Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
"Jsme to, čím se rozhodneme být, děvče, jak necháš jiné rozhodovat o své ceně, jsi ztracena, protože nikdo nechce, aby jiní stáli za víc než on sám." (Bruna, Tetovaný)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Démonský cyklus má čestné miesto na poličke a považujem ju za jednu z najnapínavejších a najdobrodružnejších fantasy sérií, aké som kedy čítala. Štýl písania bol perfektný, postavy boli zaujímavé a mali neskutočný rozvoj, kultúry boli pestré a premyslené, politika tiež, celá séria mi bude mimoriadne chýbať.
S príbehom som sa vžila natoľko, že keď sa mi podarí zabehnúť o jeden kilometer navyše, hovorím si, že moja sláva bude nekonečná....
K príbehu - situácia na zemi aj pod zemou je nezávideniahodná - na povrchu bojujú ľudia proti ľuďom, kde jeden z tých najhorších je určite Hasik a jeho novoutvorená jednotka vojakov. Na mestá Angiers, Miln a Dokov strategicky útočia démoni a sú to úplne iné útoky na ktoré sme zvyknutí - démoni sú prefíkanejší, rovnako krvilační a my stratíme pár sympatických postáv. Angiers sa ešte spamätáva zo zavraždenia takmer všetkých nástupcov na trón, nič netušiac, že zbrane Horských kopijníkov nemusia ustať organizovaný démonský útok. Euchor je presvedčený o sile svojich vojsk a zbraní do takej miery, že ignoruje dobré rady dobrých ľudí ako Ragen a Elissa - v Milne sa budú odohrávať veľké boje, do ktorých sa zapoja aj starý známy napr. Keerin.
V piatej časti sa toho odohralo naozaj veľa, všetko bolo naozaj veľmi dobre popísané, bolo to napäté, žiadna postava nemala nič isté. Ani neviem povedať, čo ma bavilo viac - povrchové boje a postupné spájanie ľudí v šarak ka, alebo strastiplné cestovanie za Alagaiting' Ka - kráľovnou, ktorá nakladá vajíčka, medzi ktorými sa nachádzajú aj malé nové kráľovné, o ktoré majú záujem mozgoví démoni. Postavy zažili doslova krst ohňom - na každom kúsku cesty ich čakala nejaká pasca, démoni či iný typ protivníka, ktorí ich spomaľovali a uberali im sily. Ich cesta bola akčná, dobrodružná až napokon aj ona dospela do všetkými očakávaného záveru - boju s kráľovnou.
Posledné boje boli plné emócií, asi nemusím spomenúť, že sa na zemský povrch nevrátia všetky naše obľúbené postavy, za to dali šancu ostatným ľuďom žiť ich životy naplno a bez strachu. Každá postava dostala svoje ukončenie, aj keď u niektorých mohol byť záver trocha rozvinutejší (Ašia a Trnka, Abban), ale chápem, že to by chcelo možno ešte ďalšiu knihu (nevadilo by mi to). Nemám pocit, že autor tak úplne uzatvoril príbeh (Choť jde kde?), každopádne vojna za bieleho dňa aj šarak ka skončili.
Moje top postavy: Inevera, Ašia, Jardir, Arlen
Celá séria sa mi dostala pod kožu a musím sa priznať, že čo sa týka zahraničných (najmä českých) recenzií, idem proti prúdu a dovolím si s nimi maximálne nesúhlasiť. Séria je super a túto časť rovnako ako tie predošlé, som zhltla.
Niekto má rád politiku v deji, niekto nie, ja osobne ju zbožňujem. Prečo? Lebo politika je predsa prirodzená, je to systém, ktorý vládne v každej kultúre a približuje nám jej fungovanie, mravy, zákony... približuje nás to k realite a našim postavám to niekedy hádže polená pod nohy, inokedy zachráni krk.
Mágia v knihe je vysvetlená pomerne dobre, funguje tu ako fyzikálna veličina a možnosti jej využitia v boji začínajú byť neobmedzené. Teda ako pre koho. Arlen, Renna a Jardir sú vďaka mágií takmer neporaziteľní a ich súboje začínajú byť veľmi abstraktné.
Každú knihu otvára nejaká iná postava, táto kniha začína neterou božského Jardira - Ašiou, zrodenou pre boj, krv šarúma. Jej príbeh bol skôr taký doplnkový, no jej postavu som si napriek tomu veľmi obľúbila.
Postavy sa neustále rozvíjajú a pomaly v každej kapitole na nás čaká nejaká poriadne akčná scéna, no miestami je to už pomerne prestrelené - napr. taký sharusahk - postavy, ktoré ho ovládajú si vzájomne lámu väzy akoby nič, stačí dupnúť niekomu na nohu a dotyčný ju má zlomenú - tie postavy sú opisované akoby sa pri zabíjaní ani nezapotili, nehovoriac o Arlenovi, ktorého pri boji už ani nevidieť.
Celý príbeh sa už pomaly dostáva ku koncu, autor si pripravuje pôdu pre grandióznu poslednú časť a musím povedať, že si ju pripravuje naozaj dobre. Štvrtá časť nám predstaví nové postavy, no zároveň sa musíme rozlúčiť so starými, niektoré postavy odídu z toho sveta mimoriadne krutým spôsobom, autor tým nepochybne rozvíril vášne, už tak napätý vzťah medzi Krasiou a ostatnými severskými mestami je na hrane a šarak ka sa blíži.
Krasia sama si musí poradiť bez Osloboditeľa, ktorý by ju viedol. Inevera robí v jeho neprítomnosti prvé aj posledné, aby trón nedostal žiaden z jej prehnane ambicióznych synov - Inevera spočiatku série vystupovala ako taká evil bitch, ale keď ju bližšie spoznáme, vieme, že napriek jej obrovskej viere v Everama je to jediná osoba v Krasií hneď po Jardirovi, ktorá používa zdravý rozum a skutočne chce oslobodiť svoj národ spod alagai.
K Rojerovi (nejak extra túto postavu nemám rada) poviem iba toľko, že celý jeho život sa ho ľudia snažia ochrániť, som rada, že v tejto knihe to bol práve on (zrejme po prvýkrát v jeho živote), kto niekoho ochránil aj za cenu, ktorú zaplatil.
Koniec knihy skončil opäť zaujímavo, možno nie tak zaujímavo ako tretia časť, ale dosť na to, aby som prešla na poslednú časť tejto super série - Jadro. Napriek tomu ako veľmi nechcem aby sa tento príbeh skončil, tak veľmi bažím po tom, aby som vedela, ako.
Vzdávam hold príbehu a raketovému rozvíjaniu postáv, ktorý je uveriteľný a navyše popísaný veľmi zaujímavým štýlom písania - v jednej knihe nám autor len niečo málo odhalí zo skutočného charakteru postavy, a v ďalšej knihe ho plne rozvinie - poznáme minulosť, skúsenosti a zážitky, ktoré ich vyformovali do toho, čím sú dnes. Žiadna postava nie je vyslovene kladná, nesebecká ani neomylná.
Zatiaľ čo v prvej knihe sú Arlan, Leesha a Rojer hlavnými ťahúňmi príbehu, v druhej časti sa dostáva do popredia silný Jardir, ziskuchtivý Abban a besná Renna, v treťom pokračovaní je to Inevera - božská manželka Dživa Ka. Musím povedať, že o ženských postavách v príbehu sa mi číta dobre, no autor nedokáže napísať ženský charakter bez zádrheľov - Leesha sa mu vymyká spod ruky, popravde nechápem, čo od tej postavy autor vlastne chce, Renna je dosť otravná a nemám pocit, že ju poznám, v mnoho prípadoch sa správa ako sopľavé žiarlivé decko a jej reakcie sú nepredvídateľné. Ale Inevera je ozaj jedna z mála ženských postáv, ktorá je v príbehu fakt výborne napísaná - jej minulosť a progres ma zaujali. Je úplne iná ako Leesha a Renna, mám ju o dosť radšej v porovnaní s druhou časťou a na jej pasáže sa vždy veľmi teším - kultúra a mágia krasijských žien je v knihe veľké osvieženie oproti dokonalej Leeshe, ktorú začínam tak trocha neznášať kvôli jej nelogickým rozhodnutiam, doteraz som ju mala za inteligentnú.
Príbeh je napísaný veľmi napínavo - na svete sú dvaja Osloboditelia, no môže byť iba jeden, ktorý povedie šarak ka. Zatiaľ čo Arlen od seba usilovne odstrkuje ľudí s mrmlaním, že ním nie je, jeho skutky dokazujú opak. Jardid je sebavedomý a nebojí sa osvojiť si prezývku Osloboditeľa a držať sa vízie lepšieho sveta - no jeho vidina ostro kontrastuje s tou Arlenovou, ktorý ju vníma skôr ako otroctvo pre severanov ako ich oslobodenie od alagai. Je nutné, aby si títo dvaja čelili a navždy rozhodli o tom, ktorý z nich povedie ľudí do vojny proti alagai vedenými mimoriadne silnými mozgovými démonmi. Šarak ka sa blíži!
Knihe nemám čo vytknúť - každým dielom lepšie spoznávame postavy a sledujeme ich pôsobivý progres - mňa hlavne zaujíma progres, ktorý sa deje v hlave postáv, no fyzicky sú na tom taktiež lepšie kvôli čerpaniu mágie. Autor z mágie spravil ďalšiu fyzikálnu veličinu, ktorá z Arlena robí takmer nepremožiteľného a jeho súboje takmer nepredstaviteľné (je to taký malý potetovaný Superman). Abban zastupuje v príbehu rolu takého malého krasijského Tyriona, ktorý intriguje po svojom. Elona nahradila Brunu a zabáva nás svojimi prostými, ale nápomocnými myšlienkami.
Ako je písané vo viacerých recenziách, tretia časť skončila v tom najlepšom a nervy vám nedovolia nepokračovať hneď štvrtou časťou.
Začiatok druhej knihy nás nečakane zavedie do drsnej Krasie - krajiny, odkiaľ pochádzal pôvodný Osloboditeľ a kde boli nájdené bojové chrany. Je to taktiež krajina bojovníkov, ktorí sa neboja postaviť démonom v alagai'šarak ako jediní spomedzi všetkých národov.
Krasijci si musia zaslúžiť náš rešpekt, obdiv, ale aj zhnusenie - autor sa silne inšpiroval arabskou kultúrou a predstavuje nám drsné prostredie, drsnú kultúru, drsných chlapov a drsný život, kde chatiffi (nie bojovníci) a ženy sú na najnižšom spoločenskom rebríčku.
Jedna z nových hlavných postáv je starý známy Jardir z Tetovaného, ktorý zradil Arlena a ukradol mu vzácnu kopiju. Jeho príbeh ma strhol - predstavuje nám Jardira od detstva až po získanie titulu Šardama Ka. Jardir je tiež jednou z hlavných postáv, ktorá je milovaná a zároveň nenávidená - chápeme ho, prečo robí to, čo robí, ale zároveň ho za to tak trocha neznášame. Spočiatku mi Krasia prišla ako taký rázny odklon od zabehnutého príbehu v jednotke (autor nás vyslovene hodil na začiatku knihy do Krasijskej púšte), no teraz ju považujem ako osviežujúci náhľad do inej drsnej kultúry a pravidiel života, ktoré silne kontrastujú s tým severským, ktorý je pre nás ľahko predstaviteľný.
Arlen sa možno dostáva trocha do úzadia, ale to vzhľadom na nové zaujímavé postavy, ktoré si uzurpujú miesto v deji pre seba, to nevadí. Po udalostiach z prvej knihy ubehne cca 1 rok - naši "traja pátrači" alebo skôr "traja chraničiari" - Arlen, Leescha a Rojer "chraničiarsky" postúpili veľmi dopredu a prakticky zahajujú Veľkú chraničiarsku revolúciu. Leescha ani po takmer 30tich rokoch stále neobjavila nič, na čo by nemala talent a ten jeden rok jej stačil na to, aby už takmer prekonala v chraničiarstve ostrieľaného Arlena. Ich cesty sa eventuálne rozídu kvôli povinnostiam a tá Arlenova ho zavedie do jeho domova - Tibbetskej riečky a ku starej známenj Renne, ktorá po jeho odchode nemala vôbec ľahký život.
Všetci sa ale musia sústrediť na hrozbu, ktorá prichádza z púšte - Krasijcov.
Dej odsýpal, bol rýchly, zaujímavý, akčný....pre ženské postavy je to krutý svet, no postavy spája rovnaký cieľ a je zaujímavé sledovať, ako sa ich cesty, ciele, túžby, sny a dôvody spájajú do jedného.
Tetovaný je prvou knihou Démonského cyklu a je to skvelý vstup do fantasy série, ktorá kladie dôraz na svet, dobrodružstvo, akciu a vývoj postáv počas deju.
Deň patrí ľuďom, avšak noc patrí démonom, ktorí povstávajú z Jadra a lovia a zabíjajú ľudí, ktorí sa nestihli dostať včas pod ochranu magických symbolov, ktoré démonov odpudzujú chrany. Fantasy svet je veľmi zaujímavý zisťujeme, že kedysi dávno ľudia proti démonom povstali a bojovali s nimi pomocou bojových chran, ktorými ich zahnali naspäť do Jadra, odkiaľ neprišli dlhé roky, až pokým sa na nich nezabudlo. Chrany neboli potrebné a časom sa prestali používať úplne, stratili sa v čase a práve vtedy sa počas noci na zem vrátili démoni. Ľudia sa noc čo noc pred nimi schovávajú v bezpečí budov alebo hradieb, ktoré majú na sebe ochranné chrany. Bez bojových chran sa démonom postaviť nedá, no Arlen je jeden z mála, ktorý sa už nechce viac skrývať a chce sa im chce postaviť.
Arlen je jednou z troch postáv, kľudne ju môžeme nazvať aj hlavnou postavou, ktorá hovorí príbeh zo svojho uhla pohľadu. Tiež je to postava, kvôli ktorej sa v príbehu stretávame s inými kultúrami a pomocou neho lepšie pochopíme, ako funguje tento fantasy svet.
Leecha je bylinkárka z malej dediny, ktorá sa po trpkých skúsenostiach v živote rozhodne ísť vlastnou cestou a Rojen je mladík, ktorého šťastie opustilo v deň, kedy prišiel o milovaných rodičov. Osudy týchto troch ľudí sa nenápadne prepletú a vyústia do veľmi dobre spracovanej akcie.
Miestami som mala pocit, akoby sa dej vliekol, no pomalšie tempo deja má tú výhodu, že má viacej času zoznámiť nás s postavami a ich príbehmi. Autor tento účel splnil dokonale, vytvoril skvelú partiu rôznorodých ľudí (Arlen má taký Gerald vibe), ktorých myslenie a rozhodovanie chápeme a nám čitateľom neostáva nič iné, iba im držať palce a tešiť sa na nasledujúce časti.
Kniha, dej a postavy sú slabším odvarom obľúbenej série ACOTAR, ktorou sa autorka inšpirovala tak veľmi až ju vykradla, len má menej strán a tým pádom je tam menej času a priestoru pre svet, politiku a dobrodružstvo, a tak ho všetok venuje na zbytočnú partnerskú drámu a striedanie nežného sexu s tým drsným....
Bolo to práve ACOTAR, ktoré mi ako prvé predstavilo akúsi ideu partnerského puta požehnaného bohmi, predurčeného osudom, ktoré je ničivou sexuálne nabitou gravitačnou silou, ktorej sa nedá vzpierať. Zo začiatku a hlavne po prvýkrát to bolo zaujímavé, no odvtedy ubehlo veľa času a ja som prečítala neskutočné množstvo kníh, kde autorky využívajú toto spojenie, aby sa vyhli rozpisovaniu toho, prečo sa hlavné postavy do seba zaľúbili - čiže to považujem na maximálne lenivé písanie a odfláknutú prácu.
Nezvládnuté a lenivé písanie sa skutočne odrazilo na autorkinej práci - zisťujem, že v podstate nevie napísať kvalitný dialóg. Carnon a Elaria majú po celý čas tie isté trápne konverzácie, kde on ju balí a Elaria predstiera ako veľmi jej to vadí. Po celý čas sa Carnon dokáže iba škeriť, nahlas sa smiať na jej nie tak vtipných poznámkach, vrčať, robiť neslušné návrhy a opäť sa škeriť.
Elaria je len samé ofučanie, snaha o ironickú poznámku, slabá sebakontrola a nelogické myslenie v praxi nehovoriac o jej nefunkčnom mozgu, ktorý jej Carnon zrejme vysexoval z hlavy. Celá druhá časť je o tom, ako si k sebe hľadajú cestu a tá cesta bola otravná, otrepaná, krkolomná a priveľmi dramatická - Carnonovo "uctievanie" mi prišlo až nechutné rovnako a dôvody, pre ktoré sa s ním Elaria hádala, pomaly vykonštruované, proste, len aby sa hádala, musela si niečo nájsť. Z pohľadu Carnona sa mu táto jej toxická črta páči a myslí si, že je rozkošná, vášnivá, ohnivá.....(nie, nie je ani jedno z toho).
Na úkor hlúpej drámy trpí celý knižný svet - nevieme, ako funguje Temnozem či Čarozem, autorka sem tam predhodí nejakú tú informáciu o svete zrovna vtedy, keď sa jej to hodí. Nevieme, kto má čo za schopnosti a čoho je vlastne schopná taká Elaria či Carnon okrem sexovania a vysávania života z ovocia. Veľmi veľa vecí nedoriešených, nevysvetlených, nedotiahnutých a posledný pokus o akciu na konci knihy vyšiel extrémne zle.
Ako spomínam vyššie, séria je vykradnutý ACOTAR, charakter postáv je oproti ACOTAR o dosť menej prepracovaný rovnako ako svet či dvory, mágia. Autorka nevie vytvoriť atmosféru, budovať napätie a gradácia deja jej nič nehovorí.
Veľký potenciál - svet, dej, postavy boli celkom dobré, príbeh zaujímavý, ale chýbal tomu šmrnc, ktorý presne neviem definovať, ale môžem sa o to pokúsiť - príliš rýchle zblíženie postáv, príliš veľa priehľadných lží alebo zamlčanej pravdy, na základe ktorej si naša naivná hlavná postava mohla domyslieť veci, ktoré sa s určitosťou potvrdia na konci, už v polke knihy. A vec, ktorá sa stáva v romantasy mojim nepriateľom - akési neviditeľné nepochopiteľné puto medzi postavami, ktoré funguje ako nadržaná gravitačná sila.
Takže Elara má mať 25 rokov, no správa sa, akoby mala aspoň o 10 rokov menej. Hlavná postava sa ničím nevzďaľuje od typických hlavných ženských postáv - je krásna, milá, dobrá, nežná, a musím dodať, že extrémne naivná a hlúpučká a trošku trápna - pri niektorých dialógoch som sa cítila trápne aj za ňu. Lovec je opäť zosobnenie najtajnejších ženských snov - krásny, uličnícky, mocný, nežný....ale akosi trocha pristarý na to, aby mu padla do oka žena správajúca sa ako usoplené dieťa, ktoré potrebuje vodiť za ručičku.
Príbeh by sa mi páčil rozhodne viac, kedy to zasa nebolo o nejakej žene v núdzi (čo by teda ako začiatok príbehu sám o sebe nebol ani zlý), ktorá sa nevie pohnúť z miesta na miesto bez toho, aby sa jej niečo nestalo, ktorá večne potrebuje ochranu a v podstate nedokáže nič sama od seba, a ešte má to štastíčko, že sa stane akousi vyvolenou toho najvyššie postaveného, najmocnejšieho a najsexi štramáka v celom fantasy svete.
Tiež ma odpudzuje fakt, že hlavné ženské postavy sa pomaly v každej knihe správajú rovnako - sú hrdé ako pávy, tvrdohlavé ako muly, neschopné ako štátna správa, nemajú pomaly žiadne čaro osobnosti a silu vôle a proste musia padnúť do lona najmocnejšiemu chlapovi, ktorý v nich vidí....no neviem čo presne, a toto je tá chyba. A práve preto veľa autoriek nikdy nedosiahne na úroveň Holly Black či Sarah J. Maas, ktoré dokážu vytvoriť postavu a opísať nám jej charakter a myšlienkové pochody do takej miery, že sa zdajú reálne.
V sérií budem pokračovať, lebo ma zaujímal svet - táto prvá časť bola viac menej o Elare a Lovcovi a ich ceste do Temnozeme, ostáva veľa nezodpovedaných otázok ohľadne Čarozeme a čarodejníc. Politika by tomuto príbehu v druhej časti mohla pomôcť. Dúfam, že druhá časť bude dobrodružnejšia.
Geografia bola odjakživa svojim spôsobom väzením. Väzením, ktoré definuje, čím daný štát je a čim sa môže stať.
Zaujímajú vás prehľadne napísané odpovede na otázky, ktoré sa týkajú jedných z najväčších problémov planéty a to jest čo je dôvodom toľkej nevraživosti a nenávisti medzi niektorými štátmi? Prečo aj v 21. storočí krajiny neúnavne zbroja a pripravujú sa na najhoršie namiesto toho, aby problémy urovnávali diplomatickými riešeniami? Prečo kritizujeme niektoré krivdy a nespravodlivosti, ktoré sa na svete dejú, viac ako iné?
Táto kniha to všetko veľmi jednoducho a prehľadne vysvetlí.
Človek si to možno naozaj ani neuvedomí, ale geografia je faktor, s ktorým treba počítať. Komu nie je jasné, prečo najväčšej krajine na svete nestačí územie, ktoré má a prečo napadlo svojho suseda; aké problémy už len môže mať Pakistan s Indiou; čo Číňania robia v Afrike, čo sa to vlastne deje na Blízkom východe a na pustej Arktíde - tomu určite prinesie odpovede a pomôže mu zorientovať sa vo svetovom dianí.
Štýl písania mi vyhovoval, kniha sa číta rýchlo a je to jedna z kníh, ktorá vás nie len bude zabávať, lebo je zaujímavá, ale aj vám niečo reálne dá - vedomosti.
Kniha ma rozhodne zaujala. Je nevšedná, svojim spôsobom kontroverzná, ale hlavne zaujímavá. Neuveriteľne rýchlo ma vtiahla do deja.
Na tento dystopický svet sa pozeráme očami Marcosa, ktorý je zlomený po strate syna a rozpade rodiny. Svoju prácu pravej ruky majiteľa chovných staníc špeciálneho mäsa spĺňa nanajvýš dobre, ale jediným dôvodom, prečo ju vykonáva, je jeho otec, ktorému platí ubytovanie v dome seniorov.
Jeho očami sme svedkami hrôz, ktoré prežívajú ľudia v chovných staniciach. Áno, niektoré scény sú napísané ozaj silne a je šokujúce predstaviť si človeka v roli dobytka, ktorý ide na jatky a aké jednotlive kroky tam musí podstúpiť.
Tento popis a ďalšie hrôzy sú ale nič v porovnaní s mentalitou ľudí - všetci sa veľmi rýchlo adaptovali na nový, šialený život. Spoločnosť ako taká predstiera aké také zachovanie morálneho presvedčenia, svoje pokrytectvo zakrýva slovnými hračkami a zakrývaním si očí pred pravdou, ktorú nik nemôže vysloviť nahlas. Najlepšie popísaná irónia v knihe bola oslava narodenia syna zamestnanca stanice, pričom si na jedenie ako delikatesu pripravili dieťa.
Čerešnička na torte je jednoznačne koniec. S Marcosom cely čas sympatizujete, keďže príbeh je z jeho pohľadu a máme náhľad do jeho myslienok, kde uznáva realitu takú, akou je. O to smutnejší a paradoxne lepši je aj koniec - všetci hlboko v sebe vedia, čo je pravda, ale dobrovoľne sa rozhodnú prekrúcať, lebo tak je život niekedy ľahší.
Jeden z tých lepších hororov. Ak to porovnám so známou Darcy Coates, tak musím uznať, že Nick Roberts ju strčí hlboko do vrecka či už štýlom písania, dejom alebo atmosférou. Kniha sa naozaj môže nazývať hororom.
Dej bol jasný, stručný, napätý, rýchly. Horor mal všetko čo mal mať - hlavne atmosféru a pocit nepohodlia spojení s niektorými pasážami v knihe, ktoré sa čítali ťažšie, keď som si ich predstavovala, takže za mňa kniha v rámci žánru splnila očakávania.
Celkom sympatická rodinka Bryen, Ellie a ich syn Darrick, sa po nešťastnej minulosti sťahujú na nové miesto pričom dúfajú, že začnú ako šťastná rodinka, ktorá sa patrične venuje svojmu synovi a neúnavne pracuje na zlepšení vzťahu. Starú kapitolu svojho života zatvárajú a pred nimi sa otvára nová...horšia, desivejšia, démonická.... presne taká je aj ich nová susedka Maren, ktorá nevychádza z domu, zato nenápadne vstupuje do toho ich a naväzuje vzťah s ich malým synom.
Maren je dosť psycho postava, ktorá dokáže neuveriteľne manipulovať a plánovať. Páči sa mi, že táto nie je žiaden príbeh, nevieme čo sa s Maren stalo, ako k tomu došlo a prečo a ani vlastne čo chce. V skratke, absolútne zlo nepotrebuje žiadne dôvody a vysvetlenia.
Ak by som mala niečo v knihe vytknúť, je to susedka Holly - nemám rada staré klebetné klamárske susedky, ktoré sa vedia teleportovať s ihlami v ruke.
