej viackrát vpadol do života a odchýlil ho z bežne zabehnutej dráhy!
Táto kniha je romantasy a nie čisto fantasy. Fantasy svet je nezaujímavý, až miestami smiešny, najmä čo sa týka Zhornov - autorka z nich doslova spravila hriešne dobre vyzerajúcu horu mäsa, ktorá je v takmer každom ohľade nepremožiteľná a každá tekutina, ktorá z tohto nadčloveka vyjde je nektárom a afrodiziakom pre obyčajného človeka. V podstate sú to Supermani a tiež majú svoj "kryptonit"!
Lis je miestami dosť rozporuplná postava, ktorá nelezie na nervy, ale ani neočarí čitateľa.
Séria mi mierne pripomínala ACOTAR rovnako aj štýl a vyjadrovanie autorky. Čo majú určite rovnaké je, že knihy sú 90% romantika a erotika a 10% fantasy.
Politika v tejto knihe je veľmi slabo, jednoducho, priam naivne vykreslená. Všetky udalosti mimo romantiky sú veľmi uponáhľané a zatiaľ nedávajú veľký zmysel.
Ako oddychovka to nie je zlá kniha, no epický príbeh sa z toho nestane a ani to netromfne obľúbené ženské romantasy série. Má to slabší dej, príbeh je tam zatiaľ len mierne načrtnutý, autorka má do ďalšej časti veľa priestoru pohrať sa s postavami a začať sa sústrediť na krajinu a hlavne vojnu (inak veľmi častá chyba autoriek romantasy, sústreďujú sa na svoje dve hlavné postavy a ich príbeh, ktorý zasadia do vojny, ktorú opíšu ako škôlkárky - čiže zjednodušene, naivne, rýchlo....).
Kde začať...prvé stránky knihy čitateľovi sľubovali skvelý úvod do nevšedného horkokrvného vášnivého mexického prostredia. Možno práve preto som si myslela, že zápletka sa bude týkať niečoho z tamojšej kultúry (spomína sa tam mne známy el coco, s ktorým som sa oboznámila cez Kinga a jeho Outsidera).
Každá kultúra má nejaké tie svoje strašidlá a zvyky, no autorka sa rozhodla pre typické duchárske prostredie - to jest hmlisté anglické viktoriánske sídlo so strašlivým tajomstvom, ktorý ale nie postavený v Anglicku ale v Mexiku....čiže za mňa sklamanie číslo 1.
Naomí nie je osoba, s ktorou by som v skutočnom živote prehodila nejaké slovo, napriek tomu sa mi o jej postave čítalo dobre a musím povedať, že som tomuto tvrdohlavému dievčaťu fandila (na druhej strane práve Catalina by si zaslúžila prefackať pre svoju schopnosť niekoho požiadať listom o pomoc a potom zaryto mlčať...).
Prvých 270 strán som prečítala rýchlejšie ako posledných 50 strán a to zrejme napovie dosť veľa - hlavne to, že sa niečo v príbehu pokazilo - POINTA...sklamanie č. 2.
Strašne zdĺhavé, nudné, stratilo to všetok šmrnc, ktorý bol na začiatku a ja som odpočítavala minúty do prečítania knihy.
Myslím, že kniha bola dosť strhujúca a mala temnú, napätú atmosféru.
Každý nadšenec histórie, konkrétne anglického honu na čarodejnice, sa zrejme stretol s menom Matthew Hopkins - je jedným z najznámejších, cez neho ruky prešlo až priveľa úbohých žien, ktoré sa pod tlakom "vypočúvania" priznali k veciam, z ktorých sa dnes vysmievame - bosoráctvo.
Ústrednou postavou príbehu je však Alice - sestra Matthewa, ktorá sa po nešťastí v Londýne vracia domov práve k svojmu bratovi, s ktorým boli ako deti nerozlučné. No situácia v dedine a ľudia už nie sú to, čím bývali a Matthew už vôbec nie. Alice už svojho brata v tomto dospelom a trpkom mužovi nespoznáva.
Príbeh je z pohľadu Alice, tempo a gradácia deja mi vyhovovali. Autorka mohla niektoré pasáže napísať detailnejšie (napr. vypočúvanie obvinených), ale inak nemám čo vytknúť.
Napriek tomu, že mám Matthewa Perryho ako herca rada, jeho autobiografia je jedna z tých najnudnejších, aké som doteraz čítala (3 hviezdičky dávam kvôli Chandlerovi, inak by boli iba dve). Neviem si pomôcť, ale veľmi sa sklamala.
Celá kniha je o Mattyho slabej vôli a ako sa podvedome vyhýba žitiu života. Je plný paradoxov - bojí sa opustenia, no je to on, kto večne opúšťa ženy (a potom keď je sám, nezvláda to a dá sa na cestu chľastu a liekov...), túži po deťoch, no nie je schopný pracovať na sebe a usadiť sa (mal veľmi veľa možností), chcel slávu a keď ju má, zrazu ju nechce, no kde by bol, keby ju nedosiahol v bode života, kedy nechcel nič iné? Veď už aj vtedy pil a bol na ceste do pekla.
Celá kniha mi príde iba ako opis zážitkov z liečební, ktoré mu vraj nijako extra nepomohli. Nedá mi nepýtať sa: Koho je to vlastne chyba? Ak predsa niekoho nevylieči pomaly ani 100 rôznych liečební, nie je problém v pacientovi? (Na tom istom pacientovi, ktorý na niektoré z nich nadáva, no sám je najhorší pacient na svete keďže si pašuje drogy tam, kde ho majú od toho odnaučiť a ešte sa čuduje, čo proti tomu vedenie liečebne má? )
Je mi to naozaj ľúto všetkého nepríjemného, čím si prešiel, no neviem sa zbaviť pocitu, že Matthew bol závislý na bolesti lebo len cez ňu vedel, čo život je. A nie, ten jeho trápny argument prečo sa bojí byť opustený neuznávam (rozvedení rodičia, let v 5 rokoch celkom sám - uznávam, pre malé dieťa to muselo byť náročné, no na svete existujú omnoho väčšie traumy).
Ak ma táto kniha niečo naučila, je to to, že človek so slabou vôľou si nájde výhovorky vždy (najviac som ľutovala jeho rodinu a tie nekonečné hodiny, ktoré sa mu snažili pomôcť a sám Matthew im hádzal nie polená, ale celé stromy pod nohy...).
A bohužiaľ všetci vieme, ako to skončilo, a že ten obrovský prúser neporazil.
Opis knihy je jeden veľký spoiler - áno, základná myšlienka knihy pri jej opise sa inak ako predvídavo opísať ani nedá, no mohli si niektoré veci v popise nechať predsa len seba.
Nora má 35 rokov, prežíva depresívne obdobie a zdá sa jej, že život jej už nemá čo ponúknuť a naopak ona nemá čo ponúknuť životu.
No čo sa stane, ak niekto dostane možnosť rozhodnúť sa inak a tým si otvoriť mnoho iných ciest po ktorých nás osud zavedie niekam úplne inam? Niekam, kde sme ani nedúfali, že sa dostaneme a niečo dosiahneme? Nora toto privilégium (či prekliatie?) má, a z jej pohľadu zažívame rôzne varianty jej života, no čas sa kráti a je len na Nore, v ktorom z nich sa rozhodne žiť ak vôbec.
Kniha veľmi dobre spracováva tému depresie a od nej rozvíjajúcich sa myšlienok na samovraždu a hlavne sa zameriava na: Čo by bolo keby? Keby - svojím spôsobom tak neuveriteľne nebezpečné slovíčko, ktorým si my, ľudia, dokážeme nekonečne veľa hodín ubližovať a predstavovať si veci, ktoré sú pre nás "v tomto vesmíre" nedosiahnuteľné. Nora o tom vie svoje a jej príbeh je príbehom mnohých ľudí, ktorí svoj život príliš analyzujú a zabúdajú ho žiť.
