Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky 
Urgentne potrebujem Moje aktivity
Ľudia berú drogy už od praveku, to je fakt. Niektorí cez víkend v kluboch či doma s priateľmi len tak pre zábavu, iní v nadmernom množstve a v nie takých nablýskaných podmienkach. Asi ale neberú do úvahy, ako sa k nim drogy dostanú a koľko ľudí pri ich výrobe trpí. „Čo by ste povedali na hnutie, ktoré by presadzovalo fairtrade kokaín, heroín a marihuanu?”
Drogy sú biznis, v ktorom sa točia neskutočné peniaze, to je ďalší fakt. Antony Loewenstein sa v knihe Vojna proti drogám pozerá na zúbok drogovej infraštruktúre, opatreniam zameraným na boj proti drogám, o tom, kto z tejto vojny profituje a kto ťahá za kratší koniec.
Je nutné podotknúť, že popkultúra nám krutú realitu trochu romantizuje. Ak ste videli seriál Narcos, asi tušíte, o čom hovorím. Zaostalá, korupciou prehnitá Kolumbia vďaka starej dobrej pomoci amerických agentov DEA oseká chápadlá kartelov. Zdalo by sa, že to bola vojna proti drogám, no v skutočnosti to bola vojna o drogy.
V USA existuje od 70. rokov 20. storočia vojna proti drogám ako politická stratégia, ktorú nasledujú aj viaceré európske štáty. Na početných príkladoch v mnohých krajinách však môžeme demonštrovať, že tento prístup zlyhal, priniesol obrovské vlny násilia a ľudí vo väzení, diktátorské režimy, nárast počtu závislých. Vedie prohibícia k zníženiu spotreby drog? Viď Portugalsko, ktoré v 2001 dekriminalizovalo všetky drogy a výsledkom bol pokles v najrizikovejších skupinách. Čo nie je ilegálne, prestáva byť lákadlom.
Kniha je síce napísaná trochu „suchšie”, no je plná zaujímavých informácií a postrehov, takže sa ju oplatí prečítať, ak vás táto problematika zaujíma.
P.S.: V Medellíne si môžete dať trip (nie taký!) po domoch, v ktorých sa ukrývala rodina narkobaróna Pabla Escobara. Prevedie vás ním sám účtovník a brat Pabla, Roberto.
„Odteraz budú slová môjho otca mojimi vlastnými slovami. Budem ich šíriť rovnako ako on na svojej milovanej zemi rozosieval semienka a potom ich prebúdzal k životu. Budem hovoriť za nás oboch.”
Slová môjho otca je prekrásne, citlivo a inteligentne napísaná kniha o tom, aké to je vyrastať v pásme Gazy počas druhej intifády v podmienkach, aké si ani predstaviť nevieme. No je to aj príbeh o vzťahu otca a syna, o zmätku, nádeji a odpustení so silným mierovým posolstvom.
Po prečítaní knihy Listy môjmu palestínskemu susedovi som mala o izraelsko-palestínskom konflikte obraz viac-menej z jednej strany, Júsuf Chalíl Bašír ukazuje pohľad z tej druhej. A hoci sa mi Listy veľmi páčili, Slová ma dostali oveľa viac.
Júsuf vyrastal v rodine váženého učiteľa, ktorý viedol svoju rodinu k ľudskosti a úcte k tradíciám. Aj keď sa Bašírovci na dlhú dobu stali väzňami vo vlastnom dome, pretože ho obsadila izraelská armáda, na ponižovanie a obmedzovanie slobody odpovedal otec mierumilovne a pokojne. Mladý Júsuf jeho postoje nie vždy chápal, no táto kniha je úžasnou ukážkou toho, ako v sebe dokážeme niesť vnútorný mier, pokoj a pochopenie pre druhú stranu, akokoľvek ťažké to je.
Júsuf v sebe vďaka otcovi objavil ľudskosť, odpustenie údajným nepriateľom a nádej, že so Židmi v budúcnosti dokážu spolunažívať v harmónii. Jeho negatívne aj pozitívne skúsenosti s Izraelčanmi mu pomohli pochopiť, že nie všetkých možno hádzať do jedného vreca.
Úžasná autobiografia, na ktorú rozhodne len tak nezabudnem.
Už vybavím len tento jeden posledný kšeft a kašlem na to. Budem si užívať zaslúžený dôchodok, idylku niekde na pláži. Niečo také si myslel Billy Summers, povolaním nájomný vrah, bývalý ostreľovač, keď súhlasil s posledným džobom. Ale viete, ako to občas chodí – ak sa má niečo pos..ť, prečo nie práve pri poslednom raze, všakže…
Stephen King asi nepotrebuje špeciálny úvod, no je nutné podotknúť, že v tomto románe naozaj šikovne predviedol svoje rozprávačské majstrovstvo. Billyho príbeh nie je len taký jednoduchý lineárny akčný thriller, ponúka oveľa viac. Billy je sympaťák (áno, stále hovorím o nájomnom vrahovi :D), má svoje zásady, guľku vám do hlavy vpáli iba ak ste naozaj zlý človek. V takých prípadoch vie zobrať spravodlivosť, ktorej títo hajzlíci unikajú, do vlastných rúk…
Svoje traumy spracúva v knihe, ktorú píše a čitateľ tak má možnosť spoznať jeho trpké detstvo a zážitky z Iraku, aby lepšie pochopil jeho uvažovanie a motívy. Kingovi sa podarilo vytvoriť presvedčivý psychologický portrét človeka so zmyslom pre spravodlivosť, no formovaného neľahkým životom. Aj ostatné postavy a dialógy sú skvelé, atmosféra napínavá, príbeh má dojímavé posolstvo, takže táto tehlička veľmi rýchlo odsýpa.
Stephen King sa v románe dotýka aj niektorých pálčivých tém: kopne si do Trumpa, poukazuje na nenávisť voči imigrantom, dotýka sa problematiky začlenenia sa do života vojnových veteránov, ktorí to po návrate domov nemajú vôbec ľahké (teda niežeby vo vojne mali).
A ako to teda dopadne s tým Billym? Prečítajte si :)
