Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Moje recenzie nájdete na instagrame:
@monika_t298
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Moja prvotina od autorky, nakoľko jej predošlú knihu som nečítala, ale s istotou môžem povedať, že si jej nasledujúce knihy s radosťou prečítam tiež.
Gideon je kniha, od ktorej som čakala niečo úplne iné, než som dostala a to v dobrom slova zmysle.
Priznám sa, nečítala som anotáciu. Chcela som (aj keď takto máličko) podporiť slovenskú tvorbu a milú Karin. Neskôr sa mi podarilo zúčastniť sa spoločného čítania a tak som sa dostala aj k prečítaniu tejto perfektnej knihy.
Príbeh je písaný z 2 uhlov pohľadov. Gideona a Freye, čo maximálne oceňujem. Mám rada knihy takto písané, nakoľko máme možnosť nazrieť do konaní a myšlienok oboch hlavných postáv, vďaka čomu ich lepšie pochopíme.
Som typ čitateľa, ktorého máločo odradí od čítania (asi nie som veľmi náročná) ale sa snažím odosobniť sa a napriek tomu, že sa nám konanie niektorých postáv na prvý pohľad zdá divné alebo odsúdenia hodné, ja sa ich vždy snažím najskôr pochopiť a porozmýšľať, prečo sa tak správajú. Nebolo to inak ani tu v tomto prípade.
Čo vedie človeka k tomu, aby sa stal otrokom tak hrozných vecí akými sú drogy? Na aké dno sa človek musí dostať, aby sa zaplietol do takého humusu? A tiež koľko síl ho to potom stojí znova sa postaviť? Koľko sebazaprenia treba a pomoci, aby to nakoniec človek zvládol?
Na toto všetko poukazuje táto kniha. Príbeh Gideona a Freye je veľmi komplikovaný, zaujímavý a neskutočne emocionálny. Čakala som klasickú romantiku, ale dostala som jeden veľmi silný príbeh. Vlastne 2 príbehy, 2 silné životy, ktoré boli ako jeden až sa jedného dňa rozdelili, prešlo 11 rokov a tí dvaja silní ľudia sa zas stretávajú. Čo všetko prežili počas tých rokov a akými ľudmi sa stali? Nájdu si k sebe cestu aj po toľkých rokoch? A čo ich závislosť? Dostali sa z toho všetkého alebo s tým stále bojujú až nakoniec podľahnú?
Karin túto tému spracovala perfektne. Napriek tomu, že som nemala možnosť čítať veľa príbehov s podobnou tematikou si dovolím tvrdiť, že v tejto knihe je téma závislosti na drogách naozaj kvalitne spracovaná a priala by som si, aby bola kľudne zaradená aj do povinnej literatúry na stredných školách. Aby tomu mladí nepodľahli, aby sa nad tým všetkým zamysleli, čo všetko sa môže stať, keď aj z malej nedbanlivosti alebo frajeriny užijú čo i len jednu malú tabletku…
“Si chorá, chorá, chorá a ja som tvoja nočná mora.”
Priam zimomriavky som mala pri niektorých častiach tejto knihy. Neskutočný a veľmi zaujímavo podaný príbeh o mnohopočetnej poruche osobnosti.
Predstavte si, že sa z jednej minúty na druhú prebudíte a neviete, kde ste, kto ste, ako ste sa na to miesto, kde sa práve nachádzate dostali. Pre mňa niečo nepredstaviteľné.
Áno, každému z nás sa stane, že niečo zabudne alebo má “okno”. Ale tu sa nejedná len o chvíľkové okno alebo o nejakú opicu po prehýrenej noci… tu žijú 2 mladé ženy svoje životy v jednom tele… Jedna si žije svoj život a aj tá druhá svoj… až keď to začína byť vážne, tak sa ocitnú na psychiatrickej klinike. Dá sa takáto porucha osobnosti liečiť?! Dá sa s ňou žiť normálny život? Ako vysvetlíte tomu svojmu druhému “ja”, že je v bezpečí, nemusí sa báť… že tí čudní ľudia okolo nej sú len rodinní príslušníci?
Priznám sa, od autorky som čítala len jednu jedinú knihu (ale naškrečkované mám aj viacero ďalších) keďže ma priam fascinuje jej tvorba, nakoľko sa venuje v každej knihe nejakej vážnej téme, ktorá si myslím, nie je na knižnom trhu tak pretriasaná. Som veľmi zvedavá, čo ešte dala na papier. Rozpoltenú som začala čítať v rámci knižnej výzvy a som veľmi rada, že som si práve vybrala túto knihu. Zaujímavé čítanie, zaujímavý príbeh o poruche ľudskej psychiky… naozaj neviem, čo ďalšie k tomu dodať… ani počas čítania ani po prečítaní si toto neviem predstaviť, že by som sa prebudila a nespoznávala ľudí okolo seba, nevedela o sebe nič a doma by som sa cítila ako niekde na cudzom mieste a myslela si, že ma niekto prenasleduje a chce zabiť, že mi každý chce ublížiť…
Pre mňa nepredstaviteľné, že by som nespoznala vlastné dieťa, rodičov… a po pár dňoch/mesiacoch by sa to moje ďalšie “ja” vrátilo a zas si nepamätalo na život, ktorý som žila v inom “pretvorení”…
Naozaj, ak vás ľudská psychika zaujíma - nie je to zas odborná literatúra, ale ak by ste radi prečítali o rozpoltenosti ľudského “ja” v takejto románovej verzii, tak po knižke naozaj siahnite a myslím, že kniha bude rozprávať sama za seba… dojdu vám slová (ako aj mne došli) a určite sa budete čudovať, aký dôležitý a krehký orgán je ľudský mozog… miestami som mala slzy v očiach ako veľmi som ľutovala hlavnú hrdinku a aj ďalšie postavy z psychiatrickej kliniky… Chce to veľkú silu pracovať na takom mieste…
Tuším som objavila ďalší obľúbený žáner - historické detektívky…
V tejto knihe som sa našla. Nemám jej čo vytknúť naozaj. Detektívky ja môžem, no zatiaľ som nemala tú česť prečítať si ozajstnú historickú detektívku…
Koniec 19.storočia - tá doba, opísaná naozaj dôveryhodne. Vznik (nielen) kriminalistiky, ako nového odboru… Ľudia sa obávali všetkého nového… fotoaparáty počas vyšetrovaní, kino, bicykel v podobe akým ho poznáme dnes a nie tie s veľkým predným kolesom… Všetko spomenuté (okrajovo) v knihe, v ktorej prevládajú vraždy, nájdené obete, vyšetrovania… kto je podozrivý? Vyčíňa nejaký sériový vrah vo Viedni? A čo s tým má nejaký spolok, ktorý organizuje plesy, kde sa tancuje valčík? Všetko spolu očividne súvisí… alebo nie?!
Za mňa naozaj 100bodov…
Príbeh sa čítal sám, ani som nevedela ako, už bola kniha prečítaná. Kapitoly sú obohatené zo zápiskov hrobára, ktorý detailne (miestami nechutne) opisuje mŕtvoly no na dotvorenie čitateľskej atmosféry sadnú perfektne.
Ak historické knihy moc nemusíte, ale napriek tomu detektívky zbožňujete, verte mi, že si túto potom budete chcieť prečítať.
Príbeh vás zanesie do čias, kedy kriminalistika len začínala. Neboli mobilné telefóny, odtlačky, počítače ani rôzne laboratóriá aké poznáme aj z filmov CSI atď, kde pomaly ani človek premýšľať nemusí a vraha majú dolapeného rýchlejšie ako stihne vyschnúť krv obete. Tu to tak nefungovalo. Všetko muselo v hlave človeka docvaknúť a každý detail, každý moment zapadnúť ako chýbajúci diel zo skladačky. Všetko bolo potrebné ručne zapisovať, vypočúvať ľudí a veriť len a len vlastnej intuícii a vlastným schopnostiam… Tu musel byť človek oveľa viac ostražitý a prešpekulovaný, ak chcel vraha dolapiť… Neboli žiadne detektori lží a kadejaké prístroje… len ľudský mozog, pero, papier… a fotoaparáty, ktoré neboli ešte každému prístupné… vyšetrovatelia mali naozaj ťažšiu robotu…
No proste detektívka, ktorá priam dýcha tou atmosférou z konca 19.storočia… ja som naozaj žasla pri čítaní a knihu som veľmi ťažko odkladala z rúk! Odporúčam ju všetkými desiatimi! Som veľmi rada, že obohacuje moju knižnicu a vďaka nej som si len utvrdila, že tento žáner je pre mňa ako stvorený
Konečne môžem aj ja povedať, že som spoznala autorkinu tvorbu.
Moja prvá prečítaná kniha od nej, ale nie posledná.
Veľmi som túžila začítať sa do tejto série. Nevedela som, čo čakať, prečo ju každý tak chváli.
Zo začiatku ma kniha priam pohltila a veľmi bavila. Ale! Prišlo to ale, ktorého som sa obávala, tak ako to občas u mňa býva, ak čítam klasické historické knihy. Možno preto sa im tak trošku vyhýbam. Po istom čase ma prestanú baviť. A žiaľ, tak to bolo aj tu. Našťastie netrvalo to dlho, povedala by som tak 80-100 strán z celej knihy. Aj keď to možno vyznie veľa, no prelúskala som sa nimi.
Časti o Maii sa mi páčili (žiaľ, neboli tak dlhé ako Izabeline z roku 1928/29).
Maia sa vyberie do Brazílie zistiť svoj pôvod, do mesta, odkiaľ pochádza. Chce sa o svojej rodine dozvedieť čo najviac.
V Riu začínajú kapitoly z minulosti. Rozprávanie o Izabele a vtedy ma kniha bavila pomenej až do chvíle, keď sa začínali spomínať udalosti v Paríži (snáď veľa neprezrádzam) od toho momentu som si aj historickú linku obľúbila a možno ma miestami už bavila aj viac. Jediné, čo som potrebovala bolo sa do knihy viac začítať a bolo po probléme. Jednoducho som si musela zvyknúť na autorkin štýl.
Hviezdokopa sestier, celý príbeh, tatko Slaný… ukrývajú svoje tajomstvá. Myslím si, že každá sestra bude mať svoj krásny príbeh, svoje tajomstvá, ktoré sa odhalia a zvedavosť ma bude nútiť čítať ďalej, nakoľko chcem dostať odpovede na mnoho otázok už z tohto prvého dielu. Už tu badať záhadnosť celého príbehu a to ma láka čítať ďalej, ale určite neplánujem čítať celú sériu po sebe, nakoľko si každú časť chcem užiť čo najviac.
Pochopila som, prečo sú čitatelia tak nadšení z autorkinej tvorby. Chcelo to riadne znalosti z histórie niečo takéto dať na papier, čiže určite má môj obdiv.
Príbeh sestier mi prirástol k srdcu a verím, že ďalšie časti budú zaujíamavejšie. Teším sa, ktoré kúty sveta ešte “navštívim” v sprievode tej ktorej sestry.
Bola som nadšená z prvej časti a myslela som si, že sa to nadšenie už stupňovať nedá… - no ako nám hlavná hrdinka naznačuje v príbehu - nič nie je nemožné…
Aj keď - prvý diel bol dojímavý - aspoň pre mňa, tak tento diel pikantnejší a celkom dosť humornejší, no tiež zvláštny…
Zvláštny tým spôsobom, že je zaujímavé, aký je osud nevyspytateľný a napriek tomu, aký veľký sa nám zdá byť svet - predsalen je malý.
Príbeh Maji a Deniovcov je naozaj ukážkou toho, ako sa dá život užívať, ako sa netreba vzdávať, vstať a ísť bojovať. Ísť si za svojim, brať život ako príde, lebo naozaj nikdy nemôžeme vedieť, čo nás čaká… A treba si uvedomiť, že všetko prejde… našťastie aj to zlé a bohužiaľ, aj to dobré… No ako povedal John Lennon - Na konci vždy všetko dobre dopadne. A keď to dobre nedopadlo, ešte nie je koniec. V to treba veriť a tým sa treba riadiť…
Užívala som si čítanie, každú stranu som prežívala maximálne, doslova som hltala. Naozaj som nadšená z celého príbehu. Toto, čo tu Miška dala na papier si myslím, že by na to nemal hocikto. Nielen kvôli pikantným scénam, ktoré v tejto časti už rozvírili čítanie, ale celkovo pre to nahliadnutie do jej života. Verím, že sa jej to nepísalo ľahko a o to ťažšie sa niektoré scény (príbehy) prežívali a určite to chcelo veľkú dávku odvahy to takto vyklopiť zo seba. Preto jej patrí môj veľký obdiv.
Ten koniec ma trošku odpálil a hneď som aj písala autorke ,že čo?!
Priznám sa, počas čítania som jej lustrovala aj jej profil a posty, ktoré zdielala (možno ako jediná) ale ja som sa fakt vžila do toho príbehu.
Knihu odporúčam každej romantickej čitateľskej duši a nezabúdajte - Na konci každej búrky raz vyjde slnko
Došli mi slová
Hľadám, hľadám… a naozaj ťažko nachádzam tie vhodné!
Miška, klobúk dole… na toto, čo si tu dala na papier je málokto schopný… teda dobre.. ak by som to mala hodnotiť ako klasický klišé romantický príbeh… fajn… skvele…
Hlavná hrdinka, Maja, rada cestuje, spoznáva svet. V podstate žije pre cestovanie… jedného dňa sa rozhodne ísť do Írska na výlet, kde, ale žije jej (ex)chalan… ak sa dá niekoho nazvať ex, keď s ním v podstate ani normálne nebola, lebo sa naposledy videli asi pred 7rokmi a aj to len v tábore v Taliansku ako 16 ročná baba a 14 ročný chalan… a čo teraz, čo sa stalo po 7.rokoch?! Ožije ich láska znovu?!
Romantika ako vyšitá… ale! Tu človek nevie dopredu, čo bude, ako to končí… čo sa udeje… toto nie je príbeh, kde sa to končí vetou: “žili šťastne až kým nepomreli” …
Miška tomuto príbehu dala dušu - už len tým spomenutím, že tento príbeh je inšpirovaný jej skutočným životom a v tom momente celú knihu začnete vnímať ináč… už len z toho dôvodou, že ide o niekoho, koho “poznáte” aj keď osobne málokto z nás možno.. ale povedzme si pravdu, Miška veru nie je veľmi cudzia na sociálnych sieťach a každý, kto tento príbeh číta si ju bude predstavovať počas celého príbehu… Teda aspoň u mňa minimálne to tak bolo…
Dojímavý príbeh, ktorý nepátrí k tým najveselším (ale zas nič mega tragické nehľadajte) proste len príbeh lásky, ktorej nebolo dopriate kvitnúť v tých najlepších rokoch života. Ale prečo?! Otvorte knihu a čítajte
Miška, tento príbeh sa naozaj nedá porovnať s tvojimi predošlými knihami! Originál a najlepší!Každú stranu som s tebou prežívala naplno
Dá sa povedať o takejto knihe, že bola emotívna? - dá…
Dojala ma Hunterova minulosť, o ktorej sa v tejto časti celkom veľa dozvedáme… mala som slzy v očiach počas čítania niektorých kapitol… ale toľko k tomu.
Čo sa týka ostatného, ani tu nechýbali nechutinky, pri ktorých som naozaj čítala so zatajeným dychom… Autor má teda fantáziu, to sa musí uznať a má perfektný štýl! Naozaj brutálne, nechutné ale fantastické čítanie! Ja som sa nevedela od knihy odtrhnúť a tieto jeho knihy mám prečítané na pár posedení… tlieskam fakt!
Bola som veľmi zvedavá, prečo mi aj on písal a aj inde som čítala recenzie, že táto jeho kniha je iná ako doterajšie… no mal pravdu! Je iná, príbehovo určite, ale ani o kúsok nie je jemnejšia, čo ma potešilo a na druhej strane je iná - lebo asi v tejto máme zatiaľ najlepšie priblíženie čo sa týka myslenia človeka ako takého a na otázku - čo vedie človeka k agresívnemu správaniu?, resp. či sa v každom dieťati alebo dospelom človeku niekde prebudí ten zlom, keď sa z neho stane agresívny jedinec, a ak ten zlom nastane, kde nastane a čo je spúštačom toho celého? Na všetky tieto otázky v knihe nájdeme odpoveď!
Obdivujem autora, jeho štýl, už len pre tieto psychologické vložky v jeho knihách…
Klobúk dole pred týmto dielom. Teším sa, že som sa o Hunterovi čo to dozvedela, o jeho minulosti, detstve a dospievaní… a veľmi rada siahnem po ďalších príbehoch z pera Cartera
Toto bola riadna metalova jazda!
Vôbec, ale vôbec nepočúvam tento štýl hudby… absolútne to ide a vždy aj išlo mimo mňa… Nikdy v živote som nemala také obdobie, že by som nosila nejaké čierne obojky, náramky, kožené veci, topánky, nejak extra úzke čierne rifle atď… o výraznom čiernom líčení ani nehovorím… u mňa to skoro stále začína a končí pri špirále
No, ale táto kniha… dokázala to, čo máloktorá… napriek týmto vyššie spomenutým prvkom som si príbeh užila! Všetka táto čierňava a negatívny pohľad na život mi nevadil v knihe (sem tam ma to síce ťahalo ku dnu) no povzniesla som sa nad tým… asi nikdy nepochopím túto mládež a neskupinkovala som sa s nimi ani v mojich tínedžerských časoch… ale naozaj, ak si toto odmyslím, fakt má kniha potenciál…
Páčilo sa mi to celkové vyšetrovanie. Aj keď som predošlý diel nečítala, kniha je písaná fakt tak, že to vôbec nevadí. Vadilo mi to len v tom zmysle, že proste nič ďalšie od autora doma nemám a chcem mať!
Už čakám na predošlú knihu, kde sa dozviem viac ako sa spoznal hlavný hrdina - Daniel Dársky so súkromným detektívom.. určite to bude podobne silný čitateľský zážitok…
Jediná vec (teda druhá - odhliadnuc od metalu) čo mi vlastne trošku vadilo, že sa v celej knihe nespomenulo, že či ten Dársky vlastne pracuje na tej svojej knihe, ako postupuje alebo či sa stále len spolupodieľa na vyšetrovaní? Pár viet by nezaškodilo zakomponovať do toho, nakoľko sa súkromný príbeh Daniela dostal dáko do pozadia. Extra to nevadilo, no zopár viet by som privítala, ako sa mu darí pokračovať vo svojej spisovateľskej kariére. Lebo takto som mala pocit, ako by sa zo spisovateľa razom stal ďalší súkromný detektív…
Napriek tomu všetkému knihu hodnotím veľmi pozitívne, keďže ja detektívky vážne môžem a odporúčam každému milovníkovi detektívok, bezohľadu na ich vzťah k metalovej hudbe. No tu vážne cítiť autorovu lásku k nej…
Čítala som útle knižky, ktoré boli fakt, že tenučké a mali toho veľa, čo povedať…. Ale s takouto sa človek málokedy stretne!
Od autorky som čítala zatiaľ len Detektíva z minulosti, tá bola tiež výborná, aj ma trošku viac oslovila. Ale späť k Cudzincovi!
Knihe nemám čo vytknúť, fakt kabelkový štýl, zmestí sa všade, maličká a predsa silná!
Počas čítania som mala pocit, ako by som aj ja žila v Trenčíne, prechádzala sa uličkami, brala si kávu so sebou a potulovala sa mestom! Naozaj krásne opisy mesta a to som skôr typ človeka, čitateľa, ktorý moc opisy nemusí. Mám radšej svižnejšie tempo deja, dialógy… ale tu tie opisy vyvolali tú správnu atmosféru (o to viac sa už teším na Kráľa - totiž Budapešť je moja láska - skoro ako druhý domov, mesto, ktoré od narodenia navštevujem pravidelne)
Trenčín je pre mňa niečo nové, napriek tomu, že som Slovenka, bývam ďalej od mesta a nemám toľko možností sa tam potulovať, no je to určite ďaľsie krásne mesto! Po tejto knihe nemám ani najmenšie pochybnosti.
Čo sa týka hlavných postáv, Lianu som si obľúbila. Mne sa jej správanie neprotivilo, vedela som sa vžiť do jej života, do toho, čo sa jej stalo… ako veľmi sa sklamala… bolo mi jej ľúto a tie dopisovania si s Cudzincom jej liečili srdce, ktoré veľakrát potrebuje veľa času na vyliečenie… a občas si len treba nájsť nejakú bútľavú vŕbu, ktorou sa Cudzinec stal pre Liu
Knihu odporúčam každému, naozaj… je to skvelé oddychové čítanie, ktoré nesie v sebe veľmi veľa! Veľa zamyslenia sa hodných myšlienok a citátov… perfektná voľba pre zranené srdcia
A ak ste si ju prečítali, tak navštívte profil autorky, kde nájdete link na krátke pokračovanie príbehu! Ale naozaj až po prečítaní knihy! to pokračovanie naozaj budete chcieť čítať
Nočný expres hodnotím ako priemernú detskú knižku…
Obálka ma hneď očarila, tam nemám čo vytknúť! Je fakt prenádherná… no ako sa stáva, niekedy pod povrchom sa nenachádza to, čo práve čakáme a očakávame…
Možno aj preto mi trvalo napísať pár viet k tejto knihe, lebo… koniec koncov nebolo to zlé… ale nebolo to tak čarovné ako som čakala…
Miestami mi to pripomínalo Polárny expres (ale to len kvôli tomu vlaku - ďalej podobnosť nehľadajte)
Zo začiatku som naozaj nechapala, ako som aj u iných čítala, prečo rodina necháva starú bezvládnu babičku osamote celý rok a prečo iba na Vianoce si na ňu spomenú… pre deti to možno nie je do očí bijúce, ale dospelý sa nad tým už zamyslí…
Možno preto je toto dobré čítať práve v detstve, ako spolu s deťmi.. neviem…
Kniha je rozdelená na 24 kapitol a je to skvelé spestrenie Adventu, keď si každý deň deti prečítaju 1 kapitolu… no ak sa nad každou hlbšie zamyslia, možno aj im budú takéto nejasnosti divné…
Babička zmizla.. nikto nevie kam… treba ju ísť hľadať…
Deti sa potulujú kade tade von z domu a dospelí si nič nevšimnú?! No… rozprávka a tam je všetko možné…
Mňa napríklad v knihe ani tie ilustrácie veľmi neoslovili… nepáčili sa mi… mám radšej jemnejšie črty a trošku detskejšie… tieto miestami pôsobili desivo
Každopádne knihu odporúčam skôr detským očiam, možno 9-10 ročného čitateľa kniha viac osloví ako dospelého… On totiž nebude rozoberať dospelácke vidiny ohľadom knihy a bude si čítať svoj magický príbeh o Nočnom exprese, ktorý sa zjaví zakaždým, keď vidí horieť správny plameň
