Prečítané v 2020 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Prečítané v 2020 Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Momentálne mám rozčítané Kroniky prachu od Lin Rina a je to úúúžasné pomalé a pohodové, tak som počas toho stiahla, doslova, Za zatvorenými dverami. To bola jazda! Knihy ako táto nie sú môj žáner, krimi, či trilery, ktoré som prečítala, by som spočítala na prstoch dvoch rúk. Zaujala ma anotácia o dokonalom mužovi, dokonalej žene, dokonalom vzťahu. Popis sľuboval parádny psychotriler a ten som dostala. Knihu som prečítala za niekoľko hodín, príbeh ma ťahal a ja som bola zvedavá, čo sa stalo. Kniha nie je rozdelená na kapitoly, ale striedajú sa minulosť a súčasnosť.
Na jednej strane som spokojná, lebo som fakt knihu prečítala expresne, veľmi sa mi páčilo vykreslenie vzťahu jacka a Grace a postupné odhaľovanie Jackovej dokonalej psychotváre, ale potom po prečítaní som sa zamyslela a zopár vecí mi škrípalo.
Všetko, čo Jack robí, robí len pre sestru Grace, ktorú chce dostať. V konečnom dôsledku sme sa ale nedozvedeli, o čo mu konkrétne išlo. Prišlo len k nejakému náznaku.
Plán s vyslobodením nebol zlý, ale situácia s whisky mi prišla pritiahnutá za vlasy. neverím, že by mu niečo naliala do pohára, keď sa pozeral, či jej niečo nespadlo do oka. Je nemožné, periférne nezachytiť pohyb, keď on drží poháre v ruke a díva sa na ňu zhora, lebo on stojí a ona sedí.
Kniha ale svoj účel splnila, naozaj ma bavila a prečítala som ju veľmi rýchlo.
K čomu sa musím priznať je to, že okrem Jacka som sa hnevala i na jeho mamu. Lebo nič nespravila, nechala jeho otca, nech sa správa tak ako sa správal a to malo za následok Jackovo správanie. Je smutné, že takýchto matiek, otcov a "Jackov" , chodí po svete veľa :(
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Tento príbeh ma dostal a dojal. Hlavná postava Marina je staršia pani, ktorá má Alzheimera. Príbeh je rozdelený na dve línie. V prvej sa Marina plánuje zúčastniť svadby a v druhej spomína na časy, kedy žila v obliehanom Leningrade. Spočiatku som nechápala význam toho, prečo práve svadba, ale potom mi to došlo. Táto veselá udalosť s kopou jedla a šťastia je v ostrom protiklade s Leningradom počas vojny. Madony z Leningradu je citlivý a hlboko ľudský príbeh plný nádherných a dojímavých myšlienok. Keď prežijú prvú zimu, Marina si uvedomí, že zimné mesiace im prechádzali ľahšie preto, lebo nič necítili. snažili sa iba prežiť. Zjesť biedy prídel, spať, zohriať sa, ukrývať sa a tak dokola. Prežiť. A potom prišla jar a ju rozplakal kvitnúci kvet.
V súčasnosti sa Marina má zúčastniť svadby a zabúda čia je to svadba, alebo kto pri nej sedí. Občas nespozná ani vlastnú dcéru. Zato spomienky jej fungujú perfektne. Vracia sa v nich do čias, kedy ľudia jedli tapety a žili v krytoch, lebo mesto bombardovali. Jej spomienky sú také živé. Marina pracovala v Ermitáži a práve to robí príbeh ešte zaujímavejším a odlišuje ho od mnohých vojnových. Dozvedáme sa, ako fungoval Zimný palác, ako spočiatku neustále balili a balili a balili...obrazy, šálky, exponáty... dozvedáme sa o jej láske k Dimovi, o jej rodine a priateľoch, i o tom, že aj v obyčajom malom kúsku čokolády človek nájde veľký kus ľudskosti.
Dojímali ma časti, v ktorých Marine vplyvom choroby tieto dve línie splývali.
V príbehu je ešte tretia línia, ktorá je len výkladom. Je to ako keby Marina robila výklad pre návštevníkov Ermitáže. A musím sa priznať, že jej posledný výklad s prázdnymi rámami, roztápajúcim sa snehom, čo stekal po stenách, ma dojal.
Toto je útla kniha, ale má v sebe veľký príbeh. Nezabudnuteľný... hoci Marina zabudla.
Odporúčam!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Fascinujúce a strhujúce! Už keď som začala čítať vedela som, že to bude zážitok. Atmosféru USA aj Ruska 50tych rokov vykreslila autorka úplne skvele. Zaujal ma príbeh Oľgy, ktorá kvôli láske stratila príliš veľa. Zaujal ma aj príbeh Sally a Iriny a znova mi pripomenul, že liberálnou nebola Amerika vždy.Zaujal ma príbeh pisárok i špióniek. Celá kniha bola o ľuďoch, čo súviseli s knihou Doktor Živago. Bola smutná, miestami depresívna, ale razila z nej taká boľavá a nesmrteľná láska, ktorú nezničia povinnosti, hranice, čas ani ľudia.Hoci...neviem nakoľko je pravdivá scéna, keď Boris umieral a Oľga bdela pred jeho domom celé dni a on ju neprijal.Nerozlúčila sa...Viaceré scény mi stisli srdce. No napokon...Ľudia umreli, príbehy zapadli prachom, vyšetrovatelia zanikli v toku dejín... a Doktor Živago....fascinujúci román je stále tu.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Na knihu som čítala veľa protichodných recenzií a aj ja mám pocit, že sa neviem jednoznačne vyjadriť. V istých ohľadoch ma kniha bavila. Páčila sa mi škola s podzemím a zrkadlovými stenami, s kocúrom Diablom, úžasnou jedálňou a celkovo priestorom, na ktorom by sa filmári vybúrili. Určite by som si to rada pozrela ako film. Tiež sa mi páčil Etalon, on bol aj dôvod, prečo som knihu tak po polovici nezabuchla. Páčil sa mi aj autorkin štýl, istá poetickosť v slovách, ale... na druhej strane sa mi videlo že sa dej často utápa v slovách. Boli strany, ktoré som preletala, lebo sa nič nedialo a takých bolo veľa. Koniec - plán Etalona a Rune mi prišiel chabý, slabučký ako mydlová bublina, zbúchaný na kolene a dalo sa čakať, že tak dopadne ako dopadol. Rune ma nebavila vôbec. Od začiatku bola namrzená, vytočená, ustráchaná, nechcela ísť do školy, nechcela spievať, nechcela kamošov, ľutovala sa neustále. V podstate z deja nevyplynulo a ani nechápem ako je možné, že si ju Slunka (akože bŕŕ, kto toto potreboval preložiť...) a ostatní obľúbili a brali ako kamošku. Ja by som ju za kamošku nechcela.
Viacero situácií ma iritovalo. Suma sumárum, fakt som dočítala iba kvôli postave Etalona, ktorého som si obľúbila (inak té scény s ponožkami mohli ísť kľudne z knihy von nijako by jej to neublížilo) a príbeh ako taký ma celkom bavil, ak si odmyslím, všetko, čo ma na ňom štvalo, asi tak stovku strán, ktoré by som dala preč a lepšie premyslený konečný plán.
Ale ako som už písala vyššie, bol by to dobrý film - v zmysle - úžasná podívaná :)
PS: Milujem príbeh fantóma Opery a celkom chápem mnohých, ktorí ho tiež milujíú, že toto prerozprávanie zatracujú.
Tak toto bola jedna z najzvláštnejších kníh, aké som kedy čítala. Kniha je plná snehu, hudby, krásnych kresieb a príbehov. Čítala som ju mojej šesťročnej, začala som a že keď ju nebude baviť, dočítam si ju sama. Ale bavila ju. Aj mňa bavilo čítať nahlas. Bolo to také atmosférické, slová vytvárali zvuky v mojej hlave, mala som pocit, že pri čítaní počujem naozaj padať sneh, hrať píšťalkára, alebo sa môžem dotknúť hebkej srsti medvedice...
Nie je tam veľa textu, ale ilustrácie pôsobiace ako z mytologickej renesancie, akoby dorozprávali príbeh, dotvárajú fantáziou ďalšie a ďalšie príbehy.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dočítala som ďalšiu knihu z mojej osobnej tohtoročnej výzvy - knihy, ktoré mi dlho ležia na polici. A neľutujem. Naozaj sa čítala veľmi dobre. Názov ma vôbec nezaujal, poznám film aj ďalšiu knihu s týmto názvom. Ale obálka - to bola láska na prvý pohľad, anotácia až na pätnásty :D Pamätám si, že knihu som mala v ruke už pred rokmi v kníhkupectve, a nie raz, ale vždy som ju vrátila do police. Asi až teraz na ňu dozrel čas.
Anotácia je podľa mňa v jednej časti zavádzajúca. V tej o samovražde. Pôsobí to na prvý pohľad ako kriminálka a historickým príbehom, ale nie je to tak.
Príbeh je vlastne spomínaním staručkej Grace. Kedysi veľmi dávno pracovala na anglickom panstve Riverton ako slúžka. Prešlo mnoho rokov, svet sa niekoľkokrát zmenil a ona je v domove pre seniorov. Táto časť minulosti je pre ňu dávno zabudnutá. Až ju raz navštívi Ursula. Točí film o dávno zabudnutej ére a samovražde básnika, ktorý si siahol na život pred očami sestier Hartfordových práve na Rivertone. Grace je posledným živým pamätníkom zašlých čias na panstve a preto ju Ursula poprosí o pomoc, chcela by vedieť, či jej film sa uberá dobrým smerom, keďže Grace si ten život v dávnej dobe na panstve pamätá. Lenže Grace spočiatku nechce spomínať, napokon sa však rozhodne. Prítomnosť Ursuly a tiež trápenie jej vnuka Marcusa otvoria staré spomienky a ona si uvedomí, že cíti veľkú vinu, súvisiacu s tými udalosťami. Ursule o tom nechce povedať, chce však uľaviť duši tým, že pre Marcusa nahrá magnetofónové pásky.
A tak spomína a rozvíja príbeh v roku 1914 . Príbeh 14 - ročnej Grace, ktorá spoznala bohaté sestry Hannah a Emmeline, ich brata Davida, ich otca, starú mamu, iné služobníctvo a ďalších ľudí v tej dobe. Autorke sa skvelo podarilo zachytiť ducha tej predvojnovej doby a potom aj vojnovej a povojnovej. Rozdiely medzi spoločenskými vrstvami, ich zmýšľanie i konanie. V príbehu sa časti nestriedajú kapitolami. Je to jednoliaty príbeh, kde Grace často jednoducho skĺzne z prítomnosti do spomienok a späť. Bola to taká pokojná sonda do staroanglického panstva, do života jednej slúžky, ktorá toho vedela viac, ako si Ursula myslela. Páčilo sa mi to porovnávanie, aká bola Grace kedysi a akou sa stala neskôr. Keď za ňou prišla herečka, ktorá vo filme hrala jej postavu, ona ako mladá baba a súčasný čloevk, nechápala, že Grace bola spokojná s rolou slúžky, že neuvažovala nad tým, že by chcela byť na mieste sestier, že keď konečne postúpila na rolu komornej, bola neuveriteľne šťastná... že mala jednoducho iné myslenie, dobovejšie... podobných situácií tam bolo viac. Príbeh nie je o samovražde básnika, ale o živote ľudí na panstve pred vojnou, počas nie i po nej. I o živote Hannah a Emmeline, keď z panstva odišli.
Nemôžem povedať, že by som si Grace obľúbila, nepáčilo sa mi jej konanie voči Ruth, ani voči Alfredovi. Neobľúbila som si ani inú z postáv, nepáčilo sa mi počítanie Graceinho otca, mohol niečo spraviť, aby Grace nemusela trieť biedu a rolu slúžky... Všetky postavy však boli naozaj ľudské, robili chyby, neboli čiernobiele a príbeh rozhodne stál za prečítanie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Príbeh ma očaril už od prvých strán. Vtiahol ma do rozprávania o podivných členoch Avinej rodiny. Príbeh začína narodením dievčatka s krídlami. Lekári sú v šoku a začína sa odvíjať príbeh Aviej rodiny. Zoznamujeme sa s tej prastarým otcom, ktorý sa s rodinou presťahoval na vysnívaný Manahtin, kde najmladšie dieťa rodiny spávalo v otvorenej zásuvke, lebo žili v chudobnej štvrti a s ostatnými členmi zvláštnej rodiny. Každá jedna postava, ktorá sa tu čo len mihla bola čímsi zaujímavá. Indiánka Wilhelmina, starostlivý a láskavý Gabe, Rowe, ktorý by pre Avu urobil všetko na svete, jej najlepšia priateľka Cardigan, či náboženský psychopat Nathaniel, alebo mlčanlivý Henry, ktorý videl svet inými očami ako ostatní. Kniha sa hemžila emóciami, mágiou, duchmi, ale aj vôňami z Vivianinej pekárne. Neuveritelne sa mi páčila aj krásna vilka, v ktorej žilo dievča s krídlami. Nedá sa povedať, že by som nejak extrémne obľubovala magický relizmus, ak ma kniha čímsi zaujme, siahnem po nej. Táto bola úžasná. A koniec... ten ma dojal... :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Vedela som, že sa mi tento príbeh bude páčiť, už keď som si prečítala ukážku z neho. Nevedela som však, že ma zaujme natoľko, že ho budem chcieť čítať a čítať, až kým nebudem na konci. Odkedy som knihu vzala do rúk a zoznámila sa s Jo a malou Ursou, vtiahla ma do svojho príbehu a nechcela pustiť.
Jo si prenajíma chatu, aby mohla pozorovať hniezda vtákov. Jedného večera k nej z lesa príde dievčatko. Bosé, v špinavom pyžame a tvrdí, že prišla z vesmíru a keď zažije päť zázrakov, vráti sa späť. Vedela som, že to nie je fantasy, ale určitá dávka „magickosti“ sa prelieva celým príbehom. Ursa – ako Jo dievčatko nazve sa k nej vracia a odchádza nevedno kam. Práve vďaka Urse sa dozvedáme o Joinej minulosti. A nie len jej. Neďaleko na farme žije Gabriel. A on má svojich vlastných problémov a démonov dosť, ale Ursa má akúsi čarovnú schopnosť priťahovať k sebe dobré veci a ľudí k sebe.
Neuveriteľne ma bavil štýl písania autorky, nebola to klasická oddychovka a postava Ursy bola jednoducho úžasná!!! Dievčatko, ktoré tvrdí, že prišlo z vesmíru, má obrovské množstvo vedomostí na malé dievča, je nesmierne inteligentné a vstrebáva svet okolo seba aby ho neskôr mohlo použiť ako dospelá. Nerobí jej problém čítať Joinu ornitologickú knihu, ani Gabrielovho Shakespeara. Od začiatku je jasné, že Ursa, nie je len tak obyčajné dievčatko. Od začiatku však nie je jasné, že Jo nie je obyčajná mladá študentka a Gabriel nie je len farmár, čo predáva vajíčka. Príbeh plynie pokojne takmer celú knihu, Ursa sa pomaly dostáva pod kožu Jo a tá sa pomaly pod kožu dostáva Gabrielovi,. Vzniká prazvláštna trojica bez toho, aby to Jo, alebo Gabriel plánovali.
Ursa bola úžasná postava, nádherne vymyslená a napriek všetkému, čo prežila, dokázala vďaka svojmu intelektu „veľké veci“. Päť zázrakov, ktoré videla, boli fantastické a v istej chvíli, keď sa stalo niečo, prečo by mala zamieriť späť k hviezdam, ma kniha rozplakala. Veľmi dávno ma kniha nerozplakala.
V druhej polovici som cítila iné emócie. Bola som naštvaná. Na systém, policajtov, sestry, psychologičku i všetkých, čo sa pokúšali oddeliť Jo a Ursu s tým, že je to pre Ursu to najlepšie.
Veľmi som si Ursu obľúbila a tiež Jo a Gabriela a bláznivú Tabby, Joinu najlepšiu priateľku. Toto nie je oddychovka v pravom slova zmysle, aj keď sa tak môže tváriť. Je to úžasná kniha, ktorá donúti čitateľa zamyslieť sa nad mnohými vecami v živote. Je to prvá kniha, ktorú som v tomto roku prečítala ale vďaka magickej mimozemšťanke Urse si ju budem ešte veľmi dlho pamätať a nie je vylúčené, že sa stane naj knihou tohto roka a sa zaradí medzi moje topky. Bola to výnimočná kniha.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Posledná minuloročná. Viac ako polovicu knihy som stiahla naraz, lebo som nemohla prestať čítať. Príbeh bol zaujímavo zamotaný a prepletený. Prelínajú sa dve dejové línie. Súčasná – Callie žije v Ohiu, spolu so sestrou pracuje v detskom kníhkupectve Čarovný balón, ktoré vlastní ich staršia priateľka Charlotte. Sestry mali zlé detstvo a rozbitú rodinu, Charlotte žila v sirotinci. Napriek tomu majú všetky veľmi radi deti. Dejom sa často vinú aj detské knihy a múdrosti z nich. Zvlášť kniha Bambi má dôležitú rolu. Callie okrem toho, že pracuje v tom kníhkupectve, je aj Čarovnou rozprávkarkou. Každú sobotu si dá pelerínu a pásikavé ponožky a číta deťom rozprávky. A tiež má na starosti aj webstránku kníhkupectva a v rámci nej Straty a nálezy – pridáva na stránku rôzne drobnosti a zaujímavosti, ktoré sa v knihách nájdu, aby sa mohli vrátiť majiteľom. Keď sa k nej dostane staré vydanie knihy Bambi v ktorej je vzadu prilepený obrázok z novín a v texte sú povpisované nemecké slová a vnútri je tiež uvedené meno Annika Knopfová, začína sa jej pátranie. Callie má svoje vlastné trápenie, ale napriek tomu ju zaujíma, kto bola Annika, komu patrila kniha, čo sú zač povpisované veci, ktoré sa ukážu ako podivný zoznam. Hneď ako pridá knihu a zvláštny nález na stránku, ozve sa jej muž, vďaka ktorému sa dostane na stopu Annike. Avšak v konečnom dôsledku získa omnoho viac nielen ona, ale aj Charlotte.
Historická línia sa odohráva v rokoch 1938 až 1939, v predvojnovom Rakúsku a v nej sledujeme Maxa, ktorý miluje židovskú huslistku Luziu, ale Maxa zasa miluje Annika, dcéra správcu zámočka, ktorý patrí Maxovej rodine. Annika a Max boli od detstva priateľmi a Max si nevšimol, aké city k nemu zrazu prechováva Annika. Urobila by pre neho čokoľvek. Ale až na konci príbehu čitateľ zistí, čo to „čokoľvek“ môže byť. A veľmi dlho nie je jasné, či to môže byť v dobrom, alebo v zlom a to bol skvelý ťah tohto príbehu. Príbeh je o živote obyčajných ľudí, ktorí mali tú smolu, že sa narodili niekde, kde bola ich rasa zrazu považovaná za nečistú. Je šokujúce sledovať ako sa ich normálny život rozpadáva deň po dni a ako skúšajú odísť legálnou cestou, ale nové a nezmyselnejšie pravidlá im blokujú možnosť dostať víza a vycestovať preč. Príbeh je plný zvratov a prekvapení. Keď Annika objavila v skrini ukrytú retiazku so židovskou hviezdou, myslela som si, že po tom, čo sa jej Max priznal, že ukrýva veci židovských priateľov, mi bolo všetko jasné... lenže... mýlila som sa.
Zaujímavým bol i fakt, že aj na tomto príbehu môže čitateľ vidieť, že v tej dobe sa to dotýkalo všetkých. Už len preto, že Židia žili roky medzi nimi a tak sa celkom jednoducho stalo, že ste mali Židov za priateľov, kolegov v práci, susedov, známych, alebo ste u nich celý život nakupovali mäso... a zrazu sa všetko mení. Lebo sa niekto rozhodol, že musia preč.
Toto bol jeden z tých príbehov, ktoré nemôžete prestať čítať. Autorka ho pozapletala tak dokonale že až v polovici príbehu som začala mať nejasné tušenie o Charlotte, ale nemala som potuchy, ako veľmi je všetko prepletené. Príbeh bol smutný, ale bolo v ňom veľa nádeje. Napriek tomu, že takmer všetci zúčastnení boli hlboko zranení režimom, alebo citmi, napriek tomu dokázali v mene lásky i priateľstva veľké veci. Obdivovala som Maxa i Anniku, Hermanna aj Luziinu vôľu žiť, napriek tomu, kým bola a o čo všetko prišla. Je to vojnový príbeh, ale taký jemnejší, nie sú tu drsné hrôzy lágrov, v popredí je láska a priateľstvo, vzťahy medzi ľuďmi a vzájomná pomoc. Hlavne to priateľstvo, ale to neznamená, že nestojí za to ho čítať. Pre mňa to bol jeden z „najkrajších“ vojnových, aké sa mi kedy dostali do rúk.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto bola jedna z naj kníh k tejto téme, čo sa ku mne dostali. Pracovali na nej ľudia, ktorí hovorili s preživšími a zbierali fotografický materiál, aký som nikde inde nevidela (vidieť Hitlera ako si fúka nos....alebo si podáva ruku s veveričkou...alebo sa usmieva pri konverzácii s herečkou na plese...a kopec iných...) Je tu úplne skvele, pochopiteľne a zaujímavo vyobrazený postupný nástup Hitlera k moci. ako vyzeral Berlín v tej dobe, aká bola politická situácia, kto všetko bol vtedy okolo Hitlera, kde býval, z čoho žil, je tam plán starého ríšskeho snemu i nového, ako im stúpali percentá, ako je možné, že boli také obľúbení....sú tam úryvky z denníkov, z výpovedí svedkov (nemám na mysli tábory, ale napr. po požiari ríšskeho snemu v roku 1933 sa neskôr Goring so smiechom pri nejakej večeri priznal, že podpálili Reichstag, podrobne vysvetlil, ako to urobili ale zahovoril to so smiechom, tak sa to nepovažovalo za dôkaz...) a plno iných vecí....
Kniha je prepchatá faktami a fotkami. aj prezeranie fotografického materiálu bez čítania by stálo za to.
