Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
Moje aktivity
Ešte mám v živej pamäti, ako Baja prostredníctvom sociálnych sietí umožnila svojim priaznivcom zapojiť sa do výberu mien hlavných hrdinov knihy, ktorú vtedy pripravovala. Potom sa jar stretla s letom, leto s jeseňou a príbeh Valentíny a Dáriusa uzrel svetlo sveta.
Ona je chodiaca továreň na trapasy, žena s dobrým srdcom, len tá huba … On je naopak pokojný, rozvážny muž, ktorý vie čo chce. Proste dokonalé protiklady, ktoré sa nezvratne priťahujú.
Kniha je písaná v štýle rom-com a za seba vravím, že všetkého bolo tak akurát. Láska, vzájomná príťažlivosť, šteklivé scény - to je jednoducho Bajina parketa a ani teraz to nebolo iné, než dokonalé. A ten humor - miestami láskavý, miestami sarkastický a štipľavý - tlieskam .
Mne však po celý čas bežalo mysľou jedno slovo - rodina. Rodina nielen v zmysle tej pokrvnej, ale predovšetkým tej, ktorú si človek vytvorí so svojou láskou, svojimi priateľmi, kolegami, susedmi. Baja do prostredia komplexu Maky, kde sa odohráva takmer celý dej, zasadila úžasné zoskupenie postáv. Valentína, Dárius, teta Milenka (moja favoritka), Val, Boris, Noemi, Nika, Iva… všetci spolu vytvorili neskutočne prajnú, podporujúcu, tolerantnú a skutočne až rodinnú komunitu, v ktorej som sa cítila ja sama vítaná a neskutočne mi to pohladilo dušu .
Tento príbeh vás bude po náročnom dni hýčkať, rozosmeje vás, ak budete smutní a dá vám pocit, že niekam patríte, ak sa budete cítiť osamelo
V knihe sa stretnú dva svety jeden čistý, rovný, priamy, profesionálny a spravodlivý - ten, v ktorom žije sudkyňa Izabela a druhý - svet mafie, korupcie, ohýbania pravdy, nebezpečenstva ale aj bezútešnosti, v ktorom žije Boss - Marcel Harvan. Od prvého stretu Izabely a Marcela sa ich svety otrasú… otázne po celú dobu ostáva, či to ustoja.
Ja som bola príbehom od prvých strán očarená. Kapitoly striedavo zachytávali pohľad Marcela a Izabely a mne sa obzvlášť páčili práve tie mužské, ktoré ma vždy dokonale presviedčali o tom, že ich rozpráva bývalý väzeň, alfa samec a Boss v jednej osobe.
Autorka v knihe vytvorila postavy, ktoré by mohli byť len ťažko rozdielnejšie a kompatibilnejšie zároveň. Izabela bola na prvý pohľad stelesnením spravodlivosti a Marcel naopak niesol nálepku mafiána. Príbeh však postupne ukázal, že obaja mali svetlé aj temnejšie stránky osobnosti, čo im pridalo na sympatickosti a musím povedať, že som si ich vďaka tomu “pustila k telu”.
V knihe sa snúbila akcia s drámou, erotika a vášeň s nebezpečenstvom a láska so smútkom a skrz všetky tieto emócie autorka vyčiarila jedinečný príbeh.
Sara Mia Velinská nám ukázala lásku, ktorá bola vášnivá, ale rovnako hlboká, bolestná, zraňujúca aj uzdravujúca. Poukázala na skazenosť dnešného sveta, na praktiky, ktoré ho ovládajú a ničia morálku spoločnosti. S ľahkosťou poukázala na to, ako spoločenská nálepka otvára alebo zatvára ľudom dvere a aj na to, že ak je vám už raz nejaká nálepka prisúdená, tak sa jej len tažko zbavíte.
Príbeh Izabely a Marcela je veľmi silný - od začiatku až po samotný koniec drží čitatela na emocionálnej hrane, prevetrá celé spektrum emócií a myslím si, že žiadna recenzia nedokáže zachytiť úplne všetko, čo dokáže čitateľovi dať.
Preto najlepšie spravíte, ak si knihu prečítate. Určite obohatí aj Váš svet.
Knižný rok 2024 som začala, myslím si, že veľmi vydarene - s knihou plnou ajťákov, počítačových hier a konfigurácií, ktoré sa snúbili s láskou. Myslíte, že sa to nedá? J.Levinski vás iste presvedčí o opaku.
Príbeh ajťáčky Ester a študenta Šimona mi od začiatku sadol svojou ľahkosťou a otvorenosťou. Moje sympatie podporil tiež fakt, že sa dej odohráva v “mojom” študentskom meste - v Košiciach. Takže, keď sa opisovali miesta, ktoré sú mi dôverne známe, moje srdiečko plesalo.
Najviac mi však zaimponoval príbeh sám o sebe. Nevedela som, čo mám očakávať, keďže táto kniha bola mojou prvou skúsenosťou s tvorbou autorky. Musím však povedať, že jej štýl mi od 1. strany sadol. Príbeh plynul s úplnou ľahkosťou, pričom aj zásadné celospoločenské témy a problémy boli spracované s absolútnou jednoduchosťou a uveritelnosťou.
A ak by som to všetko mala charakterizovať niekoľkými prídavnými menami, tak to bolo pokojné, premyslené a diplomatické ako Ester(a) ???? a tiež tvrdohlavé, svieže a úprimné ako Šimon ????.
Preto, ak máte chuť na niečo uveriteľné, bez zbytočných drám no s potrebnou dávkou napätia a peripetií, tak určite siahnite po tejto knihe. Venupress opäť prienieslo na trh skvelý príbeh, ktorý si zaslúži oveľa, oveľa viac pozornosti, než sa mu dostáva.
Ivica Ďuricová je z môjho pohľadu nevyčerpateľnou studnicou nápadov. Priznávam, že seria Z(et) ako taká ma nadchla a po Kráľovi z ulice som bola veľmi zvedavá, či autorka dokáže prekvapiť niečím novým. A ona to dokázala.
Kolega z pekla je príbehom sarkastickej a priamej Milice Meravej, ktorá je bielou heckerkou a Leona Ivanovića, influencera so srdcom na dlani. Poviem vám, väčšie protiklady sa stretnúť nemohli. No keďže je známe, že protiklady sa priťahujú, nebolo tomu inak ani tentoraz.
Táto viac ako 300 stranová kniha v sebe ukrýva dokonalo namiešaný príbeh. Mix overených knižných trópov ako age gap či hate to love, nesmierne sympatických postáv, sarkazmu, humoru, bolesti ale aj liečivej lásky, bol pre moju dušu pohladením.
Apropó - postavy, milovala som ich od prvej strany a milujem ich doteraz. Milica mi svojou priamosťou a sarkazmom imponovala od samého začiatku a fakt, že mala neľahkú minulosť, ktorej sa ale dokázala postaviť, jej v mojich očiach pridal poriadny kus ľudskosti. A Leon - to bol proste miláčik. Mužský hrdina s pevným charakterom, trpezlivý, láskavý, pravý chlap, ktorý dokázal držať ego pod kontrolou. Takého by som dopriala každej.
Čo ma na knihách Ivice veľmi baví je fakt, že si vždy drží úroveň a inak tomu nebolo ani tentoraz. Bolo to prirodzene vtipné(bez sileného humoru), bolo to inteligentné, plné krásnych myšlienok, originálne (lebo uznajte kyberbezpečnosť či heckerstvo sa v romantickej literatúre často nevidí ), proste také aké vie vytvoriť len Ivica.
A ak by niekto váhal nad kúpou, tak určite nemusí. Myslím, že kniha dokáže tromfnúť aj diela svetových autorov a aj keď je súčasťou série, je vhodná aj ako stand alone čítanie. Tak smelo do nej.
“Lebo veci, ktoré k nám patria a po ktorých túžime, sú už dávno naše. Prečo inak by sme ich chceli? Predsa preto, že k nám jednoducho patria.”
Séria Môj sa mi od prvej knihy dostala pod kožu a zaradila sa medzi moje obľúbené. Preto som netrpezlivo čakala na jej tretí diel - Jedine môj.
Príbeh tanečnice Ellie sa rozbieha v príjemnom tempo, no od prvých strán je poznať, že ju ťaží bolestivá minulosť, kvôli ktorej sa uzavrela pred vzťahmi a láskou. Jej obranný múr však naštrbí stretnutie s Loganom, svetoznámym spevákom. Podarí sa im spoločne vyliečiť všetky rany, ktoré utŕžili a utŕžia od života?
Ja som odpoveď na túto otázku v príbehu dostala a som maximálne spokojná. Nebudem klamať, bola som zvedavá ako sa Barbora popasuje s tretím dielom série a či dokáže priniesť niečo nové. Po prečítaní môžem povedať, že sa jej opäť podarilo vytvoriť geniálny príbeh nabitý emóciami, šialenými dohodami, svojským humorom, príbeh, v ktorom si prevetráte celé spektrum pocitov.
Hlavná hrdina je silnou ženou, ktorá dokáže mnoho zniesť a mnoho prekonať, no napriek tomu je láskavá a vy ju budete jednoducho milovať. Rovnako ako som si Ellie od prvých strán zamilovala ja. Vlastne všetky postavy, ktoré v príbehu stretnete sú svojské a bezpochyby nevyhnutné na to, aby bol príbeh presne takým, akým je - nádherne ľudským.
Čo ma však na tejto knihe bavilo najviac, bola dynamika a vývoj postáv aj situácii. Tam totiž nastali také chvíle, že som neverila vlastným očiam. Postavy sa dokázali zmeniť z miláčikov na totálne neznesiteľné kreatúry a z chvíľ, kedy nebolo ďaleko ku vzletu nasledovali pády na dno. Dostalo ma to, zamilovala som si to a so zatajeným dychom som do poslednej chvíle čakala, ako to napokon dopadne.
Barbora Astor to jednoducho so slovami vie a ja nemôžem inak ako knihu odporúčať “všetkými desiatimi”.
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Iba desať dní - presne toľko času majú naši hlavní hrdinovia: Veronika a Richard. V čase, keď sa stretávajú prvý raz, má Veronika iné záväzky a Richard naopak po žiadnych netúži. Ich vzájomná príťažlivosť je však silnejšia, a tak musia vziať svoje životy do vlastných rúk a prekonať stigmy minulosti, aby napokon našli samých seba.
Začiatok príbehu pre mňa býva kľúčovým - buď ma kniha chytí alebo nie… v tomto prípade som bola mierne zmätená. Vo Veronike som sa spočiatku nevyznala, jej slová nezodpovedali činom. Po prečítaní príbehu si však vravím, ako by som aj mohla Veronike rozumieť, keď ona sama sebe nerozumela.
Počiatočné rozpaky sa v mojom prípade rýchlo vytratili a keď sa na scéne objavil Richard… to Vám bolo, akoby niekto rozsvietil. Príbeh okamžite nabral na obrátkach a od tej chvíle to pre mňa bolo to “pravé orechové”.
Netuším ako to autorka dokázala, ale chémia a príťažlivosť hlavných hrdinov bola doslova hmatateľná. Mne osobne sa páčilo, že sa s príbehom pohrala a ukázala nám viacero odtieňov, ktoré vzťah môže mať. Živočíšnosť, divokosť, prudkosť, náruživosť, porozumenie, cit, bolesť, láska… to všetko a ešte viac tam bolo. A toto všetko pomohlo hlavným hrdinom vyliečiť ich zlomené srdcia a duše.
Osobne ma tiež veľmi potešilo, že dej zasadila do prostredia nádhernej slovenskej prírody a poukázala na potrebu prírodu chrániť a byť s ňou v jednote. Okrem toho do knihy zakomponovala mnoho krásnych a inšpiratívnych myšlienok, čo je pre mňa vždy veľkým plusom.
Na záver dodám, že mierna predvídateľnosť nebola vôbec na škodu a budem asi jednou z mála, ktorá ju uvítala.
Autorka vytvorila krásny príbeh, v ktorom je domovom príroda a v ktorom nie čas, ale láska lieči.
“Búrky zvyčajne netrvajú dlho. Sú krátke, no intenzívne…”
Tento úryvok knihu z môjho pohľadu perfektne vystihuje. Knižný debut Ivety Klemanovej je síce počtom strán kratší, no o to intenzívnejší, čo sa týka samotného príbehu a myšlienky, ktorú nesie.
Na čítanie ma namotal už prológ, ktorý svojou otvorenosťou a nejednoznačnosťou nahlodal moju zvedavosť. Samotný príbeh veľmi hladko odsýpal po celý čas a bol tak správne dávkovaný.
Čo ma veľmi potešilo bol spôsob, akým autorka príbeh poňala - bol triezvy a vyvážený, bez zbytočných drám a nelogických zápletiek. Príbeh bol písaný z pohľadu oboch hlavných postáv, pričom niektoré situácie a udalosti opísali obaja zo svojho pohľadu, vďaka čomu som si dokázala o príbehu vytvoriť celistvejší obraz. A navyše ma bavilo vnímať rozdielnosť ich prežívania a myslenia. Hlavné postavy pritom nekonali skratovo, ale každý krok bol uvážený, čo napokon dokonale ladilo aj s ich charaktermi.
Apropo - charaktery postáv… tak tie sa mi náramne páčili. Napriek tomu, že autorka využila age gap a medzi hlavnými hrdinami bol väčší vekový rozdiel, na ich názoroch a konaní bol sotva badateľný. Hlavná hrdinka Louisa bola krásna, sexy, no zároveň múdra žena, ktorá bola dosť silná na to, aby bola rovnocennou partnerkou pre Elliota Evansa - futbalovú legendu a majiteľa klubu NFL. Samotný Elliot, tak ten ma od začiatku dostal. Bol to zrelý muž so zrelými názormi, ktorý vedel čo chce, no vždy bol rozvážny a predovšetkým gentleman.
Obzvlášť musím pochváliť a vyzdvihnúť schopnosť autorky pracovať s prirovnaniami a obraznými pomenovaniami. Vďaka tejto knihe sa už nebudete pozerať na búrku rovnako ako doteraz a uvedomíte si dôležitosť hľadania pravdy vo svete. V knihe sa krásnymi myšlienkami jednoducho nešetrí.
Na záver dodám, že by mi určite nevadilo, ak by mala kniha o niekoľko desiatok strán viac. Myslím si však, že aj pri aktuálnom počte príbehu nič nechýbalo a autorke sa podarilo vytvoriť prvotriedny slow burn príbeh.
Hlavná hrdinka príbehu - Elisa Fiore, body positivity aktivistka a šéfkuchárka, stratí pamäť pri vážnej autonehode. Zrazu jej život predstavuje jedna veľká hmla. A keď jej navyše priznajú status chráneného svedka, ocitá sa na krásnom no osamotenom mieste s človekom, ktorého nepozná - s detektívom z minulosti. A to jej pri spomínaní nepomôže… alebo áno?
Kniha je opäť vydareným kúskom. Už tradične do nej Ivica vložila kopu krásnych myšlienok a nádherné posolstvo o potrebe milovať samého seba bez výhrad a o tom, aké nevyhnutné je liečiť nielen telo, ale aj dušu.
Dej v tejto knihe plynie pokojne, no napriek tomu je pútavý. A striedanie kapitol zo súčasnosti a minulosti mi pripomínalo skladanie puzzle - jednotlivé dieliky do seba zapadali, až vyskladali krásny obraz životného príbehu hlavnej hrdinky.
Jednoducho povedané, táto knihe je žiarivým príkladom toho, že krásny obal môže obsahovať ešte krajší obsah.
Bez domova, ale nie bez nádeje… citát, ktorý podľa môjho názoru knihu dokonale vystihuje.
Moje očakávania boli vysoké a musím povedať, že som dostala viac než som dúfala.
Celý príbeh sa odohráva v historickej Budapešti a ja som opäť ostala v nemom úžase pred talentom tejto autorky. Neviem ako to robí, no z každého mesta dokáže urobiť tú najpríťažlivejšiu destináciu a priblíži ju spôsobom, pri ktorom máte pocit, že ulice a miesta navštevujete spolu s hlavnými hrdinami. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade.
Samotný príbeh bol fantastickou zmesou romantiky, napätia, záhad aj ich riešení, bol tajomný aj ezoterický, bol vyrozprávaný z pohľadu oboch hlavných postáv a dávkovaný tak, aby neustále držal pozornosť čitateľa, za čo autorke tlieskam. Nenudila som sa ani jedinú minútu a moja zvedavosť chcela z príbehu vedieť stále viac a viac.
Kto pozná Ivicinu tvorbu vie, že v jej príbehoch nikdy nie je núdza o hlbšie myšlienky, ktoré inšpirujú a nútia premýšľať. Príbeh Eszter a Antonyho všetko z toho mal, no v oveľa väčšej miere. Pre mňa osobne bol o dosť iný, dostal sa mi pod kožu, až som mala miestami pocit, že nie som len čitateľom, ale som priamo na všetkom zúčastnená. Táto kniha bola pre mňa špeciálnou v prežívaní a vnímaní deja a hlboko ma zasiahla.
Eszter a Antony sa stali mojou slabosťou na niekoľko dní. Veľmi som im držala palce, no zároveň som dokázala chápať ich pocity a dôvody ich činov. Všetko v knihe bolo také logické, inteligentné, premyslené a dôveryhodné. Žiadne iritujúce momenty, žiadne nelogické a impulzívne činy. Jednoducho príbeh s úrovňou a gráciou.
