Mamašovky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
nehanebný knihomoľ
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Mamašovky Moje aktivity
Toto je tak pekne po každej stránke pripravená a spracovaná kniha. Veľká radosť čítať alebo len tak si v nej listovať. Primárne je určená pre mladého čitateľa, no dovolím si tvrdiť, že brkne na tú správnu strunku aj mnohým, ktorí už podľa istého čísla v občianskom preukaze do tejto kategórie dávno nespadajú :D
.
Kniha sa zameriava na dvadsať bitiek a vojnových udalostí, z ktorých o každej jednej by sa dala napísať samostatná kniha. Preto treba vyzdvihnúť autorov cit pre detail, výber a vyskladanie základných faktov tak, že mladý čitateľ sa dočíta všetko podstatné skôr, ako by sa možno začal nudiť, alebo cítiť preťažený množstvom informácií. Vždy sa dozvie čo sa stalo, kde, kedy, kto a koľko bojovníkov sa boja zúčastnilo a v neposlednom rade aj to, prečo by sme o tej ktorej udalosti mali vedieť vzhľadom na naše dejiny.
Text je doplnený o nádherné ilustrácie. Raz je to výjav z bojiska, inokedy niečia podobizeň, či nákres výzbroje ...
.
Mohač, Slavkov, Dukla, Napoleon, Turci, Štefánik ...
.
Za touto knihou je vidieť veľké zanietenie pre "vec", lásku k histórii a najmä obrovský kus dobre odvedenej roboty na všetkých "bojových frontoch"
Za mňa - super.
Je dôležité hovoriť s deťmi o tom, že ak je niekto iný, neznamená to, že je k ničomu alebo menejcenný. Vždy sa môžeme pokúsiť spraviť z našej nevýhody prednosť a byť inšpiratívnou osobnosťou pre všetkých ostatných. Netreba sa však báť požiadať o pomoc a tú pomocnú ruku prijať. Vie to slimáčik Henry a aj ostatné slimáky, ktoré síce poľahky na ten najvyšší kvet vylezú, no nedokážu to, čo vie Henry. A ten ich to na oplátku veľmi rád naučí.
Pomáhajme a inšpirujme sa navzájom, veď aj o tom je kamarátstvo.
.
Krásna detská kniha - obsahom, odkazom a aj vizuálne.
Relax a akurátnu dávku policajných doťahovačiek okorenených chytľavým humorom som dostala aj tentoraz. Strelca, ktorý ohrozoval našu nádhernú dámu som odhadla hneď na prvý šupu, ale ako to bolo s motívom a pozadím celého prípadu mi už museli našepkať sympatickí vraždári.
Aj som po dočítaní premýšľala, či sa niečo podobné odohralo aj v našich končinách, keďže Dán sa rád pri písaní inšpiruje reálnymi kriminálnymi prípadmi.A teraz už len čakať na ďalšiu. Za mňa opäť veľmi fajn.
Hanns Ludin bol v nacistami riadenom Nemecku jedným z hlavných predstaviteľov SA. Od roku 1941 pôsobil na Slovensku ako vyslanec, ktorý mal dozrieť na presadzovanie Hitlerových záujmov a teda sa aj podieľať na deportácií Židov. Po vojne bol odsúdený na smrť a obesený ako vojnový zločinec.
Ludin bol však aj manželom a otcom, ktorý po sebe zanechal svojej rodine ťaživé dedičstvo - Obesenca, ktorý sa bude ešte dlho mlčky hompáľať nad nimi, ich deťmi a možno aj ďalšími generáciami. Táto kniha je predovšetkým o nich, o ich (ne)vypovedaných výčitkách, o ich hanbe a bremene, o ich smútku, o ich bolestivom mlčaní ...
.
Autorka Alexandra Senfft je Ludinovou vnučkou. Dlho netušila, čím všetkým si jej utrápená a prepitá mama Eri, už naveky onálepkovaná ako dcéra nacistu, prešla. Nehovorili o tom, o ňom, táto téma bola tabu. Mamin trpký životný príbeh spoznala až z rôznych listov a dokumentov po jej smrti. Tak sa dozvedá o útrapách a pocitoch mladého dievčaťa, ktorého otca postretla strašná smrť, ktoré kvôli tomu neskutočne psychicky trpí a ktoré visí na každom peknom slove, ktoré je niekto neskôr ochotný utrúsiť na jeho adresu. Často na neho myslí, no nechýba len jej, chýba celej rodine ...
.
Senfft síce rozpráva najmä o svojej mame a príbuzných, no zároveň tak otvára trinástu komnatu rodín, z ktorých pochádzal nejaký nacista či nacistka. Hovorí o častom sebaklame, či presvedčení, že ich príbuzný, ten slušný človek sa previnil len tým, že nebol neomylný, prípadne sa nechal oklamať, určite však nebol vojnovým zločincom. Nechcú, alebo sa možno boja pozrieť pravde do očí a namiesto toho hľadajú barličku, o ktorú sa oprieť a vyviniť ... Ako sa dá také niečo prijať? Dá sa s tým niekedy vyrovnať?
.
Zaujímavé čítanie, i keď občas podobne ako to mlčanie, veľmi bolestivé.
"Veď vyzerá ako fialová pandrava! Čo ak už takýto zostane?"
.
Aj takto hovorí o svojom narodení Oto, ktorý ako sám tvrdí, sa vlastne ani narodiť nechcel, len hľadal nejaké východisko ... :D
Možno ste aj vy raz boli Otom. Nemyslím tým však pandravu, ktorú bolo treba nenápadne prepašovať domov, nech ju radšej nikto nevidí. Či? :D
Možno sa však nájdete v Otovi, ktorý túžil po rifliach z Tuzexu, či v tom, ktorý chcel konečne nielen počuť, ale aj vidieť, ako vyzerajú členovia skupiny Beatles. A čo ten Oto, ktorý v kine spolu s kamošom popri filme popíjal čučo a nevedel dostať do postele žiadnu babu?
.
Ondrej Kalamár je vynikajúci rozprávač a veľký vtipkár. Jeho príbehy sú nasýtené chytľavým, niekedy možno až nekorektným humorom. Preto sa môže stať, že sa vám bude zdať miestami až "cez", či nemiestny, no ja takýto humor s radosťou nielen strávim, ale aj vyprodukujem :D, takže pindať na to rozhodnem nebudem :D
Píše o živote, o situáciách, pri ktorých sa tešíme, smútime, aj o tých, keď sa ideme prepadnúť pod zem alebo sa potmehúdsky červenáme ...
.
S Otom sa zoznámite na psychiatrii. Práve tam začne písať poviedkový denník o svojej ceste životom.
Sčasti ide o pripomienku éry, ktorú mnohí poznáme len z rozprávania, či filmov. Spomínaný Tuzex, kšeftovanie s bonami, ŠtB, dospievanie za čias socializmu, od pričuchnutia až po prepadnutie alkoholu, keď sa z neho stane robotník. A práca v kolektíve, kde je popíjanie viac než žiaduce, je už kapitola sama o sebe ...
.
Na Kontrole cestovných lístkov som sa výborne zabavila. Ak máte radi vtipne ladené príbehy, ktoré v sebe nesú veľký kus pravdy o živote, túto si určite zapíšte na zoznam.
