Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky 
Urgentne potrebujem Moje aktivity
„Človek by mal vždy trochu viac dúfať, ako sa trápiť.”
Kaviareň bez mena je kniha, ktorá ma opantala svojou melancholicko-nostalgickou atmosférou a zanechala vo mne veľmi príjemný pocit. Ani neviem ako, a ocitla som sa vo Viedni v roku 1966, keď sa Robert Simon, príležitostný robotník na trhovisku, rozhodne splniť si sen a otvoriť si malú kaviareň. Viedeň sa po vojne stavia na nohy, aj Robert sa necháva strhnúť vlnou optimizmu a tým, že všade vzniká niečo nové.
Do kaviarne si veľmi rýchlo nájdu cestu rôzne zaujímavé postavy, takže sa ponoríte do pestrých príbehov obyčajných ľudí vtedajšej doby, so zatajeným dychom počúvate ich roozhovory a prežívate s nimi ich túžby, sny, lásky, nádeje, ale aj problémy, trápenia a životné prehry. V kaviarni nachádzajú dočasné útočisko, akúsi komunitu, ktorú potrebujú, aby sa ľahšie vyrovnávali s nevyhnutnými zmenami, koncom jednej éry a začiatkom novej.
Aj z lingvistického hľadiska je tento útly román vydareným dielom, už pri prvej knihe, ktorú som od Roberta Seethalera čítala (Celý život), som obdivovala, s akou ľahkosťou skladá slová do viet a ako prirodzene text plynie. Oplatí sa prečítať, je to krásna, „pomalá” kniha napríklad ku kávičke a koláčiku.
Taliani milujú olivový olej a ročne skonzumujú až 600 000 ton domáceho oleja čo najlepšej akosti. Vyprodukovať však dokážu len 300 000 ton ročne, a to ho ešte (ako inak, v extra panenskej podobe), dodávajú do sveta.
Počkať, to mi nevychádza… Nuž, to, že niečo je zle, si všimne aj luxemburský šéfkuchár Xavier Kieffer, ktorý sa opäť raz zhodou náhod nie úplne z vlastnej vôle stane detektívom. Popri riešení prípadu nám tento sympatický, technicky nie veľmi zdatný gurmán, ktorého si nejde neobľúbiť, poodhalí aj rôzne gastronomické zaujímavosti. Rovno vravím, hladní knihu do rúk ani neberte. Sliny budú tiecť potokom, nehovorte, že som vás nevarovala.
Smrtiace olivy ale ponúkajú viac, ako len pútavú kulinársku krimi dajú facku vašej romantickej predstave o lokálnom oleji z idylického olivového hája rodinnej farmy v slnkom zaliatom Taliansku. Tom Hillenbrand príbeh síce vystaval na fiktívnej kriminálnej zápletke, no nezaprie v sebe ekonomického novinára, vytvoril veľmi realistickú schému celosvetového podvodu s olivovým olejom, takže vás donúti trochu popremýšľať nad tienistými stránkami gastronómie.
Veľmi ma táto séria baví, teším sa na ďalší diel.
Pyrrus je planéta, na ktorej je asi každá forma života od trávy po živých tvorov pre ľudí smrteľná. Pyrrusania teda od malička neustále bojujú so svojím okolím, po stáročia sa vyvíjajúcim desivou rýchlosťou. Od malička sú nonstop v strehu, aby prežili, musia vyhladiť nepriateľské formy života a kolonizovať planétu, inak nemajú šancu.
Lákalo by vás ísť sa tam pozrieť? Jason dinAlt si jednoducho nemohol pomôcť, odložil pud sebazáchovy bokom, nechal v sebe zvíťaziť zvedavosť a išiel si vyskúšať silu 2 G aj ničivú faunu a flóru na vlastnej koži. A zvrtne tam toho trošku viac, keď už tam prišiel...
Príchodom Jasona na Pyrrus nadobudne príbeh rýchly spád. Kniha nie je hrubá, tak vám tu nebudem kaziť prekvapenia, ale okrem dobrodružnej sci-fi sa na stránkach skrýva aj ekologické posolstvo a dodnes aktuálne fenomény hodné zamyslenia. Harrison ukazuje, že násilie a agresia nie sú jedinou cestou, akou sa dá budovať vzťah k okoliu, pretože veci sa vedia ľahko vymknúť spod kontroly. Hľadanie iných perspektív a porozumenia medzi rôznymi kultúrami by možno tiež stálo za pokus…
Fajn čítanie :)
Nič netušiace obete v rôznych európskych mestách sú terčom poriadne drsnej hry, ktorá koluje darknetom. Komplikovaný prípad dostane na starosť dvojica vyšetrovateľov, no kým prídu veci na kĺb, bude to poriadne drsné…
Krátke kapitoly sa postarali o svižné tempo, takže je ľahké nechať sa knihou strhnúť. Od začiatku som mala pocit, akoby sa mi pred očami odohrával napínavý film, Jan Beck sa témy chopil šikovne a hoci mi hneď nebolo jasné, čo a prečo sa deje, postavy postupne odhaľovali svoju trošku, aby všetko do seba začalo zapadať.
Len podotknem, že niektoré postavy (hlavne Mavie, Krakauer, ktorým som silno držala palce) mi boli dokonca omnoho sympatickejšie ako vyšetrovateľská dvojica, snažiaca sa brutálnu hru zastaviť.
Hra je fajn jednohubka pre silnejšie žalúdky a hoci by si záver podľa mňa zaslúžil ešte trošku pozornosti, milovníci thrillerov a krimi si prídu na svoje.
Ak máte chuť vybrať sa na jedinečnú cestu po strednej a východnej Európe a spoznať jedinečný charakter bohom zabudnutých dediniek, kde akoby zastal čas, kútov sveta, kam noha bežného turistu len tak nezablúdi, túlať sa po cestičkách, čo chýbajú na mapách, doslova všetkými zmyslami sa nabažiť zvláštnej atmosféry, ktorá pohladí dušu každého vášnivého cestovateľa, siahnite po knihe Cestou do Babadagu.
Poetickým jazykom Andrzej Stasiuk krásne vystihuje duch každého miesta, ktorým na svojej inšpiratívnej ceste prechádza. Všetkým zmyslom lahodiace opisy krajiny nabudili moju predstavivosť a túžbu obuť si túlavé topánky. Okrem krajín ako Albánsko, Moldavsko, Maďarsko či Rumunsko autor spomenie aj Slovensko. Nejde však len o obyčajný cestopis, je to aj náhľad do myslí a životov ľudí, desaťročia žijúcich pod sovietskou nadvládou.
Zaujímavé čítanie
