Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Megamilovníčka Stephena Kinga ktorá sa pri knihách rada bojí, smeje alebo plače, pokojne aj všetko v jednej. O knihách sa rada vykecávam aj na IG profile @tyrky.sova
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Krátke kapitoly odkrajujú z príbehu vehementne ako ten ujo z telešopingu z mrazeného špenátu (inak, ten nôž, ktorý presekne špenát, kábel a ešte ním aj naštiepate drevo do krbu ma vždy fascinoval), spočiatku jednoducho pôsobiaci trestný čin naberá čoraz viac nevyjasnených okolností a nepravdepodobných súvislostí, nitky síce vedú jedným smerom, ale s celým klbkom sa očividne hrá ADHD mačiatko a poletuje hore dole. Autor ako vždy poukazuje na špinavé praktiky osôb, ktoré by mali pôsobiť ako vedúci čistiarne, na olympiádu v zametaní pod koberec, aj na partizánsky boj poslednej hŕstky policajtov, ktorý ešte nie sú pokrivení ako semafor po stretnutí s Dankom.
Začínam si všímať, že keby mi niekto narýchlo prerozpráva dej knihy bez špecifikovania hlavných protagonistov, zrejme by som mala problém určiť, o ktorej konkrétnej knihe sa bavíme. Milovníci šloseroviek s tým problém mať nebudú, na mňa to už pôsobí trochu únavne. Každopádne, kniha sa číta dobre, má správnu dávku napätia.
V šloserovkách ide viac o samotný boj zdanlivých ochrancov zákona proti zákonu, o krytie aj tých najhorších zločinov a krvavé tango - takže rozuzlenie je svojím spôsobom dosť triviálne, hoci samotný príbeh naznačuje mnoho skrytých súvislostí.
Autor nám v Zákonoch zločinu ponúka ďalšiu nezvyčajnú krimi, inšpirovanú skutočnými udalosťami, s odkazmi na reálne osobnosti (nielen samotného autora) a s realistickým poňatím odvekého boja dobra proti zlu, v ktorom nemajú biele figúrky vždy navrch. Ak neveríte, že zlo bude vždy potrestané, šloserovky sú presne pre vás.
Ja viem, že čítať sériu od pred-pred-poslednej časti je ako začať zabíjačkové hody palacinkami, ale holt som už chcela vyskúšať ospevovanú Zvieraciu sériu a Srnka bola poruke. Ak chcete spáchať podobný hriech ako ja, s čistým svedomím môžem vyhlásiť, že síce prídete o jednu riadnu dejovú bombu, ale inak sa v príbehu dá veľmi pekne zorientovať.
Kapitoly sú označené dátumom, takže s chronológiou nie je problém, ani keď sa vraciame do minulosti, do spomienok bližšie neurčeného účastníka zájazdu. Táto tajomná retrospektíva sa prelína s priebehom vyšetrovania, jednotlivé dejové linky do seba začínajú postupne zapadať a čitateľ odhaľuje čoraz viac zhodných okolností. Takáto stavba deja ma veľmi bavila. Hoci som bola na začiatku stratená ako Maďar vo vybraných slovách, postupne to celé začalo dávať zmysel - temný, zvrátený a krutý, ale logický.
Na tomto oddelení rozhodne neočakávajte idylku ako vystrihnutú z Komisára Rexa, kde vzduchom lietajú maximálne žemličky so šunkou. Frankie výborne načrtol pochmúrnu atmosféru, ktorá na oddelení panuje bez najschopnejších vyšetrovateľov, naštrbené medziľudské vzťahy, zúfalú snahu o dosiahnutie výsledkov aj stresujúci boj s časom. Na rozuzlenie som kápla pomerne skoro, ale v tomto prípade mi to vôbec nenaštrbilo celkový dojem. Bolo to skrátka tak správne prešpekulované, aby to stále dávalo zmysel.
Srnka mala všetko, čo od dobrej kriminálky chcem a potrebujem: fakt hnusnú vraždu, hlbší psychologický motív, vyšetrovateľov, ktorí nie sú schopní všetko uhádnuť z vlhkosti vzduchu a smeru vetra, dynamické tempo a riadnu šupu na záver. Prosím vás, čítajte našich autorov. Fakt majú čo ponúknuť, Frankie je žiarivým príkladom.
Táto kniha síce primárne oslovuje budúcich, či súčasných (a vlastne aj bývalých, aby videli, v čom to posrali) podnikateľov, ale princípy, ktoré predstavuje, sa dajú aplikovať na široké spektrum činností. Máte pocit, že váš život stagnuje? Možno ste pštros. Nie, nie, nepotrebujete psychiatra, tu nejde o krízu identity, ale o neochotu čeliť realite. Alebo sa vám zdá, že vaše manželstvo stojí za hovno? A čo tak nesnažiť sa zložiť puzzle tým, že ich vysypete z krabice, ale postupne pridávať jednotlivé dieliky?
Steven Bartlett sa vás nepokúša nakopnúť pinterestovými vyhláseniami ako "Teraz vstaň a dobi svet, ktorý na teba čaká!". Práve naopak, sám pripúšťa, že človek sa ťažko bude cítiť dobre iba preto, že si to niekde prečíta. Namiesto toho ponúka logické a funkčné kroky, ktoré vám pomôžu dosiahnuť vytúžený cieľ. Ako príklad uvediem boj so zlozvykmi - namiesto často omieľaného "chce to pevnú vôľu, tak vydrž!" vysvetľuje, že takýto postup možno nie je cestou do pekla, ale rozhodne do začarovaného kruhu, a ponúka inovatívny prístup - nič prevratné, ale pritom jednoduché, funkčné a psychologicky obhájiteľné.
Ak aj patríte k tej hŕstke šťastných, čo je spokojná so stavom vecí tak, ako sú, a nepociťuje potrebu na niečom popracovať, The Diary of a CEO sa vám oplatí čítať už len kvôli tým fascinujúcim príbehom a vedeckým informáciám. Dozvedela som sa napríklad, že by sme mali konečne prestať urážať akvarijné rybky, pretože, aby ste vedeli, chudera vaša bojovnica, ktorej už tretí mesiac sľubujete vymeniť vodu, dokáže udržať niť dlhšie než homo sapiens smartfónus. Alebo, že vás mozog dokáže odpojiť od bolesti, ak je nevyhnutné si pre ďalšie prežitie vlastnoručne amputovať končatinu. Aspoň že tak.
Čo ma mierne sralo, bol autorovo neustále zdôrazňovanie vlastných úspechov. Nemôžem povedať, že by sa vyslovene chvastal, on len konštatuje fakty, ktoré náhodou hovoria v jeho prospech, akurát teda už začínalo byť únavné, počúvať to stále dokola. Chalan si zaslúži ovácie, nie že nie, len si ich netreba pýtať tak okato.
The Diary of CEO dokáže pomôcť komukoľvek, kto chce svoje snaženie upriamiť efektívnejšie, pragmatickejšie a s väčšou šancou na úspech.
Lisa Aisato je pani ilustrátorka a asi ani nemusím zdôrazňovať, že je úplne jedno, či bude ilustrovať nadčasovú klasiku, príručku na servisovanie dieslového motora alebo obrazového sprievodcu sexuálnym životom murény - všetci po tom pôjdeme ako po údenom (vegeteriáni si doplnia nejaký sójový substitút) a hrdo si jej diela vystavíme v knižnici.
Tentokrát spojila sily (a talent) so svojou staršou sestrou (neviem ako vy, ale ja som ťukla sánkou do klávesnice keď som to zistila) a výsledkom je rozkošná veršovaná kniha s neopakovateľným Lisiným šarmom. O chvíľu aj ty zaspíš je básničkou na dobrú noc, ktorá zároveň detičkám približuje striedanie ročných období a krásu každého z nich (takže žiadne "ty drichmi a ja zatiaľ uvarím cestoviny"). Veršíky a maľby ukazujú, ako každé ročné obdobie trpezlivo sníva vo svojom pelíšku, kým príde jeho čas, a nenásilne čitateľa nabáda, aby si vzal príklad a tiež si dal dvacet.
Namiesto smútku z konca leta autorky zdôrazňujú všetky farby jesene (aj života, ale o tom je iná kniha), zimu nezobrazujú ako krutú megeru, ale ako milú starenku, a keď sa ukladá na spánok, na kraji stránku už zase vidíme, ako si jar vystiera stuhnuté pršteky. Z ilustrácií srší radosť, nádej, láska k prírode a vzácnosť každého okamihu.
A aby som nezabudla, skláňam sa až po zem pred pánom prekladateľom Milanom Richterom, ktorý prebásnil nórske veršíky tak, že si zachovali svoje čaro, atmosféru, pasujú k obrázkom a ešte sa to aj rýmuje. Separ môže ísť do riti.
Skrátka, Lisa a Haddy nám priniesli ďalšiu knihu pre všetky vekové kategórie. Aj keď ste už starí na uspávanky (nie, porno na dobrú noc naozaj nie je uspávanka), táto kniha si vás získa svojou ľahkosťou, farbami a nevtieravou nádherou. Ozdoba a klenot!
