Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Megamilovníčka Stephena Kinga ktorá sa pri knihách rada bojí, smeje alebo plače, pokojne aj všetko v jednej. O knihách sa rada vykecávam aj na IG profile @tyrky.sova
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Toto bola na kniha, na ktorú som celý rok čakala! Totiž, niežeby som sa nevedela dočkať, kedy si prečítam o semenníku veľkom ako melón, z ktorého striekajú rôzne tekutiny, ale to nie je jediný dôvod, prečo je Zmluva s vodou nezabudnuteľným príbehom! Exotickým prostredím Indie, neúprosnou krutosťou života a jemným nádychom magického realizmu mi pripomína Sto rokov samoty, akurát že tu sa netreba pasovať s dvadsiatimi postavami čo sa volajú rovnako. Popri ničím neobrúsenej brutalite rodinných tragédií tu dostanete polodomestikovaného slona, čo vám na privítanie prinesie jazmín, ak mu padnete do oka (to má len jedno, chudák), ducha v pivnici či jasnozrivé a pritom hendikepované dievčatko.
Druhá dejová linka sleduje mladého nádejného chirurga Digbyho, ktorý zdrhá z Glasgowa do Indie, aby sa zdokonalil v službe verejnosti. Ono to zdokonaľovanie ide dosť ťažko, keď sa máte priúčať od ožrana, ktorý ani poriadne nevie, za ktorý koniec má chytiť skalpel, ale Digby ho čoskoro profesne prerastie. Až kým ho nezastaví tragédia.
Veľká časť deja sa zaoberá medicínou - nielen chirurgiou, ale aj tropickými infekčnými chorobami a leprou, ktorá tu však nepôsobí ako epidemiologický strašiak, skôr ako karmické božstvo, ktoré zasahuje do osudov postáv rôznymi spôsobmi. Takže nie, fakt to nie je o tom ako si všetci žili až kým sa nerozpadli zaživa. Okrem toho je príbeh postavený na láske - a pritom nie je romantický.
Nie som istá, či som dostatočne vystihla virtuozitu deja, krutosť osudov postáv, exotické prostredie Inde v kontraste s katastrofálnymi sociálnymi podmienkami a hlavne uspokojivý dojem, ktorý zanechá v čitateľovi, napriek tomu že čítal o hnisavých ranách a odpadnutých prstoch. Veľmi odporúčam!
Paľka Dobšinského poznáme (a milujeme) všetci. Vrhá však taký silný tieň, až pôsobí ako antihmota. A v tom tieni sa stráca mnoho iných spisovateľov, ktorí sa pričinili o zbierky rozprávok. Jednou z nich je Amália Sirotková, teta s priam rozprávkovým menom.
Nie sú to také krváky ako sme zvyknutí od zmieneného Dobšinského. Niežeby teda všetci nažívali v láske a harmónii od samého začiatku a šťastný koniec je tam len preto, aby sme o nich nemuseli počúvať až do súdneho dňa, ale napríklad stínanie draka je praktizované čarovným prútikom, nie kopou ostrého železa. Keď som už pri drakoch, prvýkrát som sa v rozprávke stretla s deväťhlavou pannou, ktorú treba dekapitovať. Tomu vravím rodová rovnosť! Amáliine rozprávky sa neodohrávali len v anonymných zámkoch za siedmymi horami a vodou za ktorou je voda a za ňou plot a za ním nič (okrem toho zámku), ale pokojne aj vo vašom susedstve (ak máte suseda kováča).
Niektoré rozprávky vám budú známe - napríklad Zakliate knieža ejkejej Kráska a zviera ejkejej Trojruža. Ďalšie si budete môcť prečítať v temnejšej podobe - lebo Kazisvět šestý, z Boží vůle král, je jedna vec, ale keď sa s vami chce oženiť vlastný otec, to už končí každá sranda a ešte aj Targaryeni krútia hlavami. A niektoré som čítala zrejme prvýkrát, napr. O umrlčej hlave - halloweenske varovanie mladým dievkam, aby nevarili v hrnci mŕtvu lebeňu.
Rozprávky sú podávané v dobovom, nie však pôvodnom znení. Pani Piroščáková dokázala udržať krehkú hranicu medzi zachovaním dobového zvuku, ale zároveň priblížiť text dnešným čitateľom.
A ďalšou ohromnou devízou tejto knihy sú dychberúce, dokonalé, umelecké ilustrácie Zsolta Lukácsa. Naozaj, toto je jedna z kníh, o ktorých s obľubou vravievam, že sa ich kúpa oplatí aj analfabetovi, také sú to vizuálne poklady. Z ilustrácií na vás dýcha život, pritom však majú rozprávkovú atmosféru, ale zároveň sú realistické - fakt, neviem ako inak ich opísať, než že sú to umelecké diela, na ktoré je radosť hľadieť.
Keira a ja je nádherným, poetickým vyznaním lásky štvornohému neposednému klbku. Noel nezvolil klasický rozprávačský štýl, ale lyrické verše, ktoré skladajú nežný príbeh. Keira mu kladie rozkošne detinské otázky, ktoré sú vo svojej podstate nekonečne múdre, len sa treba vedieť prestať brať vážne. Ono je to celé také pohladeníčko - áno, asi 10x som mala guču v hrdle (a nielen preto že stále niečo žeriem a nie vždy to dostatočne požujem), ale táto kniha vôbec nie je smutná, aj keď obsahuje aj melanchóliu. Je to nádherná oslava priateľstva a spolupatričnosti a je úplne jedno, či máte psa, škrečka ale kapskú kobru (len upozorňujem, že to posledné zrejme nie je veľmi legálne).
Navyše, príbeh dopĺňajú prekrásne, umelecké ilustrácie Laury McKendryovej, ktoré robia z Keiry výnimočné dielko. Knihou vás sprevádzajú vtáky, ktoré môžete naháňať, zablatené labky, milióny farieb. Áno, aj temnota, no spolu s ňou žiara hviezd. A viete ako sa hovorí, kým nezapadne slnko, nie je vidno hviezdy.
Tak šup, utekajte objať svojho psa, škrečka a kapskú kobru (opatrne, prosím) a užite si citlivý príbeh. Áno, bude vám z neho aj smutno, ale takým tým dobrým, očistným spôsobom. Nič netrvá večne, ale večnosť je zložená zo spomienok.
Veľmi sa mi páčilo, ako autor vykreslil Kalu. Ono sa často stáva, že v strede diania je osôbka, ktorú každý obdivuje, ale čitateľ veľmi nechápe prečo, lebo je to melodramatická sebestredná chudera. Kala je však absolútne okúzľujúca. Mladé dievča, dokonalé vo svojej nedokonalosti, drsné a zároveň nekonečne krehké, odvážne aj láskavé, proste baba, ktorú chcete za kamošku. Úplne som chápala, že jej zmiznutie zamávalo životmi všetkých. Walsh majstrovsky stvárnil Kalin vzťah s jednotlivými členmi partie - romantický bol iba jeden - aby bolo čitateľovi jasné, že bez nej zostala v ich existencii diera veľká ako Štrbské pleso.
V rozprávaní sa striedajú Helen, Mush a Joe, prítomnosť a minulosť, ale nebojte sa, nie je v tom bordel ako na zasadaní parlamentu, Walsh to má všetko pekne upratané. Rozprávači sa snažia vyrovnať so súčasnými problematickými životmi a zároveň spomínajú na mladosť a Kalu. Samozrejme som si najviac obľúbila Musha. Ten sa po nehode, ktorá mu znetvorila tvár (a tým nemyslím jednu sexy jazvu na líci ako má Žofré. On je skôr Harvey Dent, chudák) uzatvoril do seba a do maminej kaviarne, ale keď ste raz dobrák, darmo sa budete tváriť ako stojan na bicykle.
Rozuzlenie ma prekvapilo, čo hodnotím ako veľké plus knihy, lebo väčšinou začnem cítiť polievku skôr, než uvidím sporák. Kala je originálny, napínavý, temný, zaujímavý, svižný triler, ktorý na pozadí konvenčného zmiznutia (chápete, v každom druhom trileri niekto zmizne, tak preto konvenčný) rieši silu priateľstva, súdržnosť rodiny, zaslepenú túžbu po uznaní a dedičnosť traumatizujúceho zážitku.
V rozprávaní sa striedajú perspektívy viacerých postáv, no nikomu z nich nevidíme do hlavy natoľko, aby sme nepotrebovali baterku, a jednotlivé vrstvy príbehu sa odhaľujú, objasňujú a prepletajú len veľmi pomaly. Samotný dej je napriek tomu dostatočne dynamický na to, aby si udržal plnú čitateľovu pozornosť (aj za cenu prázdnych hrncov. True story).
Učím sa neposudzovať konanie postáv z trileru podľa svojich preferencií. Jedna vec je tá, že keby sa správali ako ja, ten najväčší plot twist by prišiel v momente, kedy by si v decembri vzali členkové ponožky namiesto hrubých. No a po druhé, v trileri málokedy vystupujú ľudia s dokonale usporiadaným životom a racionálnym vnímaním - takže ak chce byť Jakub princ, čo namiesto stratených črievičiek zbiera mobily, nech sa páči.
Do troch štvrtín som bola nadšená. Páčilo sa mi, ako autorka spájala viacero dejových línií do jednej, ktoré spolu prispeli k tragickému smerovaniu, páčilo sa mi, že za každou okolnosťou sa skrývali ešte ďalšie, že vždy, keď som mala pocit, že už máme všetky dieliky, vyšlo najavo, že skladáme úplne iný obrázok. Viki je taký malý Fitzek, dejovými zvratmi naozaj nešetrí - a to bol v mojom prípade, rovnako ako pri Sebim, nakoniec kameň úrazu. Posledné veľké odhalenie už bolo na mňa priveľa a spätne mi nezapadlo tam, kam malo, ale dakam za skriňu.
Ak milujete Fitzeka, Viki musíte dať šancu. Vyberá si náročné témy, ktoré však dokáže kvalitne spracovať, a vidno, že celý dej knihy má poctivo premyslený.
