Prečítané v 2020 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Prečítané v 2020 Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto bol naozaj veľmi milý príbeh :) plynul pomaly a ja som si ho užívala. Je prirovnávaný k Veľkému Gatsbymu pre mládež a ja súhlasím.Lou žije na vidieku v malom dome s veľkou rodinou.Jej staršia sestra sa práve vydáva a Lou sa zdá,že stráca najlepšiu kamarátku a desí ju,že teraz je na rade ona. Ako najstaršia vydať sa a usadiť. Lenže Lou chce od života viac aj keď sama netuší čo presne. Čas od času sa vkradne do opusteného sídla rodiny Cardewovcov. Chrúme jablká, číta ich knihy a píše svoj príbeh Pomsta lady Amelie. Keď sa začne leto a súrodenci Robert a Caitlin prídu na svoje letné sídlo začína sa pre Lou jedno úžasné dobrodružstvo. Parádne večierky, úžasné šaty, výlet do Londýna, koktaily,dlhé noci...Lou je očarená. Ako Popoluška vo veľkom, bohatom svete. Lenže...nie je všetko zlato, čo sa blyští. Veľmi sa mi páčila odvážna povaha Lou, obľúbila som si rozvážneho Roberta, divokú Caitlin a veľmi sa mi páčil prerod akým si to leto priatelia prešli :) K tejto knižke si odporúčam namiešať koktaijl a vyložiť nohy :D
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nie som úplne cieľovka romantických románov zo súčasnosti, ale čas od času po niektorom siahnem. Musí ma upútať niečím špeciálnym. To tu, prirodzene, bolo hygge.
Chutná obálka, spolu s príjemnou anotáciou a prísľubom spomínaného hygge mi stačili na to, aby som si knihu objednala a začítala sa. Príbeh odsýpa rýchlo, hlavná postava Katie pracuje v PR agentúre a dostane za úlohu spojiť skupinku šiestich novinárov, ktorí sa pôjdu pozrieť do Kodane, aby pochopili hlavný zmysel hygge priamo na mieste. Úlohu dostáva kvôli klientovi, ktorý chce otvoriť v Londýne dánsky obchodný dom a k tomu potrebuje dobré PR. Keďže Katie vie len vzdialene, čo to hygge je, jej spolubývajúca Connie, s ňou rada rozbehne „rýchlokurz“.
Musím uznať, že kniha na to ide dobre. Len čo prišli do Kodane mala som neuveriteľnú chuť „hyggovať“ a tak som si okamžite objednala z martinus hygge kalendár na rok 2021 a Lyra hot milk chocolade. A zmenila som si tapetu na mobile.
Kodaň bola naozaj opísaná veľmi pekne, pamiatky, jedlá i úžasná kaviareň Varme, ktorú vlastní matka klietka Eva. Úžasný priestor, poličky s krásnymi pohármi, hrnčeky... no a tam niekde moje nadšenie končí. Knihu som si kúpila kvôli hygge a dostala som ho. Lenže celý hygge koncept utláčal (aspoň pre mňa) dej a postavy.
Už na letisku sa správali ako partička puberťákov na školskom výlete a počas väčšej časti pobytu sa stále niečo dialo. Čiže kávička, pohodlíčko, deka, praskajúci oheň... nič z toho mi nebehalo hlavou a na nič z toho som nemala chuť. Katie vkuse lieta ako špinavé prádlo, lebo tamtá sa zraní, tamten sa stratí, tamten sa ožerie...neustále niečo rieši, nemá chvíľu kľud. Prirodzene, že okrem hygge konceptu je to klasická červená knižnica a čo ma už časom jemne iritovalo bola predvídateľnosť. Nie že by teda nebolo od začiatku jasné, kto s kým... ale vždy, keď sa niečo zomlelo mala Katie za sebou Bena aby jej rytiersky pomohol. Ale vždy. Naozaj som dúfala, že dostanem takú tú naozaj skvelú oddychovku, pri ktorej dej plynie hladko (zas nemusí byť úplne taký, že vám z neho klesne IQ) ale naozaj máte pocit pokoja, tej atmosféry a všetkého, čo hygge predstavuje. A u mňa to naozaj všetko, celý ten dobrý pocit, utláčalo to besnenie v deji. Partička je tam pár dní ale už stihne urobiť škandál v reštaurácii, problém na loďke, skončí v nemocnici a zapojená je i polícia. Okrem toho sa tam rieši rozvod, intrigy, šikana, smrť rodiča, vnímanie homosexuality... Trochu moc k hygge konceptu.
To je samozrejme iba môj pohľad. Ak chcete romantiku, oddych a máte radi takéto knižky, smelo do nej. Číta sa rýchlo. A keď už nič iné, na ceste mám kalendár a čokoládu.
PS: Pred časom som čítala knihu Vánoce v Paříži od Mandy Baggot a to bol presne typ príbehu, v ktorom som cítila sneh, vianočnú atmosféru, milý zamilovaný príbeh a neustále som mala pocit, že chcem kávu, horúcu čokoládu, alebo niečo fajné sladké upečené.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po dočítaní tejto knihy musím skonštatovať, že je to pravdepodobne prvá kniha, ktorú by som si radšej pozrela vo filmovej podobe. Lebo filmári by jej pridali presne to, čo mi chýbalo.
Kniha je po vizuálnej stránke fakt pekná a ja som sa na príbeh Coco Chanel vážne tešila. Tešila som sa na výbuch farieb 20.tych rokov v Paríži, na módu, salón, na parfém... moje očakávania sa tak celkom nenaplinili. Okolo strany sto som si uvedomila, že sa nič podstatné nedeje, že nemám pocit, že som ponorená v príbehu 20.tych rokov, ani že som v Paríži. Coco mi pripadala prehnane citlivá, prehnane skromná, dojímali ju kostoly a rozplakávali spomienky. Príbeh bol tak fádny, že som mala chuť oplieskať knihu o stenu a bola som naštvaná. Veď išlo o Coco! A to je ikona. Obdivujem ju pre mnohé veci. Bola to žena, čo si nenechala kecať do života, ktorá si skrátila vlasy, fajčila, spávala so slávnymi mužmi, poznačená minulosťou, ktorá pracovala až do poslednej chvíle až do dňa svojej smrti.
Prvých asi sto strán Coco neustále trúchli po Boyovi, poslednom milencovi, ktorý zomrel pri autonehode a je rozhodnutá vytvoriť parfém ako oslavu ich lásky, ako spomienku. Prichádza krátka epizóda so Stravinským, ktorého napokon posiela za vlastnou ženou a deťmi, lebo jej trhá srdce, že ťahá otca od rodiny. Pričom Boy sa počas romániku s ňou oženil a časom mal deti. Tam jej neprekážalo, že spáva so ženatým mužom. Videla som film Coco a Stravinský a to, ako bola vykreslená tam mi k nej rozhodne viac pasuje ako toto. Nejako nedokážem uveriť ani faktu, že Coco blahosklonne podporuje finančne celú rodinu Stravinského aj po rozchode s Igorom, po tom, čo sa jej vyhráža zabitím a po tom, čo si nájde novú milenku... a po rozhovore s jeho ženou Jekaterinou, ktorá Coco prosí, aby im naďalej posielala šeky. A Coco posiela...
V príbehu vystupuje aj priateľka Coco, Misia. Nemám tušenie, na koľko sa autorka držala histórie v popise tohto vzťahu, ale takúto ženu by za priateľku chcela zrejme iba masochistka. Žiarlila na Coco, často sa s ňou rozhádala „navždy“ (na dlho), neustále sa starala do jej života, vzťahov, do všetkého a zo dva razy v príbehu ju pekne zradila. Takto si priateľstvo fakt nepredstavujem.
Čo ma hnevalo ďalej to, že kniha má takmer 400 strán a v príbehu sa skoro nič nedeje. Žena, ktorá je známa svojou módou, svojou tvrdou a slávnou prácou, je v príbehu často opisovaná ako plačka, ktorá sa vkuse kúpe v spomienkach a nerobí nič iné len plánuje dovolenky, prázdniny, výlety.... Nice, Cannes, Monte Carlo... a spomína na Boya.
V príbehu je opisovaný aj jej vzťah s Dimitrijom Romanovom. Táto postava sa mi fakt páčila. Bola popísaná dobre, výrazne a celkom korešpondovala s tým, čo som sa o Dimitrijovi dočítala. Bol milý, slušný, galantný ku Coco, zrejme ju mal naozaj veľmi rád a bol jej oporou. Aj preto som čítala ďalej, okolo polovice ma to už začalo viac baviť. A tiež preto, lebo sa tam časom objavovali ďalšie postavy z okolia Coco. Djagilev - šéf ruského baletu, Picasso, básnici, umelci i ďalší utečenci z Ruska.
Čo mi však prekážalo bolo to, že či už išlo o vzťah, priestory, pobrežia, hotely, autá... máločo z toho bolo dostatočne popísané. Akoby všetko len tak kĺzalo po povrchu. Mám fakt bohatú fantáziu, ale často som trpela. Proste išli niekam autom, prišli do hotela, pobrežie, pršalo, šampanské, Coco spomínala....strašne mi chýbali opisy. V niektorých častiach aspoň trochu. Ale čítať knihu z 20.tych rokov, z Paríža a o Coco, ktorá ma „tak málo farieb“ bolo frustrujúce.
V deji sa spomína aj jej práca, ktorú robila s Dimitrijovou sestrou. Oblečenie, na ktoré vyšívali slovanské prvky. Dúfala som, že aspoň tu sa dej bude viac venovať jej práci, ale nestalo sa Celkom by ma zaujímali detaily z tvorby kolekcie, či reakcie zákazníčok.
Recenzie som čítala až po dočítaní knihy a mnoho ľudí to vidí ako ja. A mňa to strašne štve. Dúfala som, že dostanem fakt hodnotný a hutný príbeh o žene, ktorá je ikonou, dostala som slabý odvar (Coco väčšinou iba cestovala s Dimitrijom, spomínala a rozmýšľala o tej vôni), a to ma strašne, fakt strašne mrzí. V žiadnom prípade si nedovolím tvrdiť, že Coco poznám, vychádzam iba z toho, čo som o nej čítala, či videla... ale...táto Coco (v príbehu je popisovaná ako Gabriele, napriek tomu, že to meno vraj neznášala) je proste vykreslená ako krehká, milá kvetina a tomu sa mi proste veriť nechce.
Ak by som to mala zhrnúť, tak to nie je úplne márne čítanie, boli časti ktoré ma bavili. Dozvedela som sa veci z minulosti Coco, zo sirotinca, z toho ako spievala v kabarete, či ako vyrobila svoj slávny Chanel č. 5. Ale na jedno prečítanie rozhodne stačí a ako som spomínala v úvode, toto by som si radšej pozrela ako film.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prvá dočítaná kniha v tomto roku. Hadí zámok ma uhranul už keď som mala po známosti možnosť vidieť kompletnú obálku. :D Okamžite som vedela, že toto musím mať. Anotácia ma tiež presvedčila, že to bude moja šálka kávy. Aspoň som veľmi dúfala, že moje vysoké očakávania budú naplnené. A stalo sa. Kniha ma chytila od prvých strán.
Rodine Bei Abramovej je vrátené bizarné dedičstvo. Neogotický zámok, s bonusom, neuveriteľne mrzutým a nafúkaným grófom, ktorý nie je ani trochu nadšený prišelcami na svojom zámku. Bea sa však pokúša nájsť rozumnú reč s nevlastným bratom, jej manžel Vendelín nezdieľa jej nadšenie a zvažuje, či je dobrý nápad, nasťahovať sa, syn Denis fláka školu a začne si s jednou so slúžok, dcére Karine krachuje manželstvo a v zámku nachádza útočisko pred problémami, syn Nikolas, je čierna ovca rodiny, ktorú zaujíma hodnota zámku a uvažuje, čo potiahnuť a speňažiť. Jediná, ktorú zámok naozaj ohúri je adoptovaná, najmladšia Mary. Do chodieb vchádza priam s posvätnou úctou. Ako študentka histórie obdivuje klenby, vitrážové okná, baldachýn na svojej posteli, arkierové okná, či kabinet bizarností. A tiež ju lákajú uhrančivé oči grófa Rubena, ktorý je neustále mrzutý, hádže veci po slúžkach, neberie si servítku pred ústa a neznesiteľné fyzické bolesti si vybíja na všetkých okolo a je fuk, či je to nová rodina, či slúžky. Lenže potom sa do jeho zorného poľa dostane Mary. Pokojná ako hladina rieky. Navonok. V noci prežíva ťažké nočné mory, ktoré následne dáva na plátno. Medzi nimi vzniká puto, lebo Mary sa zaľúbi do historickej hodnoty sídla, do pávej voliéry, do jazierka s kamennou vílou a ako jediná sa snaží pochopiť správanie večne naštvaného grófa. Mary bola v mnohých ohľadoch ako ja :) Veľmi sme si boli podobné. Láska k histórii, baldachýn, obdiv k starožitnostiam, prechádzky v záhradách, zvedavosť, čo sa nachádza v strede tajomného bludiska, ešte aj porcelánové bábiky zbierala :) Tam sa však podobnosť končí, povahovo bola jemne naivná a na môj vkus si toho nechala dosť. Nielen od grófa. Mňa s mojou povahou by dávno nechal zožrať Albrechtom. :D Napriek tomu ich cit kvitne, priamo úmerne však stúpa nenávisť okolo nich. Akoby tým, že rodina prišla do zámku spustila lavínu udalostí.
Ak však čakáte reteling krásky a zvieraťa, kde Ruben na konci zaslepený ružovými okuliarmi zaspieva srdcervúcu sladkú áriu svojej vyvolenej, ostanete sklamaný. Ruben aj Mary majú svoje povahy a tie sa nezmenia, možno iba trochu obrúsia a aj v tom je čaro príbehu.
Čo sa mne osobne naozaj veľmi páčilo je jazyk autorky. Prekrásne vety, z ktorých priam prší poézia. V texte si uvedomíte, aká je slovenčina rozmanitá a koľko prekrásnych slov máme :) Príbeh som si naozaj užívala a po Mary som si obľúbila aj Karinu. Páčil sa mi vývoj, ktorým v príbehu prešla. Trochu sklamaná som bola z rýchleho konca. Od udalostí v kabinete kuriozít to začalo mať prirýchly spád. Reakcie rodiny mi pripadali zvláštne (možno vlažné) na to, čo sa stalo, možno jediná Bea reagovala podľa očakávania. Ani ja som Nikolasa nemala rada, ale dopriala by som mu iný koniec. Takú nejakú peknú ostrú vežičku, napríklad, na neogotickom zámku ich musí byť požehnane. V neogotickom románe som čakala niečo možno temnejšie, desivejšie a hlavne bez Rubena ... Aj keď na druhej strane úplne som Rubena chápala... Ale bolo to priveľmi rázne a rýchle.
Takisto Maryne maľby mohli dostať viac priestoru. Trochu mi vadila aj jej naivná povaha, ale to je len môj problém, každá napísaná postava dostáva do vienka istý charakter, povahu a vlastnosti. Je super, že sa autorka vyhla klasickému klišé v prípade správania a povahy Mary a Rubena a že nám nenaservírovala gýčový príbeh.
Takže suma sumárum, dostala som, čo som chcela a moje očakávania sa naplnili. Dostala som úžasný príbeh, ktorý sa čítal sám a ja sa už teraz neviem dočkať ďalších zámkov a ďalších z rodu von Barevanson. Čítanie som si naozaj veľmi užila a moja fantázia mi vykreslila úžasné priestory, ktoré by som takisto veľmi rada zdedila :)
Napriek všetkým mojim výhradám, nemôžem dať menej ako 5 hviezd, lebo do príbehu som sa zaľúbila už na začiatku a až do konca sa to nezmenilo.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto je jedna neuveriteľná kniha, ktorá sa, dúfam, stane nesmrteľnou, ako Pipi dlhá pančucha, či Anna zo zeleného domu. V prvom rade má úžasnú obálku, v druhom krásne a atmosférické ilustrácie.
Príbeh je nezabudnuteľný a má hlbokú myšlienku. Blížia sa vianoce, ale v rodine Juliána je ešte stále smútok. Nik nezdobí dom, vnútri nepanuje pohoda a vianočná nálada. Cestou z plavárne stretáva Hedvigu. Veselé, červenovlasé dievča, ktoré ho vezme do svojho domu, ktorý je vyzdobený až po povalu a vie uveriť horúcu čokoládu.
Príbeh je dojímavý a ja som mala čo robiť, aby som udržala slzy, keď vyšlo najavo, kto je Hedviga, kto je starý pán, ktorý obchádza dom a prečo je Juliánova rodina smutná. Príbeh v sebe nesie nádhernú myšlienku a posolstvo. Je to jedna z najkrajších kníh, aké som kedy čítala. Silná kniha o tom, čo sme stratili, ale aj o tom, čo máme.
Kniha má nadprirodzený prvok, je síce vhodná od 10 rokov, ale určite sa treba o jednotlivých kapitolách s dieťaťom rozprávať.
Toto bola taká milá jednohubka. Číta sa to veľmi rýchlo, páči sa mi denníkové písmo, kresby, postrehy. Nie je to cestopis, ktorý by vás toho veľa naučil, skôr je to len také lákadlo na to, že možno budete chcieť vedieť viac. Alebo budete chcieť rovno ísť a pozrieť si miesta, ktoré Radka opisuje, na vlastné oči.
Cena sa mi však vidí trochu premrštená za túto knižku. Je to útle a skutočne sa tu toho veľa nedozviete o samotnom Nórsku. Záznamy sa delia na dni a za každý deň je tam zopár postrehov. Stopovanie, koho stopli, či pršalo, čo jedli, či mali čo jesť, kresby miesta, ktoré videli a podobne.
Ako zábavné čítanie fajn, ale ako cestopis iste nie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Túto knihu som dlho odsúvala a dlho čítala. Oboje malo svoj dôvod. Toto nie je príbeh, ktorý zhltnete na posedenie alebo prečítate na jeden dych. Ale určite tam je veľa okamihov (aspoň pre knihomoľov, kedy zabudnete dýchať:)) Knihu som odsúvala preto, lebo som na ňu nemala tú správnu náladu, ale dlhé zimné večery sú už tu a to je presne kniha na tento čas. Kniha plynie pomaly, niekedy veeeeľmi pomaly, dej sa posúva po malinkých krôčikoch a skôr sa vyvíja vnútorný svet hlavnej postavy. Príbeh je plný jej vnútorných monológov, jej citového prežívania i všetkého, čo si myslí. Vlastne niekedy skôr koná ako myslí :)
Animant miluje čítanie. Pochádza z bohatej rodiny a tak si môže dovoliť často len tak sedieť v kresle a čítať. Jej mama má však na vec iný názor. Animant je už dievča na vydaj a podľa toho sa má aj správať. Preto ju ťahá na všelijaké plesy a večierky. Ani však natruc prijme ponuku strýka, aby pracovala v Londýnskej knižnici jeden mesiac. Opis tých priestorov bol úžasný! Moja knihomoľská duša pišťala blahom. Ani však ako dievčatko z bohatej rodiny, ktoré nie je zvyknuté na prácu už po prvom dni ľutuje svoje rozhodnutie. Neuľahčuje jej to ani cynický, sarkastický a tvrdý hlavný knihovník pán Reed. Lenže Ani sa napokon zatne a povie si, že vydrží.
Bolo sympatické, že Ani nebola sladká, pasívna hrdinka, krásna, múdra a dokonalá. Bola tvrdohlavá, ako typický teeneger prekrúcala očami, počúvala za dverami, miešala sa do všetkého, do čoho sa dalo a čo bolo naozaj sympatické, nejedla len vzduch ale rada sa dobre najedla.
Príbeh sa odohráva vo viktoriánskom Anglicku ale je napísaný takým sviežim štýlom, že si ho veľmi ľahko môžu obľúbiť i dievčatá 14 +. Od tohto veku je kniha odporúčaná.
Autorka sa vyhrala nielen s charakterom postáv, ale aj s prostredím. Táto kniha je teda úplne vhodná na dlhé zimné večery, plynie pomaly, nečakajte akčné scény. Napriek tomu je svojím spôsobom nezabudnuteľná. Čarovná kniha o knihách, o milovníkoch kníh i o jednej láske, čo vznikla na úplne neočakávanom mieste. Animant sa predsa nemôže zaľúbiť, jej srdce patrí knihám :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Mohla by som na prstoch dvoch (možno jednej) ruky spočítať, koľko trilerov som v živote prečítala :D Tento ma zaujal obálkou a anotáciou. kapitoly má krátke a dej odsýpal, nebol zaťažený siahodlhými opismi. Už prvá kapitola ma vtiahla do deja. Na podlahe kúpeľne sa preberie nahý muž a nemá tušenie kde je ani kto je. Zistí, že sa nachádza v hoteli Lavína, v izbe 81 a vďaka telefonátu zisťuje, že má dolu v Modrom salóne stretnutie. Nevie ale prečo ani ako sa tam dostane. Dovedie ho tam podvedomie. Zmizla osemnásťročná slečna Alexandrová a on pracuje v bezpečnostnej službe a má ju hľadať. A píše sa rok 1980. Zhodou podivných okolností sa vonku dostane s divným chlapíkom na bobovú dráhu a.... preberá sa v nemocnici a zisťuje, že je obyčajný poliš a že ho zasypala lavína. A že sa píše rok 2018.
Nie je to fantasy, ani cestovanie časom, hoci sa tu odohrávajú veci, na prvý pohľad nepochopiteľné. S Joshuovým mozgom sa niečo stalo a on fakt pátra po Catherine Alexandrovej....
Bola som namotaná, fakt veľmi, dej plynul a ja som sa nemohla odtrhnúť. Bolo to ako skladačka z divnej reality a ešte divnejších Joshových snov...ku koncu knihy som začala triezvieť. A bola to škoda :( Nevadili mi odborné pasáže o práci mozgu, vadili mi postavy... ani k jednej som si nedokázala vytvoriť žiadny vzťah (až na Isabellu, tá ma naštvala, o tom nižšie). Chýbali mi v tom emócie, emócie, ktoré by sa ma dotkli a zomleli, lebo presne to by som čakala po rozuzlení. Konala sa iba jedna poriadna emócia. Ak teda nerátam, že ma niekedy iritoval Joshua, ktorý o sebe neustále rozmýšlal ako o obyčajnom polišovi, a nechápal, čím je výnimočný, že sa o neho zrazu všetci zaujímajú, že práve on má riešiť túto záhadu. Pripadal mi fakt stratený. Pri postave policajta máte nejaké očakávanie. Nemusí to byť nabijak, čo tasí zbraň na počkanie, ale nečakáte, že to bude.... niekto ako Josh :D
Vadilo mi aj konanie postáv a list Isabelly ma vyložene vytočil. Ale že totálne!!! Hoci autor zrejme zamýšľal, vyvolať ním u čitateľa dojatie. Keď sa skladačka poskladala dokopy bola som znechutená, ale nie z konania vraha, ale niekoho, kto to vedel a nič nepovedal. Lebo to spustilo takú lavínu udalostí že až. Suma sumárum, ak máte chuť na zaujímavý triler, so zvláštnou zápletkou, ktorú ovplyvňuje Joshov mozog a jeho sny a história jeho rodiny, ktorú nepoznal, siahnite po knihe. Dej naozaj rýchlo odsýpa.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Tak toto bolo! Nečudujem sa, že je kniha vypredaná, vyhľadávaná a tak chválená. Čudujem sa, že vydavateľ neurobil dotlač. Obálka i anotácia ma navnadili a ja som bola veľmi zvedavá čo je to za príbeh.
Jack a Mabel spolu odišli, ako mnohí iní, na Aljašku a dúfajú, že im to prinesie šťastie. Pomaly starnú, sú sami a nemajú nikoho, kto by im pomohol, či kto by ich tešil. Žijú ďaleko i od dediny. Príbeh plynie od začiatku pomaly. Vnímate drsnú krajinu i ťažký spôsob života, ale aj nedotknutú krásu sveta, v ktorom je zasadený dej. Časom sa obaja spriatelia s dobrosrdečnou Esther a jej mužom Georgeom. Kým Mabel je spočiatku tichá a utiahnutá, Esther je ako veľká voda. Nejde si ju neobľúbiť. Je to silná žena v každom ohľade a nápomocná vždy, keď treba. Esther má synov a ten najmladší Garret si často musí vypočúvať posmešky a podpichovačky od bratov. A tak často odchádza sám do lesa, učí sa prežiť v divočine a loviť.
Do života starnúcich manželov Mabel a Jacka zatiaľ pomaly vchádza rozprávka. V jeden večer si zo snehu vytvoria postavičku, dievčatko. Na druhý deň je však preč. Prichádza však malá, záhadná Faina a ja som sa už neodtrhla! Kto je dievčatko? Odkiaľ prišlo? Akoto, že nezamrzne a dnu mu je veľmi teplo? A prečo sa až príliž podobá na Sneguročku zo starej rozprávky?
Príbeh ma vtiahol a už nepustil. Bol prekrásny. Drsný ale i krásny. Dojímavý a plný lásky a nádeje. A snehu. A tej prekrásnej prírody.... priam som cítila a videla padať sneh, počula som zvuky lesa i pukanie ľadu...
Krásna kniha, v ktorej mi Faina tak trochu pripomenula Ursu z knihy Kde sa les dotýka hviezd. Obe dievčatká mi natrvalo utkveli v pamäti.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Túto knihu som mala rozčítanú fakt veeeeľmi dlho, lebo toto nie je vôbec moja šálka kávy a čítala som ju až po skončení všeobecného šialenstva okolo Milénia. Navyše...keby som nevidela film, ten s Nyqvistom, ktorý ma nenormálne vtiahol, asi po knihe nesiahnem. A to som film ani nevidela od začiatku :D
Kniha sa spočiatku na môj vkus ťahala, ale to je tým, že ja fakt nie som cieľovka, zaujala ma Lisbeth a historická linka. Lisbeth bola nenormálna postava, jedna z najlepších postáv, čo som sa v knihách stretla. Bola taká svojská a originálna! Aj Mikael ma strašne bavil, hoci... keď sa nad tým zamyslím, ani on sa nesprával k ženám nejako úplne extra skvele.... jeho vzťahy opísané v tejto knihe dokazovali, že mu na žiadnej žene nejako viac nezáležalo, hoci by možno oni mali záujem o viac, on sa správal ako cencúľ. :D možno je to len môj pocit, ale niekoľko žien sa s ním pokúšalo zblížiť, ale ďalej ako cez posteľ sa nedostali a niektorým to bolo fakt ľúto.
Ale nie o tom je samozrejme kniha, len mi to tak napadlo. Celý dej je taký seversky studený a vťahuje do príbehu postupne. Film som videla dávno a tak som si veľa vecí nepamätala. Mnohé scény chceli silný žalúdok, ale kniha bola skvelá.
Starý pán Henrik Vanger dostáva každý rok sušený kvet a má pocit, že ho takto trápi vrah jeho milovanej netere Herriet, ktorá zmizla v roku 1966. Poverí MIkaela pátraním a on, hoci je spočiatku skeptický, sa postupne ponára do zamotaného a starého príbehu, ktorý je desivý, mrazivý a zvrátený zároveň. Nacisti, náboženské motívy i incest a dej bohatý na zvraty.
Samozrejme som sa dozvedela viac vecí ako vo filme, ale vďaka filmu som si predstavovala Mikaela i Lisbeth, lebo herci boli vybraní skvelo ????
A strašne sa mi páčil záver z Lisbethinej strany. Nebudem prezrádzať, ale páčilo sa mi, že ona šťastný koniec nepovažovala za šťastný. Aj keď... je to v podstate uhol pohľadu. ????
