Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
“Búrky zvyčajne netrvajú dlho. Sú krátke, no intenzívne…”
Tento úryvok knihu z môjho pohľadu perfektne vystihuje. Knižný debut Ivety Klemanovej je síce počtom strán kratší, no o to intenzívnejší, čo sa týka samotného príbehu a myšlienky, ktorú nesie.
Na čítanie ma namotal už prológ, ktorý svojou otvorenosťou a nejednoznačnosťou nahlodal moju zvedavosť. Samotný príbeh veľmi hladko odsýpal po celý čas a bol tak správne dávkovaný.
Čo ma veľmi potešilo bol spôsob, akým autorka príbeh poňala - bol triezvy a vyvážený, bez zbytočných drám a nelogických zápletiek. Príbeh bol písaný z pohľadu oboch hlavných postáv, pričom niektoré situácie a udalosti opísali obaja zo svojho pohľadu, vďaka čomu som si dokázala o príbehu vytvoriť celistvejší obraz. A navyše ma bavilo vnímať rozdielnosť ich prežívania a myslenia. Hlavné postavy pritom nekonali skratovo, ale každý krok bol uvážený, čo napokon dokonale ladilo aj s ich charaktermi.
Apropo - charaktery postáv… tak tie sa mi náramne páčili. Napriek tomu, že autorka využila age gap a medzi hlavnými hrdinami bol väčší vekový rozdiel, na ich názoroch a konaní bol sotva badateľný. Hlavná hrdinka Louisa bola krásna, sexy, no zároveň múdra žena, ktorá bola dosť silná na to, aby bola rovnocennou partnerkou pre Elliota Evansa - futbalovú legendu a majiteľa klubu NFL. Samotný Elliot, tak ten ma od začiatku dostal. Bol to zrelý muž so zrelými názormi, ktorý vedel čo chce, no vždy bol rozvážny a predovšetkým gentleman.
Obzvlášť musím pochváliť a vyzdvihnúť schopnosť autorky pracovať s prirovnaniami a obraznými pomenovaniami. Vďaka tejto knihe sa už nebudete pozerať na búrku rovnako ako doteraz a uvedomíte si dôležitosť hľadania pravdy vo svete. V knihe sa krásnymi myšlienkami jednoducho nešetrí.
Na záver dodám, že by mi určite nevadilo, ak by mala kniha o niekoľko desiatok strán viac. Myslím si však, že aj pri aktuálnom počte príbehu nič nechýbalo a autorke sa podarilo vytvoriť prvotriedny slow burn príbeh.
Hlavná hrdinka príbehu - Elisa Fiore, body positivity aktivistka a šéfkuchárka, stratí pamäť pri vážnej autonehode. Zrazu jej život predstavuje jedna veľká hmla. A keď jej navyše priznajú status chráneného svedka, ocitá sa na krásnom no osamotenom mieste s človekom, ktorého nepozná - s detektívom z minulosti. A to jej pri spomínaní nepomôže… alebo áno?
Kniha je opäť vydareným kúskom. Už tradične do nej Ivica vložila kopu krásnych myšlienok a nádherné posolstvo o potrebe milovať samého seba bez výhrad a o tom, aké nevyhnutné je liečiť nielen telo, ale aj dušu.
Dej v tejto knihe plynie pokojne, no napriek tomu je pútavý. A striedanie kapitol zo súčasnosti a minulosti mi pripomínalo skladanie puzzle - jednotlivé dieliky do seba zapadali, až vyskladali krásny obraz životného príbehu hlavnej hrdinky.
Jednoducho povedané, táto knihe je žiarivým príkladom toho, že krásny obal môže obsahovať ešte krajší obsah.
Bez domova, ale nie bez nádeje… citát, ktorý podľa môjho názoru knihu dokonale vystihuje.
Moje očakávania boli vysoké a musím povedať, že som dostala viac než som dúfala.
Celý príbeh sa odohráva v historickej Budapešti a ja som opäť ostala v nemom úžase pred talentom tejto autorky. Neviem ako to robí, no z každého mesta dokáže urobiť tú najpríťažlivejšiu destináciu a priblíži ju spôsobom, pri ktorom máte pocit, že ulice a miesta navštevujete spolu s hlavnými hrdinami. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade.
Samotný príbeh bol fantastickou zmesou romantiky, napätia, záhad aj ich riešení, bol tajomný aj ezoterický, bol vyrozprávaný z pohľadu oboch hlavných postáv a dávkovaný tak, aby neustále držal pozornosť čitateľa, za čo autorke tlieskam. Nenudila som sa ani jedinú minútu a moja zvedavosť chcela z príbehu vedieť stále viac a viac.
Kto pozná Ivicinu tvorbu vie, že v jej príbehoch nikdy nie je núdza o hlbšie myšlienky, ktoré inšpirujú a nútia premýšľať. Príbeh Eszter a Antonyho všetko z toho mal, no v oveľa väčšej miere. Pre mňa osobne bol o dosť iný, dostal sa mi pod kožu, až som mala miestami pocit, že nie som len čitateľom, ale som priamo na všetkom zúčastnená. Táto kniha bola pre mňa špeciálnou v prežívaní a vnímaní deja a hlboko ma zasiahla.
Eszter a Antony sa stali mojou slabosťou na niekoľko dní. Veľmi som im držala palce, no zároveň som dokázala chápať ich pocity a dôvody ich činov. Všetko v knihe bolo také logické, inteligentné, premyslené a dôveryhodné. Žiadne iritujúce momenty, žiadne nelogické a impulzívne činy. Jednoducho príbeh s úrovňou a gráciou.
Na príbeh Neala, slávneho speváka s nebesky modrým pohľadom, som sa veľmi tešila, keďže som si ho vďaka jeho charakteru zamilovala už v prvej časti.
V tomto príbehu sme mohli Neala sprevádzať na jeho svetovom turné, kde sa snažil získať nielen priazeň fanúšikov, ale aj lásku mladej a talentovanej fotografky Jess.
Keďže obaja hlavní hrdinovia si už v láske zažili svoje, Barbora šikovne poňala tento príbeh v štýle slow burn, kde sa vzájomná príťažlivosť a láska medzi Nealom a Jess rodila postupne, no v majstrovsky namiešanej podobe.
Slow časť ma bavila nielen neustálou zmenou prostredia, ale hlavne zábavnými doťahovačkami a priateľskou atmosférou, ktorá panovala medzi Nealovou kapelou a zvyškom tímu, do ktorého patrila aj Jessica. No a keď sa príbeh prehupol do horúcich pasáží. Bavila som sa ešte viac, pretože každá jedna scéna, gesto či spôsob správania postáv bol vynikajúco premyslený, vkusný a hlavne uveriteľný.
No ak by ste si mysleli, že týmto to končí, tak sa pekne mýlite. Na približne poslednej stovke strán sa autorka rozhodla zhodiť na nás čitateľov bombu a do deja zakomponovala viacero zvratov, pričom niektoré som vôbec nečakala.
A aj keď nezvyknem knihám prideľovať, teraz mi nedá inak ako ohodnotit príbeh 5, pretože len málo autorov mi dokáže spôsobiť pri čítaní zimomriavky, no Barbore sa to podarilo už 2.raz.
Pamätáte sa na svojich sladkých 18? Na strednú školu? Tiež v nej kraľovali tie najkrajšie dievčatá a všetky baby chceli toho najsexi chalana?
V príbehu Sáry, ktorá hneď na začiatku oslávi svoje 18-te narodeniny nič z toho nechýba. Viki Dominová tento príbeh (aspoň z môjho pohľadu) napísala skutočne fantasticky. Bolo to tak realisticky a prirodzene napísané, až som mala miestami pocit déja vu.
Nájdete tu všetko - prvé lásky, prvé sklamania, prvé pochybenia a zlé rozhodnutia, prísnych profesorov aj otravných spolužiakov, ale hlavne krásne priateľstvo, silné rodinné zázemie a ešte silnejšie rodinné putá.
Vydarený bol nielen príbeh, ale aj hlavné postavy. Sárka bola typické 18-násť ročné dievča, takže všetky jej neistoty aj bláznovstvá som autorke hltala. Jej najlepší kamarát Timo, to bola kapitola sama o sebe. Bol vtipný, jemne cynický, poriadna tlčhuba, ale hlavne oddaný priateľ. A mňa si získal. Špeciálne krásnou postavou bola babička ??. Viki sa netají tým, že jej ako inšpirácia pre túto postavu slúžila jej vlastná milovaná babička, a to bolo citeľné z každého slova a každej vety okolo. Vďaka tomu podľa mňa kniha dostala nový rozmer.
Príbeh bol nádherný - vtipný aj bolestný, ale hlavne citlivý, pretkaný množstvom krásnych myšlienok a s ešte krajším posolstvom. A aj keď sa radí do žánru young adult myslím si, že dokáže osloviť a zaujať kohokoľvek. Ja ako fanúšik toho typu kníh som si čítanie veľmi užila.
2. diel série Boh plače potichu bol pre mňa oveľa akčnejší, napínavejší a dynamickejší ako ostatné diela Hany Repovej. Celkovo mi štýlovo prišiel úplne iný, ako som u pani Hanky zvyknutá, ale podľa mňa to bolo supeeer.
Čítať viac
Táto kniha ma utvrdili v tom, že Hana Repová je PANI spisovateľka. Citát z knihy, ktorý som uviedla v názve ju dokonale vystihuje. Hlavní hrdinovia majú tých krížov naložených poriadne veľa. Avšak kniha krásne vystihuje život presne taký, aký v skutočnosti je. Bez príkras a pozlátok. Kniha je pútavá a dokáže čitateľa doslova pohltiť. Určite odporúčam.
Čítať viac
Váš čitateľský profil je na svete! Odteraz sa môžete každému pochváliť, aký úžasný(á) čitateľ(ka) ste!
Wishlist plný kníh je znakom cieľavedomého knihomoľa! Alebo pomaly píšucich autorov (pozdravujeme Georgea R.R. Martina) :-)
