Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Žijem knihami a to hovorí za všetko :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Lahôdka pre milovníkov detektívok Agathy Christie. Príbeh, ktorý sa odohráva priamo v dome autorky v Mallowan Hall, vystupuje v ňom samotná Christie, jej manžel-archeológ Max...ale hlavnou hrdinkou je nezabudnuteľná (fiktívna) gazdiná Phyllida Brightonová. Sama miluje Agathine knihy, zbožňuje Hercula Poirota a keď sa v dome stane vražda, rozhodne sa vypátrať vraha.
Výborne premyslený príbeh, zápletka, autorka pekne vplietla do deja aj Agathu Christie, spomínajú sa jej postavy, knihy...ale v podstate je to samostatný príbeh o Phyllide, ktorú si musíte obľúbiť: sympatická gazdiná, ktorá riadi domácnosť a slúžky pevnou rukou...a netají sa láskou k detektívnemu žánru. A doteraz nenašla muža, ktorý by sa aspoň trochu vyrovnal Poirotovi :-)
----- Ak človek pracuje v dome spisovateľky, ktorá píše obľúbené detektívne romány, je jasné, že o mŕtvolách sa bežne debatuje – vrátane najrafinovanejších metód, ako ich dostať do tohto stavu. Otrava a smrteľné bodnutie (ale nesmie pri tom byť veľa krvi) boli dva mimoriadne obľúbené spôsoby pani Agathy a občas, ako inak, svoju obeť aj obesila. Lenže možnosť, že sa skutočná vražda udeje práve tu... že skutočná mŕtvola bude ležať na dlážke a zo žily na krku jej bude trčať pomôcka na písanie...-----
Je zvedavá, šikovná, má zdravý sedliacky rozum, je prefíkaná a postupne rozpletá klbko záhadnej vraždy novinára v Mallowan Hall, ktorý sa dostal do domu pod falošnou zámienkou a čoskoro ho našli mŕtveho. Ktosi ho zabil perom, ktoré mu vpichol priamo do tepny na krku...
Onedlho pribudne ďalšie telo, tentoraz mŕtva slúžka a Phyllida ide stále po stope vraha.
----- Majordóm sa odmlčal a podišiel k mŕtvemu telu.
„Kristepane, plniace pero?“
„Presne tak.“ Aj Phyllida pristúpila bližšie. „Dosť hrozné.“
„To je ten novinár, však? Čo prišiel robiť rozhovor s pani Agathou. Pán Waring.“-----
Veľmi vydarená detektívka, hold a pocta kráľovnej žánru Agathe Christie, navyše s ňou v samotnom príbehu – nie je to násilné, pritiahnuté za vlasy, ale autentické a príjemne sa to číta. Skvelý rozprávačský štýl, výborne vykreslené postavy, záhadné úmrtia, verne vykreslený anglický vidiek a najmä vtedajších duch, atmosféra, zvyky...to všetko si musela autorka dokonale naštudovať a šikovne to využila v príbehu. Akoby to písala naozaj pred takmer sto rokmi.
----- „Samozrejme,“ prikývla Agatha Christie Mallowanová. „Preto tvrdím, že je omnoho ľahšie takú situáciu vymyslieť. Často používam taktiku, že každá postava v mojom príbehu má nejaký motív. Dodá mu to na zaujímavosti, lebo jednoducho všetci sú podozriví a ja mám viacero možností rozhodnúť sa, kto ten čin spáchal, a nakoniec to tej jednej postave musí sadnúť.“ Agatha sa pousmiala. „Čím viac podozrivých, tým lepšie... ale v tomto prípade zatiaľ nemáme ani jedného, však? To je dosť nepríjemné.“-----
Fanúšikovia Agathy Christie si zgustnú, verím, že sa im to zapáči a určite by to chcelo viacero kníh s Phyllidou. Je nekonvenčná, bystrá, zásadová, nechýba jej humor, obetavosť...výborná postava. Asi jedna z najsilnejších stránok tejto knihy.
Užíval som si zápletku, vzťahy postáv, prostredie, celkovú náladu, ktorú autorka vytvorila.
----- Keď sa začalo hovoriť o sfilmovaní príbehov s Herculom Poirotom, Phyllida si zo srdca želala, aby k tomu neprišlo. Obávala sa totiž, že nijaký herec nezvládne stvárniť elegantného Belgičana tak, ako si ho ona vysnívala. Už vopred sa rozhodla, že ak taký film vôbec uzrie svetlo sveta, ona si ho veru nepôjde pozrieť.-----
Autor v úvode spomína pesničku francúzskej šansoniérky Edit Piaf Je ne regrette rien. Poznáte?
Vďaka tej skladbe sa stala ikonou, do roka si ľudia kúpili viac ako milión kópií a neskôr ju prespievali ďalšie svetové hviezdy ako Ella Fitzgerald, Robbie Williams, či raper Eminem.
Spieva v nej o tom, že nič neľutuje. Nie, nič neľutujem, Je zaplatené, zametené, zabudnuté. O minulosť sa viac nezaujímam. Nič neľutujem...
Podľa Daniela H.Pinka, ovenčeného viacerými vyznamenaniami a oceneniami, je však ľútosť súčasťou našich životov. Ukazuje, ako nás pohľad späť posúva dopredu. Každý z nás totiž niečo ľutuje. Napokon aj Edit Piaf to mala ťažké, jej život bol plný tragédií a problémov, v 17-tich rokoch porodila dieťa, ktoré zverila do cudzej starostlivosti a ktoré pred dovŕšeným troch rokov zomrelo. Žeby ani nad touto smrťou necítila ľútosť?
Ľútosť je univerzálna súčasť nášho bytia a keď pochopíme, ako funguje, budeme sa múdrejšie rozhodovať, dosahovať lepšie výsledky a pocítime väčší zmysel života. Zistíme, čo nás brzdí a budeme sa vedieť pohnúť.
Pink vyvracia mýtus o životnom postoji „nič neľutujem“ a nabáda nás postaviť sa čelom emóciám, naučiť sa ich spracovať a využiť pre lepší život. Vo svojej knihe ponúka jednoduché postupy, ako vnímať ľútosť, ako sa z nej poučiť a ilustruje to na zaujímavých príbehoch zo života.
Na Lee Childea nedám dopustiť. Prečítal som všetky diely s Jackom Reacherom. Absolútne mi sadol jeho štýl písania, samotné príbehy, atmosféra...
Ale odkedy píše so svojím bratom Andrewom, ide to dolu vodou:-( A mrzí ma to.
Sú asi dve možnosti:
1. Buď Lee Child stráca dych, už mu to tak nepíše, takpovediac sa vypísal - veď Dokonalý plán je už jeho 27.kniha. A má takmer 70 rokov, takže by to aj mohlo byť...
2. Alebo necháva čoraz viac priestoru bratovi Andrewovi. On je len pri vzniku zápletky, príbehu, možno mu radí, usmerňuje ho a Andrew píše celé príbehy (toto je piata spoločná kniha).
A propos, jeden z rozpoznávacích znakov Leeovho štýlu sú krátke úsečné vety, Presné. Vojenské a k veci. Toto sa Andrew evidentne snaží napodobniť, ale neraz to preženie, je toho priveľa...
Žiaľ, už to nemá taký ťah na bránu. Chýba tomu akcia, viac vnútorných monológov, prekvapujúce zvraty, vôňa a chuť klasických reacheroviek. Zrazu je tam viac opisov okolitej prírody a miestami to bolo až trošku nudné. Dokonca je tam pomerne dosť situácií pritiahnutých za vlasy, nelogických...nechcem prezrádzať, ale povedzme tá jednosmerná cesta, kde sprievodné vozidlo vždy vedie autá na druhú stranu, potom späť. Ako sa oni dostali do tejto ulice, ako obišli všetkých na jednej či druhej strane, aby si to nikto nevšimol?
Vždy som sa tešil na cca máj, kedy štandardne vychádza nový Jack Reacher...teraz už to nebude tak nedočkavo, ako v minulosti. Mierne sklamanie, hoci stále ho budem čítať. No nie je to už ono...
Veľmi podarená séria - väčšie leporelá sú zo série učím sa rozprávať (napr. Kubko na dedine, v meste, na prázdninách ap.).
Tieto menšie sú zo série Učíme sa s Kubkom. A tentoraz sa Kubko snaží rozlúčiť s plienkami. je to leporelo pre detičky od 18 mesiacov a dozvieme sa, že Kubko dostal od babky najkrajší nočník na svete: s lietadlom.
Kubko ukáže ako sa dá potrénovať chodenie na nočník, ako to zvládnuť a čo najskôr sa rozlúčiť s plienkami.
"Nabudúce sa mi to už podarí!" sľúbil Kubko.
"O tom nepochybujem, miláčik." Mama Kubka vrúcne objíme.
Opäť veľmi citlivo volené slová, vety, dialógy. Krátke, výstižné. Krásne ilustrácie, praktický malý formát. Ukazuje deťom, že aj keď to je u nich podobné - nie a nie sa skamarátiť s nočníkom :-) - napokon sa to podarí, len treba trénovať. Cítiť, že autorka Marta je skúsená detská vychovávateľka. Že miluje tvorivosť a je to tiež logopédka (vedie aj vlastnú prax, takže pozná problémy detí a ako ich riešiť).
Mŕtvi neklamú a vedia nám toho povedať veľa o živote, o nás samých, o tom, ako fungujeme, na čo si dávať pozor.
Aj o tom je kniha Neprirodzené úmrtia, ktorú zostavil uznávaný súdny znalec, ktorý počas 40-tich rokov praxe urobil vyše 23.000 pitiev. Odkrýval príčiny rôznych úmrtí, niekedy záhadných a nevysvetliteľných.
Bol jedinečným neštandardným detektívom, ktorý napríklad natrafil na sériových vrahov, prírodné katastrofy, odhalil dokonalé zločiny a bizarné nehody. Vďaka svojej práci poslal za mreže mnohých vrahov, ale tiež pomohol oslobodiť nevinných, ktorí sa dostali do väzenia.
Aj preto je jeho kniha Neprirodzené úmrtia fascinujúcim čítaním – určite pre nás, ktorí sa v tomto svete nepohybujeme a je neuveriteľné sledovať, ako sa dostával k prípadom, ako pitval, hľadal, objavoval nečakané veci.
Preňho to však určite nebola prechádzka ružovou záhradou. Veď si len predstavte, že väčšinu svojho života prežil doslova nasiaknutý smrťou, v blízkosti mŕtvol, zohyzdených, zmasakrovaných.
Richard Shepherd píše pútavo, zaujímavo, myslím, že takú knihu ste ešte nečítali. Snaží sa byť citliví, vedie nás do sveta autopsií, ukazuje, s akou starostlivosťou a úctou pristupujú súdni lekári k mŕtvym. Ako zaznelo v jednej kapitole – celé roky robí prácu, o ktorej väčšina ľudí nechce ani rozmýšľať. A stále ho to fascinuje a stále mu na každom človeku záleží. Nech sa deje čo sa deje, zaujíma sa o nich a chce byť spravodlivý.
Mnohí si cisárovnú Sisi spájame cez film s Romy Schneiderovou, ktorá bola famózna. A je nám jedno, koľko je na príbehu pravdy, nakoľko sa drží reality. Nádherný historický príbeh, ktorí u viacerých podnietil záujem o túto bavorskú princeznú, rakúsku cisárovnú, a českú i uhorskú kráľovnú. Manželku cisára Františka Jozefa I.
Už o nej vyšlo veľa kníh, natočilo sa more filmov, seriálov, aj muzikál...no teraz vyšla kniha, ktorú rozhodne odporúčam prečítať. Sľub cisárovnej Sisi od Michaely Elly Hajdukovej neromantizuje, neprikrášľuje, no pozerá sa na Alžbetu Bavorskú, alias Sisi trošku iným pohľadom.
Michaela v príbehu využila mnoho skutočných faktov, dej prejde viacerými krajinami, keďže aj Sisi bola vášnivá cestovateľka a odohráva sa aj v Rumunsku. Práve odtiaľ pochádza skutočná osoba, spisovateľka Carmen Sylva, veľmi dobrá priateľka Sisi.
Dozvieme sa o jej detstve, ktoré nebolo až také divoké a bezstarostné, ako sa uvádza v mnohých prameňoch. Lepšie spoznáme to zasnívané plaché dievča, ktoré sa rado preháňalo na koni a k vežičke si chodievala písať básne do Poetického denníka.
Sledujeme, ako chodila na hodiny konverzácie, čajové večierky a hodiny tanca.
Svoje miesto má jej rodina, starostlivá matka, bohém a vetroplach otec Max, sestra Irene. Odhalíme, ako to bolo okolo zaľúbenia Sisi a Franza, pozrieme sa aj na sobášny obrad, ktorého priebeh sa Sisi musela naučiť, aby vedela, čo ju čaká. Narodenie prvého dieťaťa, detská komora, ďalšie tehotenstvá, namáhavé zahraničné cesty, neustále klebety, intrigy a napokon jej podlomené zdravie.
Michaela využila vo svojom príbehu aj ďalšie zaujímavosti. Napríklad ako Sisi zbierala albumy s peknými ženami, využíva v deji skutočné Sisine básne, dozvieme sa, aké knihy cisárovná čítala.
Je nepochybné, že Sisi bola komplikovaná, nezvyčajná a miestami zvláštna osoba. Sľub cisárovnej Sisi je kniha, ktorá vám ju priblíži viac a z uhlov pohľadu, ktoré ste doteraz možno nemali. Napokon, mala fascinujúci život, nezlomného ducha i povahu.
Vynikajúci úvod novej knižnej série...okrem premysleného a spletitého príbehu, dobre vystavanej zápletky určite poteší aj ústredná dvojica Callanach a Ava, ktorých si obľúbite.
Príbeh sa v podstate rozbieha od prvých strán a rýchlo sa doň začítate.
Teší ma, že Callanach a Ava sú takmer normálni detektívi, nebojujú s alkoholom, nejakou závislosťou, nemajú nejakých extra vnútorných démonov (nejakí sa nájdu, ale nič závažné), zapáčia sa vám, ich postupné zoznamovanie, vzájomná úcta, podpora a prekonávanie nezdarov.
Výborne vykreslený je psychopat doktor King...skutočne KRÁĽ brutality, neľudskosti a psychopatie. Slizký, nepríjemný, drsný a posadnutý plánovaním dokonalého zločinu.
Dokonalé stopy majú švih, dynamiku, perfektne premyslené postavy aj zápletku. Pri pasážach z pohľadu vraha budete škrípať zubami, zatínať zuby a zrýchlene dýchať pri naozaj drsných situáciách, v ktorých sa doktor King vyžíva.
Ak budú v takomto duchu pokračovať ďalšie diely, rozhodne si ich nenechám ujsť.
Dôkaz, že aj etymológia môže byť zaujímavá...hoci mnohí ani nevedia, čo presne ten pojem znamená :-) A je dobre, že Ivana zostavila túto knižku, pravdepodobne počas dlhšieho obdobia prekladov a písania iných vecí.
V knihe totiž nájdete množstvo pikošiek a etymologických odrobiniek, ktoré si len tak vychutnávate. Každý deň pár, alebo si aj dáte prestávku a potom sa ku knižke vrátite.
Niektoré pôvody slov a slovných spojení prekvapia, zaskočia, sú naozaj nečakané. Iné možno poznáte a dostanete ešte viac informácií.
Najviac vás asi budú baviť tie notoricky známe spojenia ako vlasy stoja dupkom, žabomyšie vojny, stojí to za starú belu...no schválne, viete ako vznikli tieto spojenia?
Kniha, za ktorou je veľmi veľa práce, a o to viac teší jej pomalé, postupné čítanie.
Veľmi príjemné prekvapenie - štýlom autorky, samotným príbehom, postavami.
Dve časové línie, ktoré sa umne prelínajú - v jednej sledujeme štyroch celebritných súrodencov od rána až do večera, kedy sa koná v dome jedného z nich veľký smotánkovský večierok...a v druhej línii ich rodičov: ako sa stretli, dali dokopy, čo všetko prežili. Až sa tieto dve línie pretnú v súčasnosti.
-----„Zlatko, chápem, že sa ti páči všetka tá pozlátka. Ale k dobrému životu patrí aj vedieť, že ľuďom na tebe záleží, vedieť, že sa dokážeš postarať o tých, ktorí sa na teba spoliehajú, vedieť, že môžeš niečím malým prispieť spoločnosti, v ktorej žiješ. Naozaj si nedokážem predstaviť nič viac, čo by človek mohol dosiahnuť. Ale to je možno iba môj pohľad na vec.“-----
Taylor vás nenechá nudiť sa, robí to šikovne, postupne prenikáte do života všetkých postáv, spoznávate ich...a ja som si absolútne zamiloval Ninu, jej brata Huda, aj divokú Kit, či mamu June.
-----Viete, koľko váži telo, ktoré vám bezmocne padne do náruče? Vynásobte si to tromi. Nina to všetko uniesla, všetku tú váhu, na svojich rukách a chrbte.-----
Taylor Jenkins Reid sa pohrala s celebritným prostredím Malibu, mihajú sa tam rôzne hviezdy a hviezdičky z filmu, hudby. Krátke kapitoly, svižné tempo a najmä téma rodiny, ktorá ma pohltila. Vnímate, čo všetko si vytrpela ich mama, potom aj samotní súrodenci. Ako sa pretĺkali životom. Aký dokáže byť život svinsky neférový a zároveň ako máte všetko vo svojich rukách vy. Najmä vy, len to nesmiete vzdať. Upustiť zo svojich nárokov, či túžob.
Práve tá téma rodiny ma nečakane bavila, sám som si uvedomoval, aké mám šťastie a musím priznať, že mnohé pasáže ma zahriali na duši: či už obetavosť Niny, divokosť Kit, úžasná zomknutosť bratov Huda a Jaya.
Kompozične skvele vystavaný príbeh, rodinná dráma a hoci som sa spočiatku obával, či ma bude baviť prostredie smotánky, celebrít, pozlátkové Malibu...vôbec to neprekážalo. Veľmi šťavnaté čítanie.
-----„Podozrievam ťa, že si nikdy neprežila ani jeden deň iba sama pre seba.“-----
V slovenčine už vyšlo 9 kníh s obľúbenou vyšetrovateľkou Helen Graceovou, napríklad Jeden musí z kola von, Nelej olej na oheň, Na koho to slovo padne, Hra na mačku a myš, Kto sa bojí, nech nejde do lesa, či Kto druhému jamu kope.
Teraz vyšla desiata kniha a Vadí-nevadí je typický M.J.Arlidge. Keď sa rozbehne, ide to ako po masle. Výborne premyslené, pekne všetko začína zapadať do seba ako puzzle. Miestami je to naozaj mrazivé, keď si uvedomíte, ako to všetko vrah premyslel, ako to zorganizoval...a ako ľahko by ste do toho mohli spadnúť aj vy sami.
Možno vás bude vytáčať Joseph Hudson, expartner Helen Graceovej. V niektorých pasážach by ste ho najradšej chytili pod krk a... túto líniu v policajnom tíme, intrigy, zákulisné hry, to Arlidge naozaj výborne popísal.
Rovnako aj odveký boj s novinárkou Emiliou Garanitovou, ktorá sa neštíti ničoho, zapredá aj dušu, keď chce získať dobrý materiál.
----- Helen mala pocit, že stojí na pohyblivých pieskoch, dávne vzťahy lojality podstupovali skúšku, musela čeliť novým výzvam a bez Charlie, svojej opory, sa zrazu cítila nechránená, zraniteľná. Ako so spoľahlivou a dôveryhodnou spojenkyňou mohla rátať iba s Grace Simmonsovou.-----
Miestami budete naozaj netrpezlivo obracať stránky. Arlidge príbeh podáva prefíkane, naťahuje vás, podsúva indície a ukazuje, čo sa môže stať... A potom zrazu preskočí inde a nechá vás chvíľu čakať. Je to zručný, skúsený autor, to treba uznať:-)
No a keď sa dostanete na záver, na posledné strany, budete sa na 11.knihu série tešiť o to viac, uvidíte.
