Prečítané v 2020

Na knihu som čítala veľa protichodných recenzií a aj ja mám pocit, že sa neviem jednoznačne vyjadriť. V istých ohľadoch ma kniha bavila. Páčila sa mi škola s podzemím a zrkadlovými stenami, s kocúrom Diablom, úžasnou jedálňou a celkovo priestorom, na ktorom by sa filmári vybúrili. Určite by som si to rada pozrela ako film. Tiež sa mi páčil Etalon, on bol aj dôvod, prečo som knihu tak po polovici nezabuchla. Páčil sa mi aj autorkin štýl, istá poetickosť v slovách, ale... na druhej strane sa mi videlo že sa dej často utápa v slovách. Boli strany, ktoré som preletala, lebo sa nič nedialo a takých bolo veľa. Koniec - plán Etalona a Rune mi prišiel chabý, slabučký ako mydlová bublina, zbúchaný na kolene a dalo sa čakať, že tak dopadne ako dopadol. Rune ma nebavila vôbec. Od začiatku bola namrzená, vytočená, ustráchaná, nechcela ísť do školy, nechcela spievať, nechcela kamošov, ľutovala sa neustále. V podstate z deja nevyplynulo a ani nechápem ako je možné, že si ju Slunka (akože bŕŕ, kto toto potreboval preložiť...) a ostatní obľúbili a brali ako kamošku. Ja by som ju za kamošku nechcela. Viacero situácií ma iritovalo. Suma sumárum, fakt som dočítala iba kvôli postave Etalona, ktorého som si obľúbila (inak té scény s ponožkami mohli ísť kľudne z knihy von nijako by jej to neublížilo) a príbeh ako taký ma celkom bavil, ak si odmyslím, všetko, čo ma na ňom štvalo, asi tak stovku strán, ktoré by som dala preč a lepšie premyslený konečný plán. Ale ako som už písala vyššie, bol by to dobrý film - v zmysle - úžasná podívaná :) PS: Milujem príbeh fantóma Opery a celkom chápem mnohých, ktorí ho tiež milujíú, že toto prerozprávanie zatracujú.

Vedela som, že sa mi tento príbeh bude páčiť, už keď som si prečítala ukážku z neho. Nevedela som však, že ma zaujme natoľko, že ho budem chcieť čítať a čítať, až kým nebudem na konci. Odkedy som knihu vzala do rúk a zoznámila sa s Jo a malou Ursou, vtiahla ma do svojho príbehu a nechcela pustiť. Jo si prenajíma chatu, aby mohla pozorovať hniezda vtákov. Jedného večera k nej z lesa príde dievčatko. Bosé, v špinavom pyžame a tvrdí, že prišla z vesmíru a keď zažije päť zázrakov, vráti sa späť. Vedela som, že to nie je fantasy, ale určitá dávka „magickosti“ sa prelieva celým príbehom. Ursa – ako Jo dievčatko nazve sa k nej vracia a odchádza nevedno kam. Práve vďaka Urse sa dozvedáme o Joinej minulosti. A nie len jej. Neďaleko na farme žije Gabriel. A on má svojich vlastných problémov a démonov dosť, ale Ursa má akúsi čarovnú schopnosť priťahovať k sebe dobré veci a ľudí k sebe. Neuveriteľne ma bavil štýl písania autorky, nebola to klasická oddychovka a postava Ursy bola jednoducho úžasná!!! Dievčatko, ktoré tvrdí, že prišlo z vesmíru, má obrovské množstvo vedomostí na malé dievča, je nesmierne inteligentné a vstrebáva svet okolo seba aby ho neskôr mohlo použiť ako dospelá. Nerobí jej problém čítať Joinu ornitologickú knihu, ani Gabrielovho Shakespeara. Od začiatku je jasné, že Ursa, nie je len tak obyčajné dievčatko. Od začiatku však nie je jasné, že Jo nie je obyčajná mladá študentka a Gabriel nie je len farmár, čo predáva vajíčka. Príbeh plynie pokojne takmer celú knihu, Ursa sa pomaly dostáva pod kožu Jo a tá sa pomaly pod kožu dostáva Gabrielovi,. Vzniká prazvláštna trojica bez toho, aby to Jo, alebo Gabriel plánovali. Ursa bola úžasná postava, nádherne vymyslená a napriek všetkému, čo prežila, dokázala vďaka svojmu intelektu „veľké veci“. Päť zázrakov, ktoré videla, boli fantastické a v istej chvíli, keď sa stalo niečo, prečo by mala zamieriť späť k hviezdam, ma kniha rozplakala. Veľmi dávno ma kniha nerozplakala. V druhej polovici som cítila iné emócie. Bola som naštvaná. Na systém, policajtov, sestry, psychologičku i všetkých, čo sa pokúšali oddeliť Jo a Ursu s tým, že je to pre Ursu to najlepšie. Veľmi som si Ursu obľúbila a tiež Jo a Gabriela a bláznivú Tabby, Joinu najlepšiu priateľku. Toto nie je oddychovka v pravom slova zmysle, aj keď sa tak môže tváriť. Je to úžasná kniha, ktorá donúti čitateľa zamyslieť sa nad mnohými vecami v živote. Je to prvá kniha, ktorú som v tomto roku prečítala ale vďaka magickej mimozemšťanke Urse si ju budem ešte veľmi dlho pamätať a nie je vylúčené, že sa stane naj knihou tohto roka a sa zaradí medzi moje topky. Bola to výnimočná kniha.

Dočítala som ďalšiu knihu z mojej osobnej tohtoročnej výzvy - knihy, ktoré mi dlho ležia na polici. A neľutujem. Naozaj sa čítala veľmi dobre. Názov ma vôbec nezaujal, poznám film aj ďalšiu knihu s týmto názvom. Ale obálka - to bola láska na prvý pohľad, anotácia až na pätnásty :D Pamätám si, že knihu som mala v ruke už pred rokmi v kníhkupectve, a nie raz, ale vždy som ju vrátila do police. Asi až teraz na ňu dozrel čas. Anotácia je podľa mňa v jednej časti zavádzajúca. V tej o samovražde. Pôsobí to na prvý pohľad ako kriminálka a historickým príbehom, ale nie je to tak. Príbeh je vlastne spomínaním staručkej Grace. Kedysi veľmi dávno pracovala na anglickom panstve Riverton ako slúžka. Prešlo mnoho rokov, svet sa niekoľkokrát zmenil a ona je v domove pre seniorov. Táto časť minulosti je pre ňu dávno zabudnutá. Až ju raz navštívi Ursula. Točí film o dávno zabudnutej ére a samovražde básnika, ktorý si siahol na život pred očami sestier Hartfordových práve na Rivertone. Grace je posledným živým pamätníkom zašlých čias na panstve a preto ju Ursula poprosí o pomoc, chcela by vedieť, či jej film sa uberá dobrým smerom, keďže Grace si ten život v dávnej dobe na panstve pamätá. Lenže Grace spočiatku nechce spomínať, napokon sa však rozhodne. Prítomnosť Ursuly a tiež trápenie jej vnuka Marcusa otvoria staré spomienky a ona si uvedomí, že cíti veľkú vinu, súvisiacu s tými udalosťami. Ursule o tom nechce povedať, chce však uľaviť duši tým, že pre Marcusa nahrá magnetofónové pásky. A tak spomína a rozvíja príbeh v roku 1914 . Príbeh 14 - ročnej Grace, ktorá spoznala bohaté sestry Hannah a Emmeline, ich brata Davida, ich otca, starú mamu, iné služobníctvo a ďalších ľudí v tej dobe. Autorke sa skvelo podarilo zachytiť ducha tej predvojnovej doby a potom aj vojnovej a povojnovej. Rozdiely medzi spoločenskými vrstvami, ich zmýšľanie i konanie. V príbehu sa časti nestriedajú kapitolami. Je to jednoliaty príbeh, kde Grace často jednoducho skĺzne z prítomnosti do spomienok a späť. Bola to taká pokojná sonda do staroanglického panstva, do života jednej slúžky, ktorá toho vedela viac, ako si Ursula myslela. Páčilo sa mi to porovnávanie, aká bola Grace kedysi a akou sa stala neskôr. Keď za ňou prišla herečka, ktorá vo filme hrala jej postavu, ona ako mladá baba a súčasný čloevk, nechápala, že Grace bola spokojná s rolou slúžky, že neuvažovala nad tým, že by chcela byť na mieste sestier, že keď konečne postúpila na rolu komornej, bola neuveriteľne šťastná... že mala jednoducho iné myslenie, dobovejšie... podobných situácií tam bolo viac. Príbeh nie je o samovražde básnika, ale o živote ľudí na panstve pred vojnou, počas nie i po nej. I o živote Hannah a Emmeline, keď z panstva odišli. Nemôžem povedať, že by som si Grace obľúbila, nepáčilo sa mi jej konanie voči Ruth, ani voči Alfredovi. Neobľúbila som si ani inú z postáv, nepáčilo sa mi počítanie Graceinho otca, mohol niečo spraviť, aby Grace nemusela trieť biedu a rolu slúžky... Všetky postavy však boli naozaj ľudské, robili chyby, neboli čiernobiele a príbeh rozhodne stál za prečítanie.