Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Bývalí detektív LAPD Harry Bosch je starý, unavený a mrzutý. Aj autor dáva najavo, že táto postava je na sklonku svojej kariéry, resp. dokonca virtuálnej životnej púte. Je to pre mňa trochu smutné. Ani neviem, kedy som čítal prvú knihu s týmto hrdinom, nakoľko takto hlboko moje písomné záznamy a (už) ani pamäť nesiahajú. Každopádne som si prvé jeho knihy nosil ešte z knižnice, takže to bolo s najväčšou pravdepodobnosťou v čase môjho vysokoškolského štúdia. Možno pani knihovníčka by to vytiahla zo svojich záznamov (skúsim sa jej spýtať). Connelly je vynikajúci spisovateľ a jeho detektívky sa čítajú výborne. Najnovšia kniha nie je výnimkou. Harry Bosch je na dôchodku, ale dá sa „zlákať“, aby slúžil ako občiansky dobrovoľník v novom oddelení neuzatvorených prípadov, kam ho zlanári detektívka Renée Ballardová, s ktorou si chcel založiť detektívnu kanceláriu. Každý z nich má pritom svoj záujem. Ballardová chce rýchlo vyriešiť niektoré staré prípady, najmä vraždu sestry člena mestskej rady, a k tomu má dopomôcť Bosch so svojimi skúsenosťami. Bosch chce zdolať svoju „bielu veľrybu“ – nevyriešenú 4-násobnú vraždu rodiny, ktorých telá sa našli v púšti, a k tomu mu majú pomôcť možnosti policajného oddelenia. Dej je ako vždy výborne poskladaný a čitateľ sa ani chvíľu nenudí. A ako to dopadne? Dosiahne Bosch a/alebo Ballardová to čo chcú? To sa ako vždy dozviete, keď si knihu prečítate.
Najnovšia „letná“ kniha Dominika Dána má len 272 strán, takže je oproti súčasnému trendu kníh rozsahom veľmi skromná. Počtom strán je to tiež možno najútlejšia kniha autora (pozeral som 14 kníh série dozadu a z týchto má najnižší počet strán). Autorovi som v predchádzajúcich recenziách jeho kníh často „vyčítal“, že obsahuje veľa balastu (napr. často sa opakujúce veľmi podobné slovné prekáračky medzi detektívmi) ako aj určitú „štrukturálnu nevyváženosť“ (napr., že prvá časť sa vlečie a záver naopak plynie zbesilým tempom). V tejto knihe to tak nie je. Dej je pomerne jednoduchý a odohráva sa z väčšej časti v roku 2008 a z menšej časti vo vzdialenejšej alebo bližšej komunistickej minulosti (od roku 1952). Osobne nie som fanúšik retrospektívnych pohľadov do minulosti, ale v tejto knihe to nepôsobilo rušivo. Detektívi dostanú zhora pokyn (podobnosť s predchádzajúcou recenzovanou knihou čisto náhodná), aby sa zoberali prípadmi smrteľnej streľby na hraniciach medzi vtedajšou ČSSR a Rakúskom (oblasť Petržalky a Záhoria pri rieke Morava). Detektív Richard Krauz vyberie ako prvý prípad dávnejšej streľby, ktorá má výnimočný počet obetí. Pri prvotnom vyšetrovaní (previerke zainteresovaných osôb) sa zistí, že obetí je oveľa viac a sú aj medzi „páchateľmi“. Ku koncu to viac ako detektívka pôsobí ako špionážny triler (je možné, že autor sa už pripravuje na budúce romány, pri písaní ktorých nebude čerpať z autorových policajných skúseností, ale skôr z jeho fantázie a iných inšpirácií). Príbeh sa mi páčil, len škoda, že autor sa s ním trochu viac „nevyhral“. Reminiscencia je knižný/odborný výraz pre spomienku. A kniha tak aj pôsobí – ako letmá letná spomienka. Kniha ma bavil, takže som ju prečítal počas jedného dňa na terase. Ak však čítate aspoň tak rýchlo ako priemerný čitateľ, na dovolenku by som si vybral niečo hrubšie, lebo toto zvládnete prečítať už počas cesty na ňu. Alebo si vezmite viac kníh.
Kniha je témou trocha "duchárska" ako napovedá aj samotný názov. Oddeleniu vrážd je postúpený úradný záznam zhora (nie z neba, ale z nadriadenej súčasti) o nahlásení mŕtveho v cudzom hrobe. Operatívci musia voľky-nevoľky vstať od inej roboty (alebo jednoducho od stola) a ísť vypočuť oznamovateľku, o ktorej sa domnievajú, že nie je úplne pri zmysloch, nakoľko obsah jej oznámenia je "nadpozemský". K jej vypočutiu však už nedôjde, nakoľko dôjde k ďalšiemu zločinu, pri ktorom je ťažko zranená policajtka. Policajti sa dozvedia, že oznamovateľka mala pôsobiť ako médium a mala sprostredkovávať kontakt s dušami mŕtvych ľudí. Nakoľko policajti sú skôr subjekty racionálne, vedú klasické vyšetrovanie a hľadajú bežné motívy, dôkazy a páchateľ-a/ov zo sveta živých. Dlho však vyšetrovanie neprináša žiadne hmotné výsledky, iba frustráciu znásobenú starosťou o kolegyňu Policajti, najmä tí z kníh, sú však vytrvalí a nakoniec sa im podarí získať nejaké indície, ktoré ich privedú k dôkazom a tie nakoniec k páchateľovi.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Začiatok príbehu veľmi zaujímavý. Po živelnej pohrome (zosuve pôdy) sa nájde telo a začína sa vyšetrovanie, ktoré smeruje ku gangu medzinárodných zločincov. Tí unášajú ľudí, aby získali výkupné. Následne sa dej skomplikuje situáciou, ktorá vzniká skôr v amerických akčných filmoch, keď hlavnému inšpektorovi Williamovi Wistingovi unesú vnučku. Chcú donútiť Wistinga, aby vynášal informácie z vyšetrovania únosu manželky podnikateľa, ktorý sa vyšetruje spolu s prípadom vraždy. Hlavný inšpektor Wisting rieši dilemu, či bude „spolupracovať“ s únoscami alebo ohrozí život svojej vnučky. Tento motív (zrady) mne osobne nesedí a kniha ma tak bavila menej, než všetky autorove predchádzajúce diela. Niekomu to môže naopak vyhovovať viac. A každý si môže urobiť svoj vlastný názor, keď si knihu prečíta.
Toto je doposiaľ najkritickejšia recenzia na knihu, akú som kedy napísal. Táto tretia kniha série bola podľa mňa najhoršia. Už druhá kniha série (1794) nedosiahla pre mňa výbornú úroveň prvej knihy série (1793) a je to škoda. Dejová línia veľmi nesúrodá, príbeh menej zameraný na dej a viac na rôzne opisy a nevýznamné interakcie postáv, ktoré sa vôbec alebo len veľmi málo týkali príbehu. Najsilnejšia časť knihy zostala – opis života v tej dobe vo Švédsku je veľmi prirodzený, ale aj ten surový naturalizmus nebol až taký šokujúci ako v prípade prvej knihy série. Kniha nie je až tak hrubá (396 strán), ale mal som pocit, že dej sa neuveriteľne vlečie a celkovo som mal viackrát chuť knihu nedočítať. Nakoniec som prekonal viaceré krízy a kvôli zavŕšeniu príbehu som ten pocit prekonal a knihu dočítal. Ale asi by nemalo byť cieľom čitateľa čítať knihy „na silu“. Jeden výrok hovorí, že ľudský život je príliš krátky, aby sme čítali knihy, ktoré nás nebavia. A táto má (žiaľ) až na posledných cca 50 strán nebavila. Pozeral som recenzie aj ďalších čitateľov a tam tretia kniha tiež prepadla, hoci niektorým sa páčila. Prvá kniha série má na Martinus-e 4,1 hviezdičky pri 63 hodnoteniach. Druhá kniha série má 4,5 hviezdičky pri 29 hodnoteniach. Tretia kniha série má zatiaľ 2,4 hviezdičky pri 8 hodnoteniach. Za mňa prvá kniha výborná, druhá kniha zmiešané pocity, ale stále slušná. Tretia kniha však za mňa zlá. Je otázne, či má zmysel sa v takom prípade zaoberať celou sériou. Za mňa po prečítaní druhej a tretej knihy skôr nie.
