Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Megamilovníčka Stephena Kinga ktorá sa pri knihách rada bojí, smeje alebo plače, pokojne aj všetko v jednej. O knihách sa rada vykecávam aj na IG profile @tyrky.sova
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Rieka našich spomienok je zaujímavým mixom detektívky a spoločenského románu. Ústredným motívom je síce mŕtvola s brokmi v útrobách, ale autor do príbehu vplieta vojnovú traumu, rasovú diskrimináciu, homofóbiu či cudzoložstvo. Príbeh má také pozvoľné, pomalé tempo, autor si dáva záležať na vykresľovaní postáv, a naozaj odvádza dobrú robotu. Nikto nie je jednofarebný (áno, Indián je červený, haha, poďme ďalej), každý má viacero výrazných povahových znakov, ktoré dokopy pomáhajú vytvoriť veľmi realistické a zapamätateľné osoby. Autor dal mnohým do vienka aj dávku prije...mernosti, no zároveň ponúkol možnosť napraviť si renomé. Niekto ju využije, niekto nie. Brody stojí v popredí (bodaj by nie, keď na neho čumí celé mesto, zatiaľ čo sa snaží zistiť, za akých okolností si Jimmy vyklopil vnútornosti do jarku), ale ani on nie je žiadny ôsmy statočný. Navyše musí bojovať s vlastnými démonmi, ktorí občas ťahajú za dlhší povraz, a to až tak, že Brody miestami pôsobí nekompetentne. A to vôbec nemyslím ako kritiku - práveže skôr uverím šerifa, čo občas tápe na mieste v snahe vyrovnať sa s minulosťou, než neohrozeného Robocopa.
Záver knihy je absolútne uspokojivý a zároveň mrazivý. Krueger v konečnom dôsledku ukončil príbeh dosť surovo - nie štýlom, že nenechá kameň na kameni a mozog v lebke, ale takým tým realistickým spôsobom, že život prinesie kadečo a nie vždy je to pekné. Rieka našich spomienok je o sebaobetovaní, o krehkosti ľudskej duše, o uzdravujúcej sile lásky, no pri tom všetkom nie je presladená, naopak - je drsná a skutočná.
Oko ihly nie je len zábavnou, napínavou špionážnou kratochvíľou, kde si dosadíte Seana Connery ako toho dobrého a Wiliama Defoea ako toho zlého (s tým jeho ksichtom si veľmi nepomôže, chudák). Dej knihy ma prinútil googliť operáciu Overlord, lebo hanba- nehanba, dejepis bol dávno a detaily mi z lebene vyšumeli ako nahrkaná fanta - a ja som chcela pochopiť pozadie knihy, nielen mať chabé tušenie.
Ken Follett dokázal vytvoriť záporáka, ktorý ani nie je zlý v pravom zmysle slova. Keby sa mu podarilo, čo zamýšľa, pravdepodobne by sa väčšina z nás narodila v gete, ale napriek všetkému tomu svinstvu, čo napáchal, je veľmi ťažké ho nenávidieť. Miestami som sa pristihla, že mu dokonca fandím, ja nehodná! On je hajzel, ktorý nemôže inak.
Asi nemusím zdôrazňovať, že kniha je takmer neznesiteľne napínavá, nabitá akciou, pátraním, omylmy, odhaleniami, konšpiráciami, dedukciami a naozaj búrlivými situáciami - v prenesenom aj doslovnom význame. Dej naberie také tempo, že som si takmer ohrýzla svoju vzácnu sovičkovú záložku od Dominičky. Našťastie, včas prehovoril hlas rozumu, že si nemám vybíjať frustráciu na nenahraditeľných veciach, tak som sa radšej sústredila na nechty. Lôžko nevyzerá poškodené, časom snáď dorastú.
Ak som niekedy v živote čítala naozaj skvelý špionážny triler, tak to je Oko ihly. Dej nie je prehnaný, antihrdina nie je žiadny Terminátor - je schopnejší ako protivník, ale len vďaka vlastnej životaschopnosti a podozrievavosti. Verné napojenie na históriu pridáva knihe na atraktivite a vierohodnosti, klasicky napínavý Follettovský štýl sľubuje bleskové čítanie a finále vás priklincuje do kresla spoľahlivejšie než pištoľ na klince.
Keby mi niekto prerozpráva dej tejto série, asi sa ho spýtam, či autor príliš dlho pracoval s acetónom v nevetranej miestnosti. Máme tu mimozemšťanov, čo vyzerajú ako planktón zo Sponge Boba (aspoň ja si ich podľa opisu tak predstavujem), skupinku upírov, ktorý rovnako nemajú úplne pozemský pôvod (a ujo Lucifer ich vraj tiež neuhnietol), zato sú však vyzbrojení takým arzenálom, že polku z neho videl Rambo iba vo svojich mokrých snoch, a rozhodne vedia, ako ho použiť. A veta "nikomu sa nič nestane" sa dá očividne voľne preložiť ako "Všetci strašne dostaneme po papuli a minimálne jeden to už nerozchodí". Znie to ako blbosť? Asi áno. Je to blbosť? Takmer určite. Ale ľudia moji, mňa to tak baví!
Rozprávač Jan Bezzemek mi neskutočne lezie na nervy. Hej, pán Kotleta napísal jedného machistického debila, čo má ego väčšie než Poirot, v kuse šibrinkuje Desert Eaglami, chvastá sa, že je to Desert Eagle a pri každej príležitosti machruje, koľké roky on už chodí po zemi. Ak ste to z tohto opisu náhodou nepochopili, mám ho rada. On je presne ten typ, že vám nestisne srdiečko, keď mu niekto rozstrieľa riť na hamburger, ale predsa len vám odľahne, keď sa z toho dostane. Navyše, autor prostredníctvom neho popúšťa uzdu absolútne nekorektnému a absolútne skvelému humoru. Ja som s tým v pohode (úprimne, žijeme čudnú dobu, keď sú cez čiaru dve tretiny fórov z Priateľov), ale fakt to treba čítať s nadhľadom a zbytočne sa neurážať.
Záver je taký, že nie je. Naozaj, toto je ten prípad, keď sa kniha skončí, lebo už v nej nie je viac strán, ale inak ste sa hovno dozvedeli. Ale tejto sérii to tak nejak pasuje - čo sa má končiť cliffhangerom, ak nie upírsky sci-fi akčák? A ja sa už teraz teším na ďalšiu časť.
