Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Žijem knihami a to hovorí za všetko :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
K základným prejavom inteligencie patrí schopnosť prehodnocovať svoje názory na základe nových faktov a skutočností. Inými slovami, je hlúpe trvať tvrdohlavo na svojom, ak vieme, že nemáme pravdu a ak nám naše tvrdenia niekto vyvrátil faktami. Nikto nie je neomylný a už mnohokrát sme sa mohli presvedčiť, že to, čo sme kedysi považovali za pravdu sa neskôr ukázalo ako klam.
To, čo nám bráni prehodnocovať svoje názory, je naše ego. Bojíme sa priznať si, že sme sa mýlili, lebo sa chceme cítiť príjemne, nechceme riskovať, radi sa držíme starých vychodených chodníčkov. Práve kniha Ešte si to premysli nás núti vystúpiť zo svojej rigidity a nebáť sa odvážne priznať, že sme sa v mnohom mýlili.
Vyskúšajte ju ako klasickú knihu, eknihu, alebo ešte lepšie ako audioknihu, ktorú načítal Martin Kaprálik. Kniha má cez 10 hodín.
Vďaka interpretácii sa budete môcť dokonale sústrediť na obsah, ktorý je dnes taký dôležitý - často žiaľ robíme mnohé veci len preto, aby sme potešili svoje ego. Aby sme si potvrdili svoje názory, stanoviská a pohľad na svet...no Adam Grant nás učí, ako sa od toho všetkého odosobniť a dívať sa na svet inak. Uvažovať, prehodnocovať a pokojne meniť aj názory, pretože svet i my sa vyvíjame. Zostávať na niečom len z presvedčenia, hoci okolnosti sa zmenili, nie je zdravé a nijako nám neprospievajú.
Keď zistíme, že sa môžeme mýliť, typická obrana znie: Mám právo na svoj názor. Rád by som vás opravil. Áno, máte právo na názory vo svojej hlave. Ak sa však rozhodneme prezentovať názor nahlas, nazdávam sa, že je našou zodpovednosťou ukotviť ho v logických faktoch, vysvetliť okoliu svoje argumenty a názor zmeniť, ak získame presvedčivejšie dôkazy.
Psychológ Adam Grant ponúka návod, ako uprednostniť duševnú flexibilitu pred tvrdohlavosťou. Ukazuje nám, prečo je dôležité zachovať si otvorenú myseľ, pochybovať o svojich pravdách a klásť si otázky. Lebo len tí najlepší sú schopní zmeniť svoje stanovisko, prehodnotiť vlastný názor a neboja sa kritiky. Ak poznanie posilňuje, potom vedomie, že nevieme všetko, z nás robí múdrejších.
Veľmi zaujímavá kniha/audiokniha o úzkosti, strachu, obavách - ako nás vedia opantať a ako sa z toho všetkého dostať. Autor využíva skúsenosti a poznatky zo svojej klinickej praxe, ide krok za krokom, aby sme pochopili, ako nás úzkosť a strach ovládajú, ako sa meníme, ako trpíme...a následne ukazuje, čo môžeme robiť.
Inšpiratívna kniha, ktorá môže byť prospešná najmä ľuďom, ktorých súčasná doba gniavi, desí, podliehajú úzkosti, depresiám; ľuďom, ktorí prežívajú ťažšie životné obdobie a potrebujú nájsť nejaké záchranné lano. Kniha, ktorá ich povzbudí, možno odkryje niektoré skutočnosti, dôvody a dôsledky a nasmeruje.
Petr Štěpán ako interpret bez problémov, počúva sa príjemne, neruší.
Počúvané ako audiokniha a Petr Hanák je skvelý interpret. Kniha, ktorú som si vychutnal - bol som zvedavý na Chrisa Vossa, bývalého vyjednávača FBI a jeho tipy, rady. Našťastie sa neobmedzuje len na opisovanie, vysvetľovanie, teóriu, ale ponúka skutočne praktické a užitočné tipy, techniky a metódy. Čo si všímať v kritických situáciách, ako jednať, ako si vystavať stratégiu, aby ste boli úspešní.
Ako aktívne počúvať, zrkadliť a ako vedieť upokojiť situáciu. Zaujímavé sú kalibrované otázky, ich využitie a efekt.
Jednoducho, veľmi prospešná kniha, ktorá sa dá počúvať aj opakovane. Voss umne využíva konkrétne príbehy, vysvetľuje postupy, dáva otázky, nabáda...je to akoby rozhovor so samotným autorom. Kniha, ktorú možno využiť v bežnom každodennom živote, v práce, v biznise, na pohovore...
Musím priznať, že som sa celkom tešil na túto knihu, názov sľubuje veľa...no bol som sklamaný. Možno dokonca znechutený.
Drvivá väčšina týchto zákonov ide totiž mimo morálky, štandardnej, hoci aj minimálnej etiky, spolupatričnosti, súdržnosti. Chvíľami som mal pocit, že presne takúto knihu musel čítať povedzme Donald Trump: bohorovné myslenie, ide aj cez mŕtvoly, neštíti sa podraziť ľudí, využíva ich, klame, zavádza...
Presne o tom sú mnohé zákony v tejto knihe.
- Napríklad Snaž sa, aby boli ľudia od teba závislí - zabezpečte, aby šťastie a blahobyt druhých závisel od vás. A využívajte to. Buďte nenahraditeľní a zakladajte si na tom...
- Alebo donúťte druhých, aby pracovali pre vás, ale zásluhy si pripíšte vy. Využite znalosti, sily a múdrosť iných pre svoje vlastné ciele. Ušetrí vám to sily a čas, "a dodá vám to aureolu úspešného človeka. Vaši pomocníci budú zabudnutí, kým vás si budú pamätať. Nikdy nerobte sami to, čo pre vás môžu urobiť druhí," píše autor.
- Ďalší zákon - s nikým nepaktujte, len hlupák sa môže pridať na niečiu stranu. Keď zachováte nezávislosť, ovládnete druhých. nech sa hrajú medzi sebou...
- Prípadne toto: hraj na potreby ľudí a vybuduj armádu fanatických prívržencov. Vyjadrujte sa vágne slovami plnými prísľubov. Vyzývajte ľudí na prinášanie obetí vo vašom mene.
V takomto duchu sa nesie väčšina zákonov moci. Jednoducho buďte sebeckí, nemilosrdní, využívajte a zneužívajte ľudí. Buďte stredom pozornosti za každú cenu, nepriateľa zlikvidujte akýmikoľvek prostriedkami... Sebecké, prízemné, až nehumánne zákony.
Potom sa čudujeme, že je to v našej politike také, aké to je. Že sa neustále klameme, podvádzame, že zneužívame druhých, že s nami manipulujú. Že to na sociálnych sieťach vyzerá tak ako to vyzerá...
Priznám sa, som smutný z takýchto kníh. Lebo svetu nesmú vládnuť ľudia bez morálky, chrbtovej kosti a ľudskosti. Inak by to bolo s nami naozaj veľmi zlé...
-----Z neznámych končín Írska som prišiel do Anglicka, kde som vstúpil do služieb najväčšieho bojovníka našich čias – Richarda Coeur de Lion. Spolu sme obliehali hrady a bojovali v desiatkach bitiek. Za Richarda som prelieval krv a zabíjal...-----
Len málo osobností má v britskej histórii také osobitné postavenie ako Richard Coeur de Lion, Levie srdce. Aj preto po príbehu siahol írsky autor Ben Kane, ktorý už dosiahol svetový úspech s inými historickými sériami.
Levie srdce je skvele napísaný historický dobrodružný príbeh. Má vyše 450 strán, no nudiť sa nebudete. Vtiahne vás do deja, spoznáte pozadie na vtedajšom kráľovskom dvore, pozadie vojenských ťažení, rodinných vzťahov, dozviete sa o živote šľachticov a rytierov. Postavy sú veľmi dobre vykreslené, živé, rovnako aj dobové prostredie.
Autor šikovne strieda osobnejšie pasáže o Ferdiovi, jeho priateľoch, o jeho vernom panošovi Rhysovi s tými bojovnejšími v podobe Richardových bitiek a vojen.
„Postava Ferdiu/Rufusa mala základ v mojej dávnej túžbe urobiť hlavným hrdinom románu Íra,“ prezrádza Ben Kane. „Tým, ktorí to ešte nevedia, pripomínam, že som Ír! Ferdia sa volá aj môj syn. Dočerta, pomyslel som si po týždni písania, mohol by som mu dať aj naše priezvisko. Ó Catháin je po írsky Kane.“
Pútavosti pridávajú aj dva rozprávačské pohľady. Jeden je Ferdiov, ako sa dostane do zajatia, stane sa panošom a (prezrádzam :-)) neskôr aj rytierom, ktorého pasoval samotný Richard. Tieto kapitoly sú doplnené pohľadom rytiera Williama Marshala, ktorý bol skutočnou historickou postavou, slúžil piatim kráľom vrátane Richarda Levie srdce. Bol naozaj skúseným politikom a verným služobníkom.
-----Vo vojvodových očiach som videl, že ma spoznal. Prekvapeným hlasom sa spýtal: „Ty si ten Ír... Rufus?“
Zapýril som sa. „Áno, pane.“
„Vie pani grófka, že si tu?“ Mávol rukou. „To je jedno. Som naozaj rád, že si tu. To ty si kričal na poplach, však?“
„Áno, pane.“ Videl som, že za vojvodom sa schádzajú muži. „Sme tvojimi dlžníkmi.“
Obrátili sme pozornosť na svah nad nami, posiaty mŕtvymi, ranenými a zdochýnajúcimi koňmi. Po živých a nezranených koňoch nebolo ani stopy. Roztratia sa po polovici Walesu. „Nebyť teba,“ pokračoval Richard, „prišli by sme nielen o veľa koní, ale aj mužov.“-----
Príbeh si užijú nielen muži, ale aj čitateľky, hoci je tam viac rytierskych súbojov, či politika. Ben Kane to všetko podáva zľahka, nezaťažuje zbytočne detailmi, opismi, ale snaží sa zostať v pohybe. Pritom sa drží historických faktov, preštudoval mnohé historické pramene, konzultoval s odborníkmi a navštívil celý rad miest, o ktorých píše v románe, vrátane Limoges, Chinonu, Vendôme, Rocamadouru a Fontevraudu, ako aj Châlus, kde Richard utrpel v roku 1199 smrteľné zranenie.
Epické dobrodružstvo na krídlach jednorožcov pokračuje. Skandar je už jazdcom, prešiel do druhého ročníka a spolu so svojimi priateľmi Mitchellom, Flo a Bobby zažívajú nové dobrodružstvá.
Opäť vymýšľajú s priateľmi vymýšľajú neplechy, dostanú sa na nesprávne miesta v nesprávnom čase, ide im o zdravie a život...a vy so zatajeným dychom sledujete ich dobrodružstvá.
Krásne vykreslený svet jednorožcov, ktoré sú čarovnými tvormi - majú magickú energiu, ktorá sa pri kontakte s jazdcom umocňuje. Nie sú to však ružové mierumilovné jednorožce, ale divoké, krvilačné tvory, ktoré túžia zabíjať a ničiť. Teda ak sa nevyliahnu práve pre jazdca, akým je aj Skandar. Inak sa v divokom svete takpovediac zbláznia, zošalejú a napokon hnijú zaživa...
Skandar a Prvý jazdec sa nesie v duchu jednotky. Skvele premyslený príbeh, napínavý, jedno dobrodružstvo strieda ďalšie, viac priestoru dostáva Kenna a záverečné scény vás navnadia na ďalšie pokračovanie.
A.F.Steadman má svižný, rýchly a pútavý štýl písania. Dokáže vás rýchlo vtiahnuť, vie perfektne opísať detaily, takže akoby ste ich pred sebou videli. Je to nápadité, má to drajv, nechýba mágia a celkovo atmosféra, ktorú si budete užívať v každej z 21 kapitol.
Knihy Petra Maya milujem a na toto som sa zvlášť tešil, keďže som navštívil Kambodžu, a nesmierne sa mi tam páčilo.
May nesklamal. Hoci túto tému asi jeho fanúšikovia nečakali, mňa bavilo exotické prostredie, Bangkok a najmä Kambodža, Pol Pot a Červení Kméri, Killing fields, ktoré som videl na vlastné oči a vedel som si všetko lepšie predstaviť, pospájať. Pohnuté ľudské osudy, tragédie, krvilační Kméri...
Tento príbeh May napísal už niekedy v 90.rokoch, teraz ju upravil, doplnil, preškrtal a vydal - aj vzhľadom na súčasnú situáciu s migračnou krízou, utečencami. Temný román o zločinoch proti ľudskosti, o vnútornej genocíde, oproti ktorej bol Hitler len bábka...a to všetko cez kvázi špionážny triler, záchrannú akciu, ktorá je napínavá, pútavá, dynamická.
Princ Harry perie špinavú bielizeň kráľovskej rodiny.
A možno je zaujímavá otázka, či by napísal takúto knihu, keby jeho mama Diana ešte žila? Pretože sa v nej vyznáva k láske ku mamičke, často ju spomína...no jedným dychom brýzga na zvyšok kráľovskej rodiny...
Príbeh sa začína stretnutím Harryho s bratom Williamom a otcom Charlesom. Harry na nich čaká a od začiatku spomína na mamu princeznú Dianu, ktorú v knihe oslovuje ako mamička. Takéto spomienky na lady Di sa vinú celým príbehom a niekedy vyznievajú vykalkulovane. Akoby si princ Harry chcel nakloniť čitateľov, získať ich na svoju stranu, pretože svoju rodinu, najbližších veru nešetrí a prezrádza všeličo.
----- Hoci mamička bola princezná a nosila meno rímskej bohyne, nevystihovalo ju to. Zvyčajne ju prirovnávali k obdivovaným ikonám a sväticiam – od Nelsona Mandelu cez Matku Terezu až po Janu z Arku –, no žiadne prirovnanie, hoci vznešené a láskyplné, sa nejavilo správne. Ako najznámejšia žena na svete, jedna z najzbožňovanejších, bola jednoducho neopísateľná. Taká je prostá pravda.-----
Kniha Náhradník je skvele napísaná, čítavá, svižná a s najväčšou pravdepodobnosťou za to môže ghostwritter, ktorého si princ Harry najal, aby mu pomohol s písaním. Je ním držiteľ Pulitzerovej ceny J.R.Moehringer. Jeho meno nenájdete na obálke, ale má veľkú zásluhu na pútavosti knihy.
Harry opisuje bežné veci ako školu, pobyty v Austrálii a Afrike, najmä v Botswane. Nechýba vojenský výcvik, plánované nasadenie do Iraku, ktoré zrušili...a následne služba v Afganistane.
Neobchádza ani maturitný večierok, na ktorom sa ukázal v nacistickej uniforme a z čoho bol veľký škandál v médiách. Ďalšie škandály s médiami, drogy...
Mnohé čitateľky si určite vychutnajú pasáže s Meghan Marklovou – prvé stretnutie, predstavenie v rodine, pravidlá, ktoré museli od začiatku dodržiavať. Následne zásnuby, svadba...
----- Meghan mala na sebe čierny sveter, džínsy a vysoké topánky. Šaty by som zhodnotiť nevedel, no vyzerala šik. Na nej by však všetko vyzeralo šik. Aj bivakovací spacák. Zaregistroval som najmä rozdiel medzi internetom a skutočnosťou. Prezrel som si mnoho jej fotiek z módnych editoriálov a televízie, na všetkých vyzerala očarujúco a atraktívne, no teraz, keď som videl ženu z mäsa a kostí, bez ozdôbok a bez filtra, zdala sa mi... ešte krajšia. Prenádherná.-----
Princ Harry v knihe prezrádza detaily a osobné stretnutia, ktoré by asi nemali vychádzať na povrch. Minimálne v slušnej spoločnosti, či v dobrej rodine. Na tú akoby Harry zabudol, zavrhol ju a už si nespomína, kto ho vychoval a kde dlhé roky vyrastal.
Harry sa sťažuje a rozoberá komentáre na sociálnych sieťach, ktoré mu ubližujú, tiež tweety, články v médiách. Niekedy je až malicherný a detinský, sťažuje sa ako bol odjakživa len Náhradníkom, zatiaľ čo jeho brat William Následníkom. On bol údajne len plán B, narodil sa vraj len preto, keby sa niečo stalo Williamovi...
----- „Povolali ma do zálohy, aby som poskytol rozptýlenie, odviedol pozornosť, a ak to bude nutné, ponúkol náhradný orgán. Možno obličku. Transfúziu krvi. Kostnú dreň. Veľmi jasne mi to dali najavo už na začiatku mojej životnej cesty a pravidelne to vedomie posilňovali...“-----
Harry žije dnes s Meghan a deťmi Archiem a Lilibet Dianou v USA na západnom pobreží, a celá kniha je taká americká. Vykalkulovaná, premyslená, škandalózna.
Na knihu sú mnohé prekvapené reakcie známych ľudí, aj tých z okolia kráľovskej rodiny. Napríklad fotograf Arthur Edwards, ktorý desaťročia sprevádzal kráľovskú rodinu na stretnutiach, podujatiach aj výletoch, patrí medzi tých, čo ich pozná doslova od hlavy až po päty. Ako málokto. „Harry bol niekto výnimočný a bolo mi potešením s ním pracovať. Potom zrazu stretol Meghan a otočil sa o 180 stupňov,“ povedal Edwards v jednej talkšou.
Vraj Harry bol prirodzený, kamarátsky, ústretový a neváhal sa zabávať aj s novinármi, ktorých po akciách vzal do pubu, zaplatil im účet, rozprávali sa, smiali... No absolútne sa zmenil. Memoáre Náhradník ho nemilo prekvapili. „Čítam v knihe, že médiá sú ako zlé príšera. Zaujímalo by ma, kedy sa takto zmenil.“
Princ Harry v knihe verejne perie špinavú bielizeň. Robí to premyslene, až zlomyseľne, zbavuje kráľovskú rodinu kúzla, čo by nebol až taký problém, no v slušnej spoločnosti sa takéto veci nerobia. Sú jednoducho nezdvorilé.
----- Vrátil som sa domov z práce a našiel Meg sedieť na schodoch. Išla si oči vyplakať.
Zľakol som sa, že sme prišli o dieťa. Klesol som pred ňou na kolená. Vyhŕkla, že to už nechce. Čo nechceš? Žiť. Najprv som ju nepochopil. Nerozumel som a možno som ani nechcel rozumieť. Moja myseľ to jednoducho odmietala prijať. Je to trápenie, pokračovala. Čo také? To, že ma takto nenávidia. Za čo vlastne? Čo urobila? pýtala sa. Naozaj to chcela vedieť. Aký hriech spáchala, že si zaslúži takéto zaobchádzanie? Želala si iba toľko, aby to trápenie pominulo. Nielen kvôli sebe, ale kvôli všetkým. Kvôli mne, kvôli svojej mame. Nemohla však proti tomu nič robiť, a tak sa rozhodla zmiznúť. Zmiznúť? Ak tu nebude ona, stratia sa aj novinári a potom nebudem musieť takto žiť. Naše nenarodené dieťa nebude musieť takto žiť.-----
Michala Ries má rada silné ženské hrdinky. Niekedy sú tam od začiatku, inokedy ich postupne odhalí... „Volanie krvi je iné ako moja predchádzajúca tvorba,“ popisuje Miška. „Pri zrode tejto kniha neexistovala žiadna Daniela, žiadna matka odhodlaná zboriť celý svet pre svoje dieťa. Na počiatku Volania krvi bolo to dievča, ktoré rozvráti Danielin život aj jej rodinu. A väčšinou, keď sa mi otvorí nový príbeh, spája sa až s chorobným nadšením.“
Keď pochopila, čo chce napísať – príbeh o zúfalom boji matky o život svojej dcéry – rozplakala sa. „Rada píšem o bolesti, lebo ňou rastieme, ale tu som mala písať o bolesti a zle. Keď som si to oplakala, tak prišlo odhodlanie, aj keď bez nadšenia. Aj ja som silná hrdinka :)“
Volanie krvi opäť dokazuje, aký rozprávačský talent má Michala. Premyslená a pútavo podaná zápletka, je to napínavé i tajomné zároveň, nechýbajú silné emócie a silná ženská hrdinka. Príbeh, ktorý sa vám dostane pod kožu a nebudete sa vedieť od neho odtrhnúť. Doslova to budete prežívať s hlavnou hrdinkou a budete cítiť frustráciu Daniely – v takýchto pasážach je autorka mimoriadne silná.
Ukázala to už pri predošlých knihách (Na úteku a Na love, Zadrž dych, Celý život, či 24 dní do Vianoc), teraz ide ešte ďalej. Psychológiu šikovne mieša s mystery prvkami, napätím a končí to skvelou bodkou. Vôbec teda neprekáža, že sa autorka stala – ako sama s nadhľadom a úškrnom vraví – „žánrovou štetkou“.
Práve takéto knihy potrebujeme – čo vybočujú, idú za hranicu niečoho konvenčného, ktoré chytia a len ťažko pustia, keď potrebujete ísť do práve, alebo jednoducho na toaletu:-)
Príbeh Amary a mesta Pompeje v roku 74 pred Kristom. Amara je prostitútka, ktorú predá vlastná rodina do otroctva, pretože ju nedokáže uživiť. Amara sa dostane do nevestinca Vlčí brloh, kde ju využíva krutý majiteľ. Sledujeme jej príbeh, bežný život vo vykričanom dome, príbehy ďalších dievčat…
Príbeh stojí na postavách a dialógoch, ktoré posúvajú rozprávanie dopredu, a hoci tam nie je akcia, či nejaké extra dramatické situácie, baví vás to čítať a máte chuť obracať stránky.
Autorka si nedáva servítku pred ústa, hemží sa to vulgarizmami, čo však paradoxne prispieva k autenticite. Napokon, dej sa odohráva pred vyše 2000 rokmi. Hoci tam nájdete opisy sexuálnych scén, nejdú do detailov, neurážajú, hodia sa k danému príbehu.
Je to príbeh o ceste za slobodou. O tom, že sa nesmiete nechať zlomiť, nesmiete podľahnúť, akokoľvek beznádejne to vyzerá. Nie je to ľahká cesta, skôr tŕnistá, boľavá, napriek tomu aj hlavná hrdinka nachádza prajnú ruku a pomoc od ostatných prostitútok.
----- Hoci je vonku pod mrakom, vnútri bordelu panuje prítmie. Okenice sú zatvorené, aby dnu nenapršalo, vzduch je ťažký a presiaknutý vôňou kadidla, olejových lámp a výkalov. Napriek tomu, že sa tento priestor podobá rozlohou Felixovmu, Amare sa zdá malý a mučivý ako hrob…-----
