Prečítané v 2020 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Prečítané v 2020 Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto je beletria, skutočný príbeh a teda pekne drsný, presnejšie povedané taký...surový... plný spomienok na bežný život, ktorý už bežným byť nemohol.... napr. scénka ako sa v noci potulovala ulicami a strašne jej bolo treba na veľkú a tak vošla do jedného z blokov, našla si meno, čo znelo extra nacisticky a tak sa vykadila dotyčnému pred dvere....
Aj keď.. uvažovala som nad tým, ako je možné, že si tak veľa vecí táto pani pamätá do detailu...Fakt toho prežila veľa.
Je to taký príbeh Marie od nástupu Hitlera, sú tam aj fotky... jej rodina sa rozhodla podriadiť sa a doslova zapudila marie za to, že sa rozhodla ignorovať pravidlá, nenosila hviezdu a podobe. Hnevali sa, lebo sa od nich odtrhla a oni trvali na tom, že rodina má držať spolu...aj keď to znamenalo, súhlasiť s deportáciami a pekne sa zbaliť a ísť. marie toho prežila strašne veľa....človeku sa zdá, že je to "iba" niekoľko rokov, čo trvala vojna...ale podľa toho, že všetko podstúpila a ako všelijako sa pokúšala zachrániť sa to zdá ako celá večnosť. Knihu doplńajú fotky nielen jej ale aj ľudí, čo jej pomáhali. Zvlášť príbeh gynekológa a jeho ženy, ktorí pomáhali nie len jej, bol smutný.
Určite odporúčam všetkým, ktorí majú radi vojnové príbehy. Tento sa odohráva v Berlíne ale aj mimo neho, ale nie v táboroch.
Návrat do sveta Harryho Pottera je vždy skvelý. Aj keď som knihu už čítala, aj keď som veľakrát videla film... Nikdy si dopredu neprezerám ilustrácie. Pomaly čítam príbeh, vychutnávam si dej a obzerám si ilustrácie postupne. Aj v tejto knihe sú skvelé. Bol to zážitok. Páčili sa mi kresby z plesu, obrázky drakov, ale aj smrťožrúti, či zobrazenie Priori Incantatem. Kiežby už bola aj ďalšia časť :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Na každú Reynardovu knihu sa vždy teším. Aj tu to tak bolo. Už na prvý šup som stiahla vyše 70 strán, Reynard vie, ako vtiahnuť čitateľa do deja. :)
Accacia pracuje v luxusnom hoteli v Paríži a on tam prichádza ako hosť. Má nenormálne požiadavky a "získa" si vás už od prvých strán :D Accacia mi tak nesadla ako on.
Bolo jasné, že obaja majú všelijaké tajomstvá a tie sa postupne odkrývali. Do hry vstupuje znova umenie, (ako je to u Reynarda zvykom), galéria, ukradnuté obrazy, dokonca krimi zápletka, ktorú som nečakala. Príbeh sa z Paríža presúva do Dubaja, Ženevy, Moskvy, dokonca do Helsínk. Nicholas, ako každá Reynardova mužská postava, je nechutne bohatý, má množstvo kontaktov, žije na vysokej nohe a druhú hlavnú ženskú postavu neustále ohuruje svojím bohatstvom :) Je to v podstate oddychovka, aj keď je tam krimi zápletka. Dej sa sústreďuje aj na ich vzťah a je tam aj sex.
Čo ma časom začalo iritovať, bolo že Nicholas bol občas taký galantný, až to hraničilo s patetickosťou, ale vedel byť aj nemiestne vulgárny a k postave, akú vytvoril Reynard sa to nehodilo. Celkovo sa v knihe dosť vulgárne nadáva, nie často, ale nadávky sú tam.
Príbeh sa čítal sám a rýchlo, ale Accacia ma fakt neuveriteľne iritovala. Svojím správaním svojimi činmi, tým, že za každú cenu chcela robiť podľa seba, čo malo niekedy škaredé následky. Nepáčili sa mi niektoré jej reakcie na situácie. Od začiatku si od neho drží odstup, neustále hľadá únikové cesty, napriek tomu, že sa ju pokúša chrániť (pretože jej hrozí nebezpečenstvo) a robí všetko, aby ona bola v bezpečí. Ona mu to sťažuje a je k nemu odporná. A keď sa v jednej kapitole situácia zlomí a ona čaká že ju Nicholas pobozká.... nedopadne to tak ako chce.... je naštvaná, urazená a píše výpoveď. (Naoko pre neho pracuje) Podobných situácia bolo viac. Má niekedy ostať, aby sa jej nič nestalo, lenže ona má svoju hlavu, ide a pre jej konanie zomrie človek. Iritovala ma fakt dosť často :D
Napriek tomu všetkému milujem Reynardove knihy a teším sa na ďalšiu, pretože dej plynul rýchlo, kniha sa vážne čítala sama a bola som zvedavá na to, čo sa stane.
Ale... Na Gabrielovu trilógiu, to rozhodne nemalo.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prvá časť ma ohúrila. Čarovná Praha, modrovlasá Karou a anjel Akiva... dvojka bola studenou sprchou :( nechápala som, kam sa stratila Karou... premenila sa na večne deprimovanú zberačku zubov. V deji sa mihalo množstvo chvíľkových postáv, nestíhala som ich sledovať. Chvíľu sa bojovalo, potom zas nie... Určite si však prečítam trojku, lebo som zvedavá, či sa "stará Karou" nevráti späť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Na knihu som sa veľmi tešila, aj keď je o téme, z ktorej som vždy smutná. Cársku rodinu mám veľmi rada a prečítala som niekoľko kníh s touto tématikou a videla aj zopár filmov. Dej bol veľmi dobre spracovaný, boli v ňom mnohé detaily nielen zo života rodiny počas väznenia, ale v plnej kráse sa ukázali mnohé dobré povahové črty (aj zlé, veď to boli tiež len ľudia) jednotlivých členov. Vždy ma táto téma rozľútostí a nahnevá, napriek tomu som knihu chcela čítať a určite bude mať čestné miesto v mojej knižnici. Približne do polovice som vedela, čo mám od knihy očakávať, no objavili sa veci, ktoré ma prekvapili. Buď som ich nevedela, alebo som na ne zabudla. Takou bola napríklad aj hojdačka. V tejto, často smutnej, knihe bolo toľko svetlých momentov. Páčilo sa mi ako sa neopustili a nikdy nevzdali, ako sa pokúšali správať sa vľúdne k svojim väzniteľom, aby aj boľševici videli, že nie sú takí, akých sa ich snažia vykresľovať. Páčili sa mi ponaučenia, ktoré sa cár Mikuláš pokúšal vštepiť svojim deťom o živote, o svete, o vzťahoch medzi ľuďmi. Nezaslúžili si takú potupnú smrť a všetky roky po nej, kedy sa desaťročia ťahalo odkrývanie dôkazov, resp. zahládzanie stôp. :(
Druhú polovicu knihy som prečítala na jeden šup. Musela som vedieť, ako bude pokračovať Anastáziin "život" a bola som rada, že sa vyjasnili veci okolo Zaša a aj to, že nebol obyčajnou čiernou postavou a že to bol tiež iba človek, čo robil chyby. Páčil sa mi Alexej! Bol ty to úžasný panovník.
Knihu hodnotím veľmi vysoko, napriek tomu som na konci ostala smutná. Toľko nádeje, toľko viery!!! A predsa... Lenže, história niekedy nepustí :(
A možno... Anastázia naozaj ešte veľmi dlho žila spolu so Zašom v Dočkinovej chalúpke a hoci prehrali revolúciu, niečo ostalo. A to, že Romanovovci sa vďaka všetkému, čo sa im stalo, stali nesmrteľnými.
Túto knihu som si užila, mám rada celú sériu a tuto dej plynul pokojne. Je po vojne a všetci sa snažia opravovať zničený svet. Veľa akcie tam nie je, Ale mne sa to páčilo a teším sa na ďalšiu časť. Som stále v Rhysovom fanklube, mám rada Luciena a Feyre som vzala na milosť.
O tejto knihe som vedela už veeeľmi dlho, ale nikdy som ju ani do ruky nevzala. Anjeli, démoni, nejako ma to nelákalo. Ale minule v práci som len tak chodila okolo regálov a padlo mi to do oka. Otvorila som ju a len tak sa začítala. A bola to láska na prvý pohľad.
Zaľúbila som sa do každej vety. To bola poézia. Modrovlasé dievča, umelecká škola, Praha, chiméry, oči v jej dlaniach, zárezy na prstoch anjela, vypálené ruky na dverách, strechy nad Prahou, Karouine kresby a želania, Priepastník, kolibríkomory... ááách... chcem viac. Chcem druhý diel.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ďalšia časť Hrbitovní královny. Predposledná, ako som pochopila, tak snáď vydajú aj poslednú, lebo ma šľahne. Neznášam nedovydávané série.
Túto sériu som si naozaj obľúbila, mám rada hlavnú postavu Ameliu, jej psa Angusa, jej prácu i policajného detektíva Devlina. V tejto časti sa Amelia dostáva na cintorín Sedem brán, kde objaví klietkové hroby. V jednom z nich je žena, ktorá bola pochovaná zaživa. Amelia rozplieta sieť vrážd, mučení a rituálov, temnejších, s akými sa stretla doteraz. Prečo chce niekto práve Ameliu?
Do deja sa dostáva nový fešný policajný detektív Lucien Kendrick, ktorý takisto skrýva jedno tajomstvo, podobné Ameliinmu a dozvedáme sa veľmi zaujímavé veci o Devlinovi. Niektoré z nich som tak trochu tušila. Devlin má v tejto časti veľmi zvláštnu rolu. Je tu, i nie je. Veľmi sa mi táto jeho (ne)prítomnosť páčila.
V podstate sa mi aj táto časť páčila, hoci sa nestotožňujem vždy s Ameliiným konaním a správaním, niekedy až príliš riskuje napriek svojmu daru. A čo ma tentokrát trochu štvalo bolo to, že keď sme sa konečne dostali k rozuzľovaniu, prešlo pár strán a koniec. Toto bolo expresne rýchle. Tak som zvedavá, či sa posledná časť nenapojí a či sa ešte nedovysvetľujú nejaké nedoriešené veci z tejto.
V každom prípade sa trasiem na finále!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Milujem túto sériu a túto knihu som doslova zhltla. Dej sa pekne zamotával, Amelia sa znova chystá reštaurovať starý cintorín ale tento je výnimočný. Duchovia s ňou komunikujú, nechávajú jej kľúče a ona musí vylúštiť staré odkazy. Jediné, čo ma nahnevalo bolo, keď šla Amelia na cintorín. Mala tam ísť s dr. Shawom, boli dohodnutí. Lenže on sa jej neozýval ani sa mu nevedela dovolať. Bola varovaná, aby tam nešla sama, lenže on proste šla. Bolo jasné, že sa niečo zomelie... Ale inak som veľmi spokojná. Navyše sa začína ukazovať, že nalepení duchovia neboli jediným temným tajomstvom Devlina. Som zvedavá na ďalšiu časť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ach Bože!!!! Čarovné, poetické, temné. Takéto to bolo!
Liesel je dcéra hostinských, žijú kdesi v Bavorsku, v dobe, ktorá od ženy chcela jediné. Aby sa starala o rodinu a domácnosť. Jej sestra Käthe je krásna, jej mladší braček Josef je nadaný huslista, Liesel, je iba Liesel, obyčajná a málo pekná, vždy po ruke matke i sestre.
Lenže i Liesel má svoje tajomstvá, ktoré skrýva jednak preto, že je to 19.ročná žena a preto, že je to žena. Liesel skladá hudbu, robila tak odmalička, ale podporil ju jedine malý braček, ktorý jej skladby hrával. Liesel má ešte babičku, ktorá od detstva rozprávala deťom príbehu o škretoch, bludičkách a kráľovi duchov, v Škreťom háji. A ešte má zvláštne spomienky na chlapca, staršieho chlapca, mládenca, s ktorým sa v háji hrávala a delili sa spolu o hudbu.
Lenže Liesel je už veľká a rozprávkam neverí. Až kým nezmizne jej sestra a všetko nasvedčuje tomu, že je v podzemí a že ju uniesli škreti. Možno predsa je v rozprávkach ukrytá pravda...
Je jediná, kto tomu verí, je jediná, kto si sestru pamätá, lebo odkedy zmizla, akoby zmizla nadobro. Nik si nespomína, že kedy existovala.
Toto je príbeh o čarovnom mýte, o legende, o mužovi, o dievčati, ktoré musí dozrieť v ženu, akou chce byť, nie, akou ju oni chcú mať, o hudbe, o hudbe a znova o hudbe, o škaredej pravde a krásnej lži, je plný tmy, temnoty, desu, strachu, zúfalstva, lásky, zimy, kúzel...
... je to jedno z najlepších fantasy, aké som kedy čítala. Koniec mi zlomil srdce.
Nie je to kniha pre všetkých, skutočne je zvláštna, smutnokrásna, písaná poetickým jazykom plná snov a predstáv a ilúzií. Neviem ju prirovnať k ničomu, čo som čítala.
