Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky 
Urgentne potrebujem Moje aktivity
Literatúry o tom, že klimatická kríza je vážny problém, ktorým sa treba zaoberať, nájdete mnoho, no zatiaľ žiadna kniha, čo som čítala, nebola taká ako O času a vodě. Ja neviem, ako to tí islandskí autori robia, no dotkla sa ma veľmi. Priala by som si, aby si ju prečítalo (S POROZUMENÍM) čo najviac ľudí.
Všetky čísla, grafy a pojmy súvisiace s klímou, ktoré možno pôsobia abstraktne a neuchopiteľne, (preto ich asi neberieme tak vážne, ako by sme mali), dokázal Andri Snaer Magnason s ľahkosťou pretaviť do úžasného, obohacujúceho a oči otvárajúceho textu, napísaného tak pútavo, že aj ohromujúce informácie a kruté fakty vstrebete s patričným pochopením.
Na konkrétnych prípadoch z autorovej rodinnej histórie môžete sledovať, ako sa mení krehká islandská príroda. Ľudstvo zhypnotizované pokrokom nedokáže myslieť zodpovedne a to, že o sto rokov bude svet, ktorý dnes poznáme, už len bledou spomienkou, nás očividne netrápi a katastrofa, ktorej kráčame oproti, má pre nás len abstraktné kontúry, lebo veď to je už problém budúcich generácií…
Ponorte sa do Magnasonovho textu a objavíte súvislosti, o akých ste možno doteraz netušili. Autor originálnym spôsobom kombinuje poetickosť, úprimné intímne výpovede, stretnutia s Dalajlámom či mytológiu s vedeckými faktami a výsledkom je veľmi, veľmi dôležitá a úžasne napísaná kniha. Nejdem písať viac, fakt si ju prečítajte.
Povedzme si úprimne, ak by okolo niektorých umelcov ochotne neobletovalo služobníctvo, mnohé umelecké diela by asi ani nemohli vzniknúť. Veď skĺbiť kopnutie múzy s varením, upratovaním, nakupovaním a ďalšími domácimi prácami či inými otravnými povinnosťami, to nie je len tak. Mať teda pri sebe niekoho, kto všetky tieto záležitosti elegantne vyrieši, zatiaľ čo maestro môže ľudstvu odovzdávať to najlepšie, čo v ňom je a o nič iné sa nestarať, znie ako dobrý nápad.
Rakúsky autor Dietmar Grieser sa v knihe Dobré duše pozrel na životy tých, ktorých pamiatka by inak zapadla prachom, no pre svojich nadriadených predstavovali doslova pravú ruku, plnili si svoje povinnosti a verne stáli popri ich boku v dobrom aj v zlom.
Niektorí mali to šťastie, že sa so svojím slávnym zamestnávateľom spriatelili a vytvorili si dôverný vzťah, iných ich pán zvečnil na skicách či karikatúrach, keď v sebe objavil talent na kreslenie, no tí, čo pracovali pre trošku paranoidnejších jedincov, občas schytali aj knihu do hlavy a k tomu titul „hovädo alebo beštia”, aby im nebolo ľúto. K Beethovenovi by som si životopis veru neposlala :D
Dobré duše je ďalšia vydarená kniha z mojej obľúbenej edície Spoločnosť & dejiny. 30 stručných portrétov prináša niekedy celkom úsmevné, inokedy dosť poľutovaniahodné príbehy, ktoré vám priblížia životy služobníctva slávnych spisovateľov, hudobných skladateľov, spevákov, filozofov, šľachticov a ďalších osobností z iného uhla pohľadu. Pokojne by mohli byť aj obsiahlejšie, no je mi jasné, že v niektorých prípadoch sa asi nezachovalo toľko informácií, koľko by sa mi páčilo.
Život nám do cesty kadečo primieša. Niektorým nadelí bremeno už od detstva a po troškách naň rokmi nabaľuje ďalšie vrstvy, na iných sa vyzúri neskôr, no nech je už akokoľvek, tak, ako by sme sa mali starať o svoje fyzické zdravie, nemali by sme zabúdať ani na to mentálne. Nie je hanba vyhľadať pomoc, ak nám situácia prerastá cez hlavu a nevieme, ako z toho vykorčuľovať.
Predstavte si, že čelíte smrteľnej chorobe a vaše dni sú spočítané, hoci ste len začali plánovať svoju budúcnosť. Možnože v sebe maskou neprístupnosti a tvrdosti potláčate žiaľ zo straty blízkej osoby, vyrovnávate sa s nečakaným rozchodom a hľadáte liek na zlomené srdce, či bojujete so závislosťou, alebo sa celý život trestáte za chybu z minulosti a nedovolíte si byť šťastní, zatiaľ čo vám nemilosrdne uteká čas. Alebo máte úplne iný problém, no ak by po vás niekto hodil povestné záchranné koleso, neodmietli by ste ho.
Dokonca aj Lori Gottlieb, hoci pracuje ako terapeutka a pomáha ostatným čeliť ich životným výzvam, tiež občas potrebuje postrčiť, zachytiť sa stebielka, keď cíti, že padá. V knihe Možno by si sa mala s niekým porozprávať ukazuje, že nemusíme byť na všetko sami a niekedy stačí úprimný rozhovor (alebo skôr séria rozhovorov). Mňa si našla v ťažkých chvíľach, niektoré príbehy sa ma bolestne dotkli, najmä ten Juliin, no v každom z nich som si našla niečo, čo vo mne zarezonovalo. Možno aj vy v knihe objavíte ten „Ahaa, presne!” moment, ktorý vás niekam posunie, inšpiruje...
Neviem, koľko máte ešte síl sledovať udalosti na našej politickej scéne, ale ak na ňu úplne nehádžete bobky, túto knihu si prečítajte, mnohé vám osvetlí. A navyše je napísaná fakt záživne, aj ťažké, zložité témy majú ľahkú, zrozumiteľnú podobu, takže vám stránky budú rýchlo ubúdať.
Rado Baťo mal vďaka svojim kariérnym možnostiam ako poradca vrcholových politikov dokonalý výhľad na miesta, kam oko bežného smrteľníka nedovidí ani prostredníctvom médií, preto sú Hrobári slovenskej politiky veľmi pútavým čítaním. Priamo z prvého radu na vás vychrli historky a bizarnosti osvetľujúce niektoré veľmi dobre známe udalosti a kauzy, na ktoré sme už možno (radšej) zabudli, alebo jednoducho vám len tak bez varovania vybije poistky a nebude sa vám chcieť veriť, že to naozaj… („Daj tam také tie naše slová a emócie.”).
Nie sú to klasické suché politické memoáre plné kydania bývalých zamestnávateľov, s ktorými dennodenne spolupracoval (zákulisné pikošky sú z môjho pohľadu starostlivo vyberané, aby ladili s hlavnou témou, nenájdete tam žiadne nasilu bulvárne senzácie, akých by určite mohol minimálne za hrsť pridať, ak by chcel odhodiť diskrétnosť bokom). Baťo ako pridanú hodnotu ponúka aj slušnú analýzu toho najdôležitejšieho, čo formovalo predchádzajúcu dekádu slovenskej politiky a ukazuje príčiny, prečo len dobrý úmysel bohužiaľ nestačí na to, aby sa veci na Slovensku otočili lepším smerom.
Príbehy o tých, čo to s nami mysleli dobre, si zaslúžia vašu pozornosť a verím, že môžu prispieť k zvyšovaniu politickej gramotnosti (och, kiežby!). Páči sa mi, že Baťo píše úprimne, aj on si uvedomuje, že nie je neomylný, preto jeho výpovede pôsobia celkom dôveryhodne, a hoci s ním nemusíte vždy úplne súhlasiť, ponúka ucelený pohľad na fungovanie politiky a štátu, na absurdnú realitu, v ktorej musíme žiť. Plus ak čítate s porozumením, dostanete aj celkom fajn lekciu z politickej stratégie.
Hoci má William Wisting na konte už sedemnásť prípadov, toto je môj prvý kontakt s ním. Už bolo načase sa s ním trochu oťukať, keď mu to tak ide.
Zosuv pôdy v jednej z obytných štvrtí Larviku pochová niekoľko domov, záchranná akcia je úspešná, katastrofa si našťastie nevyžiadala žiadne obete, všetko vyzerá relatívne v poriadku a nič nenasvedčuje tomu, že by situácia mala zaváňať nejakými komplikáciami. Ibaže by nie. Predsa len sa na mieste objaví mŕtvola neznámeho muža, ktorý to mal za sebou už pred zosuvom. Ak doteraz kniha plynula miernym tempom, v tomto momente začína naberať na obrátkach.
Názov našepkáva, že Jorn Lier Horst si na nás prichystal niečo viac ako len taký typický priamočiary prípad vraždy. Nejdem prezrádzať detaily, aby som vám nekazila zábavu, ale ak máte chuť na dobre napísanú, napínavú sympatickú detektívku, ktorá zatne aj do chúlostivých záležitostí a nedovolí vám pustiť knihu z ruky, kým vám to celé autor nerozmotá pred očami, Zradca vám ponúkne presne to, čo hľadáte.
