Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto historická fantasy ma baví - postavy sú napísané pestro, štýl písania je dynamický, rýchlo a dobre sa to číta a dej je napriek predvídateľnosti stále veľmi zaujímavý.
Jarvi mi prirástol k srdcu už v prvej časti, od ktorej prešli tri roky. Vzdáva sa nároku na trón a stáva sa z neho Otec Jarvi - minister Gettska. Jeho postava sa rozvinula doposiaľ najviac - rozohráva veľmi nebezpečnú hru naprieč morami a snaží sa získať si priateľov za pomoci všetkých jemu dostupných možností, aby spolu mohli stáť proti starene Vexen a jej plánom, ktoré môžu zničiť jeho domovinu.
Na príbeh sa pozeráme očami maskulínnej Trnky, ktorá žije pre boj a pomstu, a z pohľadu dobráckeho Branda, ktorý sa snaží konať dobro. Trnka je svojská, netradičná a divoká postava - od začiatku tušíme, čo s ňou Otec Jarvi zamýšľa a fandíme jej.
Otec Jarvi dá opäť dokopy sympatickú posádku, ktorá sa vydáva na ďalekú a dlhú cestu a ktorá bude čeliť rôznym prekážkam a intrigám. Druhej časti nemám čo vytknúť, iba ak to, že autor nedal väčší priestor takej legendárnej postave ako Skifr, ktorá ma nehorázne bavila.
Tak táto kniha bola pre mňa veľkým prekvapením a čudujem sa, že sa o nej nehovorí viac. Dej odpísal rýchlo, bol akčný a plný dobrodružstva, niektoré pasáže boli napísané skvelo a veľmi vtipne.
Postavy boli realistické aspoň čo sa týka hlavnej postavy mrzáka Jarviho, ktorému do lona padol trón, ktorý nikdy nemal zdediť. Celý život sa pripravoval na prácu ministra, no Čierne kreslo - dedičný trón, požaduje po kráľoch, ktorí na ňom sedeli, sedia a budú sedieť, aby bol gettský vládca veľký a silný bojovník s dvoma zdravými rukami. Tá predstava má od Jarviho ďaleko, no on zdedil niečo viac ako trón - povahu a myseľ svojej slávnej matky Zlatej kráľovnej, ktorá neberie do úvahy kapituláciu.
Knižný svet je drsný, inšpirovaný Vikingami a ich kultúrou. Jarve sa po zrade dostáva do otroctva. V núdzi spoznáva priateľov, s ktorými prežije množstvo situácií, ktoré ho zmenia z chlapca na muža a ten muž si ide domov aby splnil prísahu, ktorú zložil.
Táto kniha je skôr pre mladšie ročníky, ktoré si užívajú čítanie kníh, kde hlavná mužská postava je mĺkvy alfa samec a hlavná ženská postava utáraná damsel in distress.
Príbeh bol na môj vkus až príliš jednoduchý, priamočiary a tínedžerský - Ayanna sa snaží vyliečiť svoju smrteľne chorú matku za pomoci poznámok svojho zosnulého otca, ktorý hľadal magické predmety. Samozrejme, že sa Ayanna musela dočítať o kameňoch večných a hneď uveriť v ich existenciu a hneď na začiatok jeden primitívne ľahko nájsť.
Dej má veľa logických dier - ako vedela, kde presne ho má nájsť? Prečo okrem kameňa našla aj obávaného Astarotha? Ako je preboha živého možné, že v jednom obchode s okultnými predmetmi a suvenírmi stretne dievča, ktoré má presne tie informácie, ktoré potrebuje? Ayanne všetko ide tak ľahko až je to miestami neznesiteľné.
Svet démonov je nedotiahnutý, napísaný a zhrnutý veľmi naivne...osobne som sa veľmi zabávala na opise Astarothových légií - démonov vycvičených v boji, ktorých teda vôbec nie je také ťažké poraziť. Chémia medzi Astarothom a Ayannou bola veľmi slabučká, Astaroth a jeho charakter neboli vôbec rozvíjané až sme dospeli k záveru, ktorý je veľmi neuspokojivý skoro ako celá kniha.
Toto je kniha, ktorá je napísaná presne podľa môjho gusta - kratšie a dynamické kapitoly; štýl písania ktorý, dokáže vtiahnuť do deja okamžite; zaujímavé postavy; napínavý príbeh....moja prvá kniha od autorky a rozhodne nie posledná. Ako čitateľ mám rada, keď sa stretnem s plot twistmi a mindfuckmi, nad ktorými premýšľam istú dobu po dočítaní knihy.
Sama Amber už na začiatku knihy prezradila, že občas klame. Áno, to všetci ľudia, no nie všetci skončia v kóme, nepamätajú si posledné udalosti zo svojho života a nemusia skladať mozaiku príbehu, ktorý Amber zachytáva v kómatickom stave. Takže pozor na Amber a hlavne na to, že príbeh čítame z jej uhľa pohľadu, preciťujeme spolu s ňou udalosti, ktoré na prvý pohľad vyzerajú inak ako v skutočnosti sú.
Príbeh sa odohráva v troch časových úsekoch - minulosť roku 1992, nedávna minulosť - udalosti tesne pred kómou a súčasnosť. Ku koncu sa všetky úseky krásne doplnili, mnohé udalosti vysvetlili a hlavne nám bola objasnená príčina správania sa Amber. Záver bol vynikajúci až na úplne poslednú scénku, ktorá podľa mňa mohla byť vynechaná.
Prvá polovica knihy bola veľmi sľubná - kapitoly sa striedajú z pohľadu Erika a Jo, kde Jo je žena bývajúca v dome, kde s ňou údajne býva aj Erik ako jej snúbenec. Avšak Jo si na žiadneho Erika nielen že nespomína, ale v dome nie je žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že to, čo Erik tvrdí, že pravda.
Na celej knihe je strata pamäte Jo asi najnapínavejší element - má pravdu ona a Erik je len psychopat, ktorý ju sleduje a rozhodol sa vyšperkovať svoju diagnózu do desivej praxe? Alebo má problém Jo? A ak áno, aký?
Dynamika deja bola vyhovujúca, kapitoly neboli zbytočne natiahnuté, v každej sa niečo dialo, no napätie zo začiatku knihy každou ďalšou kapitolou klesalo až vymizlo úplne. Postavy sa dostali do komplexnej situácie, ktorá bola síce napísaná prehľadne, no za mňa sa autorka vybrala nudným smerom. Druhá polovica knihy bola nudná, rozuzlenie sa črtalo samé a bolo ho ťažké prehliadnuť. Záver sa mi nepáčil, čakala som psychologickú drámu, ktorá sa bude odohrávať medzi dvoma ľuďmi, no zakomponovanie politiky do príbehu to celé iba pokazilo.
Psychologická temná dráma - štyria súrodenci majú extrémne zlý vzťah s rodičmi, hlavne s otcom, ktorý všetkých v rodine veľmi rád ponižuje a robí si z nich nemiestne žarty, no sám si zo seba nevie urobiť srandu či znášať podobné chovanie u druhých. Matka je opísaná síce milo, no so slabou autoritou. Keď deti prídu o oboch rodičov, ich vzájomne vzťahy a hlavne chovanie sa začnú veľmi meniť.
Kniha je bizarná, nemravná a zvláštna - už za života rodičov mali deti medzi sebou netradičný vzťah, no po ich smrti sa najstaršia Julie a druhý najstarší Jack, z ktorého pohľadu čítame príbeh, stávajú autoritatívne postavy, ktoré vedú domácnosť a starajú sa o mladších. No domácnosť a staranie sa o mladších má neskutočné diery, keďže Julie a Jack sú sami ešte stále deti, ktoré prešli traumami a ktoré spája malé nechutné tajomstvo zabetónované v sklepe.
Každý zo súrodencov sa vyrovnáva so stratou rodičov a tajomstvom inak - každý z nich stratil kontakt s realitou po svojom. Je veľmi dobré si po dočítaní knihy prečítať psychologický rozbor diela a postáv, ktoré približuje ich chovanie a ako-tak vysvetľuje poslednú nechutnú scénku v knihe, ktorá ma znechutila, keďže sama mám súrodencov.
Málokedy je druhá časť rovnako dobrá ako prvá. Kniha ma veľmi bavila - mala rýchle tempo, neustále sa niečo dialo, postavy boli napísané dobre a som rada, že aj vedľajšie postavy dostali viac priestoru - Blythe mi príde zaujímavá so svojím podrezaným jazykom a svojimi názormi na spoločenskú etiketu či morálku.
Signa a Smrtihlav majú šťastie nadosah, no medzi nich sa postaví sám Osud, ktorý im hádže polená pod nohy. Signa musí vyriešiť vraždu vojvodu Wakefielda, z ktorej obvinili Elijaha a nájsť spôsob, ako sa zbaviť Osudu a byť s tým, koho miluje. Dve úlohy, ktoré sa jej miestami zdajú nemožné. Detektívna zápletka bola opäť jednoduchá, no logická a zaujímavá. Bolo viacero podozrivých s naozaj dobrým motívom. Čo sa týka Osudu - jeho postava mohla byť spracovaná lepšie, ale verím, že v treťom pokračovaní bude mať omnoho väčší priestor, keďže aj jeho príbeh si zaslúži ukončenie.
Autorka si nedala veľkú námahu s predstavením sveta - nevieme, v akej krajine sa dej odohráva, poznáme nanajvýš dve- tri mená miest, kde sa vyskytujú postavy. Túto nerozvinutú časť ale vynahrádza opismi starých sídiel, duchov a ich príbehov. Foxglove bol zaujímavé miesto a dúfam, že v tretej časti tam ešte zavítame, keďže jedna detektívna zápletka by sa tam hodila.
Kniha bola super a mňa veľmi zabavila od prvej strany až po poslednú. Čo sa týka vekovej kategórie je kniha neobmedzená - young adult aj dospelý si na nej zgustnú.
Signa má okrem škaredého mena jednu celkom zaujímavú vlastnosť - nedokáže umrieť a vidí duchov. Tieto vlastnosti k nej priťahujú Smrtihlava ako hmyz LED diódy a Signa si uvedomí, že po strate rodičov nie je náhoda, že sa jej tútori menia rýchlejšie ako jej ponožky. Rozhodne sa Smrtihlava konfrontovať a raz a navždy sa ho zbaviť, aby si mohla žiť svoj detský sen aj v skutočnosti - uviesť sa do spoločnosti, nosiť krásne šaty, tancovať na plesoch a nechávať mužov pri pohľade na ňu bez dychu...
Keď však dorazí na sídlo svojho nového tútora, so Smrtihlavom bude musieť spojiť svoje sily, aby Thorn Grove a jej obyvateľov dokázala ochrániť pred vrahom.
Kniha mala dobrú dynamiku, ani raz som sa pri nej nenudila. Signa je vtipná a osviežujúca postava, ktorá nie je zbytočne premúdrelá, hlúpa, hysterická ani otravná. A Smrtihlava si nemožno neobľúbiť s jeho dobrým zmyslom pre humor a povinnosť.
Detektívna zápletka bola vzhľadom na svoju jednoduchosť celkom podarená a napínavá.
Romantická dejová linka bola tiež dobre napísaná - autorka sa sústredila skôr na city postáv ako ich telá a nemala potrebu písať o zbytočných presladených erotických scénach, čím si ma teda získala.
Kniha je zmesou detektívky, romantiky, fantasy, štipky hororu, pretkaná humornými scénami a sympatickým príbehom. Teším sa na pokračovanie.
Temná psychologická dráma z prostredia aljašskej panenskej prírody, ktorá nie je taká prívetivá, akoby sa postavám mohlo na prvý pohľad zdať. Príbeh je o otcovi a synovi, ktorý sa rozhodnú na rok opustiť civilizáciu, idú na osamelý ostrov, kde na nich čaká malý zrub, divoké zvieratá, ťažký terén a ťaživá samota.
Prvá časť knihy je z pohľadu syna Roya, ktorý to s otcom nemá ľahké - spoznáva temné zákutia otcovej mysle, ktorý považuje ich pobyt na ostrove za svoju osobnú psychohygienu, ktorá mu však veľmi nevychádza a vďaka ktorej Roya ignoruje alebo mu vraví o veciach, ktoré by mali ostať pred 13-ročným dieťaťom zamlčané.
Autor túto pochmúrnu náladu skvelo vykreslil, vedela som sa vžiť do Royovej kože a jeho otca ľutovať, nenávidieť a ostať z neho sklamaná. Hlavne jeho nepripravenosť v tak náročnom prostredí bola veľmi deprimujúca.
Spočiatku bol príbeh dramatický s dusivou atmosférou, akú vie vyvolať len dej na odľahlom mieste v divočine, no 2. časť bola viac psychologická dráma, boj o prežitie a zachovanie akej takej súdnosti. Koniec príbehu sa mi páčil, bol paradoxný, nečakaný, každý čitateľ sám posúdi, či aj zaslúžený alebo nešťastný - niektoré scénky v knihe boli surové, nechutné, realistické až desivé.
Prvé stretnutie s autorom a veru ľutujem, že sme sa nestretli už skôr. Zafónova Marina je zmesou mne veľmi sympatických žánrov - tak troška fantasy, horor, detektívka, dráma, so zmesou ťažkej, temnej, gotickej atmosféry, ktorá sa nesie Barcelonou. Veľmi sympatické a čerstvo spoznané hlavné postavy Marina a Oscar čitateľa sprevádzajú známymi i menej známymi miestami Barcelony, v ktorej ľudia žijú svoje šťastné aj menej šťastné až hrôzostrašné osudy.
Kvôli svojim potulkám a zvedavosti sa zapletú do starého tragického príbehu a následky ich nenechajú dlho čakať. Autor dokázal pracovať s mojimi emóciami a ohýbať príbeh - zo začiatku som nevedela, čo od knihy čakať, začiatok začal tak nevinne! Prechádzky po krásnej a zároveň veľmi pochmúrnej Barcelone, priateľstvo Mariny a Oscara, jeden nešťastný krvavý príbeh lásky - tieto veci vyústili do celkom jednoduchej, ale zaujímavej zápletky, kde sa postavy zahrali na detektívov a ktorým v rozlúsknutiu záhady bránili tajomné sily a aspoň mnou nečakaná hrozba v podobe čiernych motýľov.
Slabšia, ale hlavne na záver príbehu o to citeľnejšia, je paralela medzi Marinou/Oscarom a Evou/Michalom, ktorá priam navádza na úvahu o smrti a postoji, akým sa k nej staviame, ako sa zmierňujeme s minulosťou a s nepríjemnou realitou.
Autorov kvetnatý štýl mi veľmi sadol a vyhľadám ho aj v budúcnosti.
