Mamašovky

Grieserov prejav je veľmi ľahko čitateľný. Vie rozosmiať, aj dojať. Niektoré príbehy ma zaujali okamžite a veľmi, niektoré len naozaj okrajovo. Myslím si, že by sa našli čitateľsky atraktívnejšie a šokujúcejšie príbehy zo života umelcov a velikánov, ktoré by sa hodili do knihy, no Grieser má svoj koncept a vlastne mu aj slúži ku cti, že si išiel svoje a nevydal sa prvoplánovou cestou škandálov a pikantností, aj keď mne osobne by to určite nevadilo :D Každá kapitola obsahuje fotografiu, čo je vždy veľkým plusom. . Hoc kniha Dobré duše neprekonala moju topku z tejto edície (Nahé sochy, bojové slony, tuční gladiátori), získava iný cenný titul, a to 'Tá s najkrajšou myšlienkou'. Určite sa poobzerajte aj po ďalších knihách z tejto edície - každá jedna stojí za prečítanie.

Panenka skákavá, to sa nám to tu teda pekne zvrhlo, len čo je pravda. Vysvetlite mi prosím niekto, kde sa stala chyba, že z pôvodne mimoriadne expresívnej nadávky označujúcej pohlavný orgán suky sa stalo jedno z obľúbených slov, ktorým častujeme najmä deti. Huncúta si preto nabudúce radšej nechajte pre niekoho iného :D A vedeli ste, že pôvod slova leporelo súvisí s dlhým zoznamom mileniek, pelendrek zase s medvedím lajnom a že hudbu vám do vašich sluchádiel a reproduktorov púšťa viking? Dokonca kráľovský. A zamysleli ste sa niekedy, prečo sa hovorí - chudobný ako kostolná myš, choď do kelu, či piť ako dúha? Aj toto sa tu okrem mnohého iného dozviete tiež. Dúfam, že Ivana Krekáňová už pracuje na knihe Etymológia záhadná aj zábavná 2 . Po huncútovi mám len malú nádej, že slovo loptoš, ktoré tak rada a často používam pri deťoch, je odvodené od slova lopta, a nie je to zase nejaká oplzlá či iná nadávka. Hádam nám teda raz prezradí aj to. . Táto kniha vás pri oboznamovaní sa s pôvodom slov vezme na cestu okolo sveta a cestovať sa bude aj v čase, krížom-krážom naprieč dejinami. Tiež sa tešte na súkromné hodiny tvárovej gymnastiky - často vám bude krútiť kútikami úst a neraz v sekunde vyvalíte oči a neveriacky zvraštíte čelo. Niečo málo už určite budete poznať, no verím, že zväčša pôjde o nové informácie, ako to bolo aj u mňa. . Nájdete tu pätnásť kapitol, z ktorých sa každá, až na tú poslednú, venuje jednej konkrétnej téme. Spomeniem z nich napríklad geografiu, šport, jedlo, vedu, umenie ... Na konci sa nachádza register, ktorý obsahuje zoznam všetkých kľúčových slov a výrazov. Nejde o jednoliaty text a teda máte viacero možností, ako pristupovať k tejto knihe, ak sa vám ju nebude chcieť čítať ako klasickú beletriu. Môžete začať od kapitoly, ktorá vás oblasťou, ktorú predstavuje, zaujala najviac, alebo si jednoducho môžete vyberať podľa slovíčok z registra. . Skvelý nápad, skvelé spracovanie, skvelý dizajn. . A dajme ešte jedno slovo na záver - u nás a v Česku sa znak @ volá zavináč, no v iných jazykoch je to aj opičí chvostík, či štrúdľa. . Za mňa - super kniha, ktorá sa hodí do každej knižnice.

Aj keď nie ste historik alebo ste sa neskrývali v lesoch, či nebehali po bojiskách počas druhej svetovej vojny, určite máte aký-taký prehľad a názor na to, čo sa udialo. No nie vždy je tá naša predstava, či vedomosť správna, alebo kompletná. Svoje o tom vie aj profesor Peter Hayes, ktorý sa počas tridsiatich rokov výskumu a zhromažďovania materiálov pre túto knihu, neraz stretol s veľmi skresleným alebo pomyleným názorom na udalosti, ktoré súvisia s touto čiernou etapou našich dejín. . Najčastejšie sa ho ľudia pýtajú, prečo práve holokaust? Vy by ste to vedeli vysvetliť? A viete, prečo si vzal Hitler na mušku akurát Židov? Tiež ste jedným z tých, ktorí si myslia, že práve antisemitizmus ho dostal k moci a vyhladenie tohto národa mal na programe hneď od úplného začiatku? A prečo sa tí Židia nebránili viac? Bránili sa vôbec? Pomoc, kde do frasa trčala tak dlho poriadna pomoc zvonku? Poučili sme sa? Môže aj v tomto prípade dôjsť na staré známe - história sa opakuje ...? Peter Hayes ide pekne od piky. Vysvetlí vám, prečo a ako sa zo Židov stal vďačný identifikátor príčiny problémov celého sveta, postupne prejde k Nemcom a Hitlerovmu pomalému, ale istému ťahu na bránku. A poviem vám, že aj s koncentračnými tábormi máme mnohí v podvedomí uložené viaceré mýlne predstavy ... Píše výborne, každej otázke/téme venuje akurátny priestor a naozaj vám pomôže doplniť chýbajúce dieliky vo vašom pomyselnom "puzzle o holokauste". . Je veľmi dôležité, aby sa medzi ľudí dostávali takéto knihy. Najmä, ak žijeme v štáte a dobe, kde sa našlo dostatočné množstvo voličov, ktorí podporili a svojim hlasom poslali do parlamentných lavíc extrémnu pravicu. S ňou tam prikvitli aj takí, ktorí svojho času verejne velebili Hitlera a popierali holokaust. Veď určite si spomínate na tliachanie o rozprávke o šiestich miliónoch Židov a mydlách. A aj preto svoj dnešný príspevok zakončím jedným z odkazov a zdvihnutým ukazovákom Petra Hayesa - treba si dať veľký pozor na začiatky, pretože sa môže poľahky stať, že v dobrej viere odovzdáme opraty moci do rúk číreho zla. . Pre koho je vhodná táto kniha? Pre KAŽDÉHO. . Fakt skvelá.

Števo Eisele nazval túto knihu "formulovou bibliou" a ja ju s čistým svedomím odporúčam prečítať nielen fanúšikom F1, ale taktiež zvedavcom bažiacim po rôznych zaujímavostiach a osobitne prizvukujem, že aj ľuďom, ktorí pôsobia vo vedúcich funkciách, alebo tým, ktorí si chcú okolo seba vybudovať úspešný a ako švajčiarske hodinky fungujúci team. Adam Parr veľmi dobre vie, že Ross Brawn ten pomyselný recept na úspech naozaj pozná a počas ich spoločných rozhovorov, ktoré tvoria gro knihy, vám ho kúsok po kúsku predstaví. . Ross Brawn bol jedným z najúspešnejších technických riaditeľov a šéfov tímov F1 vôbec. Kniha sa skladá z troch častí - prvá je o jeho kariére, ďalšia pojednáva o stratégiach v F1, pri ktorých hľadá Parr súvislosti a spojenia s knihou majstra Suna - Umenie vojny a treťou časťou sú postrehy. Najviac na mňa zapôsobila prvá časť a hlavne Brawnova osobnosť. Z jeho odpovedí cítiť, že je inteligentný, ctižiadostivý, nepozerá len na seba a svoj prospech, má veľmi pekne vyskladaný rebríček hodnôt a aj napriek obrovským úspechom, ktoré dosiahol, je stále veľmi pokorný. Zaviedol množstvo zmien a vylepšení, vďaka ktorým doviedol svoje tímy k víťazstvu a zmenil svet F1. Hrdo hovorí o úspechoch a rovnako vyrovnane a otvorene priznáva chyby a porážky. Dozviete sa napríklad aj to, ako na sebe pracoval, čím sa líšil od ostatných jazdcov a v čom tkvelo podľa Brawna majstrovstvo Michaela Schumachera. . Brawnovi kvitujem tiež to, že keď sa pár krát snažil pri rozhovore uchmatnúť si kúsok uznania a pozornosti pre seba aj samotný Parr, Brawn zahral ochotne jeho hru a nechal nech odprezentuje svoje domienky a názory a už mu len potvrdil :"áno, správne (viem, že aj ty vieš ), dobre vravíš a pod...". Tretia časť v podobe postrehov tam už podľa mňa nemusela byť, keďže išlo o akési zhrnutie toho, čo som už raz čítala. . Odporúčam, skvelé čítanie nielen o F1 :)

Červené zlato je pokračovaním populárnej kulinárskej krimi série so šéfkuchárom a vyšetrovateľom Xavierom Kiefferom v jednej osobe. Jej autor Tom Hillenbrand vás opäť zoberie aspoň takto knižne na exkurziu a ochutnávku lahodným špecialít z tých najexkluzívnejších, možno aj najčudnejších (poprosím minútu ticha za strnádku ) surovín a zároveň tak opäť sníme pomyselný klobúk pred tými, ktorí sú špičkami vo svojom odbore a ktorí sa pre toto povolanie narodili a robia mu dobré meno. No taktiež znova zdvihol varovný prst a ukázal na tých, ktorí pre peniaze a zisk prekračujú všetky písané aj nepísané hranice a ak je treba, bez mihnutia oka pôjdu aj cez mŕtvoly ... . Xavier Kieffer sa tentoraz ocitá na honosnej večeri, kde sa má o rozmaznané a náročné jazýčky smotánky postarať známy a uznávaný suši majster Mifune. Ten však nestihne ukázať, čo všetko si pre veľavážené osadenstvo pripravil, pretože počas prípravy pokrmov skolabuje, padá na zem a zomiera. Vraví sa o otrave jedlom, no Xavier tuší, že to nebola len nehoda a opäť sa púšťa do vyšetrovania, ktoré spôsobí, že slinky vám natečú až do topánok a ktoré preverí vašu vôľu neurobiť o 22:00 vyhladzujúci nájazd do chladničky. Čaká vás najmä japonská kuchyňa, suši, veľa zaujímavostí o rybolove, tuniakoch, dostanete sa do Luxemburska, či krásnej a horúcej Sicílie a bohužiaľ sa opäť ukáže odvrátená tvár špičkového gastropriemyslu ... . Aj táto časť je dôkazom toho, že napínavé a pútavé krimi môže fungovať aj bez nespočetných prestreliek, zástupu policajtov, mozgov rozmazaných po stenách a črevách rozťahaných po celom okrese. Tom Hillenbrand sa nesústredzuje na vyšetrovateľa, či obeť, ani sa nás nesnaží odrovnať na konci každej kapitoly stupňujúcim napätím či drámou. Najdôležitejšia je totiž téma, ktorú si vyberie, poctivo a podrobne naštudujte a získané informácie nám ako na zlatom podnose naservíruje vo forme príjemne plynúceho krimi príbehu, ktorý vonia dobrým jedlom a lahodným vínom. V tom spočíva čaro nevšednosti a originality tejto série. . Výborná kniha, ktorá vám rozšíri obzory a upozorní na problémy, o ktorých ste možno ešte nepočuli. . Za mňa ešte o kúsok lepšia, ako vynikajúca prvá časť série

Postele v našich spálňach sú bezpochyby tou najintímnejšou zónou, ktorú v našich domovoch máme. Nedelime sa o ne, sú len naše a sú akousi zárukou či vidinou relaxu a pokoja na konci dňa. No nebolo tomu vždy tak. A keď ste zvedaví, čo vsetko sa dialo v spálňach a posteliach ešte predtým, ale aj po tom, ako sa stali synonymom súkromia, určite neprehliadnite knihu Čo sme robili v posteli. . Ako už názov napovedá, táto publikácia sa dotýka viacerých tém, ktoré sú úzko späté s posteľou. Dozviete sa rôzne zaujímavosti o spaní, o snoch, o sexe, o pôrodoch, aj o smrti a o praktikách, ktoré boli príznačné pre tú, ktorú dobu a spoločenskú vrstvu. Mapuje veľmi ďalekú minulosť, keď "posteľ" predstavovalo lístim vystlané malé, no bezpečné miestočko na konári stromu, ale aj súčasnosť a tie najmodernejšie postele, ku ktorým neodmysliteľne patrí USB port, či Wi-fi pripojenie. Kniha obsahuje množstvo informácií a pikošiek, ktoré ste ešte zaručene nepočuli. Niektoré vás rozrehocú, niektoré vás pripravia o reč, nad niektorými budete zalamovať rukami a pýtať sa samých seba, ako toto mohol niekto urobiť, či tolerovať. . Vyberám pár pikošiek, no neprezradím k nim všetko ... Takže, vedeli ste ... ... že jedna z prvých rozkladacích postelí sa našla v hrobke známeho faraóna? (v knihe je aj fotka) ... že starí Egypťania verili, že ak sa žene sníva o sexe s vlastným manželom, neveští to nič dobré, no keď to isté robí v sne so zvieraťom, to už je iná pesnička. Napr. obcovanie s jedným konkrétnym znamenalo, že žena bude mať dobre zariadený dom. ... že isté ženy po pôrode nešli ľahnúť na lôžko, pretože tam namiesto nich zaľahol ich manžel a ony sa museli postarať o neho. . Toto je len malá omrvinka z toho, čo všetko môžete v tejto knihe nájsť. Takže ak chcete vedieť, ktorý to bol faraón, zviera, či ktoré nešťastnice sa to museli starať o pôrodom vyčerpaných chlapov, neváhajte a dajte knihe šancu. Rozšíri vám obzory, mnohými faktami vás prekvapí a zaručene aj pobaví. . A týmto apelujem na Mikulášov a Ježiškov - toto je skvelý tip na knižný darček, či už do čižmy alebo pod stromček.

Jedno veľmi staré porekadlo hovorí: " Nepoznať pivo nie je normálne." Viete, komu sa pripisuje pôvod tejto múdrosti? Nie, nebola to Zdena. Niekto o kúsoček mladší. Áno, boli to Sumeri. Takže už starobylé kultúry poznali chuť a "čaro" účinkov pôsobenia alkoholu. . Ako vidíte, ľudia sa teda spíjavajú od nepamäti. Už vtedy často chľastali s jediným cieľom - jednoducho sa opiť do nemoty. Pili kdekade. V prvých baroch, krčmách, hostincoch, salónoch, doma, na návštevách, dokonca to kedysi dávno vedeli poriadne roztočiť aj v chrámoch. A kňazi boli tými poslednými, ktorí by sa snažili rozbehnutú "ožran párty" často spojenú s divokými orgiami zastaviť. Práve naopak, ešte účastníkov a účastníčky nabádali, ja si predstavujem, že volali niečo také, ako: "Hej, vy tam za tým kamenným stĺpom, neskrývajte sa a radšej priložte ehmmm ... ruky k dielu." . Alkohol ale neprinášal len radosť, šancu si vrznúť, neplánované tehotenstvá, bolesti hlavy a možnosť vidieť svoje obedové menu hneď dvakrát ... Alkohol sa stal nástrojom moci a formou akejsi (nielen) politickej kontroly. Za jeho pomoci sa dalo manipulovať, platiť, dokonca jedna krajina vďačí alkoholu za položenie základov zdravotnej starostlivosti. Konzumácia sa raz zakazovala, a potom znova povoľovala. Bolo ťažké sa rozhodnúť, či je lepšie mať svoj ľud úplne triezvy, alebo ich nechať strieskavať sa pod obraz Boží. . Mark Forsyth spracoval túto tému BRAVÚRNE. Veľmi šarmantne, pútavo a najmä s obrovskou dávkou humoru vypichol a prerozprával rôzne zaujímavosti z dejín spojené s metlou ľudstva a jej účinkami naň tak, ako ešte nikto iný pred ním. Jeho humor je veľmi chytľavý, často až sarkastický a v tejto knihe je ho naozaj požehnane. Vyvracia rôzne mýty, ktoré sa napríklad aj vďaka filmom ukorenili v našich mysliach. Divoký západ a jeho salóny vyzerali v skutočnosti úplne inak, ako si zvyčajne predstavujeme. No pre mňa bolo asi najväčším prekvapením to, že hnutie za prohibíciu v Amerike nebolo proti alkoholu. Chceli zakázať niečo iné. A to, kto s tým začal, ma prekvapilo ešte viac.