Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky 
Urgentne potrebujem Moje aktivity
„Och, ľudia stále potrebujú nezvyčajné veci, zázraky, šialenstvo. A načo? Aby ešte horlivejšie akceptovali svoj bežný život.“
Ako táto žena píše! Olga Tokarczuk v útlom románe E.E. rozpráva príbeh mladučkej Erny, prostredníctvom ktorej prehovára množstvo duší…
Na pozadí Erninho príbehu sa odvíjajú témy ako smrť a posmrtný život, manželstvo, materstvo, miesto žien vo vtedajšej spoločnosti. Otvára aj otázky o tele a duši, freudovskú psychoanalýzu, uzatváranie sa do seba, prerod mladej dievčiny na ženu a hľadanie svojho miesta vo svete, ale aj o zneužívaní energie iných…
Útly román toho v sebe skrýva toľko. A tak krásne to Tokarczuk napísala. Čítanie jej kníh je pre mňa vždy úžasným zážitkom.
„Úsmev na jej tvári stuhol. Teraz uvidela svoj život ako kôpku navrstvenú práve z takýchto nepodstatných vecí: nožničiek na nechty, natáčok, gumiek na zaváraninové poháre, špendlíkov, ihlíc, sponiek, flakónikov… Zrazu sa slzy samy spustili do výstrihu, vytvorili nezachytiteľný náhrdelník.“
„Vari sa dá prerozprávať bolesť hlavy alebo úzkosť, ktorá stíska srdce tesne pred zaspaním, alebo pocit nekonečnej samoty, keď sa človek pozerá na mesiac?“
„Ako veľmi sa kedysi mýlil, keď si myslel, že ľudia nechcú umierať, chcú žiť večne.“
Históriu pre zaneprázdnených 2 som si veľmi užila. Po výbornej jednotke som mala veľké očakávania. Kniha je opäť ako bonboniéra, z množstva tém a textov od slovenských autorov a autoriek si môžete vybrať, na čo máte akurát chuť, nemusíte čítať v danom poradí.
Je to vynikajúco a prehľadne spracovaná publikácia o svetových, ale aj slovenských dejinách vhodná pre všetkých, je napísaná veľmi kvalitne a prístupným, zrozumiteľným jazykom, takže po jej prečítaní budete bohatší o kopu zaujímavých faktov a pikošiek, ktorými môžete ohurovať okolie. Mnohé z nich vrhnú svetlo aj na dnešné vojenské konflikty.
Dozviete sa napríklad to, prečo vlastne je Západ bohatý, ale Východ chudobný, spoznáte príbehy niektorých významných žien v dejinách, ktoré velili armádam či mali pod palcom mocné kráľovstvá. Nevynechali ani rôznych hrdinov a antihrdinov, cisárov, tyranov, diktátorov, prečítate si tiež o rozšírených mýtoch o faraónovi Tutanchamonovi, pozriete sa na zúbok viacerým známym aj menej známym záhadám a tragédiám, ale autori neobchádzajú ani každodenný život naprieč dejinami.
Prečo vlastne už nepíšeme klinovým písmom? Odkedy dostávame za alkohol za volantom pokuty? Prečo za Francúzsko hrajú toľkí hráči tmavej pleti? Pozornosti sa dostalo aj našej najobľúbenejšej droge (káve, ak by ste náhodou nevedeli :D) alebo Halloweenu. Je to diabolský sviatok a máme ho bojkotovať? Veď si prečítajte.
„V priebehu rokov som sa totiž naučil, že by sme s pochvalou nemali šetriť, ani pri pacientoch, ani pri priateľoch, ani pri kolegoch. Ak ma šesťdesiat rokov blízkeho pohľadu na ľudské ťažkosti a zápasy niečomu naučilo, tak poznaniu, že vonkajšie zdanie sebaistoty a úspešnosti má neraz veľmi málo spoločné s tým, ako sa človek vo svojom vnútri cíti. Nikdy neviete, kto zúfalo potrebuje počuť pochvalu alebo pocítiť lásku."
Irvin D. Yalom veru nemladne, s deviatimi krížikmi na chrbte si uvedomil, že pamäť mu už neslúži, no svoje terapeutické skúsenosti ešte nechce vešať na klinec. Keďže si ani s poznámkami už príbehy pacientov nepamätá, namiesto dlhoročných sedení sa rozhodol ponúkať pacientom jednorazové hodinové konzultácie.
Je to obrovská výzva mať na zblíženie sa s pacientom, vypočutie si jeho problémov, odhalenie súvislostí a nájdenie východiska len šesťdesiat minút. Dá sa to vôbec za takú krátku dobu?
To, ako sa v zrýchlenom čase dokázal Irv popasovať s touto revolučnou metódou, si prečítate v knihe Hodina srdca. Ruku k dielu priložil aj jeho syn Benjamin, ktorý do hry vstupuje akurát, keď jednému z najpopulárnejších svetových psychiatrov dalo telo stopku.
Yalomove knihy sú pre mňa vždy obohacujúcim čítaním, v mnohých príbehoch nájdem nejaký kúsok puzzle, popostrčenie, keď mám pocit, že sa v živote strácam. Veľmi príjemná kniha.
70 rokov po prvom stretnutí s Rámom sa opäť do našej slnečnej sústavy blíži záhadný objekt vytvorený mimozemskou civilizáciou. Tím odborníkov a vedcov sa chystá ho preskúmať, zistiť, či sa líši od prvého Rámu a pokúsiť sa nájsť odpovede na otázky, ktoré prvá výprava nezodpovedala.Tentokrát sú pripravení, pretože dôkladne poznajú závery prvej expedície. Záhadné vesmírne plavidlo má však pre posádku pripravené nejaké prekvapenia, navyše, príbeh nečakane posunú aj konflikty medzi členmi výpravy.
Ráma II je napísaný inak ako prvá časť. Pochopiteľne, keďže k Clarkovi pribudlo ešte jedno meno, Gentry Lee, aj strán je o poznanie viac. Kým v jednotke ľudská zložka v podstate len prispievala k tomu, aby naplno vynikol lesk a tajomnosť Rámu, v dvojke dostali postavy omnoho viac priestoru a do útrob Rámu sa prepracujete, až keď sa s nimi zoznámite a nahliadnete aj do ich minulosti. No a potom sa začnú diať veci…
Prvé strany sa mi čítali trochu ťažšie, z jednotky som bola zvyknutá na trochu iný štýl, ale potom sa to rozbehlo a zvyšok som dočítala skoro na jeden nádych.
„Nie je čas na iné, len na lásku.”
Putovné kino pána Saita je výnimočná kniha s úžasnou atmosférou, v ktorej by som chcela ešte dlho existovať. Ľúto mi zostalo, keď mi došli stránky a už teraz viem, že sa k nej budem pravidelne vracať, zaradila sa k tomu najlepšiemu, čo som čítala.
Originálny životný príbeh okúzľujúcej temperamentnej Fabioly a jej dcéry Lity pretína pestrá zmes jedinečných postáv a bizarných okamihov, aké vie namiešať vari len sám život. A hoci Annette Bjergfeldt vytvorila román od reality trošku farbistejší, v dobrom slova zmysle naivnejší, ľudskejší, pohodovejší, práve v tom je kúzlo knihy.
S ľahkosťou, nevinnými detskými očami rozoberá každodenné aj náročnejšie témy, ukazuje, že každý, so všetkými svojimi slabými aj silnými stránkami má v komunite svoje nenahraditeľné miesto.
A autorkin jazyk, och Polovicu knihy mám v telefóne odfotenú, toľko krásnych viet mi pohladilo dušu.
